Skip to content

Al lo konteni

Fer atansyon bann Koutim ki Bondye pa kontan

Fer atansyon bann Koutim ki Bondye pa kontan

Fer atansyon bann Koutim ki Bondye pa kontan

DAN sa groker soley Lafrik, en serkey ki ouver i dan en pti lari kot en lakaz. Anmezir ki bann dimoun i pas obor pour eksprim zot latristes, en vye zonm i aret obor sa serkey. Avek larm dan son lizye, i koste avek figir sa zonm mor e i konmans koze: “Akoz ou pa ti dir mwan ki ou ti pe ale? Akoz ou’n kit mwan koumsa? Aprezan ki ou’n retournen, eski ou pou kontinyen ed mwan?”

Dan en lot landrwa lo kontinan Lafrik, en pti baba i ne. Personn pa ganny drwa vwar sa zanfan. Se selman ki apre en pe letan in pase ki sa pti baba i ganny anmennen deor pour dimoun vwar kot en seremoni i deroule pour donn non sa pti baba.

Petet serten dimoun i kapab trouv li drol pour koz avek en dimoun mor oubyen kasyet en nouvo ne pour ki lezot pa vwar. Me dan serten kiltir ek sosyete, konportman ek pwennvi dimoun anver lanmor ek nesans i ganny enfliyanse par en gran krwayans ki bann mor i pa vreman mor me i vivan e konsyan.

Sa krwayans i telman for ki i enfliyans en kantite bann koutim ek seremoni ki enplik preski tou laspe lavi. Par egzanp, plizyer milyon dimoun i krwar ki bann staz enportan dan lavi en dimoun parey nesans, ladolesans, maryaz, lansentman, ek lanmor, i form par en tranzisyon ki anmenn en dimoun dan lemonn spirityel bann zanset. Zot krwar ki ler en dimoun i ariv dan sa landrwa, i kontinyen zwe en rol aktif dan lavi bann dimoun ki i’n kit deryer. Zot krwar osi ki sa dimoun i kapab retourn vivan par ne ankor enn fwa.

Zot fer e obzerv plizyer koutim ek seremoni pour fer sir ki tou i deroul byen ant tou sa bann staz. Sa bann koutim i baze lo sa krwayans ki en keksoz dan nou i viv apre ki en dimoun in mor. Bann vre Kretyen i evit okenn koutim ki annan pour fer avek sa krwayans. Akoz?

Ki Kondisyon Dimoun mor?

Labib i klerman dekrir kondisyon dimoun mor. I dir klerman: “Bann vivan i konnen ki zot pou mor, me bann mor, zot pa konn nanryen ditou . . . Zot lanmour ek zot laenn ek zot zalouzi in fini . . . Napa ni travay, ni plan, ni konnesans, ni lasazes dan Seol [latonm], kot ou pe ale.” (Eklezyast 9:5, 6, 10) Depi lontan bann vre adorater Bondye in toultan apresye sa laverite dan Labib. Zot in konpran ki nanm i pa imortel me i kapab mor e ganny detri. (Ezekyel 18:4) Zot in osi konnen ki bann dimoun mor i nepli vivan. (Psonm 146:4) Dan letan ansyen, Zeova ti donn lord son pep pour separ zot konpletman avek okenn koutim oubyen seremoni ki ti ganny asosye avek sa krwayans ki bann mor i konsyan e kapab enfliyans bann vivan.—Deterononm 14:1; 18:9-13; Izai 8:19, 20.

Bann Kretyen dan premye syek zot osi zot ti evit okenn koutim oubyen seremoni ki ti annan pour fer avek fo lansennyman relizye. (2 Korentyen 6:15-17) Ozordi, Temwen Zeova sorti dan nenport ras, tribi, oubyen lorizin i evit bann tradisyon ek koutim ki relye avek sa fo lansennyman konmkwa en keksoz dan imen pa mor.

Kwa ki kapab gid nou konman Kretyen pour deside si nou pou obzerv serten koutim oubyen non? Nou devret byen reflesir si i napa okenn relasyon avek bann lansennyman ki pa baze lo Labib, parey krwayans ki dimoun bann mor i enfliyans lavi bann dimoun vivan. Deplis, nou bezwen reflesir si nou partisipasyon dan en tel seremoni i kapab fer tonbe lezot ki konnen ki Temwen Zeova i krwar e ansennyen. Avek sa de pwen antet, annou egzamin de laspe. Sa i nesans ek lanmor.

Seremoni Nesans e donn Non

I annan bokou koutim ki asosye avek nesans en pti baba ki apropriye. Me bann vre Kretyen ki viv dan bann landrwa kot nesans i ganny vwar konman en tranzisyon pour sorti dan lemonn spirityel bann zanset pour vin imen i bezwen fer atansyon. Par egzanp, dan serten landrwa Lafrik, en nouvo ne i ganny garde anndan e zot pa donn li en non ziska en serten kantite letan in pase. Menm si sa peryod letan i kapab varye dapre landrwa, i toultan fini avek en seremoni kot zot donn en non sa piti. Sa zanfan i ganny anmennen deor e ganny prezante avek bann manm fanmiy ek zanmi. La non sa zanfan i ganny anonse ofisyelman avek sa bann ki prezan.

Liv Ghana—Understanding the People and Their Culture i eksplik lenportans sa koutim, an dizan: “Pandan sa set premye zour dan son lavi, konmsi sa pti baba i lo en ‘vizit’ e i pe pas dan en tranzisyon sorti dan lemonn spirityel pour lavi lo later. . . . Normalman zot kit sa pti baba anndan e dimoun an deor sa fanmiy pa ganny drwa vwar li.”

Akoz zot bezwen esper en pe letan avan ki zot fer en seremoni pour donn sa pti baba en non? Liv Ghana in Retrospect i eksplike: “Avan sa wityenm zour, sa zanfan pa ganny konsidere konman en imen. I plizoumwen asosye avek sa lot lemonn kot i sorti.” Sa liv i kontinyen: “Vi ki se sa non, ki dan en sans fer sa zanfan en imen, alor ler en koup i per ki zot zanfan pou mor, zot pa pou donn li en non ziska ki zot asire ki i pou viv. . . . Dapre zot sa seremoni, ki parler i apel prezantasyon piblik sa zanfan, i annan bann konsekans serye pour sa zanfan ek son paran. I sa seremoni ki anmenn sa zanfan dan konpanni oubyen dan lemonn bann imen.”

Laplipar-di-tan en manm aze sa fanmiy i diriz sa seremoni kot sa zanfan i ganny son non. Sa ki zot fer pandan sa seremoni i varye dapre landrwa. Me souvan dan sa seremoni i enkli vid en likid konman en sakrifis e fer lapriyer avek lespri bann zanset pour eksprim lapresyasyon akoz sa zanfan in ariv sen e sof, e zot osi fer lezot keksoz ankor.

Moman pli enportan sa seremoni i ler non sa zanfan i ganny anonse. Menm si paran ki responsab pour donn non zot prop zanfan, souvan lezot fanmiy i annan en gro lenfliyans lo non ki ganny swazir. Serten non i kapab annan en sinifikasyon senbolik dan langaz sa landrwa, par egzanp, “Ale e retournen” “Manman in vin en dezyenm fwa,” oubyen “Papa in vin ankor.” Lezot non i annan bann sinifikasyon ki annan pour bi dekouraz bann zanset pour pran sa zanfan dan lemonn bann mor.

Byensir, i normal pour nou kontan ler en pti baba i ne. Apel en pti baba dapre non en lot dimoun e donn en non ki reflekte sirkonstans ki asosye avek son nesans i bann koutim ki akseptab. Deplis i en desizyon personnel pour deside kan pour donn en zanfan son non. * Me bann Kretyen ki anvi fer plezir Bondye i fer atansyon pour evit okenn koutim oubyen seremoni ki donn lenpresyon ki zot dakor avek sa pwennvi ki en nouvo ne i en “viziter” ki pe pase sorti dan lemonn spirityel bann zanset pour vin dan lemonn bann vivan.

Deplis, menm si bokou dimoun dan kominote i vwar seremoni donn non konman en keksoz enportan, bann Kretyen i devret mazin konsyans lezot e konsider lenpresyon ki bann dimoun ki pa Temwen i kapab gannyen. Par egzanp, ki serten i kapab panse, si en fanmiy Kretyen i anpes lezot vwar zot zanfan nouvo ne ziska en seremoni pour donn li en non i ganny fer? Ki lenpresyon zot pou gannyen si bann non ki kontredir zot repitasyon konman ansennyan laverite Labib i ganny servi?

Alors, ler pe deside ki mannyer e kan pour donn non zot zanfan, bann Kretyen i esey “fer tou pour laglwar Bondye” pour pa donn rezon lezot pour tonbe. (1 Korentyen 10:31-33) Zot pa “rezet konmannman Bondye pour zot gard zot tradisyon” ki annan pour bi onor bann mor. Okontrer zot donn Zeova, sa Bondye vivan, loner ek laglwar.—Mark 7:9, 13.

Pas atraver Lanmor pour viv ankor

Parey nesans, bokou dimoun i konsider lanmor konman en tranzisyon. En dimoun mor i sorti dan lemonn vizib pour al dan lemonn spirityel. Bokou dimoun i krwar ki si serten koutim ek seremoni pa ganny fer ler en dimoun i mor, lespri bann zanset, ki zot krwar i annan pouvwar pour pini ouswa rekonpans dimoun vivan, pou ankoler. Sa krwayans i enfliyans en kantite lafason ki lanterman i ganny organize e dirize.

Bann lanterman ki ganny fer avek lentansyon pour pa ofans sa dimoun mor i souvan enplik diferan kalite santiman. Zot kapab fer bann gran leokri devan sa lekor oubyen osi fer bann lafet apre lanterman. Souvannfwa dan sa bann selebrasyon lanterman zot manz san en kontrol, bwar pour sou e dans avek lanmizik ki ganny zwe for. Zot atas sitan lenportans avek lanterman ki menm bann fanmiy pli pov i souvan fer gro zefor pour ganny ase larzan pour fer “en lanterman konvenab” menm si i kapab met sa fanmiy dan difikilte e dan det.

Depi lontan, Temwen Zeova in klerman montre e denons bann koutim lanterman ki pa baze lo Labib. * Sa bann koutim i enkli vey lekor, vers en likid konman en sakrifis, koz e demann keksoz avek sa dimoun mor, fer bann seremoni pour lanniverser lanterman sa dimoun, ek lezot koutim ki baze lo sa krwayans ki en keksoz dan en dimoun i viv apre lanmor. Sa bann koutim ki dezonnor Bondye i “sal,” i en “fo largiman” “ki fonde lo tradisyon zonm” e pa lo Parol Bondye ki laverite.—Izai 52:11; Kolosyen 2:8.

Presyon pour fer parey lezot

Pour serten, sirtou sa bann ki viv dan bann pei kot onor bann mor i ganny vwar konman tre tre enportan, in vin vreman difisil pour evit sa bann koutim. Lefe ki Temwen Zeova pa swiv sa bann koutim, lezot in get Temwen Zeova avek mefyans oubyen akiz zot konmkwa zot kont sosyete e mank respe pour dimoun mor. Menm si zot annan en konprenezon egzakt lo laverite Labib, serten Kretyen in per pour montre ki zot diferan. (1 Pyer 3:14) I annan serten ki panse ki sa bann koutim i form parti zot kiltir e pa kapab ganny evite konpletman. I annan osi lezot ki krwar ki refize swiv koutim i kapab fer kominote devlop prezidis kont pep Bondye.

Nou pa anvi ofans lezot pour nanryen ditou. Me Labib i averti nou ki ler nou debout ferm pour laverite sa pou fer nou perdi laprouvasyon sa lemonn ki elwannyen avek Bondye. (Zan 15:18, 19; 2 Timote 3:12; 1 Zan 5:19) Nou volonterman pran sa pozisyon, akoz nou rekonnet ki nou devret diferan avek sa bann ki dan teneb spirityel. (Malaki 3:18; Galat 6:12) Zis parey Zezi ti reziste tantasyon Satan pour fer serten keksoz ki ti depler Bondye, nou osi nou reziste presyon pour azir dan en fason ki depler Bondye. (Matye 4:3-7) Olye ganny dominen par lafreyer zonm, bann vre Kretyen i premyerman enterese pour fer plezir Zeova e onor li konman sa Bondye laverite. Zot fer sa ler zot pa fer konpromi avek standar Labib konsernan vre ladorasyon akoz presyon lezot.—Proverb 29:25; Akt 5:29.

Respe Dimoun mor me onor Zeova

Ler en dimoun ki nou kontan i mor i normal pour nou tris oubyen sagrinen. (Zan 11:33, 35) Seri souvenir sa dimoun ki nou ti kontan e fer en lanterman respektab i bann fason apropriye pour demontre nou lanmour. Me bann Temwen Zeova i fer fas avek sa gran latristes ki lanmor i anmennen san adopte okenn koutim tradisyonnel ki Bondye pa kontan. Sa i pa fasil pour bann ki’n grandi dan bann kiltir kot i annan en gro lafreyer pour dimoun mor. I kapab difisil pour nou gard nou lekilib ler nou sagrinen par lanmor en dimoun ki nou ti pros avek. Toudmenm, bann Kretyen fidel i ganny fortifye par Zeova “Bondye ki touzour donn konsolasyon,” e benefisye avek sipor bann konpanyon Kretyen ki ranpli avek lanmour. (2 Korentyen 1:3, 4) Zot annan en lafwa for ki bann mor pa konsyan nanryen, ki zot dan memwar Bondye e pou viv ankor en zour. Sa i donn bann vre Kretyen rezon pour separ zot konpletman avek koutim lanterman ki pa baze lo lansennyman Labib e ki rezet rezireksyon.

Eski pa nou zwaye ki Zeova in apel nou pour “sorti dan fernwanr pour vin dan son lalimyer merveye”? (1 Pyer 2:9) Ler nou rezwir lazwa ki nesans i anmennen e siport douler lanmor, fotespere ki nou dezir pour fer sa ki byen e nou profon lanmour pour Zeova i toultan motiv nou pour “mars konman zanfan lalimyer.” Annou pa les nou ganny sali spirityelman par bann koutim ki pa baze lo lansennyman Kretyen e ki depler Bondye.—Efezyen 5:8.

[Not anba lo paz]

^ par. 17 Dapre lotorite isi Sesel, fodre deklar en zanfan dan lespas 30 zour apre son nesans.

^ par. 23 Silvouple vwar brosir Spirits of the Dead—Can They Help You or Harm You? Do They Really Exist? ek The Road to Everlasting Life—Have You Found It? pibliye par Temwen Zeova.