Skip to content

Al lo konteni

LARTIK LETID 16

Kontinyen viv dapre laverite ki ou’n aprann lo lanmor

Kontinyen viv dapre laverite ki ou’n aprann lo lanmor

“Nou konn diferans ant parol enspire ki vre ek parol enspire ki fo.”​—1 ZAN 4:6.

KANTIK 73 Donn nou lardyes

SA KI NOU POU ETIDYE *

Olye pran par dan bann koutim ki Bondye pa kontan, rekonfort ou fanmir ki’n perdi en dimoun ki zot kontan dan lanmor (Vwar paragraf 1-2) *

1-2. (a) Ki bann fason Satan in anbet dimoun? (b) Ki nou pou diskite dan sa lartik?

DEPI letan Adan ek Ev, Satan ki osi ganny apele “papa mansonz,” in anbet dimoun. (Zan 8:44) Serten son bann mansonz i enkli bann fo lansennyman lo lanmor e lo sa ki arive apre ki en dimoun i mor. En kantite koutim ki bokou dimoun i krwar ladan i baze lo sa bann mansonz. Sa in fer ki en kantite nou bann frer ek ser in bezwen “lite en kantite pour sa lafwa,” ler en dimoun dan zot fanmir ouswa dan kominote i mor.​—Zid 3.

2 Si ou ganny demande pour pran par dan sa bann koutim, kwa ki kapab ed ou pour reste fidel lefet ki ou konn sa ki Labib i dir lo lanmor? (Efe. 6:11) Ki mannyer ou kapab rekonfort e siport en frer ouswa en ser ki anba presyon pour pran par dan sa bann koutim ki Bondye pa kontan? Dan sa lartik, nou pou vwar ki mannyer Zeova i ed nou dan sa bann sityasyon. Pour konmanse, annou vwar sa ki Labib i dir lo lanmor.

SA KI VREMAN ARIVE AVEK EN DIMOUN LER I MOR

3. Ki ti arive apre sa premye mansonz?

3 Bondye pa ti anvi ki bann imen i mor. Me pour ki Adan ek Ev i viv pour touzour, zot ti bezwen obei Zeova ki ti donn zot en senp lord: “Fodre pa ki ou manz fri sa pye ki donn konnesans lebyen ek lemal, akoz zour ki ou manz sa fri, ou pou mor.” (Zen. 2:16, 17) Me apre, Satan ti gat tou keksoz. Satan ti koz avek Ev atraver en serpan e dir: “Zot pa pou mor.” Malerezman, Ev ti krwar sa mansonz e i ti manz sa fri. Pli tar, son msye osi ti manz sa fri. (Zen. 3:4, 6) Koumsanmenm ki pese ek lanmor in antre dan lemonn.​—Rom. 5:12.

4-5. Ki mannyer Satan in kontinyen anbet dimoun?

4 Parey Bondye ti’n dir, Adan ek Ev ti mor. Me Satan pa ti aret koz manti lo lanmor. Pli tar, i ti konmans servi lezot mansonz pour anbet dimoun. Enn parmi sa bann mansonz i sa lansennyman ki ler en dimoun i mor, i annan en keksoz dan sa dimoun ki kontinyen viv, petet konman en lespri. I annan diferan fason ki sa mansonz in ganny ansennyen ki’n anbet en kantite dimoun ziska dan nou letan.​—1 Tim. 4:1.

5 Akoz en kantite dimoun i ganny anbete? Satan i konnen ki mannyer dimoun i santi konsernan lanmor e i servi sa lenformasyon pour anbet zot. Vi ki nou’n ganny kree pour viv pour touzour, nou pa anvi mor. (Ekle. 3:11, NWT) Nou vwar lanmor konman en lennmi.​—1 Kor. 15:26.

6-7. (a) Eski Satan in reisi kasyet laverite lo lanmor? Eksplike. (b) Ki mannyer laverite dan Labib i ed nou pour pa per lanmor?

6 Malgre zefor Satan, i pa’n kapab kasyet laverite lo lanmor. Anfet, konmela plis ki zanmen oparavan, dimoun i konn e anons sa ki Labib i dir lo sa ki arive ler en dimoun i mor e lespwar pour bann mor. (Ekle. 9:5, 10; Akt 24:15) Sa bann laverite i rekonfort nou e ed nou pour pa per e pa annan dout lo sa ki arive ler bann imen i mor. Par egzanp, bann serviter Zeova pa per lanmor e nou pa per ki en keksoz mal pou arive avek nou bann defen. Nou konnen zot pa vivan e ki zot pa kapab fer ditor personn. I konmsi zot dan en profon sonmey. (Zan 11:11-14) Nou osi konnen ki bann mor pa konnen ki letan pe pase. Alor ler zot resisite, menm bann ki’n mor pour plizyer santenn lannen pou santi ki zis en ptigin letan ki’n pase.

7 Sirman ou pou dakor ki laverite lo sa ki arive ler en dimoun i mor i kler, senp e fer sans. Sa i konpletman diferan avek bann mansonz Satan ki zis konfiz dimoun! Sa bann mansonz pa zis anbet bann dimoun me i osi bann fo lakizasyon kont nou Kreater. Pour ed nou pli byen konpran gravite sa ki Satan in fer, nou pou diskit lo sa bann kestyon swivan: Ki mannyer bann mansonz Satan i en fo lakizasyon kont Zeova? Ki mannyer sa bann mansonz in fer dimoun panse ki zot pa bezwen krwar dan ranson Kris? Ki mannyer sa bann mansonz in fer bann imen pli soufer e sagren?

BANN MANSONZ SATAN IN FER EN KANTITE DITOR

8. Parey nou vwar dan Zeremi 19:5, ki mannyer bann mansonz Satan lo lanmor i en fo lakizasyon kont Zeova?

8 Bann mansonz Satan i en fo lakizasyon kont Zeova. Enn sa bann mansonz i sa fo lansennyman ki bann dimoun mor i soufer dan lanfer. Sa bann lansennyman koumsa i en fo lakizasyon kont Bondye! Dan ki sans? Sa bann lansennyman i fer dimoun krwar ki sa Bondye lanmour i annan menm personnalite avek Dyab ki kriyel. (1 Zan 4:8) Ki mannyer sa i fer ou santi? Pli enportan ankor, ki mannyer sa i fer Zeova santi? Apre tou, i ay tou keksoz kriyel ki ganny fer.​—Lir Zeremi 19:5.

9. Ki bann mansonz Satan i fer dimoun krwar konsernan ranson Kris ki ganny dekrir dan Zan 3:16 ek 15:13?

9 Bann mansonz Satan lo lanmor i fer dimoun panse ki zot pa bezwen krwar dan ranson Kris. (Mat. 20:28) En lot mansonz Satan i ki bann imen i annan en nanm imortel. Si sa ti vre, tou dimoun ti pou viv pour touzour. Kris pa ti pou’n bezwen donn son lavi konman en ranson pour nou ganny lavi eternel. Gard antet ki sakrifis Kris i sa pli gran lekspresyon lanmour ki’n deza ganny demontre anver bann imen. (Lir Zan 3:16; 15:13.) Zis mazinen ki mannyer Zeova ek son Garson i santi konsernan bann lansennyman ki diminyen valer sa kado presye!

10. Ki mannyer bann mansonz Satan lo lanmor in fer bann imen pli soufer e sagren?

10 Bann mansonz Satan i fer bann imen pli soufer e sagren. Bann paran ki’n perdi en zanfan dan lanmor i kapab ganny dir ki Bondye in pran zot zanfan pour vin en lanz dan lesyel. Eski sa mansonz Satan i konsol zot ouswa i fer zot pli soufer? Sa fo lansennyman lo lanfer in ganny servi konman en leskiz pour tortir dimoun, par egzanp pour bril bann dimoun ki kont bann lansennyman legliz lo poto. Dapre en liv lo Spanish Inquisition, * i posib ki serten ki ti responsab pour sa kriyote ti krwar ki zot ti pe zis donn bann lennmi legliz “en avangou lo ki mannyer lanfer dife i ete,” koumsa zot ti pou repantir avan zot mor e pa bezwen al dan lanfer. Dan plizyer pei, dimoun i santi zot oblize pour ador, onor ouswa rod en benediksyon avek zot zanset ki’n mor. Lezot i anvi kalme lakoler zot zanset pour ki zot zanset pa pini zot dan en kek fason. Malerezman, bann krwayans baze lo bann mansonz Satan pa vreman rekonfort bann dimoun. O kontrer, i fer dimoun enkyet oubyen per san okenn rezon valab.

KI MANNYER NOU KAPAB VIV DAPRE LAVERITE KI NOU’N APRANN LO LANMOR?

11. Ki mannyer bann fanmir ek zanmi i kapab esey met presyon lo nou pour al kont Parol Bondye?

11 Lanmour pour Bondye ek son Parol, i donn nou lafors pour obei Zeova menm ler nou fanmir ek zanmi i esey met presyon lo nou pour pran par dan bann koutim konsernan lanmor ki al kont sa ki Labib i dir. Zot kapab esey fer nou kanmi si nou pa pran par avek zot. Kekfwa zot dir ki nou pa ti kontan oubyen annan respe pour sa enn ki’n mor. Ouswa zot kapab dir ki nou aksyon pou fer sa dimoun mor fer ditor bann ki vivan dan en kek fason. Ki mannyer nou kapab viv dapre laverite ki dan Labib? Annou vwar ki mannyer nou kapab aplik sa bann prensip Labib swivan.

12. Ki bann koutim konsernan lanmor ki al kont sa ki Labib i dir?

12 Reste determinen pour “separ” ou avek bann krwayans ek koutim ki al kont sa ki Labib i dir. (2 Kor. 6:17) Dapre en referans, dan en pei Karaib, en kantite dimoun i krwar ki ler en dimoun i mor, son “nanm” i reste e pini bann ki’n fer li ditor. Sa “nanm” i menm kapab “fer en ta dega dan en kominote.” Dan en pei Lafrik, i en koutim pour kouver bann laglas dan lakaz sa dimoun ki’n mor e pour vir son bann portre avek miray. Akoz? Serten i dir ki bann mor pa devret vwar zot lekor! Konman bann serviter Zeova, nou pa krwar dan okenn siperstisyon oubyen pran par dan okenn koutim ki promot bann mansonz Satan!​—1 Kor. 10:21, 22.

Bann bon resers baze lo Labib e bon kominikasyon avek ou fanmir ki pa Temwen i kapab ed ou evit problenm (Vwar paragraf 13-14) *

13. Dapre Zak 1:5, ki ou devret fer si ou pa asire si en koutim i apropriye?

13 Si ou pa asire si en koutim i apropriye, priy Zeova e demann li son lasazes. (Lir Zak 1:5.) Apre sa, fer resers dan nou bann piblikasyon. Si i neseser, demann led avek bann ansyen dan ou kongregasyon. Zot pa pou dir ou ki pour fer, me zot kapab ed ou trouv bann prensip Labib ki apropriye, tel parey sa bann ki nou fek diskit lo la. Ler ou fer sa bann keksoz, ou aprann servi ou “abilite pour zize” e sa pou ed ou “fer diferans ant sa ki byen ek sa ki mal.”​—Ebr. 5:14.

14. Dan ki fason nou kapab evite vin en lobstak pour lezot?

14 “Fer tou pour laglwar Bondye. Pa vin en lobstak.” (1 Kor. 10:31, 32) Ler nou pe deside si nou pou pran par dan en koutim ouswa non, nou devret osi mazin lo lefe ki nou desizyon i kapab annan lo konsyans lezot, sirtou nou bann frer ek ser. Nou pa ti pou zanmen anvi vin en lobstak oubyen fer en dimoun fer pese! (Mark 9:42) Osi, si i posib nou anvi evite ofans bann ki pa Temwen. Lanmour pou pous nou pour koz avek zot avek respe e sa pou glorifye Zeova. Sirman nou pa pou dispit avek dimoun ouswa boufonn zot tradisyon. Rapel ki lanmour i kapab annan en gran lefe! Ler nou demontre lanmour, respe ek konsiderasyon, sa i menm kapab sanz latitid bann ki opoz nou.

15-16. (a) Akoz i saz pour eksplik lezot ou krwayans davans? Donn en legzanp. (b) Ki mannyer parol Pol dan Romen 1:16 i aplik pour nou?

15 Fer dimoun dan ou kominote konnen ki ou en Temwen Zeova. (Iza. 43:10) Si en dimoun dan ou fanmir i mor, ou fanmir ek vwazen i kapab ankoler si ou pa pran par dan en serten koutim. I kapab pli fasil pour fer fas avek sa sityasyon si ou eksplik zot ou krwayans davans. Francisco, ki reste Mozanbik i ekri: “Ler mwan ek mon madanm Carolina ti aprann laverite, nou ti dir nou fanmir ki nou ti pou nepli ador bann mor. Nou ti ganny teste ler ser Carolina ti mor. Kot nou reste i en koutim pour benny sa dimoun mor pandan en seremoni relizye. Apre sa, sa fanmir pli pros i bezwen dormi trwa zour dan sa landrwa kot zot in zet sa delo ki zot in benny sa dimoun avek. Sa bann koutim i sipoze kalme lakoler nanm sa dimoun ki’n mor. Fanmir Carolina ti ekspekte ki li ki al dormi laba.”

16 Ki Francisco ek son madanm ti fer? Francisco i eksplike: “Vi ki nou kontan Zeova e anvi fer li plezir, nou ti refize pran par dan sa koutim. Fanmir Carolina ti vreman ankoler. Zot ti akiz nou konmkwa nou napa respe pour bann mor e dir ki zot ti pou aret vizit nou e zot pa pou ed nou ankor. Nou ti’n deza eksplik zot nou krwayans, alor nou pa ti diskit lo sa size avek zot ler zot ti ankoler. Serten manm fanmir ti menm defann nou e dir ki nou ti’n deza eksplik zot ki nou pa pou fer sa bann keksoz. Avek letan, fanmir Carolina ti aret ankoler e nou ti kapab fer lape. Anfet, serten in menm vin kot nou pour demann nou bann piblikasyon baze lo Labib.” Nou swete ki personn ant nou pa zanmen onte pour reste fidel akoz nou konnen ki Labib i dir lo lanmor.​—Lir Romen 1:16.

REKONFORT E SIPORT BANN KI DAN DEY

Bann vre zanmi i rekonfort e siport bann ki’n perdi en dimoun ki zot kontan dan lanmor (Vwar paragraf 17-19) *

17. Kwa ki kapab ed nou pour vin en vre zanmi ler enn nou frer oubyen ser i dan dey?

17 Ler en frer ouswa ser i perdi en dimoun ki i kontan dan lanmor, nou devret fer bokou zefor pour vin “en vre zanmi . . . en frer ki la dan letan maler.” (Prov. 17:17, NWT) Ki mannyer nou kapab vin “en vre zanmi” pour li, sirtou si i anba en ta presyon pour pran par dan bann koutim ki al kont sa ki Labib i dir? Annou vwar de prensip Labib ki kapab ed nou rekonfort bann ki dan dey.

18. Akoz Zezi ti plere e ki nou kapab aprann avek son legzanp?

18 “Plere avek bann ki plere.” (Rom. 12:15) Petet nou vwar li difisil pour konnen ki pour dir avek en dimoun ki dan dey. Menm ler nou pa konnen ki pour dir, si zot vwar nou pe plere, zot pou konnen ki nou enterese avek zot. Ler Lazar, zanmi Zezi ti mor, Mari, Mart ek lezot ti plere akoz zot ti’n perdi zot frer ek zanmi ki zot ti kontan dan lanmor. Kat zour pli tar ler Zezi ti arive, li osi son “larm . . . ti koule,” menm si i ti konnen ki i ti pe al resisit Lazar. (Zan 11:17, 33-35) Lefet ki Zezi ti plere i montre ki mannyer Zeova ti santi ler Lazar ti mor. Ler fanmir Lazar ti vwar Zezi pe plere, zot ti konpran ki Zezi ti kontan zot en kantite. Pareyman, ler nou bann frer ek ser i vwar ki nou kontan e enterese avek zot, zot konnen ki zot pa tousel, me ki zot annan bann zanmi ki kontan zot e ki pou siport zot.

19. Ki mannyer nou kapab aplik Eklezyast 3:7 ler nou pe rekonfort en frer ouswa ser ki dan dey?

19 “I annan . . . en letan pour reste trankil e en letan pour koze.” (Ekle. 3:7) En lot fason ki nou kapab rekonfort nou bann frer ek ser ki dan dey i ler nou ekout zot. Les li dir tou sa ki dan son leker e pa ganny ofanse si i “koz an bonnavini.” (Zob 6:2, 3) Kekfwa son fanmir ki pa Temwen pe met en ta presyon lo li e i pa konnen ki i pou fer. Alor priy avek li. Sipliy sa Enn ki “ekout nou lapriyer” pour donn li lafors e pour ed li rezonn byen. (Ps. 65:2) Si i posib, lir Labib ansanm oubyen en lartik apropriye trouve dan nou bann piblikasyon, parey en biografi ankourazan.

20. Ki nou pou diskite dan sa lot lartik?

20 Nou annan sa gran privilez pour konn laverite lo lanmor ek sa zoli lavenir ki pe esper bann ki dan latonm. (Zan 5:28, 29) Alor, an parol ek aksyon, annou demontre kouraz par kontinyen viv dapre laverite ki nou’n aprann dan Labib e anons li avek lezot sak loportinite apropriye ki nou gannyen. Dan sa lot lartik, nou pou diskit lo bann pratik demonyak ouswa grigri, ki en lot fason ki Satan i esey anpes dimoun konn laverite. Nou pou vwar akoz nou bezwen evit bann koutim ek divertisman ki bann demon i servi pour met nou dan latrap.

KANTIK 24 Vin kot montanny Zeova

^ par. 5 Satan ek son bann demon in anbet bann dimoun avek bann mansonz lo sa ki arive ler en dimoun i mor. Sa bann mansonz in fer dimoun annan bann koutim ki al kont sa ki Labib i dir. Sa lartik pou ed ou reste fidel avek Zeova ler lezot i met presyon lo ou pour pran par dan sa bann koutim.

^ par. 10 Spanish Inquisition ti en lakour ki ti egziste plizyer santenn lannen pase ki ti persekit e tortir bann dimoun ki pa ti dakor avek bann lansennyman Legliz.

^ par. 56 LEKSPLIKASYON PORTRE: En madanm i plere akoz i’n perdi en dimoun ki i kontan dan lanmor e son fanmir ki Temwen i rekonfort li.

^ par. 58 LEKSPLIKASYON PORTRE: Apre ki en Temwen in fer resers lo bann koutim lanterman, i zantiman eksplik son krwayans avek son fanmir.

^ par. 60 LEKSPLIKASYON PORTRE: Bann ansyen dan en kongregasyon Kretyen i rekonfort e siport en Temwen ki’n perdi en dimoun ki i kontan dan lanmor.