Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 37

Nyi yí taɖo mìlɔn yí bubɔnɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowaɔ, yí lé mìwɛni doɔ?

Nyi yí taɖo mìlɔn yí bubɔnɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowaɔ, yí lé mìwɛni doɔ?

“Danyɔ mɔ mìalɔn faa abubɔ mìwoɖekiwo nɔ Eda . . . ba?”​—EBRE. 12:​9, nwt.

EHAJIJI 9 Yehowae Nye Míaƒe Fia!

SUSU VEVI LƆ *

1. Nyi yí taɖo mìɖo abubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowaɔ?

MÌÐO abubɔ mìwoɖekiwo * nɔ Yehowa, ɖo eyi wa mì. Eyi taɖo éɖo acɛ anu enu ci mìɖo awa nɔ mì. (Enyɔ. 4:11) Vɔ susu vevi bu li ci yí taɖo mìɖo abubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowa, ɖo eyi nyi acɛkpatɔ nywitɔ. Le agbetɔwo xolɔlɔ mɛɔ, agbetɔ sugbɔtɔ kpa cɛ do mɛbuwo ji. Vɔ ci mìsɔ lé wokpa cɛ do sɔ koɖo Yehowa tɔɔ, mìkpɔ mɔ Yehowa nyi Acɛkpatɔ ci yí nyaŋɖɛ, lɔn amɛ, kunɔ ŋshishi nɔ amɛ yí gbesenɔ vevi do amɛ nu sɔwu.​—Hun. 34:6; Rɔm. 16:27; 1 Ʒan 4:8.

2. Sɔ koɖo Ebretɔwo 12:​9-11 ɖe, susu ciwo yí taɖo mìɖo abubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowaɔ?

2 Yehowa ji mɔ mìwo le ɖo to ye. Vɔ denyi ci mìvɔnkɔ ni ɖekɛ taɖo yí mìɖonɔ to yi o, susu lɔ yí nyi mɔ eyi nyi mìwo Da ci yí lɔnnɔ mì. Le lɛta ci Pɔlu ŋwlɛn ɖaɖa Ebretɔwo mɛɔ, éɖe mɛ mɔ mìɖo “alɔn faa abubɔ mìwoɖekiwo nɔ Eda” ɖo énanɔ kpla mì keŋ “a sɔ kpedo mì nu.”​—Hlɛn Ebretɔwo 12:​9-11.

3. (a) Lé mìdanasɛ mɔ mìbubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowa doɔ? (b) Enyɔbiɔse ciwo mìakpɔ ɖoŋci nɔɔ?

3 Mìbubɔnɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowa nɔ mìwa ci ji mìakpe keŋ aɖo to yi le enushianu mɛ yí ɖunɔ jiji mɔ mìakando mìwoŋtɔwo nugɔnmɛsese ji. (Elo. 3:5) Nɔ mìjeshi Yehowa nɔnɔmɛ nywiwoɔ, anɔ fafɛɖe nɔ mì mɔ mìabubɔ mìwoɖekiwo ni. Nyi yí taɖoɔ? Ðo enu ciwo pleŋ ewanɔ nɔnɔ te do nɔnɔmɛ cɛwo ji. (Eha. 145:9) Zenɛni ci yí mìkplakɔ nu so Yehowa nuɔ, ahanke mìagbeluin sugbɔ nɛ. Yí nɔ mìlɔn Yehowaɔ, dagbeʒan mɔ ado sewo nɔ mì gblɛlɛlɛ kudo enu ci mìɖo awa koɖo ci mìdeɖo awa nu o. Mìte kpɔ yí mìwo susu koɖo seselelanmɛwo sɔnɔ koɖo Yehowa tɔwo, mìgbegbenɔ nuvwin. (Eha. 97:10) Vɔ hweɖewonuɔ, denɔnɔ fafɛɖe mɔ mìaɖo to Yehowa o. Nyi yí taɖoɔ? Yí nyi hamɛmɛshinshinwo, vidawo koɖo vinɔwo atɛnŋ akpla so Ejujikpɔtɔ Nexemi, Efyɔ Davidi koɖo Maria, Yesu nɔlɔ kpɔwɛwo mɛɔ? Mìakpɔ ɖoŋci nɔ nyɔbiɔse cɛwo le nyɔta cɛ mɛ.

ENU CI YÍ TAÐO ATƐNŊ AGBƆNNU MƆ MÌABUBƆ MÌWOÐEKIWO NƆ YEHOWA

4-5. Sɔ koɖo Rɔmatɔwo 7:​21-23 ɖe, nyi yí taɖo atɛnŋ anyi evu koɖo kɔn gbɔxwe mìabubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowaɔ?

4 Susu ɖeka ci yí taɖo atɛnŋ agbɔnnu mɔ mìabubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowa yí nyi mɔ mìɖu nuvɔn cinɔ yí nyi amɛ makpemakpewo. Eyi taɖo denyi hweshiahwenu yí mìjinɔ mɔ mìaɖo to o. Ci Adamu koɖo Ɛva fɔn gu do Mawu ji yí ɖu acikusɛnsɛn ci se wodo nɔ woɔ, wowoŋtɔwo sɔ gbeta kudo enywi koɖo evwin nu. (Gɔnm. 3:22) Egbɛɔ, amɛ sugbɔ gbe wawa do Mawu sewo ji shigbe Adamu koɖo Ɛva nɛ yí wowoŋtɔwo sɔnɔ gbeta kudo enywi koɖo evwin nu.

5 Mìdele shigbe mɛ ŋtɔ́wo nɛ o, ɖo mìjeshi Yehowa yí gbeluin. Gan denyi hweshiahwenu yí enɔnɔ fafɛɖe nɔ mì mɔ mìawa nuwo shigbe lé Yehowa ji do nɛ o. Apostolo Pɔlu can do go cukaɖa ŋtɔ́. (Hlɛn Rɔmatɔwo 7:​21-23.) Mìjinɔ mɔ mìawa enu ci yí nyɔ le ŋmɛ nɔ Yehowa shigbe Pɔlu nɛ. Vɔ mìɖo awanɔ vu koɖo droamu vwinwo.

6-7. Susu bu ci yí taɖo atɛnŋ agbɔnnu nɔ mì mɔ mìabubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowaɔ? Na kpɔwɛ ɖeka.

6 Susu bu ci yí taɖo atɛnŋ agbɔnnu nɔ mì mɔ mìabubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowa yí nyi mɔ, akɔta ci mɛ mìso koɖo ekpla ci mìxɔ kpɔnɔ ŋsɛn do mì ji. Amɛ sugbɔ nunɔ enyɔ ciwo yí to vo nɔ Yehowa susuwo. Eyi taɖo mìɖo aje agbla yí mìdabunɔ tamɛ kpɔ shigbe mɛ ŋtɔ́wo hannɛ o. Mìasɔ kpɔwɛ ɖeka.

7 Le texwe ɖewoɔ, woʒinnɔ jajɛwo ji mɔ wo le ji eho sugbɔ le agbemɛ. Nɔvinyɔnu ɖeka ci woyɔnɔ mɔ Mary * do go cukaɖa cɛ hanci. Gbɔxwe avajeshi Yehowaɔ, éyi suklu gangan ɖeka le yi jumɛ. Mary xomumɛtɔwo te kpɔ mɔ yewoaʒin ji nɔ akpɔ dɔ kpɛnkpin ci mɛ eho sugbɔ le awa, nɔ amɛwo ado bubu yi nu. Enu ci yiŋtɔ jikɔ sa nɛ. Vɔ ci ekpla nu so Yehowa nu yí valuin ɔ, étrɔ yí susu. Gan defa di o. Énu mɔ: “Hweɖewonuɔ, mɔnuwo hun nɔŋ mɔ makpɔ eho sugbɔ, vɔ ŋnya mɔ ecɛ akpɔ ŋsɛn do gbɔngbɔnmɛnu ciwo yí ŋwakɔ ji. Ekpla ci ŋxɔ na yí egbekpɔtɔ gbɔnkɔnu nɔŋ mɔ magbe. Eyi taɖo ŋbiɔnɔ Yehowa mɔ yi le kpedo ŋnu nɔ nyɛŋgbelɔn awa edɔ ciwo yí ana ŋdatɛnŋ agbewa enu ci ji nakpe le yi sumɔsumɔ lɔ mɛ o.”​—Mt. 6:24.

8. Nyi mɛ mìagbeje yɛɔ?

8 Nɔ mìbubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowaɔ, mìakpɔ nyɔna mìwoŋtɔwo. Vɔ nɔ mɛ ciwo yí ɖo ŋsɛn do mɛbuwo ji shigbe hamɛmɛshinshin, vida, koɖo vinɔwo nɛ bubɔ wowoɖekiwo nɔ Mawuɔ, atɛnŋ ahɛn nyɔna vɛ nɔ mɛbuwo. Ecɛyɛɔ, mìagbeje Bibla mɛ kpɔwɛ ciwo yí adasɛ lé mìatɛnŋ azan ŋsɛn ci mìɖo do mɛbuwo ji, nɔ ado jijɔ Yehowa.

ENU CI HAMƐMƐSHINSHINWO ATƐNŊ AKPLA SO NEXEMI GBƆ

Hamɛmɛshinshinwo wanɔ dɔ le Fyɔɖuxuxɔ lɔ mɛ dradrado mɛ, shigbe lé Nexemi ŋtɔ kpedo nɔviɛwo nu yí wotrɔ cu Ʒeruzalɛmu hannɛ (Kpɔ mamamɛ 9-11) *

9. Cukaɖa ciwo yí Nexemi do goɔ?

9 Yehowa sɔ agbannɔamɛji vevi ɖeka nɔ hamɛmɛshinshinwo mɔ wo le lé bu nɔ ye lɛngbɔwo. (1 Piɛ 5:2) Nɔ hamɛmɛshinshinwo gbeje lé Nexemi wa nu ɖaɖa Yehowa mɛwo gbɔ doɔ, woatɛnŋ akpla nu sugbɔ so gbɔ. Ŋsɛn sugbɔ le Nexemi shi, ɖo eyi nyi Ʒuda jujikpɔtɔ. (Nex. 1:11; 2:​7, 8; 5:14) Kpɔ cukaɖa ciwo yí Nexemi do go domɛtɔ ɖewo ɖa. Ése mɔ Ʒuifuwo wakɔ enumanyɔmanyɔ ciwo yí xokɔ ɖyi gbedoxɔ lɔ. Gbesɔ kpe niɔ, wodekpekɔdo Levitɔwo nu nɔ woakpɔ wowo ŋcilanmɛ ʒanwo gbɔ shigbe lé Ese lɔ nui nɛ o. Ʒuifuwo dewakɔ do Sabati se lɔ ji o yí ŋsu ɖewo ɖe nyɔnu ciwo so eju ciwo mɛ wodesɛnnɔ Yehowa le o. Ejujikpɔtɔ Nexemi ɖo awa ŋɖe asɔ kpɔ cukaɖa lɔwo gbɔ.​—Nex. 13:​4-30.

10. Ci Nexemi do go cukaɖawo ɖe, lé ewa nu doɔ?

10 Nexemi dezan ŋsɛn ci eɖo do Mawu mɛwo ji koɖo akpasɛnsin yí sɔ do yiŋtɔ sewo nɔ wo o. Ewaɖeɔ, édo gbe ɖaɖa veviɖe yí ji Yehowa mɔdasɛnamɛwo yí kpla Yehowa Se jukɔn lɔ. (Nex. 1:​4-10; 13:​1-3) Gbesɔ kpe niɔ, Nexemi sɔ yiɖeki hwe yí wa dɔ koɖo nɔviɛwo, ékpedo wo nu wogbetrɔ yí ɖo gli trɔdo Ʒeruzalɛmu hɛnnɛ.​—Nex. 4:15.

11. Sɔ koɖo 1 Tɛsalonikitɔwo 2:​7, 8 ɖe, lé hamɛmɛshinshinwo ɖo awa nu ɖaɖa mɛ ciwo yí le hamɛ lɔ mɛ gbɔ doɔ?

11 Hamɛmɛshinshinwo dado go cukaɖa ci hanciwo Nexemi do go dandandan o, vɔ woatɛnŋ asrin le emɔ sugbɔ ji. Le kpɔwɛ mɛ, wowanɔ dɔ sɛnsinɖe sɔ kpenɔdo wowo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo nu. Ŋsɛn ci woɖo dena wokpɔnɔ mɔ yewo gangan wu mɛkpɛtɛwo o. Ewaɖeɔ, wowanɔ nu ɖaɖa nɔviwo gbɔ koɖo xomɛfafa. (Hlɛn 1 Tɛsalonikitɔwo 2:​7, 8.) Ci wosɔ wowoɖekiwo hwe yí gbelɔn mɛkpɛtɛwo sugbɔɔ, woxonɔ nuxu nɔ wo koɖo xomɛfafa. Andrew nyi hamɛmɛshinshin so xwe nɛniɖe. Énu mɔ: “Ŋdo jeshi mɔ nɔ hamɛmɛshinshin ɖe fa xomɛ yí gbesɔ amɛwo wanɔ xlɔɔ, ewanɔ dɔ do nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo ji veviɖe. Nɔ hamɛmɛshinshinwo ɖo nɔnɔmɛ cɛwoɔ, ena nɔviwo wanɔ dɔ koɖo wo alɔlealɔmɛ.” Tony can nyi hamɛmɛshinshin kpɔnutɔxu. Énu mɔ: “Ŋte kpɔ yí wanɔ do aɖaŋɖoɖo ci yí le Filipitɔwo 2:3 mɛ ji. Ŋje agbla kpɔnɔ mɛbuwo hweshiahwenu mɔ wole ŋkɔ nɔŋ. Ecɛ kpedo ŋnu yí ŋdeʒinnɔ mɛbuwo ji koɖo akpasɛnsin mɔ wo le buŋ o.”

12. Nyi yí taɖo ele veviɖe mɔ hamɛmɛshinshinwo ɖo asɔ wowoɖekiwo hweɔ?

12 Hamɛmɛshinshinwo ɖo asɔ wowoɖekiwo hwe shigbe Yehowa hannɛ. Yehowa yí nyi xexegbɛ Cɛkpatɔgan lɔ, gan ‘édonɔ tagu’ keŋ ‘fɔnnɔ amɛhwɛhwɛwo tí le afizɔ mɛ.’ (Eha. 18:35; 113:​6, 7) Bibla gbenu nɔ mì mɔ Yehowa delɔnnɔ mɛ ciwo yí gangannɔ wowoɖekiwo o.​—Elo. 16:5.

13. Nyi yí taɖo hamɛmɛshinshinwo ɖo ‘alé wowo ɖe domɛɔ’?

13 Hamɛmɛshinshin ci yí bubɔ yiɖeki nɔ Yehowa ɖo alé “aɖe yitɔ domɛ.” Nɔ dewɛ ahan ɔ, atɛnŋ akan nyɔ nɔ mɛ ci yí dedo bubu yi nu o. (Ʒaki 1:26; Gal. 5:​14, 15) Andrew ci mìyɔ vayi nu mɔ: “Hweɖewonu nɔ ŋkpɔ mɔ nɔviŋsu alo nɔvinyɔnu ɖe debuŋ shigbe hamɛmɛshinshin nɛɔ, ŋdejinɔ mɔ naxo nuxu ni koɖo xomɛfafa o. Vɔ ŋvabu tamɛ kpɔ so egbejinɔtɔwo kpɔwɛ ciwo nu Bibla xo nuxu so yí ekpedo ŋnu ŋkpɔ mɔ yi le veviɖe mɔ nasɔ nyɛɖeki hwe yí afa xomɛ.” Hamɛmɛshinshinwo danasɛ mɔ yewobubɔ yewoɖekiwo nɔ Yehowa, nɔ wosɔ lɔnlɔn koɖo xomɛfafa xonɔ nuxu nɔ nɔviwo alo nɔ wowo kpena hamɛmɛshinshinwo.​—Kol. 4:6.

ENU CI YÍ VIDAWO ATƐNŊ AKPLA SO EFYƆ DAVIDI GBƆ

14. Agbannɔamɛji ci yí Yehowa sɔ na vidawoɔ, yí nyi yí ebiɔ so wo shiɔ?

14 Yehowa sɔ vidawo ɖo ta nɔ xomu yí biɔ so wo shi mɔ wo le na kpla wowo viwo yí adasɛ mɔ nɔ wo. (1 Kor. 11:3; Efe. 6:4) Vɔ sɛnxu li nɔ ŋsɛn ci yí le vidawo shi. Yehowa gbɔ yí xomuwo jɔ so, eyi taɖo vidawo ana kɔnŋta yi so lé wowa nu ɖaɖa wowo xomu gbɔ do. (Efe. 3:​14, 15) Vidawo danasɛ mɔ yewobubɔ yewoɖekiwo nɔ Yehowa, nɔ wozannɔ wowo ŋsɛn shigbe lé Yehowa ji do nɛ. Woatɛnŋ akpla nu sugbɔ so Efyɔ Davidi gbenɔnɔ mɛ.

Lé vida Kristotɔ ɖe donɔ gbe ɖaɖa do, ɖo adasɛ mɔ ésɔ yiɖeki hwe (Kpɔ mamamɛ 15-16) *

15. Nyi yí taɖo Efyɔ Davidi nyi kpɔwɛ nywi ci vidawo ɖo asran ɔ?

15 Denyi Davidi xomu ɖekɛ ji yí Yehowa sɔ Davidi ɖo ta nɔ o, vɔ égbesɔɛ ɖo ta nɔ Izraɛli jukɔn lɔ pleŋ. Ci Davidi nyi fyɔɔ, éɖo ŋsɛn sugbɔ. Hweɖewonuɔ, ézan yi ŋsɛn lɔ le emɔ dɔndɔn ji yí wa nuvɔn ganganwo. (2 Sam. 11:​14, 15) Vɔ ékpɔtɔ bubɔ yiɖeki nɔ Yehowa, ɖo élɔn yí Yehowa dɔn to ni. Énu yi xomɛnyɔwo nɔ Yehowa le gbedodoɖa mɛ. Égbewa ci ji ekpe yí zɔn do Yehowa ɖaŋɖoɖowo ji. (Eha. 51:​1-4) Gbesɔ kpe niɔ, denyi ŋsuwo ɖekɛ gbɔ yí exɔ adaŋɖoɖo nywiwo so o, vɔ ésɔ yiɖeki hwe keke yí lɔn nyɔnuwo ɖo aɖaŋ ni hɛnnɛ. (1 Sam. 19:​11, 12; 25:​32, 33) Davidi kpla nu so nuvɔn ciwo ewa mɛ yí sɔ Yehowa sɛnsɛn ɖo nuvevitɔ le agbemɛ.

16. Nyiwo yí vidawo atɛnŋ akpla so Davidi gbɔɔ?

16 Mìaxo nuxu so ŋɖewo ci vidawo atɛnŋ akpla so Efyɔ Davidi gbɔ nu. Nɔ vida ènyiɔ, ŋgbewa afɛn azan ŋsɛn ci Yehowa na eo o. Lɔnnɔ do afɛn ciwo èwa ji keŋ axɔnɔ Bibla mɛ ɖaŋɖoɖowo so mɛbuwo gbɔ. Nɔ èwɛni ahan ɔ, ao xomumɛtɔwo abunɔ eo, ɖo èsɔ eoɖeki hwe. Nɔ èdokɔ gbe ɖaɖa koɖo ao xomumɛtɔwoɔ, nu ao xomɛnyɔwo nɔ Yehowa. Na nɔ woakpɔ lé èɖoŋ do Yehowa nu pleŋpleŋ do. Sɔwu cɛwo pleŋ ɔ, sɔ Yehowa sɛnsɛn wa enuvevitɔ le agbemɛ. (2 Ese. 6:​6-9) Ao kpɔwɛ nywi anyi enunana xɔafi gangantɔ ciwo yí àtɛnŋ ana ao xomu domɛtɔ ɖeka.

ENU CI VINƆWO ATƐNŊ AKPLA SO MARIA GBƆ

17. Agbannɔamɛji ci yí Yehowa sɔ nɔ vinɔwoɔ?

17 Yehowa sɔ dɔdoashi ci nu bubu le na vinɔwo le xomu mɛ. Éna ŋsɛn ɖewo vinɔwo do wowo viwo ji. (Elo. 6:20) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, enu ci vinɔwo wanɔ koɖo enyɔ ci wonunɔ atɛnŋ akpɔ ŋsɛn do wowo viwo ji le wowo gbe pleŋ mɛ. (Elo. 22:6) Na mìakpɔ enu ci vinɔwo atɛnŋ akpla so Maria, Yesu nɔlɔ gbɔ.

18-19. Nyiwo yí vinɔwo atɛnŋ akpla so Maria kpɔwɛ mɛɔ?

18 Maria nya Ŋwlɛnŋwlɛn lɔwo nywiɖe. Édonɔ bubu Yehowa nu sugbɔ yí yɛ koɖo Yehowa nyi exlɔ bakpomadɔn. Élɔn bubɔ yiɖeki nɔ Yehowa keŋ wa do yi mɔdasɛnamɛ ji, ci ecɛ ana enuwo pleŋ atrɔ le yi gbemɛ can.​—Luiki 1:​35-38, 46-55.

Nɔ enu cikɔ nɔ vinɔ ɖe alo wodo dɔmɛzi niɔ, atɛnŋ ado gbla sugbɔ gbɔxwe adasɛ mɔ yelɔn ye xomumɛtɔwo (Kpɔ mamamɛ 19) *

19 Vinɔwo, míatɛnŋ asran Maria le enuvevi sugbɔ mɛ. Lé míawɛ doɔ? Ŋkɔtɔ, míkplanɔ Bibla yí adonɔ gbe ɖaɖa le míwoɖekiwo shi nɔ exlɔwawa ci yí le míwo koɖo Yehowa gblamɛ asɛnŋ doji. Evetɔ, mílɔn faa yí awa trɔtrɔwo nɔ míwo nu ajeŋ nɔ Yehowa. Le kpɔwɛ mɛ, etɛnŋ nyi mɔ jila ciwo yí wanɔ dɔmɛzi blaŋblaŋ yí xonɔ nuxu nɔ wowo viwo koɖo adan yí hɛn eo. Eyi taɖo àtɛnŋ abuini mɔ ahan woɖo ahɛn ɖeviwo do nɛ. Ci èvajeshi Yehowa sewo ɖɛ can ɔ, etɛnŋ gbɔnkɔnu nɔ eo mɔ àɖu eoɖeki ji yí ado ʒinxo do eviowo nu, vevitɔ nɔ wogbe tonusese nɔ eo hwenu enu cikɔ nɔ eo. (Efe. 4:31) Gaxoxo ŋtɔ́wo mɛ yí eʒan veviɖe mɔ àbiɔ Yehowa kpekpedonu le gbedoɖa mɛ nɛ. Vinɔ ɖeka ci yí tɔ mɔ Lydia nu mɔ: “Hweɖewonuɔ, ŋdonɔ gbe ɖaɖa sɛnsinɖe nɔ nyɛŋgbexo nuxu koɖo dɔmɛzi hwecinu vinyɛ dese tonu nɔŋ o. Ŋtɔkpu can ɔ, ŋɖonɔ te nyɔ ci ŋnukɔ yí donɔ gbe ɖaɖa le susumɛ keŋ abiɔ Yehowa kpekpedonu. Gbedoɖa na yí ŋɖunɔ nyɛɖeki ji.”​—Eha. 37:5.

20. Cukaɖa ci yí vinɔ ɖewo dokɔ goɔ, yí lé woatɛnŋ akpanŋkɔ yi doɔ?

20 Cukaɖa bu ke: egbɔnnɔnu nɔ vinɔ ɖewo mɔ woanu nɔ wowo viwo mɔ yewolɔn wo. (Titu 2:​3, 4) Xomu ci mɛ jilawo dedanasɛ nɔ wowo viwo mɔ yewolɔn wo mɛ yí wohɛn vinɔ ɖewo le. Nɔ enyi xomu ŋtɔ́ han mɛ yí ènɔ yí shin ɔ, dele mɔ àwa fɛn ci han oa jilawo wa o. Aʒan mɔ vinɔ ci yí bubɔ yiɖeki nɔ Yehowa yí mɔ yeawa yi dro ɖo aje gbla anunɔ nɔ eviɛwo mɔ yelɔn wo. Atɛnŋ agbɔnnu ni gbɔxwe atrɔ susu, seselelanmɛ koɖo nuwanawo. Vɔ áwɛ dru. Nɔ éwa trɔtrɔ cɛwoɔ, ahɛn nyɔna vɛ nɔ yiŋtɔ koɖo yi xomu.

KPƆTƆ ABUBƆNƆ EOÐEKI NƆ YEHOWA

21-22. Sɔ koɖo Ezai 65:​13, 14 ɖe, nyɔna ciwo mìakpɔ nɔ mìbubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowaɔ?

21 Efyɔ Davidi nya enywi ciwo yí tonɔ le mɛ, nɔ wobubɔ amɛɖeki nɔ Yehowa. Éŋwlɛn mɔ: “[Yehowa] sewo nyi ese jɔjɔɛwo. Wo dɔ yí amɛwo kpɔnɔ jijɔ. Tɔhonɔ sewo nyɔ. Wo donɔasɛ emɔ jɔjɔɛ ci ji amɛwo a nɔ. Tɔhonɔ nukplamuwo shianɔ Yi sumɔvi. Enunywiwo tónɔso bubu ciwo yí wo nana enukplamu lɔwo mɛ.” (Eha. 19:​8, 11) Egbɛɔ, mìatɛnŋ akpɔ vovototo ci yí le gblamɛ nɔ mɛ ciwo yí bubɔnɔ wowoɖekiwo nɔ Yehowa koɖo mɛ ciwo yí gbe wawa do yi ɖaŋɖoɖowo ji. Mɛ ciwo yí bubɔnɔ wowoɖekiwo nɔ Yehowa “[dokɔ] jijɔ xwa ɖo [wovo] le wowo jiwo mɛ.”​—Hlɛn Ezai 65:​13, 14, nwt.

22 Nɔ hamɛmɛshinshinwo, vidawo koɖo vinɔwo lɔn yí bubɔ wowoɖekiwo nɔ Yehowaɔ, wowo gbenɔnɔ nyɔnɔ doji, wowo xomuwo kpɔnɔ jijɔ haan yí ɖekawawa ci yí le hamɛ lɔ mɛ sɛnnɔŋ. Ci yí wu wo pleŋ yí nyi mɔ, wodonɔ jijɔ nɔ Yehowa. (Elo. 27:11) Nubuɖe gbeli yí ado jijɔ nɔ amɛ sɔwu ŋnɔa?

EHAJIJI 123 Ðokuibɔbɔ Nuteƒewɔwɔtɔe Ðe Teokrasiɖoɖowo Te

^ par. 5 Enyɔta cɛ axo nuxu so susu ci yí taɖo mìɖo abubɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowa nu. Adre lé hamɛmɛshinshinwo, vidawo koɖo vinɔwo atɛnŋ azan ŋsɛn ci Yehowa na wo nywiɖe do. Akpedo wo nu woakpla nu so Ejujikpɔtɔ Nexemi, Efyɔ Davidi koɖo Maria, Yesu nɔlɔ kpɔwɛwo mɛ.

^ par. 1 ENYƆGBE GƆNMƐÐEÐE: Enyɔgbe woabubɔ amɛɖeki ɖenɔ fun nɔ mɛ ciwo ji woʒin mɔ wo le ɖo to mɛɖe. Vɔ Mawu mɛwo sɔ gbeta wowoŋtɔwo mɔ yewoaɖo to yi. Eyi taɖo wodekpɔnɔ mɔ woabubɔ amɛɖeki nɔ Mawu nyi enudɔndɔn o.

^ par. 7 Mìtrɔ ŋkɔ ɖewo le nyɔta cɛ mɛ.

^ par. 62 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Hamɛmɛshinshin lɔ koɖo eviɛ kpekpeɛ ashi do Fyɔɖuxuxɔ mɛ dradrado nu shigbe lé Nexemi ŋtɔ wa dɔ hwecinu woɖokɔ gli trɔdo Ʒeruzalɛmu hannɛ.

^ par. 64 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Vida lɔ nɔ ŋkɔ nɔ yi xomu yí dokɔ gbe ɖaɖa nɔ Yehowa so ji mɛ.

^ par. 66 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Vihwɛ lɔ mukɔ munu le video ji, vɔ deɖegbɔ nɔ axomɛdɔ alo sukludɔwo o. Enu cikɔ nɔ nɔlɔ, vɔ éɖu yiɖeki ji yí degbe nyɔ ni koɖo dɔmɛzi o.