Skip to content

Al lo konteni

Bann bon Konsey pour elve Zanfan

Bann bon Konsey pour elve Zanfan

Bann bon Konsey pour elve Zanfan

“MON ti annan 19 an, mon ti byen lwen avek mon fanmiy, e mon pa ti’n prepar mwan ditou.” Sa i parol ki Ruth ti dir ler i ti koz lo son premye lansentman. Ruth ki ti en zanfan tousel, pa ti’n mazin bokou lo vin en paran. Kote i ti pou ale pour ganny bann bon konsey?

De lot kote, Jan ki ozordi papa de gran zanfan, i rapel: “Mon ti annan bokou konfyans lo konmansman. Me pa bokou letan apre, mon ti realize ki mon ti napa ase konnesans pratik.” Swa zot santi zot san en direksyon depi okonmansman ouswa zot perdi direksyon dan milye semen, kote paran i kapab trouv led pour elve zot zanfan?

Ozordi, bokou paran i rod led lo Internet. Me petet ou pe demann ou lekor si nou vreman kapab depan lo sa bann konsey. Ou annan rezon pour fer atansyon. Eski ou vreman konnen lekel ki pe donn sa bann konsey lo Internet? Ki kantite sikse zot in gannyen avek zot prop zanfan? Byensir ou anvi fer atansyon konsernan bann keksoz ki afekte ou fanmiy. Parey lartik avan in montre, parfwa menm bann konsey ki sorti kot bann eksper i dezapwent nou. Alor kote ou kapab ale?

Bann pli bon konsey lo konman elve zanfan i sorti kot Zeova, ki Bondye e ki’n kree lafanmiy. (Efezyen 3:15) Zis li ki kapab ganny apele en vre eksper. Dan son Parol, Labib, i donn nou bann lenstriksyon ki pratik, ki vreman marse, e ki nou kapab depan lo la. (Psonm 32:8; Izai 48:17, 18) Me nou ki bezwen met zot an pratik.

Plizyer koup ti ganny demande ki zot in aprann ler zot in elve zot zanfan pour vin bann adilt ki matir e annan lakrent pour Bondye. Zot ti dir ki zot in reisi akoz zot in aplik bann prensip Labib. Zot in vwar ki bann konsey Labib i ankor itil ozordi zis parey zot ti ete ler Labib ti ganny ekrir.

Pas Letan avek zot

Ler Catherine, en manman de zanfan, ti ganny demande ki konsey ki i’n vwar pli itil, i ti dir Deterononm 6:7. Sa verse i dir: “Ou bezwen fer [bann prensip Labib] antre dan ou garson e koz lo la ler ou pe asize dan ou lakaz, ler ou pe marse lo semen, ler ou pe alonze e ler ou leve.” Catherine ti realize ki i ti pou bezwen pas letan avek son zanfan pour li kapab aplik sa konsey.

Petet ou kapab dir, ‘Sa i fasil dir, me pour fer ki li.’ Bokou fanmiy i bezwen de reveni pour zwenn en bout avek en lot e sa i fer paran byen okipe. Alors, ki mannyer zot kapab pas plis letan avek zot zanfan? Torlief, ki son garson i aprezan en papa li osi, i dir sa ki enportan se ki nou swiv sa konsey dan Deterononm. Anmenn ou zanfan avek ou partou kot ou ale, e loportinite pour koz avek li pou vin fasilman. Torlief i rankonte: “Mon ti travay ansanm avek mon garson lo bann proze kot lakour. Nou ti vwayaz an fanmiy. E nou ti manz ansanm.” I dir, sanmenm “nou garson in toultan kapab eksprim li libreman.”

Me si zot pa reisi kominik byen e i vin difisil pour fer konversasyon? Parfwa sa i arive anmezir ki zanfan i grandi. La ankor, pas plis letan avek zot i kapab ede. Ken, msye Catherine, i rapel ki ler zot fiy ti antre dan son ladolesans, i ti dir ki son papa pa ti ekout li ler i koze. Sa i en konplent ki bokou adolesan i fer. Ki Ken ti fer? I dir: “Mon ti deside pour pas plis letan avek li personnelman. Nou ti koz lo sa ki i panse, son santiman ek bann keksoz ki fer li fristre. Sa ti vreman ede.” (Proverb 20:5) Me Ken i krwar ki sa lapros ti marse akoz kominikasyon pa ti en keksoz nouvo kot zot. I dir: “Mon’n toultan annan en bon relasyon avek mon fiy, alors i ti santi li alez pour koz avek mwan.”

I enteresan note ki dapre en letid ki fek fer, bann adolesan i tant pour dir trwa fwa plis ki paran, ki bann paran ek zanfan pa pas ase letan avek kanmarad. Alors akoz ou pa aksepte konsey ki Labib i donnen? Pas otan letan ki ou kapab avek ou zanfan, ler ou pe relaks, travay, kot lakour, lo semen, dan bomaten ler ou leve e aswar avan dormi. Si i posib, anmenn zot avek ou partou kot ou ale. Parey Deterononm 6:7 i endike, napa nanryen ki kapab ranplas sa letan ki ou pase avek ou zanfan.

Ansenny zot bann bon Prensip

Mario ki en en papa de zanfan, i donn sa konsey: “Donn zanfan bokou lanmour, e lir avek zot.” Me i pa zis en kestyon devlop zot lespri. Ou bezwen ansenny zot ki mannyer pour konn sa ki byen ek sa ki mal. Mario i azoute: “Fer en letid Labib avek zot.”

Pour sa rezon, Labib i konsey bann paran: “Pa irit zot zanfan, me elve zot avek tandres dapre vre formasyon ek konsey Kretyen.” (Efezyen 6:4, Weymouth) Dan bokou lakour ozordi, zanfan pa ganny enstri lo moralite. Serten paran i krwar ki ler zanfan i gran, zot pou kapab deside zot menm ki kalite prensip zot oule adopte. Eski sa i fer sans pour ou? Zis parey en zanfan i bezwen manz byen pour grandi e annan en bon lasante, son lespri ek leker osi i bezwen lenstriksyon. Si ou zanfan pa aprann sa ki byen ek sa ki mal avek ou, petet zot pou adopte pwennvi zot kanmarad lekol, zot ansennyan, oubyen sa ki zot vwar e tande dan medya.

Labib i kapab ed paran pour ansenny zot zanfan ki mannyer pour konn sa ki byen ek sa ki mal. (2 Timote 3:16, 17) Jeff i en ansyen avek bokou leksperyans e i annan de zanfan. I konsey paran pour servi Labib pour ansenny zot zanfan bann bon prensip. I dir: “Ler ou servi Labib, i ed zanfan realize ki mannyer nou Kreater i santi lo en size, pa zis sa ki Manman ek Papa i santi. Nou’n remarke ki Labib i fer en lefe eksepsyonnel lo lespri ek leker. Pour koriz en move kondwit oubyen fason panse, nou ti pran letan pour rod en verse apropriye dan Labib. Apre nou ti fer sa zanfan lir sa verse lo li menm. Souvannfwa sa zanfan ti plere apre ki i’n lir sa verse. Nou ti sirprann. Labib ti fer en pli gro lefe lo zot ki nenport keksoz ki nou ti kapab mazinen pour dir oubyen fer.”

Ebre 4:12 i eksplike: “Parol Bondye i vivan e i annan pisans . . . I arive desifre tou dezir ek sekre leker imen.” Sa mesaz ki dan Labib i pa zis pwennvi personnel oubyen leksperyans sa bann zonm ki Bondye ti servi pour ekrir son Parol. Plito i pwennvi Bondye lo sa ki byen ek sa ki mal. Sa i fer li diferan avek tou lezot konsey. Ler ou servi Labib pour ansenny ou zanfan, ou pe ed zot pour annan menm pwennvi avek Bondye lo diferan keksoz. Ou lansennyman i annan plis pwa, e ou annan plis sans pour tous leker ou zanfan.

Catherine ki nou ti mansyonnen pli boner i dakor avek sa. I dir: “Pli en sitiasyon ti difisil pli nou ti rod gidans dan Parol Bondye, e i ti marse!” Eski ou kapab servi Labib plis ler ou pe ansenny ou zanfan ki mannyer pour konn sa ki byen ek sa ki mal?

Fodre rezonnab

Zapot Pol i atir nou latansyon lo en lot prensip enportan ki itil pour elve zanfan. I ti sipliy son bann konpanyon Kretyen pour montre zot rezonnab anver tou dimoun. (Filipyen 4:5, NW) Sirman sa i enplik rezonnab anver nou zanfan osi. E pa bliye ki ler nou rezonnab, nou pe reflekte “lasazes ki sorti dan lesyel.”—Zak 3:17.

Me ki rezonnab i annan pour fer avek elve nou zanfan? Nou kapab ed zot dan tou fason ki nou kapab, me nou pa kontrol tou sa ki zot fer. Par egzanp, Mario, ki nou’n site pli boner, i en Temwen Zeova. I dir: “Nou toultan ankouraz nou zanfan pour batize, servi Bondye aplentan, e akonpli lezot lobzektif spirityel. Me nou ti fer kler ki se zot ki deside e zot fer li kan zot santi zot pare.” Ki rezilta zot ti gannyen? Ozordi tou le de zot zanfan pe servi konman serviter aplentan.

Dan Kolosyen 3:21, Labib i averti bann paran: “Pa bezwen provok zot zanfan, sa i kapab dekouraz zot.” Catherine i kontan sa verse en kantite. Ler pasyans en paran i sape, i fasil pour li pran lakoler oubyen ekspekte tro bokou avek son zanfan. Me Catherine i dir, “pa ekspekte otan avek ou zanfan ki ou ekspekte avek ou menm.” Catherine osi i en Temwen Zeova, e i azoute: “Fer ki servi Zeova vin en keksoz ki gou.”

Jeff, ki nou’n mansyonnen pli boner, ti fer sa remark: “En bon zanmi ti dir nou ki i’n realize ki anmezir nou zanfan i grandi, souvan i bezwen refiz sa ki zot demande. Sa ti rann zot fristre e fer zot santi ki zot ganny prive.” Pour evit sa, i ti sizere ki nou rod fason pour dir wi.

Jeff i dir: “Nou ti vwar ki sa i en bon konsey. Nou ti rod bann loportinite pour nou zanfan fer keksoz ansanm avek lezot dan bann sirkonstans ki nou aprouve. Alors nou ti apros zot e dir, ‘Zot in tande ki tel dimoun pe organiz sa? Akoz zot pa ale zot osi?’ Oubyen si bann zanfan ti demann nou pour anmenn zot en landrwa, nou ti fors nou lekor pour ale menm si nou ti fatige. Nou ti fer li zis pour evite dir non.” Sanmenm sa rezonnab. Fodre ou zis, ou pran an konsiderasyon zot santiman, e pare pour sede san fer konpromi bann prensip Labib.

Benefisye avek bann bon Konsey

Ozordi laplipar sa bann koup in vin gran paran. Zot kontan pour vwar sa bann menm prensip Labib pe ed zot zanfan reisi konman paran. Eski ou kapab benefisye avek bann konsey dan Labib ou osi?

Kan Ruth, ki nou ti mansyonnen pli boner, ti vin en paran, parfwa li ek son msye ti santi zot tousel. Me zot pa ti tousel. Zot ti annan bann konsey bokou pli siperyer sorti dan Parol Bondye. Temwen Zeova in prodwi bokou liv letid baze lo Labib ki kapab ed bann paran. Sa i enkli liv Ekout sa gran Ansennyan, Mon Liv Zistwar Labib, Questions Young People Ask—Answers That Work, ek The Greatest Man Who Ever Lived. Torlief, ki msye Ruth, i dir: “Ozordi bann paran i kapab fasilman ganny akse avek en kantite konsey baze lo Labib. Si zot byen servi sa bann konsey, zot kapab ganny led pour fer fas avek tou laspe lavi sa zanfan anmezir i grandi.”

[Bwat ek Portre lo paz 5]

Sa ki EKSPER i dir . . . Sa ki LABIB i dir

Lo montre Lafeksyon:

Dan liv The Psychological Care of Infant and Child (1928), Dr. John Broadus Watson ti ensiste ki paran “pa devret zanmen may e anbras” zot zanfan. I ti dir: “Pa zanmen les zot asiz lo ou lazanm.” Me pli resaman, Drs. Vera Lane ek Dorothy Molyneaux ti fer resorti dan magazin Our Children (Mars 1999): “Resers i montre ki si ou pa tous oubyen montre lafeksyon bann zanfan, souvan zot pa arive devlop byen.”

Parkont, dan Izai 66:12 i koz lo Bondye pe montre son lanmour anver son pep zis parey en paran ti pou montre. Pareyman, ler bann disip Zezi ti pe esey anpes bann dimoun anmenn bann zanfan kot Zezi, i ti koriz zot an dizan: “Les bann zanfan vin kot mwan, pa anpes zot.” Apre “i ti pran bann zanfan dan son lebra, enpoz lanmen lo zot e beni zot.”—Mark 10:14, 16.

Lo ansenny bann bon Prensip:

Dan en lartik New York Times Magazine an 1969, Dr. Bruno Bettelheim ti ensiste ki en zanfan i annan “drwa form son prop lopinyon, san ganny enfliyanse par [sermon] otoriter [son paran], me par son prop leksperyans dan lavi.” Me apepre 30 an plitar, Dr. Robert Coles, loter liv The Moral Intelligence of Children (1997), ti admet ki: “Zanfan i byen bezwen santi ki zot annan en bi ek direksyon dan lavi, en bann prensip” ki zot paran ek lezot i aprouve.

Proverb 22:6 i sipliy bann paran pour: “Edik en garson dapre semen ki i devret marse, menm kan i pou’n vye i pa pou kit sa semen.” Sa mo Ebre ki’n ganny tradwir la konman “edik” i osi vedir “konmanse.” I pe sizer konmans bann premye lenstriksyon en zanfan. Alors bann paran i ganny ankouraze pour konmans ansenny zot zanfan bann bon prensip depi ptipti. (2 Timote 3:14, 15) I annan gran posibilite ki sa ki zot aprann dan zot bann premye lannen pou reste grave dan zot.

Lo Disiplin:

Dr. James Dobson ti ekrir dan liv The Strong-Willed Child (1978): “Pinisyon fizik donnen par en paran ki annan lanmour i en zouti pour ansennyen, ki dekouraz en move konportman.” De lot kote, dan en lartik sorti dan setyenm edisyon liv popiler Baby and Child Care (1998), Dr. Benjamin Spock ti dir: “Donn en zanfan en kalot lo son deryer, i ansenny li ki bann dimoun ki pli gran e pli for i kapab fer tou sa ki zot anvi, menm si zot napa rezon.”

An rapor avek disiplin, Labib i dir: “Baton ek reprimann, se sanmenm ki donn lasazes.” (Proverb 29:15) Me pa tou zanfan ki bezwen pinisyon fizik. Proverb 17:10 i dir: ‘Repros en dimoun entelizan i pli marse ki tap enn ki bet san fwa.’

[Portre]

Servi Labib pour tous leker

[Portre lo paz 7]

Bann paran ki saz i organiz bann aktivite detant pour zot zanfan