Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 36

Eŋɛnywi yí Harmagedɔn hwa nyi!

Eŋɛnywi yí Harmagedɔn hwa nyi!

“Wo bɔ . . . wo do . . . Harmagedɔn.”​—ENYƆ. 16:16.

EHAJIJI 150 Di Mawu Be Nàkpɔ Ðeɖe

SUSU VEVI LƆ *

1-2. (a) Nyi yí taɖo Harmagedɔn nyi eŋɛnywi nɔ agbetɔ xomu lɔɔ? (b) Enyɔbiɔse ciwo mɛ mìagbeje le nyɔta cɛ mɛɔ?

MƐÐEWO xɔɛ se mɔ ahwa ci yí gbannɔ nu sugbɔ alo jɔjɔmɛfɔku ɖe yí avagu xexe cɛ. Vɔ de enu ci Bibla kpla mì nɛ o. Bibla nu mɔ ahwa ɖeka ajɔ sabaɖe yɛ yí ahɛn nyɔnawo vɛ. Ahwa lɔ yí nyi Harmagedɔn. Enyɔ ci Bibla nu so ahwa lɔ nu ado jijɔ nɔ mì. (Enyɔ. 1:3) Harmagedɔn hwa lɔ davagu agbetɔ xomu lɔ o, vɔ avahwlin gan yɔ! Lé enyi ahan doɔ?

2 Bibla dasɛ mɔ Harmagedɔn hwa lɔ aɖe agbetɔ cɛkpakpawo si keŋ ahwlɛn agbetɔ xomu lɔ gan. Ahwa lɔ agu amɛvwinwo yí agbe amɛjɔjɔɛwo ɖɛ keŋ asɔ hwlɛn agbetɔ xomu lɔ gan. Yí nɔ ehwlɛn agbetɔ xomu lɔ gan ɔ, aglɔn ta nɔ mìwo nyigban lɔ nɔ woŋgbedahɛn yi o. (Enyɔ. 11:18) Gbɔxwe mìase nyɔ cɛwo mɛ nywiɖeɔ, na mìagbeje nyɔbiɔse amɛnɛ cɛwo mɛ: Nyi Harmagedɔn nyiɔ? Nyiwo yí ajɔ doŋkɔ niɔ? Lé mìawɛ anɔ mɛ ciwo yí akpɔ hwlɛngan le Harmagedɔn hwa lɔ mɛɔ? Lé mìawɛ akpɔtɔ anɔ gbeji ci Harmagedɔn lɔ gogokɔɔ?

NYI HARMAGEDƆN NYIƆ?

3. (a) Lé mìase nyɔgbe “Harmagedɔn” gɔnmɛ doɔ? (b) Lé Enyɔdasɛ 16:​14, 16 dasɛ do mɔ Harmagedɔn denyi texwe ŋtɔŋtɔ ɖe le nyigban lɔ jiɔ?

3 Hlɛn Enyɔdasɛ 16:​14, 16. Zeɖeka kpaŋ yí enyɔgbe “Harmagedɔn” ze le Bibla mɛ. Ebre nyɔgbe ci gɔnmɛ yí nyi “Megido To” mɛ yí woɖi so. (Enyɔ. 16:16) Megido nyi blema Izraɛli jugan ɖeka. (Ʒoz. 17:11) Harmagedɔn denyi texwe ŋtɔŋtɔ ɖe le nyigban lɔ ji o. Nɔ mìanui kpoŋ ɔ, enyi nɔnɔmɛ ci mɛ yí “xexemɛ fyɔwo keŋkeŋ” abɔ keŋ afɔn gu do Yehowa ji. (Enyɔ. 16:14) Vɔ le nyɔta cɛ mɛɔ, mìagbezan nyɔgbe “Harmagedɔn,” nɔ mìxokɔ nuxu so ahwa ci yí ajɔ zeɖeka nɔ xexe mɛ fyɔwo bɔ doju nu. Lé mìwɛ yí nya mɔ Harmagedɔn hɛn susu yi texwe ɖe ji le kpɔwɛnyɔnunu mɛɔ? Ŋkɔtɔ, Megido To ŋtɔŋtɔ ɖe deli o. Evetɔ, texwe ci yí trɔdo Megido degangan keke “xexemɛ fyɔwo keŋkeŋ,” wowo hwakɔnwo koɖo wowo hwawanuwo anɔ o. Etɔntɔ, shigbe lé mìakpɔɛ le nyɔta cɛ mɛ nɛɔ, Harmagedɔn hwa lɔ atɔ ji nɔ xexeɛ mɛ “fyɔwo” vaje Mawu mɛ ciwo yí kaka do nyigban lɔ pleŋ ji ji.

4. Nyi yí taɖo Yehowa hɛn susu yi Megido ji ci exokɔ nuxu so ahwa gangan kpɛtɛkpɛtɛ lɔ nuɔ?

4 Nyi yí taɖo Yehowa hɛn susu yi Megido ji ci exokɔ nuxu so ahwa gangan kpɛtɛkpɛtɛ lɔ nuɔ? Le Bibla hwenuɔ, wowanɔ ahwa le Megido koɖo Ʒizreɛli Bali ci yí le axa ni mɛ. Hweɖewonuɔ, Yehowa kpenɔdo yi sɛntɔwo nu yí woɖunɔ ahwawo ji le nɔ. Le kpɔwɛ mɛ, Mawu zan “Megido tɔsasawo,” sɔ kpedo Izraɛli kojoɖotɔ Baraki nu yí eɖu Kannatɔwo hwakɔn ci yí ahwaga Sizera kplɔkɔ ji. Baraki koɖo enyɔnuɖɛtɔ Debora do akpe nɔ Yehowa, ɖo éwa enujiŋ yí woɖu ahwa lɔ ji. Woji ha mɔ: “Wleciviwo wa ahwa kpe wo so jeŋkwi mɛ. . . Wo wa ahwa kpe Sizera. Kishɔn tɔsasa xoxwi hunnɔ, kplɔ Sizera mɛwo swi.”​—Koj. 5:​19-21.

5. Emɔ vevi ci nu yí Harmagedɔn hwa lɔ ato vo nɔ ahwa ci Baraki wa leɔ?

5 Baraki koɖo Debora cu ta nɔ wowo ha lɔ koɖo enyɔ cɛwo: “Ao ketɔnɔwo pleŋ le ku do ahantɔ ji, [Yehowa]! Yí, Ao mɛwo pleŋ ciwo yí lɔn Eo le ɖo ŋsɛn shigbe ewe ci yí zezeɛ ɛnɛ!” (Koj. 5:31) Woagu Mawu ketɔnɔwo le Harmagedɔn hwa lɔ mɛ yí ahwlɛn mɛ ciwo yí lɔn Mawu gan. Vɔ evototo vevi ɖeka le ahwa amɛve cɛwo mɛ. Mawu mɛwo dawa hwa le Harmagedɔn lɔ mɛ o. Wodahɛn ahwawanu ɖe kpetii o! ‘Ŋsɛn ɖekɛ lɔ ci woɖo, ava nɔ wo doji do Yehowa nu. Vɔ, woɖo ale kpuu’ yí akando Yehowa koɖo yi hwakɔn ci yí le jeŋkwimɛ ji.​—Ezai 30:15; Enyɔ. 19:​11-15.

6. Lé Yehowa aɖu yi ketɔnɔwo ji le Harmagedɔn hwa lɔ mɛ doɔ?

6 Lé Mawu aɖu yi ketɔnɔwo ji le Harmagedɔn hwa lɔ mɛ doɔ? Étɛnŋ to mɔ vovovowo ji. Le kpɔwɛ mɛ, étɛnŋ zan nyigbanhunhunhun, eshikpe koɖo ejiɖezowo. (Job 38:​22, 23; Eze. 38:​19-22) Átɛnŋ ana ketɔnɔ lɔwo atrɔkpe wowonɔnɔwo. (2 Kro. 20:​17, 22, 23) Alo átɛnŋ zan yi dɔlawo yí woawu amɛvwinwo. (Ezai 37:36) Emɔ ɖekpokpui ci ji Mawu atoɔ, áɖu yi ketɔnɔwo ji. Yi ketɔnɔwo pleŋ agu. Vɔ áhwlɛn amɛjɔjɔɛwo pleŋ gan.​—Elo. 3:​25, 26.

NYIWO YÍ AJƆ DOŊKƆ NƆ HARMAGEDƆN HWA LƆƆ?

7-8. (a) Sɔ koɖo 1 Tɛsalonikitɔwo 5:​1-6 ɖe, axwa ci wodesenɔ ahan ci xexeɛ mɛ cɛkpatɔwo adoɔ? (b) Nyi yí taɖo ŋsunyɔ cɛ anyi afɔkunyɔɔ?

7 Woado “fafa koɖo vofamɛnɔnɔ” xwa gbɔxwe “Yehowa ŋkeke lɔ” ava. (Hlɛn 1 Tɛsalonikitɔwo 5:​1-6, nwt.) Le 1 Tɛsalonikitɔwo 5:2 mɛɔ, enyɔgbe “Yehowa ŋkeke” hɛn susu yi “efunkpekpe gangan lɔ” ji. (Enyɔ. 7:14) Lé mìawɛ anya hwenu yí efunkpekpe gangan lɔ atɔ jiɔ? Bibla nu nɔ mì mɔ axwa vevi ɖeka ci wodesenɔ ahan, aɖyi le xexeɛ pleŋ mɛ. Ecɛ anyi jeshidu ci yí adasɛ mɔ efunkpekpe gangan lɔ atɔ ji.

8 Axwa cɛ anyi “fafa koɖo vofamɛnɔnɔ” nyɔ ci Bibla nu ɖɛ. Nyi yí taɖo xexeɛ mɛ cɛkpatɔwo ado axwa cɛɔ? Sɛnsɛnŋkɔnɔtɔwo can abɔdo wo nua? Anyi ahan dru. Vɔ mìnya mɔ gbɔngbɔnvɔnwo gbɔ yí ŋsunyɔ cɛ aso. Ŋsunyɔ cɛ anyi afɔku gangan ɖeka, ɖo ana amɛwo abu mɔ yewole vofamɛ, vɔ yí efunkpekpe gangan ci yí dejɔ kpɔ o atɔ ji. Ɛɛ, “eyi gugu kpata ava wo ji zeɖekatɔntɔn, shigbe lé evidɔmɛ tɔnɔ funɔ ɖuɖu hannɛ.” Vɔ nyi yí ajɔ do Yehowa sɛntɔ egbejinɔtɔwo jiɔ? Lé Yehowa ŋkeke lɔ ava kpataa do tɛnŋ kpaca wo, vɔ woale gbesɔsɔ.

9. Mawu agu Satana xexe lɔ pleŋ zeɖekaa? Ðe mɛ.

9 Yehowa dagu Satana xexe lɔ pleŋ zeɖeka shigbe lé ewɛ le Nowe hwenu nɛ o. Águ akpaxwe ɖeka gbɔxwe avagu kpɛtɛ. Doŋkɔɔ, águ Babiloni Gangan ci yí nyi ŋsusɛnsɛnhawo pleŋ. Yi godu le Harmagedɔn hwa lɔ mɛɔ, águ Satana xexe kpɛtɛ ci mɛ politiki, ahwawawa koɖo afisasa gbɛbɔbɔwo le. Na mìagbeje enujɔjɔ vevi amɛve cɛwo mɛ nywiɖe.

10. Sɔ koɖo Enyɔdasɛ 17:​1, 6, koɖo 18:24 ɖe, nyi yí taɖo Yehowa agu Babiloni Gangan lɔɔ?

10 “Etodɔndɔn ci yí woana nyɔnu asuwatɔ gangantɔ lɔ.” (Hlɛn Enyɔdasɛ 17:​1, 6; 18:24.) Babiloni Gangan lɔ xo ɖyi Mawu ŋkɔ sugbɔ. Ékpla ŋsunyɔ amɛwo so Mawu nu. Éwa asu le gbɔngbɔnmɛ ci eca gbɛ koɖo xexeɛ mɛ cɛkpatɔwo. Ézan amɛblebleŋsɛn yi tɔ do yi lɛngbɔwo ji keŋ yí sɔ tafu wo. Gbesɔ kpe niɔ, ŋsusɛnsɛnhawo wu amɛ sugbɔ, Mawu sɛntɔwo magbla. (Enyɔ. 19:2) Lé Yehowa agu Babiloni Gangan lɔ doɔ?

11. Nyi yí “elan jin” lɔ nyiɔ, yí lé Mawu azin yí asɔ cu nu koɖo Babiloni Gangan lɔ doɔ?

11 Yehowa azan “elan zo amɛwo” ciwo yí le ta nɔ “elan jin ɖeka” yí asɔ gu “nyɔnu asuwatɔ gangantɔ lɔ.” Gbemɛlan cɛ le dumɛ nɔ Jukɔnwo Xoxoxu (ONU). Ezo amɛwo lɔwo le dumɛ nɔ acɛkpakpa ciwo yí kpekɔdo gbɛbɔbɔ ŋtɔ́ nu. Le gamɛ ci Mawu ɖo jiɔ, acɛkpakpa ŋtɔ́wo atrɔkpe Babiloni Gangan lɔ. “Wo a sɔ enushanu ciwo yí le shi yí a tashii ɖɛ,” ɖo woaxɔ yi dɔkunuwo pleŋ yí adasɛ lé enyi amɛvwin do yí amɛshiamɛ akpɔɛ. (Enyɔ. 17:​3, 16) Gugu ŋtɔ́ ci yí ava blaŋ shigbe “gbe ɖeka” nɛ akpaca mɛ ciwo yí kpekɔdo ŋsusɛnsɛnhawo nu. Ðo Babiloni Gangan lɔ kannɔ adan mɔ: “Ŋ nyi efyɔ ci yí le anyinɔnɔ le efyɔ ʒinkpin ji. Ŋ de nyi kposhu o. Ŋ daxa le nyɛɖekimɛ gbeɖe o.”​—Enyɔ. 18:​7, 8.

12. Nyi Yehowa dalɔn mɔ jukɔnwo le waɔ, yí nyi yí taɖoɔ?

12 Mawu dalɔn yí jukɔnwo agu yi mɛwo o. Yi ŋkɔ le yi sɛntɔ lɔwo nu yí wowa do ese ci yí nu mɔ wo le to le Babiloni Gangan lɔ mɛ ji. (Edɔ. 15:​16, 17; Enyɔ. 18:4) Wogbewa dɔ sɛnsinɖe keŋ yí kpedo mɛbuwo nu yí woto le mɛ. Eyi taɖo Yehowa sɛntɔwo “da xɔ enu vɔn ɖekpokpwi ci yí a jɔ do nyɔnu lɔ ji o.” Vɔ Yehowa sɛntɔwo xɔse ɖo asɛnŋ gbɔxwe woatɛnŋ ado ji le enu ci yí akplɔɛ do mɛ.

Mawu mɛwo akando Mawu ji hwenu woaje wo ji, nɔ wole fiɖekpokpui le nyigban lɔ ji can (Kpɔ mamamɛ 13) *

13. (a) Mi yí nyi Gogiɔ? (b) Sɔ koɖo Ezekiɛli 38:​2, 8, 9 ɖe, nyi yí akplɔ Gogi va texwe ci yí tɔ mɔ Harmagedɔn le kpɔwɛnyɔnunu mɛɔ?

13 Amɛjijeje Gogi tɔ. (Hlɛn Ezekiɛli 38:​2, 8, 9, nwt.) Nɔ Yehowa gu ŋsusɛnsɛnhawo pleŋ ɖegbɔɔ, sɛnsɛn kuɖeka kpaŋ yí akpɔtɔ le nyigban lɔ ji. Yehowa sɛntɔwo ɖekɛ yí akpɔtɔ. Ecɛ ana Satana ado dɔmɛzi yí azan “enyɔ makɔmakɔ . . . ciwo yí so gbɔngbɔn mɛ.” Enyɔ cɛwo anyi ŋsukankannyɔ ciwo yí aso gbɔngbɔnvɔnwo gbɔ yí ana woabɔ jukɔnwo nɔ woaje Yehowa sɛntɔwo ji. (Enyɔ. 16:​13, 14, nwt) Jukɔn lɔwo gbɛbɔbɔ cɛ yí nyi “Gogi ci yí so Magogi jumɛ.” Nɔ jukɔn lɔwo je Mawu mɛwo jiɔ, eyi akplɔ wo va texwe ci yí tɔ mɔ Harmagedɔn le kpɔwɛnyɔnunu mɛ.​—Enyɔ. 16:16.

14. Nyi yí Gogi avado jeshiɔ?

14 Gogi akando “alɔ agbetɔ tɔ” ci yí le shi ji, alɔ lɔ yí nyi yi hwawaŋsɛn. (2 Kro. 32:​8, nwt) Vɔ mìwo akando Yehowa mìwo Mawu ji, yí ecɛ aɖyi sukunuwawa do nu nɔ jukɔn lɔwo. Nyi yí taɖoɔ? Ðo Babiloni Gangan lɔ sɛnŋ, gan yi mawuwo detɛnŋ hwlin gan le “Elan lɔ” koɖo yi “zo amɛwo” lɔwo shi o! (Enyɔ. 17:16) Eyi taɖo Gogi abui mɔ yeagu Mawu mɛwo fafɛɖe. Áje Yehowa mɛwo ji “shigbe lé azɔ cɔnnɔ nyigban nɛ”. (Eze. 38:​16, nwt) Vɔ le yi goduɔ, Gogi ado jeshi mɔ yedatɛnŋ ato le enu ci mɛ yedo ta o. Shigbe lé Faraɔn ci Axu Jin lɔ mɛ nɛɔ, Gogi avado jeshi mɔ Yehowa yí yewakɔ ahwa kpe.​—Hun. 14:​1-4; Eze. 38:​3, 4, 18, 21-23.

15. Nyi yí Yesu awa le Harmagedɔn hwa lɔ mɛɔ?

15 Kristo koɖo yi jeŋkwimɛ hwakɔn lɔ axɔ nɔ Mawu mɛwo yí agu Gogi koɖo yi hwakɔn lɔwo. (Enyɔ. 19:​11, 14, 15) Satana yí nyi Yehowa ketɔnɔ gangantɔ, eyi kan ŋsu nɔ jukɔnwo yí woje Mawu mɛwo ji le Harmagedɔn hwa lɔ mɛ. Nyi yí ajɔ do jiɔ? Yesu adɔ Satana koɖo yi gbɔngbɔnvɔnwo do edumaɖosɛnxu ɖeka mɛ, yí aglɛ do wo na nɔ exwe kotokun ɖeka.​—Enyɔ. 20:​1-3.

LÉ ÀWƐ YÍ ACI AGBE LE HARMAGEDƆN MƐƆ?

16. (a) Lé mìadasɛ do mɔ ‘mìjeshi Mawuɔ’? (b) Le Harmagedɔn hwa lɔ hwenu ɖe, lé ayi do nɔ mɛ ciwo yí jeshi Yehowaɔ?

16 Taŋfuin mìle nyɔnɔnwi lɔ mɛ so exwe nɛniɖe alo yi nɛ mìtɔɛ yɛ nɛ. Vɔ gbɔxwe mìaci agbe le Harmagedɔn mɛɔ, mìɖo adasɛ mɔ ‘mìjeshi Mawu’ yí “ɖonɔto mìwo Xwetɔ Yesu Kristo ŋɛnywi lɔ.” (2 Tɛs. 1:​7-9) Nɔ ‘mìjeshi Mawuɔ,’ mìanya enu ciwo elɔn koɖo enu ciwo yí delɔn o, mìagbejeshi yi sewo. Mìgbedanasɛ mɔ mìjeshi nɔ mìluin yí se tonu ni keŋ yí sɛn yi ɖekɛ kpaŋ. (1 Ʒan 2:​3-5; 5:3) Nɔ mìdasɛ mɔ mìjeshi Mawuɔ, anyi bubu nɔ mì mɔ “Mawu a jeshi” mì yí ecɛ ana mìakpɔ hwlɛngan le Harmagedɔn mɛ! (1 Kor. 8:3) Lé enyi ahan doɔ? Ðo nɔ “Mawu jeshi” mìɔ, edasɛ mɔ mìwo nu kpe ni.

17. Lé ‘mìɖonɔ to mìwo Xwetɔ Yesu Kristo ŋɛnywi lɔ’ doɔ?

17 “Mìwo Xwetɔ Yesu Kristo ŋɛnywi lɔ” yí nyi nyɔnɔnwi ciwo pleŋ ekpla amɛwo yí woŋwlɛn do Mawu Nyɔ lɔ mɛ. Mìɖonɔ to eŋɛnywi lɔ nɔ mìwa do ji le mìwo gbenɔnɔ mɛ. Mìgbesɔ Yehowa sumɔsumɔ ɖonɔ texwe ŋkɔtɔ le agbemɛ. Mìnɔnɔ agbe esɔnɔ koɖo Mawu se jɔjɔɛwo yí gbedranɔ Mawu Fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ. (Mt. 6:33; 24:14) Mìgbekpenɔdo Kristo nɔviɛ amɛshiaminɔwo nu le edɔ vevi ci wowakɔ mɛ.​—Mt. 25:​31-40.

18. Ci lɛngbɔ bu mɛ tɔwo kpedo Kristo nɔviɛ amɛshiaminɔwo nu ɖe, emɔ ci nu amɛshiaminɔ lɔwo acu fɛn nɔ wo leɔ?

18 Sabaɖe yɛɔ, Mawu sɛntɔ amɛshiaminɔwo acu fɛn nɔ “lɛngbɔ bu” mɛ tɔwo nɔ kpekpedonu ci wona wo. (Ʒan 10:16) Lé anyi ahan doɔ? Gbɔxwe Harmagedɔn hwa lɔ atɔ jiɔ, woafɔn Kristotɔ 144 000 lɔwo pleŋ do jeŋkwimɛ yí woanyi gbɔngbɔn makumakuwo. Woanɔ jeŋkwimɛ hwakɔn ci yí acuku Gogi mɛ keŋ aglɔn ta nɔ “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” ciwo yí nyi Yehowa mɛwo. (Enyɔ. 2:​26, 27; 7:​9, 10) Ɛɛ, agbetɔ sugbɔ sugbɔ lɔwo akpɔ jijɔ mɔ yewotɛnŋ kpedo Yehowa sɛntɔ amɛshiaminɔ lɔwo nu le nyigban ji vayi!

LÉ MÌAWƐ AKPƆTƆ ANƆ GBEJI CI HARMAGEDƆN LƆ GOGOKƆƆ?

19-20. Ci mìtokɔ cukaɖawo mɛ can ɖe, lé mìawɛ akpɔtɔ anɔ gbeji ci Harmagedɔn lɔ gogokɔɔ?

19 Le ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛ gbɔnnu cɛwo mɛɔ, Yehowa sɛntɔ sugbɔ tokɔ cukaɖawo mɛ. Vɔ mìatɛnŋ asɔ jijɔ ado ji le wo mɛ. (Ʒaki 1:​2-4) Enu ci yí akpedo mì nu sugbɔ yí nyi mɔ mìadonɔ gbe ɖaɖa so ji mɛ. (Luiki 21:36) Denyi gbedodoɖa ɖekɛ mìawanɔ o, vɔ mìɖo agbekplanɔ Mawu Nyɔ lɔ koɖo enyɔnuɖɛ ciwo avamɛ sabaɖe yí abunɔ tamɛ kpɔ so wo nu. (Eha. 77:12) Enu cɛwo koɖo kunuɖeɖedɔ lɔ wawa lé mìakpe ji do, ana mìwo xɔse koɖo mìwo mɔkpɔkpɔ akpɔtɔ asɛnŋ!

20 Nɔ Babiloni Gangan lɔ degbeli o yí Harmagedɔn hwa lɔ vɔ ɖe, kpɔ lé eji ajɔ eo ɖa! Vevitɔɔ, gbekpɔ lé àkpɔ jijɔ do hwenu amɛshiamɛ adokɔ bubu Mawu ŋkɔ lɔ koɖo yi cɛkpakpa nu ɖa! (Eze. 38:23) Eyi taɖo Harmagedɔn nyi eŋɛnywi nɔ mɛ ciwo yí ajeshi Mawu, ase tonu nɔ Eviɛ yí ado ji keke sɔyi vɔvɔnu.​—Mt. 24:13.

EHAJIJI 143 Míanɔ Ŋudzɔ, Anɔ Dɔ Dzi, Anɔ Mɔ Kpɔm

^ par. 5 Ejinjin yɛ yí Yehowa mɛwo kpɔkɔ mɔ nɔ Harmagedɔn hwa lɔ. Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpɔ enu ci yí Harmagedɔn nyi, enu ciwo yí ajɔ doŋkɔ ni koɖo lé mìawɛ akpɔtɔ anɔ gbeji ci Harmagedɔn lɔ gogokɔ.

^ par. 71 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Enujɔjɔ jiŋwo jɔkɔ trɔdo mì. Mìakpɔtɔ (1) awakɔ kunuɖeɖedɔ lɔ nɔ mɔnukpɔkpɔ vlɛ kpɔtɔ li, (2) awanɔ do ɖoɖo ci mìwa nɔ nukplakpla ji, yí (3) agbekando Mawu ji mɔ yɛaglɔn ta nɔ mì.

^ par. 85 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Polishiwo jikɔ agban hɔn do Kristotɔwo xomu ɖeka ji. Vɔ xomu lɔ kando ji mɔ Yesu koɖo yi dɔlawo kpɔkɔ enu ci yí jɔjɔ.