Skip to content

Al lo konteni

Kreasyon i revel sa Bondye ki vivan

Kreasyon i revel sa Bondye ki vivan

Kreasyon i revel sa Bondye ki vivan

“Nou Senyer, nou Bondye, ou merite resevwar laglwar, . . . parski ou’n kree tou keksoz.”​REV. 4:11.

KI OU POU REPONN?

Ki nou bezwen fer si nou anvi rezet bann fo lansennyman?

Dan ki fason kreasyon i revel pwisans ek lasazes Bondye?

Ki mannyer paran i kapab ed zot zanfan devlop lafwa dan Zeova?

1. Ki nou devret fer pour fer sir ki nou lafwa dan Bondye i reste for?

BOKOU dimoun i dir ki zot krwar zis dan sa ki zot vwar avek zot lizye. Ki mannyer nou kapab ed bann dimoun parey pour devlop lafwa dan Zeova? Apre tou, Labib i dir ki “personn pa’n deza war Bondye.” (Zan 1:18) Anliny avek sa, ki mannyer nou kapab fer sir ki nou lafwa dan Zeova, sa “Bondye ki envizib” i kapab kontinyen reste for? (Kol. 1:15) Premyerman, nou devret idantifye bann lansennyman ki kasyet laverite lo Zeova. Apre sa, nou devret byen servi Labib pour detri okenn rezonnman ki ganny souleve “kont konnesans [lo] Bondye.”​—2 Kor. 10:4, 5.

2, 3. Ki de lansennyman ki anpes dimoun konn laverite lo Bondye?

2 En fo lansennyman ki’n propaze e ki anpes dimoun konn laverite lo Bondye se sa teori lo evolisyon. Sa fo lansennyman imen i kontredir sa ki Labib i dir e i pa donn imen okenn lespwar. An gro, lansennyman lo evolisyon i montre ki lavi ti vin an egzistans en sel kou e ki lavi imen napa en bi.

3 De lot kote, serten dimoun relizye i ansennyen ki liniver, enkli later ek bann keksoz vivan lo la in egziste zis pour detrwa milye lannen. Sa fo lansennyman i renonmen konman creationism. Bann dimoun ki krwar dan sa lansennyman i respekte Labib, me zot dir ki Bondye ti kre tou keksoz dan zis sis zour 24 erdtan detrwa milye lannen pase. Zot rezet tou levidans syantifik ki kontredir zot pwennvi. An rezilta sa, sa lansennyman i sali repitasyon Labib akoz i pe esey dir ki sa liv pa egzakt e i pa fer sans. Bann endividi ki promot sa kalite pwennvi i fer nou rapel serten dan premye syek ki ti devoue pour Bondye, me “zot motivasyon pa [ti] baze lo en vre konnesans.” (Rom. 10:2) Ki mannyer nou kapab servi Parol Bondye pour detri “bann kan lennmi,” andotmo, ekspoz bann fo lansennyman lo teori evolisyon ek sa krwayans konmkwa Bondye ti kre tou keksoz dan zis sis zour 24 erdtan detrwa milye lannen pase? * Nou kapab fer sa si personnelman nou fer bokou zefor pour ganny en konnesans egzakt lo sa ki Labib i vreman dir.

LAFWA DAN BONDYE I BAZE LO LAVERITE EK BON ZIZMAN

4. Nou lafwa i devret baze lo kwa?

4 Labib i demann nou pour kontan konnesans. (Prov. 10:14) Zeova i anvi ki nou lafwa dan li i baze lo levidans ek bon zizman, pa lo filozofi imen oubyen lo bann tradisyon relizye. (Lir Ebre 11:1.) Pour devlop lafwa solid dan Bondye, fodre premyerman nou konvenki ki i egziste. (Lir Ebre 11:6.) Nou tonm lo sa konklizyon apre ki nou’n egzamin bann fe, an servan nou “abilite pour rezonnen” e non pa zis dapre nou pwennvi.​—Rom. 12:1NW.

5. Akoz nou kapab konvenki ki Bondye i egziste?

5 Zapot Pol i donn nou en rezon akoz nou devret konvenki ki Bondye i egziste, menm si nou pa kapab vwar li. Konsernan Zeova, Pol ti ekrir: “Son bann kalite envizib, setadir, son pisans eternel ek son natir konman Bondye in ganny revele par bann keksoz ki in fer.” (Rom. 1:20) Ki mannyer ou kapab ed en dimoun ki doute ki Bondye i egziste pour konpran laverite par deryer sa parol enspire? Ou kapab egzamin serten levidans dan kreasyon ki revel pwisans ek lasazes nou Kreater.

PWISANS BONDYE DAN KREASYON

6, 7. Dan ki fason pwisans Zeova i ganny revele atraver de proteksyon?

6 Nou trouv pwisans Zeova dan de proteksyon, sa se latmosfer ek lafors manyetik (magnetic field). Par egzanp, latmosfer i fer plis ki zis donn nou ler pour respire. I osi protez nou avek bokou debri ki sorti dan lespas. Bann gro bout ros ki ti kapab en gran danze pour nou i ganny brile dan latmosfer, e aswar, sa fenomenn i fer bann zoli lalimyer dan lesyel.

7 Lafors manyetik later osi i protez nou avek danze. Sa proteksyon i sorti dan later li menm. Dan sant later i annan en parti ki ganny fer avek fer ki’n fonn e ki prodwir en lafors manyetik ki kouver later e ki al ziska dan lespas. Sa lafors manyetik i protez nou avek radyasyon bann eripsyon soler ek leksplozyon ki arive dan soley. Gras a sa proteksyon, sa bann lenerzi ki ganny large pa bril tou keksoz vivan lo later. Plito, zot ganny abzorbe e menm sanz direksyon. Bann zoli lalimyer tou sort kouler dan lesyel pros avek Pol Nor ek Pol Sid i en levidans ki sa lafors i egziste. San okenn dout, Zeova i vreman “pwisan.”​—Lir Izai 40:26. *

LASAZES BONDYE I GANNY REVELE DAN LANATIR

8, 9. Dan ki fason lasazes Zeova i ganny revele atraver bann sikl ki soutenir lavi?

8 Lasazes Zeova i ganny revele atraver bann sikl ki soutenir lavi lo later. Pour donn en legzanp: Meton ou reste dan en lavil ki antoure avek miray kot en kantite dimoun i reste. Napa okenn fason pour ganny delo prop e pour retir bann desarz ek salte dan lavil. Sirman sa lavil ti pou sal e i ti pou enposib pour reste laba. Dan en sans, later i parey sa lavil antoure avek miray. I annan zis en serten kantite delo prop e apenn si nou kapab retir desarz ek salte pour anvoy dan lespas. Me sa “lavil antoure avek miray” i kapab soutenir plizyer bilyon plant ek zannimo, ensi ki imen, zenerasyon apre zenerasyon. Akoz? Parski i annan sa abilite merveye pour resikle bann keksoz ki enportan pour soutenir lavi.

9 Get sikl loksizenn par egzanp. Plizyer bilyon zannimo ek imen i pran loksizenn e larg dyoksid karbonn (carbon dioxide). Kantmenm sa, loksizenn pa zanmen fini e latmosfer pa ganny ranpli avek tro bokou dyoksid karbonn. Akoz? Sa i akoz sa prosesis ki apel fotosentez (photosynthesis). An servan sa prosesis, bann plant ver i pran dyoksid karbonn, delo, lenerzi sorti dan soley ek lezot konponan e transform zot pour vin idratkarbonn (carbohydrates) ek loksizenn. Kan nou respir loksizenn, nou konplet sa sikl. Anfet, Zeova i servi bann plant ki i’n kree pour donn tou “dimoun, lavi, [ek] respirasyon.” (Akt 17:25) En lasazes vreman remarkab sa, pa i vre?

10, 11. Dan ki fason en kalite papiyon ek en sigal i revel lasazes Zeova?

10 Lasazes Zeova i osi ganny revele atraver sa kantite diferan plant ek zannimo lo later. Dapre kalkilasyon, i annan apepre 2 milyon a 100 milyon varyete plant ek zannimo lo later. (Lir Psonm 104:24. *) Annou vwar lasazes Zeova atraver lafason ki i’n kre serten zannimo.

11 En legzanp se en kalite papiyon ki apel monarch. Sa kalite papiyon i annan en laservel ki apepre groser lapwent en bolpenn. Me, sa papiyon i annan sa abilite pour vwayaz apepre 3,000 kilomet sorti Kanada pour al dan en serten lafore Meksiko an servan soley pour ed li dan son traze. Ki i fer kan soley i sanz direksyon? Zeova in kre son laservel avek sa abilite pour navige, menm ler soley i sanz pozisyon. Lizye en sigal, i en lot legzanp. En sigal i kapab vwar kler atraver son de lizye ki annan apepre 30,000 pti loup lo sak kote. Kantmenm sa, sa pti laservel en sigal i kapab desifre bann sinyal ki ganny transmet par tou sa bann loup e i kapab detekte nenport pti mouvman dan son lanvironnman.

12, 13. Kwa ki enpresyonn ou avek lafason ki Zeova in fer bann selil ki form nou lekor?

12 Sa ki pli enpresyonan ankor se lafason ki Zeova in kre bann selil ki tou keksoz vivan i annan. Ou lekor par egzanp i ganny formen avek apepre 100 trilyon selil. Dan sak sa bann selil i annan en striktir ki parey en pti lakord e ki ganny apele DNA (deoxyribonucleic acid). I stok laplipar lenformasyon ki neseser pour ou lekor antye devlope.

13 Ki kantite lenformasyon DNA i kapab stoke? Konpar kapasite en granm DNA avek kapasite en CD (compact disk). En CD i kapab stok tou lenformasyon ki i annan dan en diksyonner, e sa i vreman enpresyonan ler ou mazinen ki en CD i zis en pti ron an plastik. Me, zis en granm DNA i kapab stok plis lenformasyon ki en trilyon CD! Nou osi kapab dir ki en pti kwiyer DNA i kapab stok ase lenformasyon pour fer 350 fwa plis imen ki vivan ozordi!

14. Ki mannyer dekouvert bann syantis i fer ou santi anver Zeova?

14 Lerwa David ti dekrir sa lenformasyon ki neseser pour fer lekor imen konmsi in ganny ekri dan en liv senbolik. Kan i ti pe koz lo Zeova, i ti dir: “Ou ti vwar mwan kan mon ti ankor en anbriyon, e dan ou liv tou son bann parti ti’n ganny ekrir, an sa ki konsern bann zour kan zot ti ganny formen, oubyen kan ni menm enn pa ti ankor egziste.” (Ps. 139:16) Nou kapab konpran akoz David ti santi li pouse pour loue Zeova kan i ti egzamin lafason ki son lekor ti’n ganny fer. Bann dekouvert ki bann syantis in fer tou resaman i fer nou pli emerveye ankor kan nou egzamin lafason ki Zeova in kre nou. Sa bann dekouvert i donn nou plis rezon ankor pour dakor avek sa ki sa psalmis ti ekrir lo Zeova: “Mon pou loue ou parski mon’n ganny fer dan en fason merveye, e sa i fer mwan annan lakrent pour ou. Sa ki ou’n fer i merveye, e mon konn sa byen.” (Ps. 139:14) Vreman, ki mannyer dimoun i kapab pa vwar ki kreasyon i en laprev ki Bondye i vreman egziste?

ED LEZOT RANN GLWAR SA BONDYE KI VIVAN

15, 16. (a) Ki mannyer nou bann piblikasyon in ogmant nou lapresyasyon pour abilite ki Zeova i annan pour kree? (b) Ki lartik dan sa seri “Was It Designed?” ki’n enpresyonn ou plis?

15 Pour plizyer dizenn lannen, magazin Awake! in ed en kantite dimoun pour apresye sa ki kreasyon i revele lo nou Bondye vivan. Par egzanp, Awake! Septanm 2006 ti annan pour tit “Is There a Creator?” Sa magazin antye ti’n ganny fer pour ouver lizye sa bann ki ti’n ganny avegle avek bann fo lansennyman parey sa teori lo evolisyon ek sa krwayans ki Bondye ti kre tou keksoz dan zis sis zour 24 erdtan. Konsernan sa nimero spesyal, en ser ti ekrir biro brans Leta-z-ini e dir: “Sa kanpanny pour ofer sa nimero spesyal ti al tre byen. En madanm ki ansenny biolozi ti demann mwan 20 kopi, enn pour sak son etidyan.” En frer ti ekrir: “Mon’n aktif dan predikasyon depi tar dan bann lannen 1940 e mon pros pour ganny 75 an, zanmen mon’n deza ganny sa kantite lazwa dan servis parey ki pandan sa mwan ki nou ti pe ofer sa nimero spesyal Awake!”

16 Tou resaman, dan laplipar nimero Awake! i ti annan en lartik “Was It Designed?” Sa bann pti lartik i montre lentelizans ekstraordiner ki i annan dan kreasyon e i montre diferan fason ki imen in esey kopye sa Gran Enzenyer. Brosir Was Life Created? ki ti ganny lanse 2010 i donn nou plis lenformasyon ankor ki ede rann glwar Bondye. Bann zoli portre ek desen dan sa piblikasyon in ganny fer pour ogmant nou lapresyasyon pour abilite ki Zeova i annan pour kree. Bann kestyon a lafen sak seksyon i ed sa lekter pour rezonn lo bann lenformasyon ki i fek egzaminen. Eski ou’n kontan pour servi sa brosir pour pres portanport, an piblik ouswa dan en fason enformel?

17, 18. (a) Paran, ki mannyer ou kapab ed ou zanfan annan plis konfidans dan son abilite pour defann son lafwa? (b) Ki mannyer ou’n servi sa bann brosir lo kreasyon dan ou ladorasyon fanmir?

17 Paran, eski ou’n servi sa brosir byen kolore avek ou zanfan pandan ladorasyon fanmir? Si ou fer li, ou pou ed zot devlop lapresyasyon pour sa Bondye vivan. Petet ou annan en adolesan ki dan segonder. Souvan se sa laz ki zot ganny ansennyen sa fo lansennyman lo teori evolisyon. Bann syantis, ansenyan, dokimanter lo lanatir, ensi ki progranm televizyon ek film i promot sa lide ki evolisyon i en realite. Ou kapab ed ou zanfan adolesan konpran ki sa bann lansennyman i fo an servan sa brosir The Origin of Life​—Five Questions Worth Asking ki ti ganny lanse an 2010. Parey sa brosir Was Life Created?, sa piblikasyon i ankouraz bann zenn pour devlop zot “abilite pour reflesir.” (Prov. 2:10, 11) I montre zot konman pour verifye lozik par deryer sa ki zot ganny ansennyen kot lekol.

18 Sa brosir Origin of Life in ganny fer pour ed bann zelev pour evalye bann rapor dan nouvel ki dir ki bann syantis in dekouver bann swadizan fosil ki prouve ki evolisyon i vre. I ankouraz zot pour zize pour zot menm si sa bann rapor i prouve ki imen in evolye sorti dan zannimo. I osi ansenny zot konman pour reponn bann syantis ki dir ki zot annan laprev dapre resers dan zot laboratwar ki lavi in vin an egzistans en sel kou. Paran, si ou servi sa bann brosir, ou kapab fer bokou pour ed ou zanfan annan plis konfidans dan son abilite pour reponn sa bann ki demann zot akoz zot krwar dan en Kreater.​—Lir 1 Pyer 3:15.

19. Ki privilez nou tou nou annan?

19 Lorganizasyon Zeova in fer en kantite resers pour prodwir bann piblikasyon ki ed nou pour desifre bann zoli kalite Zeova dan sa lemonn otour nou. Sa i ase rezon pour nou kontan pour loue Bondye en kantite. (Ps. 19:1, 2) Pa nou annan en gran privilez pour donn Zeova, Kreater tou keksoz, sa loner ek laglwar ki i vreman merite!​—1 Tim. 1:17.

[Not anba lo paz]

^ par. 3 Pour plis lenformasyon lo konman pour rezonn avek sa bann ki krwar Bondye ti kre tou keksoz dan zis sis zour 24 erdtan, vwar paz 24 a 28 dan sa brosir, Was Life Created?

^ par. 7 Izai 40:26: “Lev zot lizye anler e gete. Lekel ki’n kre sa bann keksoz? Se sa Enn ki pe fer marse sa larme, zot tou zot la. I apel zot tou par zot non. Akoz i annan en kantite lenerzi e akoz i for e pwisan, napa enn parmi zot ki manke.”

^ par. 10 Psonm 104:24: “Pa ou bann travay i bokou, O Zeova! Ou’n fer zot tou avek lasazes. Later i ranpli avek tou sa ki ou’n fer.”

[Kestyon]

[Portre lo paz 7]

[Portre lo paz 9]

Lasazes Zeova i evidan dan lafason ki i’n kre lizye en sigal; pti portre ron i montre lizye sigal pli gro (Vwar paragraf 11)

[Sorti kot]

Pti portre ron: Boris Krylov, www.macro-photo.org

[Portre lo paz 11]

Paran, prepar ou zanfan pour defann son lafwa (Vwar paragraf 17)