Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 35

Yehowa donɔ afixɔxɔ yi sɛntɔ ciwo yí sɔnɔ wowoɖekiwo hwe nu

Yehowa donɔ afixɔxɔ yi sɛntɔ ciwo yí sɔnɔ wowoɖekiwo hwe nu

“Yehowa . . . jenɔshi mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwe.”​—EHA. 138:​6, nwt.

EHAJIJI 48 Zɔ Kple Yehowa Gbe Sia Gbe

SUSU VEVI LƆ *

1. Lé Yehowa kpɔnɔ mɛ ciwo sɔ wowoɖekiwo hwe doɔ? Ðe mɛ.

YEHOWA lɔnnɔ mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe. Mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe ɖekɛwo yí atɛnŋ aɖo kacaca nywi koɖi. “Vɔ ékpɔnɔ egoyitɔnɔ yɛ le azɔge ɖaa.” (Eha. 138:​6, nwt) Mì pleŋ yí jinɔ mɔ mìwo nu le jɔ ji nɔ Yehowa nɔ alɔn mì veviɖe. Eyi taɖo mìɖo ana amɛɖekisɔsɔhwe nɔnɔmɛ anɔ mì shi.

2. Nyi mɛ mìagbeje le nyɔta cɛ mɛɔ?

2 Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìagbeje nyɔbiɔse vevi cɛwo mɛ: (1) Nyi yí amɛɖekisɔsɔhwe nyiɔ? (2) Nyi yí taɖo mìɖo ate kpɔ yí aɖo nɔnɔmɛ cɛɔ? (3) Hwenu yí atɛnŋ agbɔnnu nɔ mì mɔ mìasɔ mìwoɖekiwo hweɔ? Shigbe lé mìakpɔɛ nɛɔ, mìado jijɔ nɔ Yehowa yí agbekpɔ nyɔna so mɛ, nɔ mìsɔnɔ mìwoɖekiwo hwe.​—Elo. 27:11; Ezai 48:17.

NYI YÍ AMƐÐEKISƆSƆHWE NYIƆ?

3. Nyi yí amɛɖekisɔsɔhwe nyiɔ?

3 Mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwe dekpɔɛni mɔ yele veviɖe wu mɛbuwo o; deyinɔ go o. Bibla nu mɔ mɛ ci yí sɔnɔ yiɖeki hwe, kpɔɛni mɔ Yehowa gangan wu ye yí lɔnnɔ do texwe ci mɛbuwo le ji. Égbedonɔ jeshi mɔ mɛbuwo nyɔ wu ye le ŋɖewo mɛ.​—Fili. 2:​3, 4.

4-5. Nyi yí taɖo lé mìze do dedanasɛ dandandan mɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe nyaoɔ?

4 Mɛɖewo wanɔ shigbe mɔ wosɔ wowoɖekiwo hwe hannɛ. Wotɛnŋ nɔnɔ kpuukpuu. Alo akɔta ci mɛ woso koɖo ekpla ci woxɔ na yí wobunɔ amɛ. Vɔ le nyɔnɔnwi mɛɔ, wotɛnŋ nyi egoyitɔnɔ. Nɔ ejinjin can ɔ, enu ci wonyi vazenɔ gbeɖeka.​—Luiki 6:45.

5 Mɛbuwo kannɔdo wowoɖekiwo ji yí ɖenɔ wowo susuwo ti faa, vɔ dedasɛ mɔ wonyi egoyitɔnɔ duu o. (Ʒan 1:​46, 47) Ele ahan gan, nɔ ŋkpɛn dewanɔ mì can ɔ, mìɖo akpɔ nywiɖe nɔ mìŋgbekannɔdo enujikpekpe mìwo tɔwo ji o. Mì pleŋ ɖo aje agbla veviɖe keŋ asɔ mìwoɖekiwo hwenɔ ŋtɔŋtɔ nɔ mìnɔnɔ kpuu alo mìnyi mɛ ciwo ŋkpɛn dewanɔ can.

Apostolo Pɔlu sɔ yiɖeki hwe yí dekpɔnɔ mɔ yele veviɖe wu mɛ kpɛtɛwo o (Kpɔ mamamɛ 6) *

6. Shigbe lé 1 Korɛntitɔwo 15:10 dasɛ nɛ ɖe, nyi mìatɛnŋ akpla so apostolo Pɔlu kpɔwɛ lɔ mɛɔ?

6 Kpɔ apostolo Pɔlu kpɔwɛ. Yehowa zin sugbɔ yí eɖo hamɛwo do eju vovovowo mɛ. Atɛnŋ nyi mɔ Pɔlu yí wa sumɔsumɔdɔ lɔ wu le apostolo Yesu Kristo tɔwo pleŋ mɛ. Ele ahan gan, Pɔlu debui mɔ eye yí gangan wu mɛ kpɛtɛwo o. Ésɔ yiɖeki hwe yí nu mɔ: “Ŋ nyi amɛhwɛhwɛtɔ le [apostolo] lɔwo domɛ, yí ŋ nyi amɛ ci yí de je mɔ wo a yɔ mɔ ‘amɛdɔdɔ’ o, ɖo ŋ trenɔfun nɔ Mawu habɔbɔ [lɔ vayi].” (1 Kor. 15:9) Le yi goduɔ, Pɔlu wa ɖaŋ nu mɔ Yehowa donusosui ci yedeje nɔ o ɖekɛ yí na yeɖo ekacaca nywi koɖi, denyi nɔnɔmɛ nywi ciwo yeɖo alo edɔ ciwo yewa yí dɔ o. (Hlɛn 1 Korɛntitɔwo 15:10.) Pɔlu ɖo kpɔwɛ nywi le amɛɖekisɔsɔhwe kpaxwe. Hwenu eŋwlɛn yi lɛta lɔ ɖaɖa Kristotɔ ciwo yí le Korɛntiɔ, mɛɖewo le hamɛ lɔ mɛ yí wanɔ nu shigbe mɔ yewogangan wui hannɛ. Vɔ Pɔlu degangan yiɖeki o.​—2 Kor. 10:10.

Nɔviŋsu Karl F. Klein nyi mɛ ci sɔ yiɖeki hwe. Ényi Edɔjikpɔha lɔ mɛ tɔ vayi (Kpɔ mamamɛ 7)

7. Lé nɔviŋsu ɖeka ci ŋkɔ yi to nɔ dasɛ do mɔ yesɔ yeɖeki hweɔ?

7 Nɔviŋsu Karl F. Klein ci yí nyi Edɔjikpɔha lɔ mɛ tɔ vayi ɖo amɛɖekisɔsɔhwe kpɔwɛ nywi ɖɛ nɔ mì. Yi gbemɛ xolɔlɔ do ŋsɛn Yehowa sɛntɔ sugbɔtɔ. Le agbemɛ xolɔlɔ nɔviŋsu Klein tɔ mɛɔ, ésɔ yiɖeki hwe yí xo nuxu so yi gbɔjɔgbɔjɔ koɖo cukaɖa sugbɔ ciwo edo go le agbemɛ nu. Le kpɔwɛ mɛ, le exwe 1922 mɛ yí eje agbla ɖe kunu so axomɛ yi axomɛ ŋkɔtɔ. Egbɔnnu ni sugbɔ keke degbewɛ kpɔ na nɔ xwe amɛve o. Le yiyimɛɔ, nɔviŋsu ɖeka ɖo aɖaŋ ni hwenu evasumɔkɔ le Betɛli yí yi nu ve nu na nɔ hwenu ɖe. Égbele susumɛdɔ̀ ci yí do aya ni gbɔxwe evahaya. Vɔ éxɔ edɔdoashi dojijɔnamɛ veviwo hɛnnɛ. Ci ŋkɔ yi to nɔ nɔviŋsu Klein sugbɔ can ɔ, eze petii mɔ ésɔ yiɖeki hwe sugbɔ keŋ yí xo nuxu so yi gbɔjɔgbɔjɔwo nu! Ci nɔviŋsu Klein nu nyɔnɔnwi le yi gbemɛ xolɔlɔ mɛɔ, * evivinɔ nɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu sugbɔ nɔ woɖo ŋwi yi.

NYI YÍ TAÐO MÌÐO ATE KPƆ ASƆ MÌWOÐEKIWO HWEƆ?

8. 1 Piɛ 5:6 kpedo mì nu yí mìkpɔɛ mɔ amɛɖekisɔsɔhwe nɔnɔmɛ donɔ jijɔ nɔ Yehowaɔ?

8 Susu vevitɔ ci yí taɖo mìɖo ana amɛɖekisɔsɔhwe nɔnɔmɛ anɔ mì shi yí nyi mɔ, edonɔ jijɔ nɔ Yehowa. Apostolo Piɛ ɖe nyɔ cɛ mɛ petii. (Hlɛn 1 Piɛ 5:6.) Wema ci yí nyi “Viens, suis-moi” ɖe Piɛ nyɔwo mɛ mɔ: “Egoyiyi le shigbe mɔ aɖyiwuamɛ hannɛ. Enu ci yí tonɔ so mɛ atɛnŋ adahɛn nu haan. Nɔ egoyiyi nɔnɔmɛ cɛ le mɛɖe shi gan yí enujikpekpe nywiwo le shiɔ, Mawu dazin o. Vɔ nɔ enujikpekpe sugbɔ dele mɛɖe shi o gan yí esɔ yiɖeki hwenɔɔ, Yehowa azin veviɖe. Yehowa ayra eo sugbɔ nɔ èsɔ eoɖeki hwenɔ.” * Nubuɖe li yí avivi nɔ mì sugbɔ sɔwu mɔ mìado jijɔ nɔ Yehowa jia?​—Elo. 23:15.

9. Nyi yí taɖo amɛwo ajinɔ mɔ yewoanɔ koɖo mì nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwenɔɔ?

9 To akpo nɔ ci mìwo nu ajeŋ nɔ Yehowaɔ, mìkpɔnɔ nyɔna sugbɔ nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe. Amɛ sugbɔ jinɔ mɔ yewoado ha koɖo mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe. Nyi yí taɖo enyi ahan ɔ? Bui kpɔ. Miwo yí èjinɔ mɔ yeado ha koɖoɔ? (Mt. 7:12) Le jɔjɔmɛnuɔ, mìdejinɔ mɔ mìanɔ koɖo mɛ ciwo yí tɛnɔ gbe do wowo susuwo ji alo dejinɔ mɔ yewoaxɔ aɖaŋɖoɖo o. Vɔ evivinɔ nɔ mì mɔ mìanɔ koɖo mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo nɔ wowanɔ do enyɔ cɛwo ji: “Míse vevi do amɛ nu, mílɔn míwonɔnɔwo shigbe nɔjinɔwo hannɛ, amɛ nu le kunɔ lanmɛ nɔ mí yí míasɔ míwoɖekiwo hwenɔ.” (1 Piɛ 3:​8, nwt) Nɔ mìjinɔ mɔ mìanɔ koɖo mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hweɔ, wowo can aji mɔ yewoanɔ koɖo mì nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwenɔ.

10. Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe ɖe, lé ana agbe lɔ anɔ fafɛɖe nɔ mì doɔ?

10 Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hweɔ, ana agbe lɔ anɔ fafɛɖe nɔ mì. Hweɖewonuɔ, ŋɖewo jɔnɔ ciwo mìkpɔnɔ mɔ wodesɔgbe o. Efyɔ Salomɔ ci yí nyi ŋɖɛnyatɔ nu mɔ: “Ŋkpɔ sumɔviwo le esɔ ji, gan yí fyɔviwo zɔnkɔ afɔ shigbe sumɔviwo nɛ.” (Ŋun. 10:​7, nwt) Hweɖewonuɔ, denyi mɛ ciwo yí bi le ŋɖe wawa mɛ yí wokannɔfu dandandan o, vɔ wokannɔfu mɛ ciwo yí deɖo enujikpekpe le enu lɔ wawa mɛ sɔwu wo. Ci ele ahan can ɔ, Salomɔ do jeshi mɔ mìɖo alɔn do lé enuwo jɔkɔ do le agbemɛ ji sɔwu mɔ mìado dɔmɛzi. (Ŋun. 6:9) Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hweɔ, anɔ fafɛɖe mɔ mìalɔn do lé enuwo le do le agbemɛ ji, nɔ dekpe nɔ mì can.

HWENU YÍ ATƐNŊ AGBƆNNU NƆ MÌ MƆ MÌASƆ MÌWOÐEKIWO HWEƆ?

Nyi yí taɖo atɛnŋ agbɔnnu mɔ mìasɔ mìwoɖekiwo hwe le nɔnɔmɛ cɛ hanci mɛɔ? (Kpɔ mamamɛ 11-12) *

11. Lé mìɖo awa nu do nɔ woɖo aɖaŋ nɔ mìɔ?

11 Ŋkeke ɖeka duuɔ, mìdonɔ go nɔnɔmɛ sugbɔ ciwo mɛ mìatɛnŋ adasɛ le mɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe. Na mìakpɔ kpɔwɛ ɖewo. Nɔ woɖo aɖaŋ nɔ mì. Mìɖo aɖo ŋwi mɔ nɔ mɛɖe je agbla yí ɖo aɖaŋ nɔ mìɔ, etɛnŋ nyi mɔ afɛn ci mìwa dɔn wu lé mìbui. Ejɔnɔ mɔ mìgbenɔ aɖaŋɖoɖo lɔ. Mìatɛnŋ akpɔ nyɔ le mɛ ci yí ɖo aɖaŋ lɔ nu alo lé eɖui do nu. Vɔ nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hweɔ, mìaje agbla asɔ susu ci yí sɔgbe kpɔ aɖaŋɖoɖo lɔ.

12. Sɔ koɖo Elododo Wema 27:​5, 6 ɖe, nyi yí taɖo eɖo ajeŋ nɔ mì nɔ mɛɖe ɖo aɖaŋ nɔ mìɔ? Na yi kpɔwɛ ɖeka.

12 Nɔ woɖo aɖaŋ nɔ mɛ ci yí sɔ yiɖeki hweɔ, ejenɔŋ ni. Yi kpɔwɛ ɖeka ke: Sɔɛ mɔ èva Kristotɔwo bɔbɔ ɖeka. Ci èxo nuxu koɖo ao kpena xɔsetɔ sugbɔ ɖegbɔɔ, ɖeka nu nɔ eo le bebemɛ mɔ ŋɖuɖu ci aɖu mɛ nɔ eo. Ave eo hwɛɖeka. Vɔ ajɔ ji nɔ eo mɔ yinui nɔ ye. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, àji mɔ mɛɖe le nui nɔ ye xoxoxo sa! Ahanke nɔ mìwo kpena xɔsetɔ ɖe gbe dɔn yí ɖo aɖaŋ nɔ mìɔ, mìɖo asɔ mìwoɖeki hwe yí aɖaŋɖoɖo lɔ ajeŋ nɔ mì. Mìasɔ mɛ ci yí ɖo aɖaŋ lɔ nɔ mì wa xlɔ, mìdasɔ wa ketɔnɔ o.​—Hlɛn Elododo Wema 27:​5, 6; Gal. 4:16.

Nyi yí taɖo mìʒan amɛɖekisɔsɔhwe nɔ mɛbuwo xɔ agbannnɔamɛjiwo le sumɔsumɔdɔ lɔ mɛɔ? (Kpɔ mamamɛ 13-14) *

13. Lé mìatɛnŋ asɔ mìwoɖekiwo hwe do nɔ mɛbuwo xɔ agbannɔamɔɛjiwo le hamɛ lɔ mɛɔ?

13 Nɔ mɛbuwo xɔ agbannɔamɛjiwo le hamɛ lɔ mɛ. Hamɛmɛshinshin ɖeka ci yí tɔ mɔ Jason nu mɔ: “Nɔ ŋkpɔ mɛbuwo xɔ agbannɔamɛjiwoɔ, ŋvabiɔnɔ nyɛɖeki se hweɖewonu mɔ, nyi yí taɖo wodesɔ nyɛɔ?” Èse le eoɖeki mɛ ahan kpɔa? Dedɔn nɔ “mì dro mɔ” mìawa sugbɔ le sumɔsumɔdɔ lɔ mɛ o. (1 Tim. 3:1) Ganŋke mìɖo akpɔ mìwoɖeki nywiɖe. Nɔ mìdewɛ ahan ɔ, mìatɛnŋ ana egoyiyi ashinkɔ doji le mìwo ji mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, nɔviŋsu Kristotɔ ɖe atɛnŋ tɔ kpɔkpɔɛ mɔ yeɖekɛ yí ɖo enujikpekpe yí awa edɔ ɖe le hamɛ lɔ mɛ. Alo nɔvinyɔnu Kristotɔ ɖe atɛnŋ abui mɔ, ‘asunyɛ atɛnŋ awa edɔ cɛ nywiɖe sɔwu mɛleli!’ Vɔ nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe ŋtɔŋtɔɔ, egoyiyi susu ŋtɔ́wo dava tamɛ nɔ mì o.

14. Nyi mìatɛnŋ akpla so lé Moizi wa nu do hwecinu mɛbuwo xɔ agbannɔamɛjiwo mɛɔ?

14 Mìatɛnŋ akpla nu so lé Moizi wa nu do hwecinu mɛbuwo xɔ agbannɔamɛjiwo mɛ. Moizi do afixɔxɔ gangan yi gbannɔamɛji ci yí nyi mɔ yɛakplɔ Izraɛliviwo nu. Vɔ ci Yehowa ɖe mɔ nɔ mɛbuwo nɔ woawa akpaxwe ɖewo le Moizi dɔwo mɛ ɖe, lé ewa nu doɔ? Dehwanŋ o. (Amh. 11:​24-29) Ésɔ yiɖeki hwe yí lɔn mɔ mɛbuwo le kpedo ye nu le kojoɖoɖonyɔwo mɛ. (Hun. 18:​13-24) Ecɛ wɛ mɔ kojoɖotɔwo va sugbɔ yí Izraɛliviwo degbenɔnɔ te sugbɔ gbɔxwe wokpɔnɔ wowo nyɔwo gbɔ o. Edasɛ mɔ Moizi bunɔ jukɔn lɔ tɔ kpɔ sɔwu ci axɔ agbannɔamɛji sugbɔ. Kpɔwɛ nywi teŋ yí eɖo nɔ mì! Ena mìɖo ŋwi mɔ nɔ mìji mɔ Yehowa azan mìɔ, amɛɖekisɔsɔhwe le veviɖe sɔwu enujikpekpe ci mìɖo. “Yehowa le eji ɖaa, gan éjenɔshi mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwe.”​—Eha. 138:​6, nwt.

15. Lé nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu sugbɔtɔ nɔnɔmɛ trɔ doɔ?

15 Nɔ mìwo nɔnɔmɛwo trɔ. Dejinjin yɛ o, woɖɔli dɔ nɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo yí sumɔ Yehowa exwe nɛniɖe. Le kpɔwɛ mɛ le xwe 2014 mɛɔ, habɔbɔ lɔ nu mɔ ekán lɔwo mɛ jikpɔkpɔdɔ lɔ dagbeli o. Yí woɖɔli dɔ nɔ ekán lɔwo mɛ jikpɔtɔwo koɖo wowo shiwo. So xwe 2014 lɔ ke mɛɔ, habɔbɔ lɔ mɔ nɔ ekán lɔ mɛ hamɛwo jikpɔtɔ ɖe ɖo exwe 70-ɔ, dagbewa hamɛwo jijikpɔdɔ lɔ o. Ahanke nɔviŋsu ciwo yí ɖo exwe 80 alo wu ahan dagbenyi hamɛmɛshinshinwo-ha ɖoɖowo jikpɔtɔ o. Gbesɔ kpe niɔ, wosɔ betɛlixomumɛtɔ sugbɔtɔ ɖaɖa kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ yí wotrɔ emɔɖetɔwo le exwe ciwo yí vayi mɛ. Edɔ̀lele alo xomu gbannɔamɛji koɖo nubuwo na mɛɖewo degbenyi gashiagamɛ sumɔsumɔdɔwatɔ o.

16. Lé nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo tɛnŋ trɔdo nɔnɔmɛ yoyuwo nu keŋ sɔ dasɛ mɔ yewo sɔ yewoɖekiwo hwe doɔ?

16 Egbɔnnu nɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu sugbɔtɔ mɔ woatrɔ do nɔnɔmɛ lɔwo nu. Ðo wolɔn wowo dɔ xoxui lɔ veviɖe yí taŋfuin mɛɖewo le wo mɛ wɛ na nɔ exwe sugbɔ. Wowo domɛtɔ sugbɔtɔ se vevi sugbɔ le wowoɖekiwo mɛ le trɔtrɔ cɛwo wawa mɛ. Vɔ ci gamɛwo vayikɔɔ, wovatɛnŋ trɔ do nɔnɔmɛ lɔwo nu. Nyi yí kpedo wo nuɔ? Enuvevitɔ ci yí kpedo wo nu yí nyi lɔnlɔn ci woɖo nɔ Yehowa. Wonya mɔ Yehowa yí yewosɔ yewoɖekiwo na denyi edɔ, edɔdoashi alo ŋkɔxɔxɔ yí yewosɔ yewoɖekiwo na o. (Kol. 3:23) Jijɔ enyi nɔ wo ci wosɔ wowoɖekiwo hwe keŋ yí kpɔtɔ sɛnkɔ Yehowa lé wokpe ji do. “[Wosɔ wowo] susuwo jo nɔ Mawu,” ɖo wonya mɔ yilenɔ bu nɔ yewo.​—1 Piɛ 5:​6, 7.

17. Ci Bibla dokɔ ŋsɛn mì mɔ mìwo le sɔ mìwoɖekiwo hwe ɖe, nyi yí taɖo mìdonɔ akpeɔ?

17 Ci Bibla dokɔ ŋsɛn mì mɔ mìwo le sɔ mìwoɖekiwo hwe ɖe, mìdado akpe ba? Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hweɔ, amɛwo jinɔ mɔ yewoanɔ koɖo mì yí mìwo koɖo mɛbuwo kpɔnɔ nyɔna so mɛ. Mìtɛnŋ kpannɔŋkɔ agbemɛ cukaɖawo fafɛɖe. Enywitɔ lɔ yí nyi mɔ ena mìgogonɔ mìwo Da ci yí le jeŋkwimɛ doji. Eji jɔ mì sugbɔ ci mìnya mɔ “mɛ ci yí kɔkɔ yí le ta nɔ enuwo pleŋ” lɔnnɔ yi sɛntɔ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe yí gbedonɔ afixɔxɔ wo nu!​—Ezai 57:​15, nwt.

EHAJIJI 45 Nye Ŋugbledede Nedze Ŋuwò

^ par. 5 Amɛɖekisɔsɔhwe nyi ɖeka le nɔnɔmɛ vevi ciwo yí ɖo anɔ mì shi mɛ. Nyi yí amɛɖekisɔsɔhwe nyiɔ? Nyi yí taɖo mìɖo ate kpɔ yí aɖo nɔnɔmɛ cɛɔ? Yí nɔ mìwo nɔnɔmɛ trɔ ɖe, lé atɛnŋ ana agbɔnnu nɔ mì mɔ mìasɔ mìwoɖekiwo hwe doɔ? Mìagbeje nyɔbiɔse vevi cɛwo mɛ le nyɔta cɛ mɛ.

^ par. 7 Kpɔ nyɔta ci yí nyi ‘Jéhovah m’a traité d’une manière salutaire’ le La Tour de Garde 1er mai 1985 mɛ.

^ par. 8 Kpɔ eta 3, mm. 23.

^ par. 53 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Hwenu yí apostolo Pɔlu le nɔviŋsu ɖeka xwemɛɔ, ésɔ yiɖeki hwe yí le ju koɖo yi kpena xɔsetɔwo, ɖeviwo can le mɛ.

^ par. 57 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Nɔviŋsu ɖeka lɔn yí xɔ Bibla mɛ ɖaŋ ci nɔviŋsu jajɛ ɖeka ɖo ni.

^ par. 59 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Nɔviŋsu shinshin lɔ dedo dɔmɛzi ci nɔviŋsu jajɛ lɔ xɔ agbannɔamɛjiwo le hamɛ lɔ mɛ o.