Yaqʼax chupam ri rupam

Yaqʼax rikʼin ri rucholajem

Xilitäj jun peraj wuj ri xtzʼibʼäx qa ojer

Xilitäj jun peraj wuj ri xtzʼibʼäx qa ojer

Taq xilitäj re peraj wuj reʼ pa tinamït Ein Gedi, pa 1970, kan ma ütz ta wä xskʼïx ruwäch rma xa kʼatnäq. Ye kʼa ri escaneo 3D ri xbʼan che rä, xkʼüt chë kʼo jun peraj rchë Levítico chpan, ri akuchï nilitäj wä rubʼiʼ Dios.

PA JUNAʼ 1970, jun molaj arqueólogos xkïl jun kʼatnäq wuj ri xtzʼibʼäx qa ojer. Riʼ xkïl chpan ri tinamït Ein Gedi (Israel), naqaj che rä ri mar Muerto. Ri peraj wuj riʼ xilitäj taq najin wä nkikʼöt rupan jun sinagoga, ri xkʼat qa taq xchup ruwäch ri tinamït, rkʼë jbʼaʼ chkojöl ri junaʼ 500 kʼa 550 taq xaläx yän Jesús. Ri peraj wuj riʼ kan lawaloʼ wä rubʼanon y rma riʼ chöj ma ütz ta xskʼïx ruwäch chqä ma ütz ta xrikʼ ruwäch rma xa nchaʼ chiʼ. Rma riʼ, ¿achkë rubʼanik xkitzʼët achkë nuʼij chpan? Rkʼë jun samajbʼäl ri rubʼiniʼan escaner 3D, ri etamanelaʼ xekowin xkesaj rachbʼäl ri kʼo chpan chqä ri kʼo chrij ri peraj wuj riʼ. Y rkʼë rutoʼik jun programa rchë computadora xekinukʼuj ri achbʼäl riʼ.

Ri achbʼäl xkikʼüt che ri wuj riʼ jun wuj bíblico. Ri wuj riʼ kʼo jojun chkë ri naʼäy taq versículos rchë Levítico chpan chqä ri Tetragrámaton, ri kajiʼ letras ri achoq kikʼë ntzʼibʼäx wä ri rubʼiʼ Dios pa chʼaʼäl hebreo. Nbʼix chë ri wuj riʼ xtzʼibʼäx qa chkikojöl ri junaʼ 50 kʼa 400 taq xaläx yän Jesús, chqä xa xuʼ ri Rollos rchë ri mar Muerto ri xelitäj Qumrán ya riʼ ri wuj pa chʼaʼäl hebreo ri más ojer chwäch ri jun peraj wuj riʼ. Gil Zohar xtzʼibʼaj chpan ri prensa The Jerusalem Post chë taq majanä tilitäj ri jun peraj wuj riʼ, kʼo wä jun 1.000 junaʼ chkikojöl ri Rollos rchë ri mar Muerto (ri xtzʼibʼäx qa chnaqaj ri junaʼ 100 taq majanä taläx Jesús) chqä ri Códice rchë Alepo (ri xtzʼibʼäx qa chnaqaj ri junaʼ 930 taq xaläx yän Jesús). Ri etamanelaʼ nkiʼij chë ri jun peraj wuj riʼ, ri «xrikʼ ruwäch» pa computadora, nukʼüt che ri tzʼibʼatäl qa chpan ri Torá * «majun xjalatäj ta chpan tapeʼ kan pa mil junaʼ yeqʼaxnäq pä chqä tapeʼ ri xetzʼibʼan rchë kʼo xesach wä taq xkitzʼibʼaj».

^ pàrr. 4 Ri judíos nkiʼij Torá chkë ri woʼoʼ naʼäy taq wuj ri ye kʼo chpan le Biblia: Génesis, Éxodo, Levítico, Números chqä Deuteronomio.