Yaqʼax chupam ri rupam

Yaqʼax rikʼin ri rucholajem

¿Ataman rït reʼ?

¿Ataman rït reʼ?

Pa kiqʼij qa ri israelitas, ¿xukusäx komä rupixaʼ Moisés chrij jun chʼaʼoj ri kʼo chë nukʼwäx pa qʼatbʼäl tzij?

RKʼË ri tzʼetbʼäl xtqatzijoj qa nqatzʼët chë kʼo mul xukusäx. Deuteronomio 24:14 chqa 15 nuʼij: «Ma takamisaj pa samaj jun samajel ri kʼo achkë nkʼatzin che rä chqa majun achkë ta kʼo rkʼë, tapeʼ awinaq o jun ri xa rixqanen riʼ pa atinamit [...]. Rchë ke riʼ ma ntzujun ta chuwäch Jehová ri qa-Dios y ma yaqa ta pa mak».

Jun peraj tzʼaq ri nutzijoj ruchʼojinïk jun aj bʼanöy tikoʼn.

Chunaqaj jun tinamït rubʼiʼ Asdod, xilitäj jun peraj tzʼaq ri xtzʼibʼäx qa taq más bʼaʼ 600 junaʼ nrajoʼ rchë npe Jesús. Reʼ ntzijon chrij jun tzujunïk achiʼel ntzijöx chpan Deuteronomio 24. Reʼ rkʼë jubʼaʼ xtzʼibʼäx rma jun aj bʼanöy tikoʼn ri ma xujäch ta ri tikoʼn ri kʼo wä chë nuyaʼ. Chuwäch ri tzʼaq nuʼij: «Taq asamajel [ri xtzujun] xukʼöl yan ruwäch ri tikoʼn pa jun kayoxiʼ qa qʼij, Hoshayahu rukʼajol Shobay xpe y xmäj äl rutzyaq ri asamajel. [...] Konojel wachiʼil ri junan wä yojsamäj chuwäch qʼij kikʼë chqa najin wä nqakʼöl ruwäch tikoʼn, xtkiqʼalajrisaj [...] chë kantzij ninbʼij. Majun numak nubʼanon. [...] We ri qʼatöy tzij nuʼij chë majun rma ntzolïx rutzyaq asamajel, taʼij chë ntzolïx rma napoqonaj ruwäch. Ma taqʼetej qa aqʼaʼ taq natzuʼ chë asamajel majun rutzyaq».

Simon Schama, jun historiador, nuʼij chë ri tzʼibʼatäl qa chuwäch ri peraj tzʼaq «ma xa xuʼ ta rchë nutzijoj jun samajel ruchʼujirisan riʼ rchë nkʼutuj chi ttzolïx [rutzyaq]». Ryä chqa nuʼij: «Chqa nuqʼalajrisaj chë ri samajel retaman ri pixaʼ nuyaʼ le Biblia, más ri ye kʼo chpan Levítico chqa Deuteronomio. Ri pixaʼ riʼ ma nuyaʼ ta qʼij chë nbʼan jun itzelal chkë ri winäq ri majun achkë ta kʼo kikʼë».