Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ETA 3

Can exlɔ ciwo yí lɔn Mawu

Can exlɔ ciwo yí lɔn Mawu

“Nyi [exlɔ] koɖo amɛ ciwo yí nyi ŋununyatɔwo, yi a nyi ŋununyatɔ.”—ELODODO WEMA 13:20.

1-3. (a) Nyi èkpla so Elododo Wema 13:20 mɛɔ? (b) Nyi yí taɖo ele mɔ mìawa ɖaŋ acan mìwo xlɔwo nywiɖeɔ?

ÈDO jeshi lé vifin glonɔ yi jilawo kpɔ doa? Gbɔxwe avatɔ nuxu xoxo can ɔ, ékplanɔ nu sugbɔ so enu ciwo ekpɔkɔ koɖo ciwo eseseɛ mɛ. Nɔ évashinkɔɔ, étɔnɔ yi jilawo sransran yí yiŋtɔ denyanɔ kpeti o. Eyi taɖo dekpaca amɛ mɔ, amɛshinshinwo can tɔnɔ tamɛ bubu, yí gbewanɔ nu shigbe mɛ ciwo wodokɔ ha koɖo nɛ o.

2 Elododo Wema 13:20 nu mɔ: “Nyi [exlɔ] koɖo amɛ ciwo yí nyi ŋununyatɔwo, yi a nyi ŋununyatɔ.” Le lɛɔ, ‘woanyi exlɔ koɖo’ mɛɖe dasɛ mɔ woasɔ gbeta ado ha koɖo mɛ lɔ. Denyi ejunɔnɔ koɖo mɛɖe kpoŋ nyɔ wonukɔ le lɛ o. Wemanyatɔ ɖeka ci yí ɖenɔ Bibla nyɔgbewo mɛ nu mɔ, gɔnmɛsese ci yí le woanyi xlɔ koɖo mɛɖe nu yí nyi mɔ, woalɔn mɛ lɔ yí agbenyi amɛ vevi ɖeka ni. Mɛ ciwo mìdonɔ ha koɖo yí mìsrannɔ sugbɔtɔ, vevitɔ nɔ wonyi amɛ veviwo nɔ mì.

3 Mìwo xlɔwo nuwana atɛnŋ ana mìawa nunywi alo nudɔndɔn shigbe wowo hannɛ. Elododo Wema 13:20 lɔ yi ji mɔ: “Vɔ, nɔ́ e nyi [exlɔ] koɖo sukunu watɔwo ɔ, eyi cukaɖa ava eo ji.” Nɔ womɔ ‘wonyi exlɔ koɖo’ mɛɖe le Ebregbe mɛɔ, yi gɔnmɛ yí nyi mɔ wododoɔ ha koɖi. (Elododo Wema 22:24; Kojoɖotɔwo Wema 14:20) Exlɔ ciwo yí lɔn Mawu ado ŋsɛn mì mìakpɔtɔ anɔ gbeji ni. Na mìakpɔ mɛ ciŋmɛ Yehowa sɔnɔ gbeta mɔ yeanyi xlɔ koɖo keŋ anya lé mìawa ɖaŋ acan mìwo xlɔwo nywiɖe do.

MIWO YÍ NYI MAWU XLƆWOƆ?

4. Nyi yí taɖo enyi bubu gangan teŋ nɔ mì mɔ mìanyi Mawu xlɔwoɔ? Nyi yí taɖo Yehowa yɔ Abraxamu mɔ ‘anyi xlɔɔ’?

4 Yehowa, Xexegbɛ Cɛkpatɔgan na mɔnukpɔkpɔ mì mɔ mìwo le nyi ye xlɔwo. Bubu gangan teŋ edo mì nu. Yehowa cannɔ yi xlɔwo nywiɖe. Mɛ ciwo yí luin yí gbeɖo xɔse do nu yí ecannɔ. Bu tamɛ kpɔ so Abraxamu nu. Éle gbesɔsɔ mɔ yeawa ŋɖekpokpui nɔ Mawu. Zenɛniɖe yí edasɛ mɔ yenyi egbejinɔtɔ koɖo tonusetɔ. Élɔn faa mɔ yeasɔ ye viye Izaki sa vɔn hɛnnɛ. Abraxamu ɖo xɔse mɔ “Mawu a [fuin] so eku mɛ dru.” (Ebretɔwo 11:17-19; Gɔnmɛjeje 22:1, 2, 9-13) Abraxamu nyi egbejinɔtɔ koɖo tonusetɔ yí Yehowa yɔɛ mɔ “anyi xlɔ.”—Ezai 41:8, NWT; Ʒaki 2:21-23.

5. Lé Yehowa kpɔnɔ mɛ ciwo yí nɔnɔ gbeji ni doɔ?

5 Yehowa xlɔwo venɔ ni taŋ. Egbejinɔnɔ nɔ Yehowa le veviɖe nɔ yi xlɔwo sɔwu ŋɖekpokpui. (Hlɛn 2 Samiɛli 22:26.) Wonɔnɔ gbeji yí senɔ tonu ni ɖo woluin. Bibla nu mɔ Mawu le “ŋgbe nɔ amɛ nywiwo,” mɛ ciwo yí senɔ tonu ni. (Elododo Wema 3:32) Yehowa yɔkɔ yi xlɔwo mɔ wo le vanyi mɛdru veviwo le ye “zava” mɛ. Énukɔ nɔ wo mɔ, wo le sɛn ye yí ado gbe ɖaɖa nɔ ye hweɖekpokpuinu.—Ehajiji Wema 15:1-5.

6. Lé mìatɛnŋ adasɛ do mɔ mìlɔn Yesuɔ?

6 Yesu nu mɔ: “Nɔ̀ amɛ ɖe lɔn Ŋ [ɔ], á bu Anyi nyɔwo. Edanyɛ a lwin.” (Ʒan 14:23) Eyi taɖo gbɔxwe mìanyi Yehowa xlɔwoɔ, ele mɔ mìalɔn Yesu yí awa enu ci ekpla mì mɔ mìwo le wa. Le kpɔwɛ mɛ, mìwanɔ do Yesu mɔdasɛnamɛwo ji to eŋɛnywi lɔ dradra koɖo enukplaviwo wawa ji. (Matie 28:19, 20; Ʒan 14:15, 21) Ci mìlɔn Yesuɔ, mìkplɔnɔ yi fɔ “teshiwo do.” (1 Piɛ 2:21) Ejɔnɔ ji nɔ Yehowa nɔ ékpɔ mì yí mìwakɔ ci ji mìkpe yí srankɔ Eviɛ le mìwo nuxuwo koɖo mìwo nuwanawo pleŋ mɛ.

7. Nyi yí taɖo ele mɔ mìanyi xlɔ koɖo mɛ ciwo yí nyi Yehowa xlɔwoɔ?

7 Yehowa xlɔwo nɔnɔ gbeji yí senɔ tonu ni. Wogbelɔnnɔ Eviɛ. Mɛ ciwo han Yehowa cannɔ mɔ woanyi ye xlɔwo yí mìwo can mìcannɔ mɔ woanyi mìwo xlɔwoa? Nɔ ao xlɔwo lɔn Yesu yí donɔ vevi enukplakpla mɛbuwo so Mawu Fyɔɖuxu lɔ nuɔ, woatɛnŋ akpedo eo nu nanyi amɛnywi doji yí akpɔtɔ anɔ gbeji nɔ Yehowa.

KPLA NU SO BIBLA MƐ KPƆWƐWO MƐ

8. Nyi yí jɔ ji nɔ eo le Ruta koɖo Naomi xlɔ lɔ mɛɔ?

8 Le Bibla mɛɔ, mìatɛnŋ ahlɛn nu so exlɔwawa sugbɔ nu. Ðeka yí nyi Ruta koɖo asuɔnɔ Naomi. Nyɔnu amɛve cɛwo so eju koɖo akɔta vovovo mɛ yí Naomi shin wu Ruta sesese. Vɔ wovanyi exlɔ bakpomadɔnwo, ɖo wo koɖo ve lɔn Yehowa. Hwenu Naomi ji mɔ yeaso le Moabu nyigban ji atrɔ yi Izraɛliɔ, “Ruta ku do nu.” Énu nɔ Naomi mɔ: “Ao mɛwo anyi anyi mɛwo, ao Mawu anyi anyi Mawu.” (Ruta 1:14, NWT; 16) Ruta wa xomɛvu nɔ Naomi sugbɔ. Ci wovaɖo Izraɛliɔ, Ruta wa dɔ sɛnsinɖe yí sɔ kpedo yi xlɔ nu. Naomi lɔn Ruta sugbɔ yí yɔɛ yí xo nuxu nywiwo ni. Ruta ɖo to yi. Enu ci yí to le mɛ yí nyi mɔ, wo koɖo ve vakpɔ nyɔna sugbɔ.—Ruta 3:6.

9. Nyi yí wa dɔ do eo ji le Davidi koɖo Ʒonatan xlɔwawa lɔ mɛɔ?

9 Davidi koɖo Ʒonatan nyi mɛ ciwo yí ɖo exlɔ adodwi kpɔwɛ bu. Wo koɖo ve lɔn Yehowa. Ʒonatan sɔ exwe 30 han yi gbeɖe Davidi ɖɛ. Ʒonatan yí ɖo aɖu cinɔ nɔ dalɔ yí aɖu fyɔ kplɔɛdo le Izraɛli sa. (1Samiɛli 17:33; 31:2; 2 Samiɛli 5:4) Ele ahan gan, ci Ʒonatan vanya mɔ Davidi yí Yehowa sɔ mɔ eyi aɖu fyɔɔ, deku ŋɔ yi alo hwlɛn texwe koɖi o. Enu ci ewa yí nyi mɔ, éwa enushianu ci ji ekpe keŋ yí nɔ godu nɔ Davidi. Le kpɔwɛ mɛ, hwenu Davidi le afɔku mɛɔ, Ʒonatan kpedo nu “yí é kando [Yehowa] ji sugbɔ.” Ésɔ yi gbe do afɔku mɛ hɛnnɛ do Davidi ŋci. (1 Samiɛli 23:16, 17) Davidi can nyi exlɔ egbejinɔtɔ ɖeka. Éɖo gbe mɔ yeale bu nɔ Ʒonatan xomu yí ewa do egbe ci eɖo ji ci Ʒonatan vaku can.—1 Samiɛli 18:1; 20:15-17, 30-34; 2 Samiɛli 9:1-7.

10. Nyi Ebrevi amɛtɔn lɔwo kpɔwɛ kpla eo so exlɔnyinyi nuɔ?

10 Shadraki, Meshɛki koɖo Abɛdi-Nɛgo nyi Ebrevi jajɛ amɛtɔn ciwo yí nyi exlɔwo. Wosɔ wo so le wowo jumɛ hwenu wonyi vihwɛwo. Wojinjin le wowo xomuwo gbɔ, gan wokpedo wowonɔnɔwo nu keŋ yí kpɔtɔ nɔ gbeji nɔ Yehowa. Ci wovashin ɔ, wodo wowo xɔse kpɔ hwenu Efyɔ Nabukodonosɔ ɖe gbe nɔ wo mɔ wo le do ŋdo nɔ shikalegba ɖeka. Shadraki, Meshɛki koɖo Abɛdi-Nɛgo gbe mɔ yewodado ŋdo nɔ legba lɔ o yí nu nɔ fyɔ lɔ mɔ: “Mì gbé mɔ mì da sɛn ao voju o, mì da sɛn shika voju ci yí e mɛ o.” Exlɔ amɛtɔn lɔwo kpɔtɔ nɔ gbeji nɔ wowo Mawu hwenu wodo wowo xɔse kpɔ.—Daniɛli 1:1-17; 3:12, 16-28.

11. Lé mìwɛ yí nya mɔ Pɔlu koɖo Timɔte nyi exlɔ nywiwoɔ?

11 Jajɛ yí Timɔte nyi hwenu apotru Pɔlu do go yi, gan Pɔlu kpɔɛ mɔ yɛlɔn Yehowa yí bunɔ hamɛ lɔ tɔ kpɔ ŋtɔŋtɔ. Eyi taɖo Pɔlu na kpla Timɔte nɔ akpedo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo nu le texwe vovovowo. (Edɔwawawo 16:1-8; 17:10-14) Timɔte wa dɔ veviɖe keke Pɔlu vanu mɔ: “É kpedo ŋ nu le Eŋɛnywi lɔ dradra mɛ [shigbe hwashi nɛ].” Pɔlu nya mɔ Timɔte “bubu tamɛ kpɔ so” nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo nu koŋ. Ci Pɔlu koɖo Timɔte wa dɔ sɛnŋsɛnŋɖe doju le Yehowa sɛnsɛn mɛɔ, wovanyi exlɔ nywiwo.—Filipitɔwo 2:20-22; 1 Korɛntitɔwo 4:17.

LÉ MÌAWƐ ACAN MÌWO XLƆWO

12, 13. (a) Nyi yí taɖo ele mɔ mìawa ɖaŋ acannɔ mìwo xlɔwo le hamɛ lɔ mɛ hɛnnɛɔ? (b) Nyi yí taɖo apotru Pɔlu na amɛkanxlenyɔ ci yí le 1 Korɛntitɔwo 15:33 mɛɔ?

12 Le hamɛ lɔ mɛɔ, mìatɛnŋ akpla nu so nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo gbɔ yí akpedo mìwonɔnɔwo nu keŋ akpɔtɔ anɔ gbeji. (Hlɛn Rɔmatɔwo 1:11, 12.) Ele ahan gan, le hamɛ lɔ mɛ can ɔ, mìɖo anɔ zanŋte kudo mɛ ciwo mìacan nɔ woanyi mìwo xlɔ veviwo nu. Mìɖo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu nywi sugbɔ ciwo yí so akɔta koɖo eju vovovowo mɛ. Ðewo nyi amɛ yoyuwo le hamɛ lɔ mɛ yí ebuwo sɛnsɛn Yehowa so exwe nɛniɖewo ke. Shigbe lé exɔnɔ hwenu gbɔxwe acikusɛnsɛn ɖyinɔ nɛɔ, ahanke exɔnɔ hwenu gbɔxwe ekacaca ci yí le gblamɛ nɔ mɛɖe koɖo Yehowa sɛnnɔŋ nɛ. Eyi taɖo ele mɔ, mìagbɔnnɔ ji ɖɛ yí alɔnnɔ mìwonɔnɔwo keŋ awa ɖaŋ acannɔ mìwo xlɔwo gashiagamɛ.—Rɔmatɔwo 14:1; 15:1; Ebretɔwo 5:12–6:3.

13 Hweɖewonuɔ, cukaɖa sɛnŋsɛnŋ ɖewo tɛnŋ vafɔn do te le hamɛ lɔ mɛ ciwo nu ele mɔ mìanɔ zanŋte do sugbɔ. Etɛnŋ nyi mɔ nɔviŋsu alo nɔvinyɔnu ɖe yí wawa ŋɖe ci Bibla gbe. Alo taŋfuin nɔvi ɖe vanyi mɛ ci yí kpɔnɔ nyɔ nunɔ duu do ŋɖekpokpui ci wowa nu. Enuwana cɛ atɛnŋ adahɛn nu le hamɛ lɔ nu. Ecɛ dekpacanɔ mì o, ɖo le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ can ɔ, cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo va hamɛ lɔ mɛ hweɖewonu. Eyi taɖo apotru Pɔlu kanxle Kristotɔwo hwenɔnu mɔ: “Mí ŋgbe lɔn nɔ wo a blenɔ mí do mɛ o. Ðo ɔ, gbɛbɔbɔ vwinwo danɔhɛn wana nywiwo.” (1 Korɛntitɔwo 15:12, 33) Pɔlu gbeɖo afɔ afɔta nɔ Timɔte mɔ yi le nɔ zanŋte do exlɔ vevi yi tɔ ciwo acannɔ nu. Ele mɔ mìawɛni ahan hɛnnɛ le egbɛmɛ.—Hlɛn 2 Timɔte 2:20-22.

14. Lé exlɔ ciwo mìcannɔ atɛnŋ awa dɔ do ekacaca ci yí le gblamɛ nɔ mìwo koɖo Yehowa ji doɔ?

14 Ele mɔ mìaglɔn ta nɔ ekacaca ci yí le gblamɛ nɔ mìwo koɖo Yehowa. Eyi nyi enu ci yí le veviɖe nɔ mì sɔwu. Eyi na mìdelɔnnɔ mɔ mìanyi xlɔ vevi koɖo mɛ ci yí agbɔjɔ mìwo xɔse yí adahɛn ekacaca cɛ o. Shigbe lé wodasɔ ɖovu do eshi xoɖyixoɖyi mɛ yí akpɔ emɔ mɔ nɔ wofyɔn ɖovu lɔ eshi nywi ato nɛɔ, ahanke mìdakpɔ emɔ mɔ mìawanɔ enunywiwo fafɛɖe nɔ mìnyi xlɔ koɖo mɛ ciwo yí wanɔ enudɔndɔnwo nɛ. Mìɖo awa daŋ acannɔ mìwo xlɔ veviwo.—1 Korɛntitɔwo 5:6; 2 Tɛsalonikitɔwo 3:6, 7, 14.

Àtɛnŋ akpɔ exlɔ nywi ciwo yí lɔn Yehowa

15. Lé àwɛ aɖo exlɔ nywiwo ɖɛ le hamɛ lɔ mɛɔ?

15 Le hamɛ lɔ mɛɔ, àtɛnŋ akpɔ mɛ ciwo yí lɔnnɔ Yehowa nyɔnɔnwimɛtɔ. Woatɛnŋ avanyi ao xlɔ veviwo. (Ehajiji Wema 133:1) Denyi ao gbɛmɛtɔwo alo mɛ ciwo yí so eju ɖekɛ mɛ koɖo eo dandandan yí ànyi xlɔ koɖo o. Ðo ŋwi mɔ Ʒonatan shin sesese wu Davidi yí Ruta can deshin sɔ koɖo Noami kpeti o. Mìjinɔ mɔ mìawa do Bibla mɛ nukplamunyɔ cɛ ji: “Mí hun míwo jiwo mɛ . . . fafɛɖe.” (2 Korɛntitɔwo 6:13; hlɛn 1 Piɛ 2:17.) Zenɛni ci èsransran Yehowa dojiɔ, ahanke mɛbuwo ajijiɛ mɔ yewoanyi xlɔ koɖo eo nɛ.

NƆ CUKAÐAWO VA

16, 17. Nɔ mɛɖe wa nu vevi koɖo mì le hamɛ lɔ mɛ ɖe, nyi mìdeɖo awaɔ?

16 Le xomu ɖeshiaɖe mɛɔ, amɛ vovovowo yí nini. Lé wokpɔnɔ nuwo do koɖo lé wowanɔ nuwo do tonɔ akpo hɛnnɛ. Ahanke enyi le hamɛ lɔ mɛ nɛ. Vovototo ŋtɔ́ na mìsenɔ vivi nɔ agbe lɔ yí gbetɛnŋ kplanɔ nuwo le mìwonɔnɔwo gbɔ. Vɔ hweɖewonuɔ, vovototo lɔ na mìdesenɔ nu gɔnmɛ nɔ mìwo nɔviwo o, yí wanɔ dɔmɛzi do wo. Gaɖewomɛɔ, woatɛnŋ aʒinʒin mì alo awa nu koɖo mì yí ave mì nu. (Elododo Wema 12:18) Mìatashi cukaɖa klikli ŋtɔ́wo yí woagblè lanmɛ nɔ mì alo ana mìatɔ azɔge nɔnɔ nɔ hamɛ lɔa?

17 Gbeɖe. Nɔ mɛɖe wa nu koɖo mì do ɖeeɖe can ɔ, mìdanɔ azɔge nɔ hamɛ lɔ o. Denyi Yehowa yí ʒinʒin mì o. Eyi na agbe koɖo nushianu mì. Éje nɔ lɔnlɔn koɖo egbejinɔnɔ mìwo tɔ. (Enyɔdasɛ 4:11) Hamɛ lɔ nyi enunana ci yí so Yehowa gbɔ yí ekpenɔdo mì nu mìdonɔ ŋsɛn mìwo xɔse. (Ebretɔwo 13:17) Mìdakpɔ do enu ci mɛbu wa koɖo mì nu yí asɔ enunana cɛ dɔŋkpe gbeɖe o.—Hlɛn Ehajiji Wema 119:165.

18. (a) Nyi yí akpedo mì nu mìanɔ ju koɖo mìwo nɔviwoɔ? (b) Nyi yí taɖo mìɖo asɔ agɔjeje kenɔ mɛbuwoɔ?

18 Mìlɔn mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo yí jinɔ mɔ mìanɔ ju koɖo wo. Yehowa dekpɔnɔ emɔ mɔ nuvɔnmɛwo awanɔ enu ciwo nu afɛn ɖekɛ dale o yí mìwo can mìdekpɔnɔ emɔ ahan o. (Elododo Wema 17:9; 1 Piɛ 4:8) Mì pleŋ yí wanɔ afɛn, vɔ lɔnlɔn akpedo mì nu mìasɔ ‘agɔjeje kenɔ mìwonɔnɔwo.’ (Kolosetɔwo 3:13) Lɔnlɔn akpedo mì nu mìami cukaɖa klikliwo sɔsɔ wa enyɔ gangan. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, nɔ mɛɖe wa ŋɖe eve mì nuɔ, atɛnŋ agbɔnnu mɔ mìaŋlɔbe enu ci ewa. Mìatɛnŋ ado dɔmɛzi fafɛɖe yí alé mɛ lɔ do xomɛ. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, mìwoŋtɔwo yí aseseɛ vevi yí mìdakpɔnɔ jijɔ o. Vɔ nɔ mìsɔ agɔjeje ke mɛ ci yí wa nu vevi koɖo mìɔ, mìavo le susumɛ yí ɖekawawa anɔ hamɛ lɔ mɛ. Gbesɔwuɔ, mìaɖo ekacaca nywi koɖo Yehowa.—Matie 6:14, 15; Luiki 17:3, 4; Rɔmatɔwo 14:19.

NƆ WOÐE MƐÐE TI LE HAMƐ LƆ MƐ

19. Hwenu ele mɔ mìami eha dodo koɖo mɛɖe le hamɛ lɔ mɛɔ?

19 Le xomu ci mɛ lɔnlɔn leɔ, mɛɖekaɖeka wanɔ yi kpaxwe nɔ xomu lɔ mɛ tɔ buwo akpɔ jijɔ. Vɔ sɔɛ mɔ mɛɖe vafɔn gu le xomu lɔ mɛ. Mɛshiamɛ teteɛkpɔ yí dodoɔ gbla mɔ yeakpedo nu, vɔ égbe mɔ yedase o. Étɛnŋ sɔ gbeta mɔ yeaso le axweɛ mɛ alo xomutatɔ lɔ tɛnŋ nu mɔ yɛ le so. Enu ŋtɔ́ han atɛnŋ ajɔ le hamɛ lɔ mɛ. Mɛɖe tɛnŋ ɖui koŋ awawa enu ci yí dejɔnɔ ji nɔ Yehowa o keŋ asɔ dahɛn nu le hamɛ lɔ nu. Égbe kpekpedonu ci wonikɔ yí dadasɛ le yi nuwanawo mɛ mɔ yedegbejijiɛ anɔ hamɛ lɔ mɛ o. Étɛnŋ sɔ gbeta yiŋtɔ mɔ yeaso le hamɛ lɔ mɛ alo wotɛnŋ ɖi ti. Nɔ evajɔ ahan ɔ, Bibla nu petii mɔ, “mí ŋgbe zɔnnɔ koɖo” mɛ ŋtɔ́ o. (Hlɛn 1 Korɛntitɔwo 5:11-13; 2 Ʒan 9-11) Ecɛ wawa atɛnŋ agbɔnnu sugbɔ, nɔ mɛ lɔ nyi mìwo xlɔ alo mìwo xomumɛtɔ ɖe. Vɔ le nɔnɔmɛ cɛ hanwo mɛɔ, egbejinɔnɔ mìwo tɔ nɔ Yehowa ɖo asɛnŋ wu egbejinɔnɔ nɔ mɛɖekpokpui.—Kpɔ enumɛɖeɖe buwo 8.

20, 21. (a) Lé amɛɖeɖeti le hamɛ nyi lɔnlɔn toto doɔ? (b) Nyi yí taɖo ele veviɖe mɔ mìawa ɖaŋ acannɔ mìwo xlɔwo nywiɖeɔ?

20 Amɛɖeɖeti le hamɛ nyi lɔnlɔn toto ɖeka ci yí so Yehowa gbɔ. Eglɔnnɔ ta nɔ hamɛ lɔ yí mɛ ciwo dewanɔ do Yehowa sewo ji dedanahɛn nu le nu o. (1 Korɛntitɔwo 5:7; Ebretɔwo 12:15, 16) Ekpenɔdo mì nu mìdanasɛ mɔ mìlɔn Yehowa ŋkɔ kɔkɔɛ lɔ, Yehowa ŋtɔ koɖo yi se kɔyijiwo. (1 Piɛ 1:15, 16) Amɛɖeɖeti le hamɛ lɔ mɛ gbenyi lɔnlɔn dadasɛ nɔ mɛ ci woɖe ti. Etodɔndɔn sɛnŋ cɛ tɛnŋ kpedo nu avanya mɔ enu ci wakɔ yele denyɔ o. Ecɛ ana awa trɔtrɔwo. Mɛ ciwo woɖe ti kpɔ sugbɔ trɔ va Yehowa gbɔ yí wogbexɔ wo do hamɛ lɔ mɛ alɔve.—Ebretɔwo 12:11.

21 Nɔ mìlɔn alo mìgbe can ɔ, mìsrannɔ mìwo xlɔwo. Eyi taɖo ele veviɖe mɔ mìawa ɖaŋ acannɔ mìwo xlɔwo nywiɖe. Nɔ mìlɔn mɛ ciwo yí Yehowa lɔn ɔ, exlɔ ciwo yí atɛnŋ akpedo mì nu mìanɔ gbeji ni sɔyi mavɔmavɔ ɖeɖe shɔnŋ yí atrɔdo mì.