Skip to content

Al lo konteni

Paran, ed ou zanfan batir zot lafwa

Paran, ed ou zanfan batir zot lafwa

“Bann zennzan ek bann zenn fiy . . . Loue non [Zeova.]”​—PSONM 148:12, 13.

KANTIK: 88, 115

1, 2. (a) Akoz i pa fasil pour bann paran ansenny zot zanfan pour annan lafwa dan Zeova e ki sa sel fason ki paran i kapab fer sa? (b) Ki sa kat pwen ki nou pou diskit lo la?

EN MANMAN ek en papa Lafrans ti dir: “Nou krwar dan Zeova, me sa pa neseserman vedir ki nou zanfan osi pou krwar dan Zeova. Lafwa pa en keksoz ki nou erite. Nou zanfan i devlop li ptigin par ptigin.” En frer Lostrali ti ekri: “Ed ou zanfan devlop lafwa i probableman sa pli gran defi ki ou pou fer fas avek.” I ti osi dir: “Ou kapab panse ki ou’n fini reponn son kestyon. Me pli tar, i demann menm kestyon. Larepons ki satisfer ou zanfan ozordi i kapab pa satisfer li demen.” Anmezir bann zanfan i grandi, bokou paran i realize ki zot bezwen eksplik menm keksoz ankor e avek plis detay. Zot osi remarke ki zot bezwen servi diferan metod pour ansenny zot zanfan pour kontan Zeova.

2 Si ou en paran, eski par ler ou demann ou lekor si ou pou kapab ansenny ou zanfan pour kontan Zeova e pour kontinyen servi li menm ler zot in grandi? Anfet, nou pa kapab fer sa lo nou menm. (Zeremi 10:23) I pour sa rezon ki nou bezwen depan lo Zeova pour ed nou. I’n donn bann paran bokou gidans. Ki mannyer ou kapab ed ou zanfan? (1) Konn byen ou zanfan. (2) Ansenny li sa ki dan ou leker. (3) Servi bann legzanp. (4) Priye pour ganny lespri sen e annan pasyans avek ou zanfan.

KONN BYEN OU ZANFAN

3. Ki mannyer paran i kapab imit fason ki Zezi ti ansenny son bann disip?

3 Zezi ti souvan demann son bann disip konsernan sa ki zot krwar ladan. (Matye 16:13-15) Ou kapab imit son legzanp. Ler ou pe koz koze avek ou zanfan oubyen ler zot pe fer en keksoz ansanm, demann li ki i panse e les li dir ki mannyer i vreman santi. Eski petet i annan bann dout? En frer Lostrali ki annan 15 an ti dir: “Dadi i souvan koz avek mwan lo mon lafwa e ed mwan rezonnen. I demande: ‘Ki Labib i dir?’ ‘Eski ou krwar sa ki i dir?’ ‘Akoz ou krwar sa?’ I anvi mon donn mon prop larepons e non pa zis repet sa ki zot dir. Anmezir mon ti vin pli vye, mon ti bezwen eksplik pli byen mon larepons.”

4. Akoz i enportan pour annan pasyans e reponn kestyon ou zanfan? Donn en legzanp.

4 Si ou zanfan pa krwar deswit sa ki Labib i dir, ou bezwen annan pasyans. Ed li pour trouv larepons son bann kestyon. En papa ti dir: “Pran o serye kestyon ki ou zanfan i demande. Pa bezwen krwar ki sa bann kestyon pa enportan e pa evite koz lo en topik zis akoz sa topik i kapab fer ou santi pa konfortab.” Anfet, i byen ki ou zanfan i demann ou bann kestyon, parski i vedir ki i anvi konpran. Menm Zezi ti demann bann kestyon ler i ti zenn. (Lir Lik 2:46.) En zenn Dennmark ti dir: “Ler mon ti demande si nou dan sa vre larelizyon, mon paran ti koz avek mwan dan en fason kalm menm si zot ti bezwen enkyet pour mwan. Zot ti servi Labib pour reponn tou mon kestyon.”

Koz lo Zeova toulezour avek ou zanfan ler zot pe fer bann keksoz ansanm

5. Menm si i paret ki ou zanfan i annan lafwa dan Zeova ki paran i devret fer?

5 Aprann konn byen ou zanfan. Pa krwar ki i annan lafwa dan Zeova zis akoz i al prese e al renyon. Ki mannyer i vreman santi konsernan Zeova e ki i panse lo Labib? Fer ou mye pour vwar si i annan en keksoz ki fer li difisil pour li reste fidel avek Zeova. Koz lo Zeova toulezour avek ou zanfan ler zot pe fer bann keksoz ansanm. Priy pour ou zanfan, ki swa ler zot ansanm ouswa ou tousel.

ANSENNY ZOT SA KI DAN OU LEKER

6. Ler paran i kontinyen aprann konn plis lo Zeova e Labib, ki mannyer sa i ed zot pour ansenny zot zanfan?

6 Dimoun ti kontan ekout Zezi parski i ti kontan Zeova e i ti konn byen Labib. Zot ti osi santi ki Zezi ti kontan zot. Alor zot ti ekout byen sa ki i ti pe dir. (Lik 24:32; Zan 7:46) Dan menm fason, ler ou zanfan i vwar ki ou kontan Zeova, li osi pou kontan Zeova. (Lir Deterononm 6:5-8; Lik 6:45.) Alor kontinyen etidye Labib o profon e lir nou bann piblikasyon regilyerman. Aprann konn plis lo bann keksoz ki Zeova in kree. (Matye 6:26, 28) Pli ou aprann konn Zeova, pli ou pou kapab ansenny ou zanfan lo Zeova.​—Lik 6:40.

Ler ou aprann en keksoz lo Zeova, koz avek ou zanfan lo la

7, 8. Ler ou aprann en keksoz lo Zeova, ki ou kapab fer? Ki mannyer serten paran in fer sa?

7 Ler ou aprann en keksoz lo Zeova, koz avek ou zanfan lo la. Ou kapab fer sa sak fwa ki ou avek li, pa zis ler ou pe prepar renyon oubyen pandan ladorasyon fanmir. Sanmenm ki en manman ek en papa Leta-z-ini i fer. Zot koz lo Zeova avek zot zanfan, ler zot vwar en zoli keksoz dan lanatir oubyen pe apresye en bon repa. Zot ti dir: “Nou rapel nou zanfan ki tou sa ki Zeova i fer pour nou, i fer li avek lanmour ek bokou labonte.” En koup Sid Afrik i kontan koz lo kreasyon ler zot travay dan zarden avek zot de fiy. Par egzanp, i kapab ki zot ti koz lo ki mannyer i ekstraordiner lafason ki en lagrenn i vin en plant. Zot paran ti dir: “Nou’n esey devlop dan leker nou bann fiy en gran respe pour lavi e montre zot ki mannyer tou keksoz i merveye e konplike dan lanatir.”

8 En papa Lostrali ti anmenn son garson ki ti annan apepre di-z-an dan en mize. Sa papa ti deside pour servi sa letan pour ede fortifye son lafwa e vwar laprev ki Zeova i Kreater. I ti dir: “Nou ti vwar bann zannimo ki ti viv dan lanmer lontan ki apel ammonoids ek trilobites. I ti tous nou ki sa bann zannimo ti zoli, konplike e konplet zis parey bann zannimo ki nou vwar ozordi. Alor si lavi in evolye, sorti senp pour vin konplike, akoz sa bann kreatir dan lepase ti deza sitan konplike? I ti en leson ki mon ti vreman apresye e mon ti koz lo la avek mon garson.”

SERVI LEGZANP

9. Akoz i byen pour servi legzanp? Ki legzanp en manman ti servi?

9 Souvan Zezi ti servi legzanp. I ti ansenny bann leson enportan par rakont en zistwar oubyen donn en legzanp. (Matye 13:34, 35) Ler ou servi legzanp, ou fer ou zanfan servi son limazinasyon. Sa pou ed li reflesir lo sa ki ou pe ansenny li. I pou konpran pli byen e i pa pou bliy sa pwen. I pou osi kontan pour aprann. Par egzanp, en manman Zapon ti anvi montre son de garson ki fason ki Zeova in fer latmosfer i montre ki kantite i kontan nou. Enn son garson ti annan wit an e lot di-z-an. Alor i ti servi en legzanp ki zot ti kapab konpran sa laz. I ti donn sa de garson dile, disik ek kafe. Apre i ti demann tou le de garson pour fer en tas kafe pour li. I ti dir: “Zot ti esey fer zot mye.” Sa manman ti eksplike: “Ler mon ti demann zot akoz zot ti fer vreman atansyon ler zot ti pe fer mon tas kafe, zot ti dir ki zot ti anvi ki sa kafe i vin zis parey mon kontan. Mon ti eksplike ki Bondye in prepar bann gas dan latmosfer avek sa menm swen e sa i zis byen pour nou.” Mon de garson ti kontan pour aprann sa leson e zot pa’n zanmen bliy li.

Ou kapab servi bann legzanp senp pour montre ou zanfan ki i annan en Kreater (Vwar paragraf 10)

10, 11. (a) Ki legzanp ou kapab servi pour montre ou zanfan ki i bezwen annan en Kreater? (Vwar portre lo paz 26.) (b) Ki legzanp ou’n deza servi avek ou zanfan?

10 Ki legzanp ou kapab servi pour montre ou zanfan ki i annan en Kreater? Ou kapab swiv en reset pour fer en gato avek ou zanfan. Eksplik li akoz i enportan pour swiv egzakteman sa reset. Apre donn ou zanfan en ponm oubyen en lot fri e demann li: “Eski ou konnen ki i annan en reset pour sa fri?” Apre koup sa ponm an de e donn li en lagrenn e eksplik li ki sa lagrenn i parey en reset. Ladan i annan bann lenstriksyon lo ki mannyer pour fer en ponm. Me sa i bokou pli konplike ki reset en gato. Ou kapab demande: “I annan en dimoun ki’n ekri sa liv reset pour sa gato. Me lekel ki’n ekri reset pour sa ponm?” Si sa zanfan i en pe pli gran, ou kapab eksplike ki bann lenstriksyon pour fer en pye ponm, ki kapab raport en kantite ponm, i dan DNA sa lagrenn. Ou osi kapab montre zot serten portre ek legzanp lo paz 10 a 20 dan brosir The Origin of Life​—Five Questions Worth Asking.

11 Bokou paran i lir bann lartik dan sa seri “Was It Designed?” dan Awake! avek zot zanfan. Si ou zanfan i tre zenn, paran i kapab eksplik sa lenformasyon dan en fason senp. Par egzanp, en koup Dennmark ti konpar bann avyon avek bann zwazo. Zot ti dir: “Bann avyon i en pe parey bann zwazo. Me eski bann avyon i kapab ponn e fer bann pti avyon? Eski bann zwazo i bezwen apoz dan bann landrwa spesyal? Ki mannyer ou ti pou konpar tapaz ki en avyon i fer avek ler en zwazo i sante? Alor lekel ki pli entelizan ant sa enn ki fer bann avyon oubyen kree zwazo?” Ler ou rezonn avek ou zanfan e demann li bann kestyon, ou ed li pour servi son “abilite pour reflesir” e ranforsi son lafwa dan Zeova.​—Proverb 2:10-12.

12. Ki mannyer ou servi legzanp pour ansenny ou zanfan ki tou sa ki Labib i dir i vre?

12 Ou kapab servi bann legzanp pour montre ou zanfan ki sa ki Labib i dir i vre. Par egzanp ou ti kapab lir Zob 26:7. (Lir.) Pa zis montre ou zanfan ki sa lenformasyon dan sa verse i sorti kot Zeova. O kontrer, ed li pour servi zot limazinasyon. Ou kapab dir ki dimoun dan letan Zob pa ti krwar ki later pe flote dan lespas. Zot ti konnen ki okenn lobze, parey boul oubyen ros i bezwen tenir lo en keksoz. Sa letan, personn pa ti ankor prouve ki later pe flote dan lespas, vi ki i ti napa teleskop oubyen okenn mwayen pour al dan lespas. Leson ki nou tire, menm si Labib ti ganny ekrir bokou letan pase, sa ki i dir i toultan vre akoz i sorti kot Zeova.​—Neemya 9:6.

MONTRE ZOT AKOZ I BYEN POUR GANNY ANSENNYEN PAR LABIB

13, 14. Ki mannyer paran i kapab ed zot zanfan pour obei sa ki Labib i dir?

13 I enportan ansenny ou zanfan ki i pou pli ere ler i obei sa ki Labib i dir. (Lir Psonm 1:1-3.) Par egzanp, ou kapab demann ou zanfan pour mazinen ki i pe al reste lo en zil. I pou bezwen swazir serten dimoun pour al reste avek li laba. Apre ou kapab demann li ki kalite dimoun i ti pou anmenn avek li si i ti anvi ki tou dimoun i byen avek kanmarad. Finalman, ou kapab lir Galat 5:19-23 pour vwar ki kalite dimoun Zeova i anvi dan nouvo lemonn.

14 Dan sa fason, ou kapab ansenny ou zanfan de leson enportan. Premyerman, Zeova pe ansenny nou ki mannyer pour viv en lavi ere konmela menm e pour viv anpe avek lezot dimoun. Dezyenmman, Zeova pe ansenny nou ki mannyer pour viv dan sa nouvo lemonn. (Izai 54:13; Zan 17:3) Ou osi kapab montre ou zanfan ki mannyer Labib in ed lezot frer. Par egzanp, rod en biografi dan enn nou bann piblikasyon petet dan sa seri “Labib i sanz lavi” dan Latour Veyer. Ou osi kapab demann en dimoun dan kongregasyon pour rakont ou ek ou zanfan ki mannyer Labib in ed li fer bann gran sanzman ki fer plezir Zeova.​—Ebre 4:12.

15. Kwa ki pou ed ou ansenny ou zanfan?

15 Servi ou limazinasyon pour ansenny ou zanfan dan en fason ki enteresan e eksitan. Mazin diferan fason pour ed li kontan pour aprann konsernan Zeova e pour vin pli pros avek li. Kontinyen fer sa anmezir ki i grandi. En papa i dir, “Pa zanmen esey servi bann nouvo fason pour ansenny bann keksoz ki zot deza konnen.”

PRIYE POUR GANNY LESPRI SEN ZEOVA E ANNAN PASYANS AVEK OU ZANFAN

16. Akoz i enportan annan pasyans ler nou ansenny bann zanfan? Ki mannyer serten paran i demontre pasyans?

16 Avek led lespri sen Zeova, ou zanfan i kapab annan en lafwa for. (Galat 5:22, 23) Me i pou pran letan pour zot lafwa vin for. Alor, annan pasyans avek ou zanfan e kontinyen ansenny zot. En papa Zapon ki annan en garson ek en fiy ti dir: “Avek mon madanm, nou ti donn nou zanfan bokou latansyon depi ki zot ti ankor ptipti. Mon ti etidye avek zot pour 15 minit toulezour eksepte bann zour ki i ti annan renyon. I pa ti difisil pour nou oubyen zot pour etidye 15 minit.” En sirveyan rezyonal ti ekri: “Ler mon ti adolesan, mon ti annan bokou plis kestyon ouswa dout ki mon’n deza kapab met an ekri. Avek letan, laplipar sa bann kestyon ti ganny reponn pandan bann renyon, ladorasyon fanmir ouswa letid personnel. Sanmenm i enportan pour bann paran kontinyen ansenny zot zanfan.”

Pour ou vin en bon ansenyan, ou bezwen kontan Parol Bondye (Vwar paragraf 17)

17. Akoz i enportan pour bann paran ranforsi zot prop lafwa? Ki mannyer en manman ek en papa Bermuda in ed zot bann fiy annan lafwa dan Zeova?

17 Byensir, ou zanfan i kapab aprann en kantite ler i vwar ki ou annan en lafwa for dan Zeova. I pou vwar sa ki ou ou fer. Alor kontinyen ranforsi ou prop lafwa. Montre ou zanfan ki mannyer Zeova i reel pour ou. Par egzanp, ler en manman ek en papa Bermuda i enkyet konsernan en keksoz, zot priy avek zot fiy e demann Zeova pour gid zot. Zot osi ankouraz zot zanfan pour fer zot prop lapriyer. “Nou osi dir avek nou pli gran fiy pour met tou son konfyans dan Zeova, kontinyen reste okipe dan servis Rwayonm e pa enkyet tro bokou.” Ler i vwar son rezilta, i konnen ki Zeova pe ed nou. Sa in ranforsi son lafwa dan Bondye e dan Labib.

18. Ki paran pa devret oubliye?

18 Paran, pa zanmen oubliye ki ou pa kapab fors ou zanfan pour annan lafwa. Ou plante e aroze me zis Zeova ki per pouse. (1 Korentyen 3:6) Alor, travay dir pour ansenny ou zanfan ki ou kontan konsernan Zeova e priye pour ganny son lespri sen pour ed li annan lafwa. Ou kapab asire ki Zeova pou beni tou ou zefor.​—Efezyen 6:4.