Zʋ -lɛ ɛ ˈmö a wɛlɩkïbhï

Zʋ -lɛ wɛlɩkïbhï -yɩ ˈcɛlɩɛ -mä ˈbɔgʋ ˈmö cuu

ˈPƖƆ 3

-Muë -bhölɩnɩ ɔ -mä zlɩ ˈmö ˈnɩ?

-Muë -bhölɩnɩ ɔ -mä zlɩ ˈmö ˈnɩ?

1. Sɛɛ wa pälɩ ɔ nɩkpa -kpɔ a bʋbɔbʋbɔsaa -gäga ˈwʋ ˈnɩ?

NƖKPA a -bɛ a bʋbɔbʋbɔsaa ˈmö wa pälɩɛ -gäga ˈwʋ. -Mä -gäga ˈla ˈwlu, Lagɔ -ɔ ˈtɛɛ ˈmö, -ɔ zie zuzuku ˈwuë ˈwʋ, mɔɔ -wʋä -mä. A -kʋkʋyɔwʋ, -lagwɩ ˈtikïyia -yɩ -wʋä Lagɔ ˈyli. -Lɛ yɩ yɔwʋ, dɩbawa a dɩbawaa -wa yɛɛ ˈku ˈwë, -wa -kʋä wa -nʋa -wa -wʋä mäˈä dʋdʋ ˈwʋ ˈn wa yɩbhää wa ˈkuë -li a -lii ˈwlu nʋ, mʋa -wʋä -lɛ. A zɛmö, zuzuku -yɩɛ ˈmö ˈtɛɛ mii -wʋä -lɛ: -daminapäpʋ, ˈwʋyɩbhäyɩbhʋ, ˈn gbizigu.

2. Sɛɛ nɩkpa -kpɔ a ˈnine -bhlʋ tula ɔ nɩɩ, wa yi Lagɔ dlɩ ˈwʋ -ka oo, waˈaa -bhlɛ wa dɩbawa a dɩbawa a bʋbɔbʋbɔsaa kɛˈmö -sɛ ˈnɩ?

2 -Sɩbhä a bʋbɔbʋbɔsaa ˈla -zu teɲii -mä nɩkpa -kpɔ a lagɔgligbï ˈmö. Sɛˈɛ nɩkpa -kpɔ a ˈnine -bhlʋ nʋä nɩɩ: “-A yi Klɩtɩɛwa zʋ oo, -a yi ˈKpabalagɔ -plɛ oo, mii ˈnaa ˈkä ˈŋlɩ -kä -a ˈkä -aˈa dɩbawa a dɩbawa ˈa bʋbɔbʋbɔsaa kɛˈmö -sɛ.”

3. -Wa -bhölɩnɩɛ -mä zlɩ ˈmö, dɛɛ -a ˈkä ɔ wa -gömö a gbëawɛlɩɩ ˈcɩɛ ˈnɩ?

3 Nɩkpa a -bɛ a bʋbɔbʋbɔsaa kä ɔ gbëaa ˈmö -a? Biblë sʋlʋnɩɲɩ -wa -bhölɩnɩɛ -mä zlɩ ˈmö a gbëawɛlɩɩ.

Zoova mɔ -lɛ -tiamö a Lagɔ

4. Wɛlɩ a -mii nɩkpa -kpɔ a lagɔgligbï ˈkädɩ ta kä ɔ dlɩ ˈwʋ ˈnɩ?

4 Nɩkpa -kpɔ a ˈbhlɩ gömö a lagɔgligbï ˈkädɩ ta lɛ nɩɩ, Lagɔ -bhölɩ, mɔ ˈkämanɩɛ -lii ˈwuë -gömö. Biblë lɛ nɩɩ mɔ -lɛ “-lagwɩɩ ˈwuë a Lagɔ, ˈkämanɩwa ˈwuë a ˈKämanɩɲɔ, Lagɔ -ɔ ˈghïliɛ, -ɔ ˈtɛɛ ˈmö, -ɔɲɩ ŋanɔ wa ˈkää kuˈmö -kä.” (Deutéronome 10:17) ˈKpabalagɔ ˈmö a -nʋa kɩˈɛ dlɩ ˈwʋ nɩɩ, Lagɔ -ɔ ˈtɛɛ ˈmö, -bhlʋ ɔ -bhliɛ. Nɩkpa -kpɔ a bʋbɔbʋbɔsaa a dɔˈwʋ, -sukumasɩ ˈkɔdɔ wa laa Geoffrey Parrinder lɛ nɩɩ: Nɩkpa -kpɔ a -bɛ, Lagɔ -ɔ ˈkämanɩɛ -lii ˈwuë -gömö, -ɔ glɩnɩɛ -lagwɩ -ɲɛ nɩkpa ˈsɔ a dɩba, -ɔ ˈwälaa ˈpɩwʋ a -lii ˈwuë, ˈmö wa ˈtɛɛnɩɛ dlɩ.

5. Sɛɛ -mumuë la bhä Lagɔ ˈnɩ?

5 Nɩkpa a -bɛ -yi sɛ nɩɩ Lagɔ -bhölɩ, maa -mumuë ˈnɩɛ sasɛ -mɔ ɔ glɩnɩɛ -yi. -A -kä -a ˈkä nɩkpɛ yɩbhlɩnɩ, ˈɔ ˈŋlɩ ˈmö -a yɩbhää tɛɛ nimï. Lagɔgligbï a sɛ yɩ laa Lagɔ ˈnɩɛ ˈwlʋnɩ. Bhɩzɩŋlɩ -yɩ -lɛ “-Ɔ tɛɛ ˈmö,” -sɩbhä Klɩtɩɛwa laa Lagɔ. ˈKpabalagɔ ˈmö a -nʋa wabhlɩ, Alla wa nʋä. -Wa -gänɩɛ -bhlɛ wa dɩbawa a dɩbawa a bʋbɔbʋbɔsaa, ŋlɩɩ wa lanɩɛ -ɔ ˈkämanɩ -lii ˈwuë -gömö ˈmö, ˈwa gbɩ ˈmö a dɔˈwʋ, yɩˈɩɛ ˈwlʋnɩ. Ŋlɩɩ wa lanɩɛ Lagɔ ˈmö -yɩɛ ˈwlʋnɩ, nɩkpɛ wa laa John S. Mbiti ˈa ˈbɔgʋʋ wa laa Concepts de Dieu en Afrique (angl.) ˈmö, ɔ zʋ -mä ˈŋlɩ ˈla a 500 a sɛ. Yoluba gbʋ ˈmö Nizelia (Nigeria), Lagɔ a ŋlɩɛ Olodumalɩ (Olodumare), Kikuyu gbʋ ˈmö (Kenya), ɔ ŋlɩɛ Ngayi (Ngai) ˈn Zulu gbʋ ˈmö (Afrique du sud), ɔ ŋlɩɛ Unkulunkulu.

6, 7. -A ˈyɩ ɔ Lagɔ ˈa ŋlɩɩ, ˈn sɛ -a -yi ɔ sɛ ˈnɩ?

6 Lagɔ aˈbhë, sɛ ɔ gbä bhä ˈɔ ŋlɩɩ a dɔˈwʋ ˈnɩ? Dɛɛ Zoova tie a-a Moyizɩ ɔ ˈkä Yizlaɛlɩ a -nʋa -mä Ezipötɩ-bhölɩɩ ˈmö -sɛɛ, Moyizɩ ˈyɩbhɔ a-a nimï nɩɩ: “N -kä -mä Yizlaɛlɩ a -nʋa ghlɩɩ, ˈn n -kä nɩɩ, ‘a dɩbawa a dɩbawa a Lagɔ mɔ tieaa abhʋa ˈwʋ,’ ˈn wa -kaa nimï ˈyɩbhä nɩɩ ‘-a ˈyɩ bhä ɔ ˈŋlɩ ˈnɩ?’ Sɛ n ˈkä ɔ gbä ˈnɩ?”—Exode 3:13.

7 Lagɔ lɛ nɩɩ: “Sɛˈɛ -sɩbhä -n ˈkää Yizlaɛlɩ a -nʋa ˈdɩ ˈɲɛ, ‘Zoova, a dɩbawa a dɩbawa ˈa Lagɔ [...] mɔɔ tieaa abhʋa ˈwʋ.’ ˈNa ˈkwädlɩ a ŋlɩɩ mɩɛ daˈa, -mä ˈa ŋëya ˈmö a nɩ ligbanii ˈkwädlɩ ˈwʋ.” (Exode 3:15) -Wa ˈcɛlɩnɩɛ Biblë gbɩ -mimii ˈmö a glaˈmö a -nʋa, Zoova ˈa ŋlɩɩ ˈmö wa -sɛɛ -mä, wa yiɛ -mä bhɩzɩŋlɩ “Lagɔ” ˈn “-Alowli” ˈzʋ. Maa, -mä Biblë ˈmö, Lagɔ ˈa ŋlɩɩ cɛlɩnɩ -mä ˈwʋ a 7.000 a sɛ.

8. Sɛɛ Zoova -wʋ ɔ ˈnɩ? -A -kä -a ˈkɔ dlɩ yɔwʋ nɛnɩɩ, sɛ -a ˈkä ɔ zʋ ˈnɩ?

8 Sɛɛ Zoova -wʋ ɔ -tiamö ˈnɩ? ˈWugɔmʋ ɔ glɩnɩɛ, ɔ ˈtɛɛ ˈmö, ˈɔ ˈghïlinɔɔ ˈnɩɛ -sɩbhä a sɛ -wʋ. Mɔ ˈkämanɩɛ -lii wuë -gömö. Ɔ -ɲɛ nɩkpɛ ˈnɩɛ yɔwʋ mönɩ. (Deutéronome 6:4; Isaïe 44:6) Sɛˈɛ Zoova ˈɲɛ a-a Moyizɩ ˈdɩ: “-Amö Zoova ˈa Lagɔ, na ˈyize -amö a kää a ˈkä bʋbɔ.” Zaa -a -kä -a ˈkä Zoova dlɩ yɔwʋ nɛnɩ nʋʋ, ɔ ˈyize ˈmö -a kää -a ˈkä bʋbɔ. Ɔˈɔ ˈyɩbhä nɩɩ, -a nɩ bʋbɔ käbölu ɛ -käˈɛ käbönɩkpɛ.—Exode 20:3-5.

Zezwii Klii, Lagɔ ˈa ˈKämanɔɔ a ˈKämanɩɲɔɔ

9. ˈSaa kä ɔ ˈŋlɩ ˈn -a nʋ ɔ nɩɩ Zezwii -ɲɛ Zoova ˈsɔ ˈnɩɛ ˈmö mlɩnɩ ˈnɩ?

9 Zɩˈɛ, Zezwii a dɔˈwʋ wɛlɩ a -bɛ nɩkpa sɛnɩɛ ˈmö. Klɩtɩɛwa a -bɛ a dɔˈwʋ, wa lɛ nɩɩ Lagɔ “kä ˈmö ta” zaa, Zezwii -wʋmö -mä. Maa Biblë ˈnɩɛ nɩɩ Lagɔ kä ˈmö ta nʋ. Ɛˈɛɛ gbä nɩɩ Zezwii -ɲɛ Lagɔ ˈsɔ ˈmö wa mlɩnɩɛ. Zezwii aˈbhë lɛ nɩɩ: “Na dɩba Lagɔ mɔɔ ˈghïliɛ teɲii, mɔɔ ziiiɛ ˈwʋ.”—Zaah 14:28.

10. Dɛɛ Zezwii ˈnɩ a-a -bhlɛ mäˈä dʋdʋ ˈwʋ yii, dɛ ɔ -wʋ a-a bhä ˈnɩ?

10 Biblë lɛ nɩɩ, dɛɛ Zezwii ˈnɩ a-a -bhlɛ mäˈä dʋdʋ ˈwʋ yii, ˈmötɛɛnɩzuzukwë ɔ glɩnɩ a-a -mä zlɩ ˈmö. Sɛɛ Zoova ˈwäla a-a Adaa -ɲɛ Ɛɛvö ˈsɔ mäˈä dʋdʋ ˈwʋ, -sɩbhä ɔ ˈwäla a-a zuzuku -mä zlɩ ˈmö. Zuzukwëa Zoova ˈwäla a-a tɛɛ, Zezwii mɔɔ.—Zaah 17:5; Kɔlɔɔsɩ 1:15.

11. Sɛɛ yɩ ˈplɩ ɔ ˈwʋ ˈn wa yi ɔ Zezwii nɩkpɛ a sɛ gwälɩ ˈnɩ?

11 Zoova ˈzʋä Zezwii -mä ˈdumöwʋyu wa laa Malii a ˈmlɩ, lɛ a ˈylʋbö a 2.000 zɩˈɛ dɛɛ. Lagɔzuzukwëa wa laa Gablie ˈɲɔ a-a ˈdɩ nɩɩ: “-N yi nɩkplokwë ˈplɩ, -n yi ɲɩbhɛlʋyu gwälɩ. Yu ˈla -n -kɔɔ gwälɩɩ, to käböŋlɩ ˈpä, maa ˈpɔ Zezwii. Ɔ yi Yizlaɛlɩ ˈa ŋëyii Lagɔ -sɛɛ -lɛ -gömö ˈkämanɩ [...] ˈƆ ˈkämanɔɔ ˈnaa ˈkä ˈbhlenɩde -kä.”—Lwiikö 1:31, 33. *

12. -Yɩ kää ˈŋlɩ ˈn Zezwii yiɛ mäˈä dʋdʋ ˈwʋ yii, sɩbhänɩ yɩ glaˈmö a -nʋ -bhlʋ?

12 Wa gwälɩɛ Zezwii, ɔ yiɛ ˈkɔdɔ ˈzʋ, ˈn ˈsaa Zoova yɩbhää -ɲɛ ˈsaa ɔ ˈkää zɩkö nʋ ˈsɔ, ɔ yiɛ nɩkpa sʋlʋnɩ. Sɛˈɛ ɔ ˈɲɛ a-a Ghlɔɔmö a ˈkämanɩɲɔ -bhlʋ ˈdɩ: “Lagɔ ˈa wɛlɩɩ n ˈkɩ kɛ -gömö ˈzʋ nɩɩ -tiawɛlɩ yɩ glɩnɩɛ, nza n yiɛ mäˈä dʋdʋ ˈwʋ. Maa wɛlɩ a -mii kää gbëaa ˈmö -ɔ -wɩɩɛ, mɔɔ -pʋnɩɩɛ ˈyukwli.” (Zaah 18:37) ˈSaa Zezwii ˈcɩa a-a, -a -kɩɩ yɔwʋ yɩlɩɩ, ˈsaa Lagɔ yɩbhä ˈn ɔ ˈkää zɩkö nʋʋ, -a yi -tiamö yɩbhlɩnɩ. Sɛɛ -a ˈkää zʋ -a ˈkä Lagɔ dlɩ yɔwʋ nɛnɩ, -a yiˈɛ ˈcɩɛ.

13. -Lu a ˈsɔnʋ a -mu kä ɔ ˈŋlɩ ˈn Zezwii yi ɔ mäˈä dʋdʋ ˈwʋ yi ˈnɩ?

13 ˈSɔnadɔˈwʋ, Zezwii ˈkä nɩkpa ˈwuë a ˈwlumö ˈku nza ɔ yi a-a mäˈä dʋdʋ ˈwʋ. (Matie 20:28) Nzɩ -aa dɩba Adaa ˈa ˈɲiɲlolii a gbʋ -kanɩ -gömö ˈbhöö. -Lɛ a dɔˈwʋ -a yi ˈkwädlɩ -bhölɩ. Sɛˈɛ Zezwii ˈa tietieɲɔɔ Zaah ˈcɛlɩ a-a: “Maa sɛɛ ˈbhlɩbhëa ˈwuë -glɛɛ Lagɔ dlɩ ˈwʋ teɲii, -sɩbhä ˈnɩɛ -sɩbhä a sɛ -wʋ. -Sɩbhä a za, nza ɔ ˈwlʋä ˈɔ Yuu -bhʋlʋ -kpɔ ˈmö, ɔ ˈkä wa ˈwuë a ˈwlumö ˈku, nzɩɩ nɩkpɛ a -mɔɔ -kɔɔ dlɩ ˈtɛɛnɩɩ, ɔ tɩa ˈyli bhɩɛ, maa ˈpɩwʋ mää ˈnaa ˈkää ˈyli bhɩɛɛ, ɔ ˈkä -mä ghlɩ.”—Zaah 3:16.

14. (a) Zezwii ˈkuä ˈwë, ˈsaa ˈplɩ ɔ ˈwʋ ˈnɩ? (b) ˈBhle a -ma Zezwii kä ɔ zɩˈɛ -mä zlɩ ˈmö ˈnɩ?

14 Zezwii ˈkuä ˈwë, ˈn Lagɔ yoo glu -sɛ, ɔ yiɛ -mä zlɩ ˈmö ˈmötɛɛnɩzuzukwë a sɛ -bhölɩnɩɛ mö. (Tietiewaa 2:32, 33) Zoova yoo “ˈkämanɩɲɔ ˈwʋ ˈzʋa, ˈn ɔ yiɛ ˈɔ ŋlɩɩ ˈghlimanɩ, nzɩ ˈbhlɩ ˈwuë -gömö a nɩkpa, gbɩ ˈwuë a gbäwa ˈkɔ ˈyli -wʋ.” (Daniel 7:13, 14) Zoova yiɛ Zezwii ˈKämanɩɲɔ ˈkɔdɔ ˈwʋ ˈzʋa; ˈɔ ˈkämanɔɔ -wʋ -wʋä -mä zlɩ ˈmö a ˈKämanɩɲɔɔ. Ɔ yia -pa ˈɔ ˈmötɛɛnɔɔ nɩkpabhë ˈylimö tulanɩ.

Lagɔzuzukuu, Lagɔ a libhonʋwaa

15. ˈTɛɲɩ -mɛ ˈmö ˈn dɛɛ Lagɔ ˈwälanɩ a-a bhä lagɔzuzukuu ˈnɩ?

15 Zoova -ɲɛ Zezwii ˈsɔ a ˈyize mʋa ˈnɩɛ -mä zlɩ ˈmö -wʋ. Zoova ˈwälaˈɛ lagɔzuzuku. Yɩ glaˈmö a -na -bhlʋ -a -ɲɛ Malii bhïla a-a, ma-a Gablie. Lagɔzuzukuu ˈnɩ -bhö nɩkpa a -muë yɛ a-a mäˈä dʋdʋ ˈwʋ -bhölɩnɩ ˈwë. Ɔ ˈwölɩɛ, -lɛ gwälɛ ˈmö ˈwë ˈn ɔ yiˈa bhäla mäˈä dʋdʋ ˈwʋ nɩkpa ˈwäla. (Job 38:4-7) Lagɔzuzuku a miniɲwɩ mii -bhölɩɛ.—Daniel 7:10.

Lagɔzuzukuu ˈnɩɛ ˈyɩbhä wa ˈki bʋbɔɔ.

16. ˈSaa kä ɔ ˈŋlɩ ˈn nɩkpa ˈnɩ ɔ -kä wa ˈkä lagɔzuzukuu bʋbɔ ˈnɩ?

16 Lagɔzuzukuu -yɩ ˈzʋä Lagɔ ˈklʋkpamö ˈnɩɛ ˈyɩbhä -a ˈki bʋbɔɔ. ˈWʋ ˈsɔ aˈbhë, dɛɛ Zezwii ˈa tietieɲɔɔ Zaah gbä a-a ɔ ˈkɩ bʋbɔɔ, nimï yɩ -sɛɛ ˈlɩlɩlɩ, yɩ lɛ naa: “Tɩ saˈa zʋ. [...] Lagɔ aˈbhë mö -n nɩ bʋbɔ.”—ˈKlʋkälɩwɛlɩɩ 19:10; 22:8, 9.

17. ˈSaa tula ɔ nɩɩ lagɔzuzuku bhɛnɩ yɩ ˈkä Lagɔ a -nʋa ˈwʋ gwɩ ˈnɩ? ˈN ˈsaa kä ɔ ˈŋlɩ ˈn yɩ ˈtɛmanɩɲɩ ɔ dlɩ ˈwʋ ˈnɩ?

17 Sɛɛ lagɔzuzukuu zʋ a-a bhlaˈmö ˈn yɩ yi a-a Zezwii ˈa tietiewaa -jie ˈmö -sɛ, -sɩkaa a dɔˈwʋ, yɩˈɩ tulanɩˈa yɩɲɩ Lagɔ a -nʋa -wa -wʋä mäˈä dʋdʋ ˈwʋ ˈylimö. (Tietiewaa 5:18, 19) Maa, sɛɛ ˈɔ wɛlɩɩ gbää, -a ˈkɔɔ -sɩbhä bʋbɔɔ, lagɔzuzukuu -yiɲɩ ˈkwädlɩ ˈwʋ gwɩ. Biblë lɛ naa: “-Wa kää Zoova a ŋanɔ ˈku ˈmö, lagɔzuzukwëa binuë ˈwʋ ˈn a yʋa ˈwʋ.” (Psaume 34:7; 91:11) -Yɩ kä ɔ ˈŋlɩ ˈn wɛlɩɩ ˈlɛ ˈtɛmanɩɲɩ ɔ dlɩ ˈwʋ ˈnɩ? Ɛˈɛ -bhö ɲɩasɛ, maa -a kä -gblɩwa -waa -sɩbhä a sɛ -wʋ, zuzuzoku a -mi ˈtɛɛ ˈmö , -yɩ yɩbhää yɩ -kaɲɩ ˈɲiɲloli ˈwlu nʋ!

Lagɔ a -gblɩɲɔ, Sataa

18. (a) ˈSaa kä ɔ ˈŋlɩ ˈn lagɔzuzukwë -bhlʋ yi ɔ Lagɔ a ˈylimökänɩɲɔ ˈzʋ ˈnɩ? (b) Lagɔzuzukwë ˈla -sɛ Lagɔ ˈklʋkpamö, ˈŋlɩ mii wa ˈpa ɔ ˈnɩ?

18 Lagɔzuzukuu ˈwuë mii ˈnɩɛ Lagɔ ˈklʋkpamö ˈzʋ. -Mimii zʋ ɔ ˈylimökänɩwa. Yɩ yiɛ yɩɲɩ Lagɔ -ɲɛ nɩkpa ˈsɔ a -gblɩwa ˈwʋ ˈzʋa. Sɛɛ yɩ ˈplɩplɩnɩ a-a ɔ ˈmö ˈnɩ? Lagɔzuzukuu ˈwuë Zoova ˈwäla a-a, yɩ zlɔnɩ a-a ˈmö ˈn yɩ -gä a-a kɛ. Maa, yɩ glaˈmö a -na -bhlʋ yɩbhä a-a nɩɩ nɩkpa nɩ bʋbɔ a-a za, a yiɛ ˈtʋzokwë ˈla ˈyli ˈwälanɩ -mä ˈa -bhɛbhɛlii ˈmö. Lagɔzuzukwëa ˈla ma-a ˈzʋä Sataa, mii sɛɛ zɛmö nɩɩ “Lagɔ a ˈylimökänɩɲɔ.” ˈN wa lɔˈɛ Yioɲɔ, mii sɛɛ zɛmö nɩɩ “ˈŋlɩ ɲimaɲɔ.” Ɛˈɛ -bhö ɲɩasɛ, maa Zoova ˈmö ɔ ˈlibhïnɩɛ widɩ ˈwʋ.

19. ˈSaa kä ɔ ˈŋlɩ ˈn Sataa yi ɔ Zɔɔbö ˈklɩ ˈyɩa ˈnɩ? ˈKlɩ a -mɛ Zɔɔbö ˈyɩ ɔ ˈnɩ?

19 Sataa mɔɔ ˈsunɩɛ -mä nɩkpa wa ˈkä Lagɔ ˈklʋkpamö -sɛ. Yɩɛ, ˈsaa ɔ nʋä Lagɔ a bʋbɔbʋbɔɲɔ Zɔɔbö ˈwlu. Zɔɔbö, lɩkäɲɔ ˈkɔdɔ a-a. Ɔ kä a-a wïla a 7.000, -sʋkwie a 3.000, bhila a 1.000, ˈn -sʋkʋfanie a 500. Ɔ kä a-a ˈyuë kʋgbä ˈn ˈyliwʋwa a -bɛ. Sataa tɛɛ, Zɔɔbö ˈa ˈsiasialii ˈn ˈɔ ˈyliwʋwaa ˈmö ɔ ˈlɩbhää. Sɔnadɔˈwʋ, “ˈvuu ˈkɔdɔ” ɔ -lɛmöä, wʋ yiɛ Zɔɔbö ˈa yuëa ˈwuë -budu ˈwʋ sɛ bhlɩ ˈn wa yiɛ ˈku. ˈGbëbhlenɩ dɔˈwʋ, ɔ yoo “ˈgbëbhï ˈwʋ sɛ slu, tɛɛnɩ -mä ɔ kplɩ zɛmö -këë, -mä ɔ ˈwlu yɔwʋ.”—Job 1:3-19; 2:7.

20. (a) ˈSaa Lagɔ ˈɲɛ ɔ Zɔɔbö ˈɔ dlɩˈwʋkänɔɔ a za ˈnɩ? (b) Zɔɔbö ˈnɩɛ a-a ɔbhlɩ Lagɔ ˈa wɛlɩɩ kɛˈmö -sɛ, maa sɛɛ Sataa ˈzʋ ɔ nɩkpa -mumuë a -bɛ ˈnɩ?

20 Zɔɔbö ˈyɩ a-a teɲii ˈklɩ, maa ɔˈɔ Lagɔ ˈa wɛlɩɩ kɛˈmö -sɛ ˈlɩlɩlɩ. -Sɩbhä a za, Zoova yoo göpö ˈn “ˈsaa ɔ tɩ a-a, ɔ yoɲɩɛ ˈwʋ ˈsɔ ˈɲɛnɩ ˈn ɔ yoˈɛ -sɩbhä a -lii mimii ˈɲɛ.” (Job 42:10) Sataa yɩbhä a-a Zɔɔbö nɩ ˈbhöö Lagɔ ˈbɩwʋ, maa yɩˈɩɛ ˈwʋ ˈplɩ. Maa ɔ -sɛ nɩkpa -mumuë a -bɛ Lagɔ ˈbɩwʋ. Biblë lɛ naa: “Mäˈä ˈpɩwʋ a nɩkpa ˈwuë zuzukuzoku a ˈkifii mɔɔ ˈkämanuëë -gömö ˈn wa nʋä -lizoku.”—1 Zaah 5:19.

21. (a) Sɛɛ Sataa tula a-a bhä nɩɩ ɔ yɩbhä wa nɩ bʋbɔɔ ˈnɩ? (b) ˈSaa kä ɔ ˈŋlɩ ˈn Zezwii ˈnɩɛ ɔ ˈwʋ ŋlu ɔ ˈkä Sataa bʋbɔ ˈnɩ?

21 Sataa yɩbhä nɩɩ, -a nɩ bʋbɔɔ. ˈYlʋbö a 2.000 zɩˈɛ dɛˈɛ, Sataa ˈpää -mä Zezwii a sɛ ɔ gbä a-a, ˈmö yɩ tulaa. Biblë lɛ naa: “Zuzukuzoku a ˈkifii -ɲɔɔ [Zezwii] yiˈɛɛ ˈgäga ˈkäda ˈkäda -bhlʋ ˈwlu -gbälɛ. Mäˈä ˈpɩwʋ a bhlɩɩ ˈwuë, ɛ -ɲɛ ɛ ˈmö a wʋlʋnɔɔ ˈwuë ˈsɔ, ˈn ɔ yoɲɩɛ ˈylimö tulanɩ, ɔ lɛ naa: ‘N -n -kä dɛˈɛ na dlɩ ˈmö -kokomïladigbï glu ˈpä -n -kaa bʋbɔɔ, bhlɩ nɩ ˈwuë -n yɩlɩɛ dɛˈɛ ˈwʋʋ, n -yimɛ ˈɲɛ -n ˈkɛ -gömö ˈkämanɩ.’” Zezwii yiɛ nimï -sɛ, ɔ lɛ nɩɩ: “Sataa ˈdionɩɩ gwë. Maa sɛˈɛ yɩ cɛlɩɛ -mä Lagɔ a wlɛlɩɩ a ˈbɔgʋʋ ˈmö nɩɩ: ‘Nɩkpɛ nɩ tɩ käbölu bʋbɔ, ˈn ɛ ˈnɩ -bhö ɔ -lowli Lagɔ mɔ. Ɔ ˈyize -kpöö ˈmö ɔ nɩ -wʋ ˈyli ɔ ˈkɔ bʋbɔ.’” (Matie 4:8-10) Zezwii -yi a-a Lagɔ ˈa gböö zaa, sɛɛ Sataa gbä a-a ɔ nɩ ˈzʋ, ɔˈɔɔ -sɩbhä ˈzʋ.

Zuzukuzoku ˈmlɩ yɩ -ɲuä

22. ˈSaa zuzukuzoku nʋ a-a bhä nɩkpa ˈwlu ˈnɩ?

22 Sataa a saa, lagɔzuzuku -mimii -sɛ Lagɔ ˈklʋkpamö. Zuzukuzoku ˈla, nɩkpa a -gblɩwaa yɩ glɩnɩɛ. ˈMlɩ yɩ -ɲuä, yɩ ˈyɩa nɩkpa ˈklɩ. Bhlaˈmö, yɩ kä ˈŋlɩ ˈn -mumuë ˈnɩ bhïla a-a, yɩ ˈzʋa -mumuë ˈkukwlekäwa ˈwʋ. (Matie 9:32, 33; 12:22) Yɩ lɩbhaˈɛ -mumuë gu, yɩ ɲima -mumuë ˈwlumö. (Matie 17:15, 18; Maakö 5:2-5) Ɛ yi ˈyuë aˈbhë -kë, yɩ ˈyɩamuëˈɛ ˈklɩ.—Lwiikö 9:42.

23. (a) ˈSaa zuzukuzokuu yɩbhä ɔ nɩɩ nɩkpa nɩ nʋ ˈnɩ? (b) Sataa -ɲɛ ˈɔ zuzukuzokuu ˈsɔ -kä nɩkpa dulaa, ˈsaa yɩ yɩbhä ɔ wa nɩ nʋ ˈnɩ?

23 Sataa a saa, ˈmlɩɲuzuzuku ˈla yɩbhä wa ˈkɩ bʋbɔmö. Zovaa a ˈyize ˈmö wa kää wa ˈkä bʋbɔ, maa yɩbhlɩ, nɩkpa a bʋbɔbʋbʋ ˈmö yɩ yɩbhää, ˈmö yɩ tɛlɩɛ sɛ, ˈn yɩ ˈsunʋaa -mä, wa ˈkä -sɩbhä ˈzʋ. Sataa -ɲɛ ˈɔ zuzukuzokuu ˈsɔ, nɩkpa yɩ dulaa, yɩ ˈlɩbhʋa ŋanɔ wa ˈkɩ bʋbɔ a za. ˈLɩlɩlɩ a dɔˈwʋ, nɩkpa a -bɛ ˈnɩɛ sɛ -yi nɩɩ, Sataa -ɲɛ ˈɔ zuzukuzokuu ˈsɔ ˈmö wa bʋbɔɔ. Maa wa -kä sɛ yɩbhlɩnɩ nɩɩ, ˈwa lagɔgligbï Sataa a ŋlɩ yɩ ˈghlimanɩɛ, yɩ yuë zuzu -gömö -sɛ. Biblë zʋʋɲɩ ˈdɩmö nɩɩ: “Nɩmaa wa bʋbɔniɛ [ˈfʋ a -lagwɩɩ] daˈaa, zuzukuzokuu ˈmö wa ɲɩɛ. Wa -kɩɩ saˈa nɩma ˈla ˈɲɛɛ, yɩˈbhï ˈmö wa glɛɛ waɲɩ ˈwʋ.”—1 Kɔlɛɛtɩ 10:20.

24. -Lii Sataa ghlɛnɩɛ ˈmö ˈn ɔ dulaa nɩkpaa, -dɩ yɩ glaˈmö a -nu -bhlʋ ˈŋlɩ?

24 -Lii Sataa -ɲɛ ˈɔ zuzukuzoku ˈsɔ ghlɛnɩɛ ˈmö ˈn yɩ ˈsunɩɛ -mä nɩkpa wa ˈkɩ bʋbɔ, yɩ glaˈmö a -nu -bhlʋ muä, ˈwa widɩ wa biaa -wa yɛɛ ˈku ˈwë a dɔˈwʋ. -A nɩ ˈyɩɛ -ka sɛɛ Biblë gbää ˈylɩmö.

^ Zɛmösɛkïbhï 11 Sɛɛ wa gwälɩɛ Zezwii zɩzɛsɛ a wɛlɩɩ -wʋ -mä ˈkpabalagɔ a ˈbɔgʋʋ (Koran) a ˈkïbhï (Surate) 19 ˈmö dɛ wa ˈcɛlɩɛ (Malii).