ˈE la bɛn nɛn ze

ˈE la bɛn nɛn ze

ˈEWƐN ˈKƐHAN

ˈˈƝan -kɛ man -Zö -o bobo ɲɔn -o -nɔn -bo tsabi e?

ˈˈƝan -kɛ man -Zö -o bobo ɲɔn -o -nɔn -bo tsabi e?

1. ˈˈƝan -kɛ man -Zö -o bobo ɲɔn -o -nɔn -bo tsabi?

-KƐ ˈyi -Zö -o bobo ɲɔn -o -nɔn -bo tsabi, -e -lëdzhën -sɛsɛ. Tsabiɛ ˈba ˈwɛn -o -kɔfɛn -bo, ˈba man ˈba -le Adan e Ɛvë -man. -O -nɔn -bo mmiɛ, -o -nɔn mmiɛ -fɔ -bo gbɛgbɛ nɛn. -Kɛ ˈyi -o bobo -ze mmiɛ man ˈe -le ˈkun mmiɛ ˈho ˈˈve, mmiɛ -le ˈze zapɛn -ɛn ˈkpakpa ˈe kiɛ , nanmɛ mmiɛ ˈtsɛ nannan ˈba fɛn.Genèse 1:28; 2:8, 9, 15; -tsɛ ˈEnɛntiɛn 6ˈla.

2. (a) Kë man -a -le -lɔɛ ˈkun, -Zö -o -kɛ ˈyi -o bobo, ˈe -le kɔ ˈe nɛn? (b) Tsabiɛ tshun ɲɔn ˈnun man Biblë -ɛ, -yɛ ˈdzhuɔ ˈkun mmiɛ -kan hɛnpuɛn ˈyi ˈe ˈˈman ˈgbɛ?

2 ˈA sɛ -kpë paladi ˈˈyɛ ˈla lëkö e? Bɛn ˈyi Joova -wɔ tsa ˈdzhuɔ man ˈˈyi: “-Mɛn bobo ˈe, ˈakö mɛn -le ˈze ˈe -le kɔ ˈe nɛn.” (Isaïe 46:9-11; 55:11) Aan, -kɛ ˈkɛ ˈyi -Zö -o bobo ˈkun ˈo -le, -o ˈˈɲan -le kɛ kɔ ˈe nɛn kiɛ. -Kɛke mii -yɛ sɛ ˈˈkɔ ˈo ˈyi ˈhɛn. Joova -o dzhui ˈkun, -kɛke fɛnfɔ man ˈo -bo zapɛn. ˈO “ˈˈkpë yɛyɛ ˈnun ˈˈbo [zapɛn -ɛn].” (Isaïe 45:18) -O -yɛ ˈla ˈkun tsabiɛ ˈba, mmiɛ -kpë zapɛn -ɛn ˈe -bo ˈkɛ ˈkpakpa. Tsabiɛ tshun ɲɔn ˈnun man -Zö -o -yɛ ˈla ˈkun mmiɛ -kpë zapɛn fɛn? Nanmɛ ˈgbömën ˈkɛkë man -o -yɛ ˈla ˈkun mmiɛ -shi ˈe fɛn? Bɛn ˈyi Biblë -ɛ -yɛ ˈdzhuɔ man ˈˈyi: “ˈBa ˈyi ˈba -le nɛnshunsɔ [-aniin ˈba ˈwɛn ˈba -Zö ˈmɛn bɛn -ɛn fɛn nën], zapɛn -ɛn, ˈe -bë -le ˈba -ye, ˈakö ˈba -kpë ˈe fɛn titi ˈe ˈˈɲan -le ˈanannan.Psaume 37:29; Apokalis 21:3, 4.

3. ˈKun tsabiɛ ˈba, -ba lolo, nanmɛ -ba ˈwuë fɛnfɔ, bɛn ɲɔn man -yɛ -le ˈze -a bie?

3 ˈE man -dɔ ˈˈyi ˈla, tsabiɛ ˈba, -ba lolo, nanmɛ -ba ˈwuë. -Bo -kpe ˈnun nɛn, tsabiɛ ˈba, -ba -kue ˈkuö, nanmɛ -ba bakö -kuën. Dubɛ bɛn -ye nɛn, -e ˈˈle ˈeyɛ man -Zö -o bobo. ˈˈƝan -kɛ bɛn man -e -tshɔ nɛn e? Nanmɛ ˈˈɲan -kɛ man ˈe -nɔn ˈe bɛn ˈˈyɛ -bë? Biblë -ɛ mikö kiɛ man ˈe sɛ ˈkë tsa ˈyi ˈzɔ.

-ZÖ HƐNDASƐ ˈKÖ

4, 5. (a) ˈHe man ˈo -kɔ wo ˈla dzhu bɛn -she Ɛvë -nda Edɛnën ˈgbɛn -ɛn ˈla lö? (b) Kë man tsabi ˈwɛn ˈo -le ˈo gbɔgbɔ ˈo sɛ -le kiɛ dzhisɛ?

4 Biblë -ɛ -yɛ tsa ˈyi ˈkë ˈkun -Zö kɛ -pɔn hɛndasɛ ˈkö. ˈO man -a “ˈˈkpɛ -Kpë ˈetɛn Satan.” Satan -o -kɔ wo kö ˈla dzhu bɛn -she Ɛvë -nda Edɛnën gbɛn -ɛn ˈla lö. (Apokalis 12:9; Genèse 3:1) -O -le ˈe munse ˈkun wo -ɔ man kɛ bɛn ˈdzhuɔ ˈnun.—-Tsɛ ˈEnɛntiɛn 7 ˈla.

5 -Zö man ˈo -bo -Kpën Satan e? ˈˈAan ˈˈaan, -Zö -o ˈˈbo -Kpën -ɔn. -Bo ˈyi Adan e Ɛvë -man ˈba -kpë, -Zö -wɔ nɔn ˈe nɛn -ɛn -le, ˈwuënsɔ ˈba ˈwɛn ˈba hɔn -zöfun lö, ˈokö man -o piɛn ˈakö -o kiɛ -Kpën. (Job 38:4, 7) Kë man -kɛ ˈˈyɛ ˈnun, ˈe sɛ -le -le? Tsabi ˈwɛn wɔ -anumanhɔɛ ˈka, ˈo sɛ kiɛ dzhisɛ. Kë man ˈe sɛ -le -le? -A -nɔn ho ˈo, -o ˈˈle dzhisɛ. ˈE man -kɛ ˈyi ˈe ˈˈle ˈo -ye, ˈo sɛ nɔn hinmɛ hɔn ˈe nɛn ˈnun, -aniin ˈo sɛ -yɛ ˈe ˈla ˈnun. -Wɔ sɛ pa ˈe -akunda dzhi -shɛ pɛn ze, ˈakö ˈe -le ˈze -kɛ -pɛ ˈˈyɛ, ˈe dzhi kuö -e, ˈe -wun ˈo kuɛn -kpe nun. ˈAkö -o sɛ -hën ˈe -bɔsɔ ɲɔn -o sɛ -kuö -kɛ -pɛ ˈˈyɛ dzhi, -o kiɛ dzhisɛ man.-Kë Jak 1:13-15; -tsɛ ˈEnɛntiɛn 8ˈla.

6. Kë man ˈwuënsɛ ˈkö, -o -le kiɛ -Zö hɛndasɛ?

6 -Kɛ ˈˈyɛ man ˈwuënsɛ ˈˈwɔ, -o -le. Joova -o -nɔn -bo Adan e Ɛvë -man, -o -she mmiɛ -nda ˈkun mmiɛ -ho ˈˈve, ˈakö mmiɛ “mën zapɛn ˈkpakpa.” (Genèse 1:27, 28) ˈWuënsɛ ˈˈwɔ, -o bobo bɛn ˈˈyi ˈo -pia lö: ‘Tsabiɛ ˈba ˈkpakpa, ˈba sɛ mɛn ˈsɔn, -e -lë -hën ˈsɔn ˈyi ˈba ˈsɔn Joova.’ -Wɔ nɔn pa bɛn ˈˈyɛ -akunda dzhi -shɛ pɛn ze, ˈakö -e -le -ze -kɛ ˈyi Joova mikö -o lë nɛn, ˈeyɛ man -wɔ kö. ˈWuënsɛ ˈˈwɔ, -o -yɛ ˈla ˈkun tsabiɛ ˈba, mmiɛ ˈsɔn ˈo. ˈEyɛ fɛn man -o dzhu -tɔtu bɛn -ze Ɛvë -o -tɛn, ˈakö -o ˈla kɛ. (-Kë Genèse 3:1-5.) -O -nɔn -le -kɛ ˈˈyɛ man -o kiɛ -Kpën Satan, -Zö hɛndasɛ.

7. (a) ˈˈƝan -kɛ fɛn man Adan e Ɛvë -man -ba -wuö? (b) ˈˈƝan -kɛ fɛn man -a ˈkuë kuekue, nanmɛ -a ˈwuë?

7 Adan e Ɛvë -man -ba ˈpa ˈˈho -Zö, ˈakö -ba -she zakɔɛ -biɛn -ɛn. (Genèse 2:17; 3:6) -Ba -le Joova -kaɲanɲan dzhi. -Ba -wuö dubɛ, kɔ Joova -o -nɔn -she mmiɛ ˈyi -nda ˈnun. (Genèse 3:17-19) Adan e Ɛvë -man, ˈba ˈˈve ˈba, -ba kiɛ ˈba -ye -kaɲanɲanlesɔ. ˈEyɛ fɛn man, -ba ˈba -ye ˈwuë. (-Kë Romɛ 5:12.) ˈKun -ba -le kiɛ -kaɲanɲanlesɔ, ˈa nɔn tɛn ˈe ˈla, ˈa -hën -kɛnɛnku ˈkö. -A sɛ nɔn -atukpu kɛn ˈkö ˈyi ˈe bono, -atukpu tshuɔ ˈnun, -atukpu ˈkɛ ˈyi ˈa -kpë kɛn ˈˈyɛ ˈla ˈtshu ˈkpakpa, ˈe -le ˈe ˈbono -ye. Adan -o ˈnɔn pa ˈˈho -Zö, -o kiɛ -kaɲanɲanlesɛ. ˈKun -a -le Adan ˈo ˈˈve fɛnfɔ, -a kiɛ tsa -ye -kaɲanɲanlesɔ, -a “bono” tsa -ye kɔ ˈo ˈnun. ˈEyɛ fɛn man a sɛ tsa ho, -a ˈkuë, -a tso, ˈakö -a ˈwuë.Romɛ 3:23; -tsɛ ˈEnɛntiɛn 9ˈla.

8, 9. (a) ˈˈƝan -kɛ bɛn man Satan -o -yɛ ˈla ˈkun ˈe -wun Adan e Ɛvë -man hɛn? (b) ˈˈƝan -kɛ fɛn man -Zö -o ˈˈkuën -tutuelesɔ ˈba ˈe hɛnnɛn?

8 Satan -o -nɔn -le -ze Adan e Ɛvë -man, -ba ˈnɔn ˈpa ˈˈho -Zö, -tutue -le man -o -bo ˈwɛn. Satan -o -yɛ ˈla ˈkun ˈe -wun Adan e Ɛvë -man hɛn ˈkun Joova kɛ -le -zɔkpɛshisɛ. Nanmɛ kɛ ˈˈle ˈkɔɛshisɛ gbɔgbɔ ˈwɛn kɛ kɛ tsabiɛ ˈba, mmiɛ -kɛgbɛ ˈla -yɛ. Satan -o dzhui ˈkun, tsabiɛ ˈba, mmiɛ ˈˈmian ˈe nɛn ˈkun -Zö kɛ shunshun mmiɛ nɛn. Nanmɛ Adan e Ɛvë -man, mmiɛ kökögbɛ, mmiɛ sɛ -lɔ -kɛgbɛ e -kɛpuɛn -man. ˈˈƝan -kɛ man Joova -o -le bɛn ˈˈyɛ nɛn e? ˈO sɛ dzhu ˈkun ˈo -kun -tutuelesɔ ˈba ˈɲɛn ˈakö bɛn ˈe ˈgbɛ. ˈE man ˈeyɛ, ˈe sɛ ˈkë -ɛ ˈkun Satan, -o -le -tɔtutshisɛ e? ˈE sɛ ˈˈkë -ɛ mii.

9 Joova -o ˈˈkuën -tutuelesɔ ˈba, ˈe hɛnnɛn -bɔ. -O -kan -dɔ -ze tsabiɛ ˈba ɲɔn mmiɛ nɔn sɛ ˈkɔa mmiɛkö ˈze ˈa -hën -sën. ˈEyɛ, ˈe ˈkë ˈe ˈla wie ˈkun Satan kɛ -le -zɔkpɛshisɛ. ˈAkö Joova man kɛ -lɔ -kɛ ˈyi ˈe -le ˈe gbɛgbɛ -ze tsabiɛ ˈba. Latɔ ˈˈyi, ˈEwɛn 11, ˈe ˈkë tsa ˈyi ˈla gbɛgbɛ ˈnun. -Kɛ ˈyi Adan e Ɛvë -man -ba -le, kë man -mɔn -le ˈe -hën e? -E lë ˈe nɛn ˈkun ˈba fan -Zö kɛ ˈmɛn bɛn -ɛn -hunlɔ, ˈakö ˈba tɛn Satan kɛ -ye -ɛ e? -Kɛ ˈkɛ ˈyi Adan e Ɛvë -man -ba -pɔn ˈkpakpa, Joova man ˈo -ze mmiɛ ˈyi. -O -ze mmiɛ hɛnpuɛn ˈyi ˈe ˈˈpɔn ˈgbɛ dzhi, -bo gbɛgbɛ ˈyi mmiɛ -kpë nɛn -wun -kɔɛ, nanmɛ -giman ˈyi ˈe -le ˈze mmiɛ -kpë dzhilë ˈla. ˈE man Satan -ye -ɛ, -o ˈˈze mmiɛ -kɛke gbɛgbɛ mii. ˈE nɔn -le tsa ˈnun, ˈˈɲan -kɛ man ˈa -le e?

10. -Dɔ ˈˈyi ˈla, bɛn ˈkɛmuën ɲɔn ˈnun man ˈe hɔn tsa -ye fɛn?

10 -Dɔ ˈˈyi ˈla, ˈe bɛn ˈˈyɛ -e hɔn tsa ˈkpakpa fɛn. Joova man -a ho, -aniin Satan man -a tɛn e? ˈE ˈyi a sɛ Joova ho man ˈa sɛ -kan hɛnpuɛn. ˈA ho Joova ɲɔn -a nɔn ˈkë -ɛ ˈkun Satan -o -le -zɔkpɛshisɛ. (Psaume 73:28; -kë Proverbes 27:11.) ˈˈMan ˈkɛ fɛn, tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba -Zö ho, -ba ˈˈsɛ kɛkë. ˈEyɛ, -yɛ ˈe ˈkë ˈkun ˈˈman ˈkɛ -e ˈˈman -Zö bɔa. Nɛn, ˈhe bɔa man -e hɔn e?

ˈHE MAN ˈWƆ ˈˈMAN ˈKƆA E?

ˈˈMan fɛn -kɔɛshi ˈkɛ ˈkpakpa ˈe ˈˈnɔn ˈˈle Satan -ye ˈnun, ˈo sɛ dzhu ˈkun ˈo nɔn ˈkɛ han Jesu e?

11, 12. (a) -Kɛ ˈkɛ ˈyi Satan -o dzhu ˈkun ˈo nɔn han Jesu, ˈˈɲan -kɛ bɛn man -yɛ tsa ˈkë? (b) Biblë -ɛ, ˈe -bo tshun ɲɔn ˈnun man ˈyɛ ˈe ˈkë pɛ ˈkun Satan man ˈwɔ ˈˈman ˈˈyi ˈkɔa?

11 Jesu -o -kɔfɛn -lɔ o ˈwɛn ˈwɔ ˈˈman ˈkɔa gbɛkpo. Lë ˈkö, Satan, -o -nɔn “mla fin hobishi -ka ˈˈkɛ ˈˈkpakpa, ˈe misɛ ˈe tsan ˈle ˈe hintën ˈama” ˈkë Jesu. ˈAkö -o -she kɛ bɛn ˈˈyi -nda: “-Bɔˈ sɛn ˈhinkpɛ lɔ -kan mɛn hinˈa, -bɔˈ mɛ ˈsɔn, mɛ -bë nu ˈe ˈˈkpakpa ˈze bu.” (Matie 4:8, 9; Luk 4:5, 6) ˈMun -hën bɛn ˈˈyi o: ‘Hobishi ˈkɛyɛ, -e ˈˈnɔn ˈˈle Satan ˈwɔ ˈkɛ ˈkɔa ˈnun, ˈo sɛ dzhu ˈkun ˈo nɔn kɛ han Jesu e?’ ˈO ˈˈsɛ ˈˈdzhue ˈnun. -Kɔɛshi ˈkɛ ˈkpakpa, Satan man ˈwɔ ˈkɛ ˈkɔa.

12 Kölö -mɔn munkö bɛn ˈkɛ ˈˈyi bie: ‘Kë man ˈˈman ˈkpakpa, ˈe -le -kpë Satan bɔa e? -E ˈˈle -Odɔmɛnga -Zö Joova man ˈo -bo -kɛ ˈkɛ ˈkpakpa?’ (Apokalis 4:11) Dubɛ, ˈo man. -E man -kpa, Jesu -wɔ nɔn Satan mɛn -bo, -o ˈkpɛ kɛ “mla ˈˈyi hobi.” (Jan 12:31; 14:30; 16:11) -Gbɛsɛ Pɔlë -o ˈkpɛ -Kpën Satan ’zapɛn fɛn -zö.’ (2 Korɛntë 4:3, 4) Nanmɛ -gbɛsɛ Jan -o lɛlɛ ˈkun ‘zapɛn fɛn tsabiɛ ˈˈba -ye -ɛ, -ba -le -abɔɛsɛ yi -ɔ tsabiɛ.’1 Jan 5:19.

KË MAN SATAN ˈO ˈˈMAN ˈE -LE ˈWƆ?

13. ˈˈƝan -kɛ fɛn man -a mian ˈˈman pɔpɔɛ nɛn?

13 ˈˈMan ˈˈyi, -yɛ pa ˈe puɛn -le ze kökö. -Kɛ ˈkɛ ˈyi -a -hën ˈe ˈla man -le ˈkɛ ˈˈyi: -Kue, -dababa -giman, -tɔtu bɛn, nanmɛ -abɔɛ. -Kɛsɛ tsabiɛ ˈba, ˈba -le ˈe -kɛkɛ ˈla bɔbɔ, -ba ˈsɛ ˈˈle ˈze -kɛ ˈkɛyɛ, yɛ ˈˈgbɛ lëke nɛn. ˈE man yɛ ˈpa ˈˈza, -Zö ˈo -bë tsɛ Amagedɔn -kue nɛn ˈwɔ ˈˈman puɛn ˈˈyi. ˈAkö ˈo -le ˈze tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba kɛ ˈho mikö ˈba -kpë zapɛn fɛn.Apokalis 16:14-16; -tsɛ ˈEnɛntiɛn 10ˈla.

14. ˈHe man -Zö -o -ko Hobi ˈo Hobishi -i ˈla? ˈˈƝan -kɛ bɛn man Biblë -ɛ -e -kɔfɛn dzhu Jesu dzhi bɛn -ye nɛn?

14 Jesu Kisë man Joova -o -ko Hobi ˈo -zöfɔn lö Hobishi -i ˈla. Biblë -ɛ ˈla, -a -kɔfɛn dzhu ˈo dzhi bɛn ˈˈyi: “ˈˈWɔ -bë ˈˈcɛ tsabi -kpe, ˈˈa -bë -kpɛ ˈo, -Odɔmiga -Zö Biɛn. Kpɛnyi -Zö ˈˈwɔ -bë kpën- kɛ lɔ ˈo yi David hobi -ngbesha -ɛ fin. ˈO hobishi -yɛˈ ˈbë ˈˈgbɛn ˈanana.” (Luk 1:32, 33) Hobishi ˈˈyɛ, ˈe dzhi bɛn -ye nɛn, Jesu -o -she ˈo -nunmëndasɔ ˈba -nda ˈkun mmiɛ sɛ saka yɛ, mmiɛ dzhu bɛn ˈˈyi: ‘Bu hobishi -ɛ, ˈe -wɔ, bu -kaˈ -bɔ ˈla -yɛ ˈe -le zapɛn ˈfin -bɛ -ba fun ˈlö -yɛ nɔn -le ˈnun.’ (Matie 6:10) ˈKun -Zö ˈo Hobishi -i, ˈe -le -bë piɛn ˈˈmanshi ˈkɛ ˈyi ˈe hɔn zapɛn fɛn -bɛ ˈkpakpa, ˈa -bë hɛɛn latɔ ˈˈyi ˈEwɛn 8ˈla. (-Kë Daniel 2:44.) ˈE -nunmën, -Zö ˈo Hobishi -i, ˈe -le ˈze zapɛn -ɛn ˈkpakpa, ˈe kiɛ paladi.—-Tsɛ ˈEnɛntiɛn 11ˈla.

ˈA -BË -KPË ˈˈMAN PƆPƆƐ ˈLA!

15. ˈˈƝan -kɛ man -a ˈkpɛ ‘zapɛn pɔpɔɛ’?

15 Biblë -ɛ, -yɛ tsa bɛn ˈˈyi -nda -shɛ: ‘-Zö ˈwɔ -bë ˈze tsa -zöfun ˈpɔpɔɛ ˈkö ˈle zapɛn ˈpɔpɔɛ ˈkö -man, ˈelabɔ man nɛnshun -kale ˈˈyɛ -bë -kpë.’ (2 Piɛr 3:13; Isaïe 65:17) ˈEtën nɛn, Biblë -ɛ yɛ sɛ ‘zapɛn’ mɛn -bo, tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba hɔn zapɛn fɛn man -yɛ ˈdzhuɔ. (Genèse 11:1) ˈEyɛ fɛnfɔ, ‘zapɛn pɔpɔɛ’ ˈyi nɛnshun -ka -le ˈe -kpë ˈla, ˈe man ˈe -le tsabiɛ ˈba ˈwɛn -Zö ˈo -yɛ ˈla, ˈakö ˈo -le ˈze mmiɛ -kpë zapɛn fɛn -bɛ.

16. ˈBa ˈyi ˈba -bë -kpë ˈˈman pɔpɔɛ ˈla, -kɛ gbɛgbɛ ɲɔn ˈnun man -Zö ˈo nɔn han mmiɛ? Nanmɛ ˈˈɲan -kɛ man -e -le dɔa ˈkun ˈa -le ɲɔn ˈa nɔn -kan e?

16 Jesu -o dzhui ˈkun ˈba ˈwɛn ˈba -kpë -Zö ˈo ˈˈman pɔpɔɛ ˈyi ˈyɛ -bë ˈla, ˈba -bë -kan “hɛnpuin ˈˈyi ˈe ˈˈma ˈgbɛn ˈanana.” (Mak 10:30) ˈˈƝan -kɛ man -e -le dɔa ˈkun ˈa -le ɲɔn ˈa nɔn -kan hɛnpuɛn ˈˈyɛ e? ˈA nɔn -hën ˈemɛnshui, ˈa ˈkë Jan 3:16, nanmɛ 17:3 -man ˈla. Zapɛn fɛn -bɛ, ˈkun -kɛ ˈkɛ ˈe -ba paladi ˈla, ˈmun -le ˈze -a -hën bɛn ˈyi Biblë -ɛ -yɛ ˈdzhuɔ ˈe nɛn.

17, 18. Kë man -a -le -lɔɛ ˈkun telɔfu e -pialɔfu -man, -e -bë -kpë zapɛn fɛn -bo ˈkpakpa?

17 -Abɔɛ, -kue, tsakun, nanmɛ ˈgie ˈkɛ, ˈe -bë ˈgbɛ. -Abɔɛsɔ ˈba, ˈba mii -ba ˈˈpa ˈˈkpë zapɛn fɛn. (Psaume 37:10, 11) ‘-Zö ˈo -le ˈze -kue ˈkɛ ˈyi ˈe hɔnhɔn zapɛn ˈkpakpa fɛn, ˈe ˈgbɛ.’ (Psaume 46:9; Isaïe 2:4) Tsabiɛ ˈba ˈwɛn ba -Zö ˈla -yɛ, nanmɛ ˈba kɛ ho, ˈba man ˈba -kpë zapɛn ˈkpakpa fɛn. ˈA -kpë telɔfu ˈla titi ˈe ˈˈɲan -le ˈanannan.Psaume 72:7.

18 Joova ˈo tsabiɛ ˈba, -pia ˈe -bë fu ˈba lɔ. Biblë -ɛ ˈla, Izaɛlësɔ ˈba, -ba nɔn -Zö ho ɲɔn -wɔ nɔn mmiɛ sasa, -e -le -ze -pia -fuö ˈba lɔ. (Lévitique 25:18, 19) Paladi ˈla, -a ˈpa ˈˈhën -kɛke mii ˈfuö, -pia ˈe fu tsa lɔ.-Kë Isaïe 32:18; Mika 4:4.

19. ˈˈƝan -kɛ fɛn man ˈa sɛ ˈye ˈe wo ˈkun ˈa -hën -kashi -kpe ˈnun -Zö ˈo ˈˈman pɔpɔɛ ˈla?

19 ˈA -bë -hën -ka -kpe ˈnun -shi. “-Kashi -kpe ˈnun ˈe -kpë zapɛn fɛn. -Kui fɔn -ye ˈkɛ, ˈe sɛsɛ.” (Psaume 72:16) Joova ˈwɛn ˈo -le “sa -Zö, ˈo -bë ˈɲɛn tsa -to,” nanmɛ “zapɛn -ɛn, ˈe -bë -lë -ka -kpe ˈnun.”Psaume 67:6.

20. Kë man -a -le -lɔɛ ˈkun zapɛn ˈkpakpa ˈe -bë kiɛ paladi?

20 Zapɛn -ɛn ˈkpakpa ˈe -bë kiɛ paladi. Tsabiɛ ˈba ˈkpakpa, ˈba -bë pɔn -kɔɛ gbangban, ˈakö ˈba -le ˈe dzhi ˈkɛ gbɛgbɛ ˈnun. (-Kë Isaïe 65:21-24; Apokalis 11:18.) Zapɛn -ɛn ˈkpakpa, ˈe -bë -lëdzhën kɔ ˈkun Edɛnën ˈgbɛn -ɛn ˈnun. -Kɛ ˈkɛ ˈyi -a mian nɛn lëfɛn ˈkpakpa, Joova ˈo ˈze tsa ˈyi. Bɛn ˈyi Biblë -ɛ -yɛ ˈdzhuɔ ˈo dzhi bɛn -ye nɛn man ˈˈyi: “Bu fiɛn bu bɔɛ ˈla, ˈakö -kɛ ˈkɛ ˈyi bu -bo ɲɔn ˈe hɔn hɛnpuɛn, -kɛ ˈyi -ba -yɛ ˈla ˈkpakpa, bu -le ˈe ˈze ˈba.”Psaume 145:16.

21. Kë man -a -le -lɔɛ ˈkun tsabiɛ ˈba e nannan ˈba ama, ba ˈpa ˈˈle ˈbakö -kɛpuɛn?

21 Tsabiɛ ˈba e nannan ˈba ama, ba ˈpa ˈˈle ˈbakö -kɛpuɛn. Nannan ˈba, -ba ˈpa ˈˈle tsabiɛ ˈba -kɛke mii. Nannan ˈba ˈwɛn -dɔ ˈˈyi ˈla ˈba ˈˈlë bɔbɔ, -bitshɔ ˈo -bë -kpë mmiɛ dzhi, ˈakö ba ˈˈle kɛ -kɛke.-Kë Isaïe 11:6-9; 65:25.

22. ˈBa ˈyi ˈba lo, ˈˈɲan -kɛ man Jesu ˈo -bë -le ˈze mmiɛ?

22 Tsako mii wɔ ˈpa ˈˈlo. Jesu -o -nɔn hɔn zapɛn fɛn -bɛ, -o san losɔ -kpe ˈnun. (Matie 9:35; Mak 1:40-42; Jan 5:5-9) ˈKun Jesu -o kiɛ Hobi -Zö Hobishi ˈla, ˈo -bë san tsabiɛ ˈba ˈkpakpa. ˈAkö tsako mii wɔ ˈpa ˈˈdzhue ˈkun “-mɛn lo.”Isaïe 33:24; 35:5, 6.

23. ˈBa ˈyi ˈba -wuö, ˈˈɲan -kɛ man -Zö ˈo -bë -le ˈze mmiɛ?

23 Tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba -wuö, ˈa tan ˈba -bë -kpë hɛnpuɛn ˈpɛ. -Zö -o dzhui ˈkun tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba -wuö, ˈo -bë tan mmiɛ -akpumun -akpumun -kɛke mii -bë. Bɛn ˈyi Biblë -ɛ -yɛ ˈdzhuɔ man ˈˈyi: “Tsabiɛ ˈkpakpa, ˈba gbagba ˈle ˈba yanyan ˈama, lë- ˈkön ˈˈba -bë -tshun ˈwiˈa yɛn- fun.”-Kë Jan 5:28, 29; Actes 24:15.

24. Mɔn sɛ ˈe -akunda -shɛ ˈkun ˈa -bë -kpë paladi ˈla, ˈˈɲan -kɛ man -yɛ mun -le?

24 A sɛ -yɛ ˈla, ˈa sɛ lɔ Joova ˈo dzhi bɛn ˈkɛ, ˈakö ˈa ˈsɔn ˈo. -A ˈˈsɛ ˈˈyɛ ˈla, ˈa -le tsa ˈkökögbɛ sa -ye ˈyi -a ˈla -yɛ. ˈE ˈyi -a sɛ Joova ˈsɔn, -a -bë -kan -kɛ gbɛgbɛ -kpe ˈnun. Sɛnbi ˈkö, -o -nɔn -she Jesu -nda ˈkun ˈe ˈyi kɛ sɛ -wuö, o bɛn ˈe ˈsɔn kɛ hɛn, Jesu -o -she kɛ bɛn ˈˈyi -nda: “Bu -amu ˈˈa -bë kɔ ze Paradi.” (Luk 23:43) Jesu Kisë ˈo dzhi bɛn ˈkɛ, nanmɛ ˈkun ˈo -le -le ˈze bɛn ˈkɛ ˈyi -Zö -o dzhu ˈe -le -le kɔ ˈe nɛn, ˈa -hën ˈkɛ.