Skip to content

Al lo konteni

Lespri sen i donn sa pwisans pour fer fas avek tantasyon ek dekourazman

Lespri sen i donn sa pwisans pour fer fas avek tantasyon ek dekourazman

Lespri sen i donn sa pwisans pour fer fas avek tantasyon ek dekourazman

“Zot pou ranpli avek en pouvwar [oubyen “pwisans,” NW] ler Sent-Espri pou desann lo zot.”—AKT 1:8.

1, 2. Ki led Zezi ti promet son bann disip e akoz zot ti pou bezwen sa led?

ZEZI ti konnen ki lo zot menm, son bann disip pa ti pou kapab obeir tou sa ki i ti’n komande. Ler ou egzaminen ziska ki degre zot ti devret prese, pwisans zot bann lennmi ek febles imen, i ti kler ki zot ti bezwen en lafors plis ki ordiner. Alor, zis avan ki i ti mont dan lesyel, Zezi ti asir son bann disip: “Zot pou ranpli avek en pouvwar [oubyen “pwisans,” NW] ler Sent-Espri pou desann lo zot. Alor zot a vin mon bann temwen dan Zerizalenm, dan tou rezyon Zide ek Samari e ziska tou bann landrwa pli elwannyen lo later.”—Akt 1:8.

2 Sa promes ti konmans ganny akonplir Lapannkot lannen 33 N.L., kan lespri sen ti donn bann disip Zezi Kri sa lafors oubyen pwisans pour anons sa bon nouvel Zerizalenm antye. Napa en lopozisyon ki ti kapab aret sa travay predikasyon. (Akt 4:20) Bann disip fidel Zezi, enkli nou osi, ti pou vreman bezwen ganny sa menm lafors sorti kot Bondye “toulezour, ziska lafen.”—Mat. 28:20.

3. (a) Eksplik diferans ant lespri sen ek pwisans Bondye. (b) Pwisans sorti kot Zeova i kapab ed nou fer kwa?

3 Zezi ti promet son bann disip ki ‘zot ti pou ranpli avek en pouvwar [oubyen “pwisans,” NW] ler Sent-Espri ti pou desann lo zot.’ Sa mo “pwisans” ek ‘lespri’ i annan sinifikasyon diferan. Lespri sen Bondye, setadir son lafors aktif i sa lenerzi ki ganny donnen avek en dimoun ouswa keksoz pour ki i akonplir lavolonte Bondye. Par kont, pwisans i kapab vedir “sa abilite pour azir oubyen annan en lefe lo en keksoz.” Pwisans i kapab napa lefe lo en dimoun ouswa keksoz, ziska ki i bezwen li pour prodwir en rezilta. Alor, Lespri sen i kapab ganny konpare avek sa kouran elektrik ki resarz en batri, tandis ki pwisans i pli parey sa lenerzi ki ganny stoke dan sa batri. Sa pwisans ki Zeova i donn son bann serviter atraver lespri sen i donn sakenn ant nou sa abilite pour akonplir nou dedikasyon konman Kretyen e kan i neseser, i ed nou reziste move lenfliyans.—Lir Mika 3:8 *; Efezyen 3:16.

4. Ki sa lartik pou koz lo la e akoz?

4 Ki mannyer sa pwisans ki nou gannyen avek lespri sen i azir dan nou? Ki kalite aksyon ouswa reaksyon nou pou annan si nou pe ganny enfliyanse par li? Anmezir nou fer zefor pour servi Bondye fidelman, nou rankontre en kantite lobstak sorti kot swa Satan, sa move lemonn ouswa akoz nou prop lenperfeksyon. I enportan ki nou sirmont sa bann lobstak pour ki nou kapab persevere konman en Kretyen, partisip regilyerman dan minister e kontinyen annan en bon relasyon avek Zeova. Annou egzaminen ki mannyer lespri sen i kapab ed nou lit kont tantasyon e fer fas avek lafatig spirityel ek dekourazman.

Pour lit kont tantasyon

5. Ki kalite lapriyer ki kapab donn nou lafors?

5 Zezi ti ansenny son disip pour priye: “Pa permet ki nou ganny tante, Me anpes nou tonm dan le mal.” (Mat. 6:13) Zeova pa pou abandonn son bann serviter fidel ki fer sa demann. Dan en lot moman, Zezi ti dir ki nou “Papa ki dan lesyel pou donn son Lespri Sen tou bann ki demann li.” (Lik 11:13) Eski pa i rekonfortan pour konnen ki Zeova i promet pour donn nou sa lafors pour fer sa ki byen? Byensir, sa pa vedir ki Zeova pou anpes nou ganny tante. (1 Kor. 10:13) Ler nou ganny tante, lanmenm ler ki nou devret priy plis ankor.—Mat. 26:42.

6. Pour reziste tantasyon Satan, lo kwa Zezi ti baz son larepons?

6 Pour reponn tantasyon Dyab, Zezi ti sit bann verse Labib. Parol Bondye ti klerman dan lespri Zezi kan i ti reponn: “Dan Lekritir i’n dir . . . I’n osi ekri . . . Sorti la ale Satan! I’n ekri: ‘Se Senyer ou Bondye ki ou devre adore e li tousel ki ou devre servi!’” Lanmour pour Zeova ek son Parol ti motiv Zezi pour rezet tantasyon Dyab. (Mat. 4:1-10) Apre ki Zezi ti kontinyen reziste tantasyon, Satan ti kit li.

7. Ki mannyer Labib i ed nou reziste tantasyon?

7 Vi ki Zezi ti depan lo Lekritir pour reziste tantasyon Dyab, eski pa nou osi nou devret depan lo la plis ankor? Anfet, nou abilite pour reziste Dyab ek sa bann ki i servi i premyerman depan lo nou determinasyon pour konn bann standar Bondye e konpletman viv annakor avek zot. Bokou dimoun in ganny pouse pour viv annakor avek bann standar Labib anmezir zot in etidye Lekritir e apresye lasazes Bondye ek son ladrwatir. Anfet, “Parol Bondye” i annan en pwisans ki kapab konn “tou dezir ek sekre leker imen.” (Ebr. 4:12) Pli en dimoun i lir e medit lo Lekritir, pli i pou kapab ganny ‘konprenezon lo laverite konsernan Zeova.’ (Dan. 9:13) Si sa i leka, i pou byen si nou medit lo bann verse ki relye avek nou prop febles.

8. Atraver kwa nou kapab ganny lespri sen?

8 Zezi ti kapab reziste tantasyon akoz, apard ki konn Lekritir, i ti “ranpli avek Lespri Sen.” (Lik 4:1) Pour kapab annan sa menm lafors ek abilite, nou bezwen apros avek Zeova par profit byen tou bann provizyon ki nou kapab gannyen atraver son lespri sen. (Zak 4:7, 8) Letid Labib, lapriyer ek lasosyasyon avek nou bann frer ek ser i form parti sa bann provizyon. Bokou dimoun in osi benefisye kan zot in gard en bon progranm aktivite spirityel ki ed zot reste konsantre lo bann panse ki batir zot spirityelman.

9, 10. (a) Ki tantasyon ki pli komen dan ou rezyon? (b) Ki mannyer meditasyon ek lapriyer i kapab donn ou sa pwisans pour lit kont tantasyon menm si ou santi ou fatige?

9 Ki kalite tantasyon ou bezwen reziste? Eski ou’n deza ganny tante pour rod latraksyon avek en dimoun ki pa ou konzwen? Si ou pa ankor marye, eski ou’n deza annan sa dezir pour pwente avek en dimoun ki pa Temwen? Kan ou pe get televizyon ouswa servi Internet, bann Kretyen i kapab en sel kou ganny tante pour get en keksoz sal. Eski sa in deza ariv avek ou? Si wi, ki mannyer ou ti reazir? I pou byen si ou medit lo lafason ki en sel fo pa i kapab fer ou fer en lot, e apre sa tonm dan en pese grav. (Zak 1:14, 15) Mazin douler ki Zeova, kongregasyon ek ou fanmir pou santi si ou fer en pese grav. De lot kote, ou pou annan en konsyans kler si ou kontinyelman obeir bann prensip Bondye. (Lir Psonm 119:37; Proverb 22:3. *) Nenport ler ki ou ganny teste, reste determinen pour priye pour ganny lafors pour reziste zot.

10 I annan en lot keksoz ou devret rapel konsernan tantasyon Dyab. Satan ti apros Zezi apre ki I pa ti’n manze pour 40 zour dan dezer. San okenn dout, Dyab ti panse ki sa ti en “bon lokazyon” pour teste lentegrite Zezi. (Lik 4:13) Satan i rod bann bon lokazyon pour teste nou lentegrite tou. I vreman enportan alor ki nou reste for spirityelman. Satan i souvan atak nou ler nou pli feb spirityelman. Alor, kan nou santi nou fatige ouswa dekouraze, nou devret pli determinen ki zanmen pour sipliy Zeova pour son proteksyon ek lespri sen.—2 Kor. 12:8-10.

Pour fer fas avek lafatig ek dekourazman

11, 12. (a) Akoz bokou i santi zot dekouraze ozordi? (b) Kwa ki pou donn nou lafors pour fer fas avek dekourazman?

11 Konman bann imen enparfe, de tanzantan nou santi nou dekouraze. I petet plis leka denozour akoz sa letan ki nou pe viv ladan i anmenn bokou presyon. Petet nou pe pas atraver bann difikilte ki zanmen in deza arive dan listwar imen an zeneral. (2 Tim. 3:1-5) Anmezir Armagedon i aprose, bann presyon ekonomik, emosyonnel ek lezot ankor pe ogmante. Alor, i pa devret sirprann nou ki serten i vwar li pli difisil pour desarz zot responsabilite pour pran swen materyelman e okip zot fanmir. Zot santi zot anba presyon, zot napa lafors, fatige e epwize. Si sa i leka pour ou, ki mannyer ou kapab fer fas avek sa presyon?

12 Rapel byen, Zezi ti asir son bann disip ki i ti pou donn zot en led e sa se lespri sen Bondye. (Lir Zan 14:16, 17.) Lespri sen i sa lafors pli pwisan dan liniver. Zeova i servi li pour donn nou “bokou plis” lafors ki nou bezwen pour fer fas avek nenport leprev. (Efe. 3:20) Parey Pol ti dir, si nou depan lo li, nou pou ganny “sa pisans ki napa son parey,” menm si nou ganny “pouse dan tou kote.” (2 Kor. 4:7, 8) Zeova pa promet pour retir presyon, me i asir nou ki atraver son lespri sen, i pou donn nou lafors pour siporte.—Fili. 4:13.

13. (a) Ki mannyer en zenn in ganny lafors pour fer fas avek en sityasyon difisil? (b) Eski ou konn lezot legzanp parey?

13 Egzamin legzanp Stephanie, en pionye ordiner ki annan 19 an. Ler i ti annan 12 an, i ti ganny en latak e i ti ganny dir ki i ti annan en timer dan son laservel. Depi sa, i’n fer de fwa loperasyon, ganny tretman atraver radyoterapi, e ganny ankor de latak ki’n a lafen dizour limit son bann mouvman lo kote gos e fer li pa vwar tro byen kler. Stephanie i bezwen prezerv son lenerzi e servi li zis dan bann keksoz ki i konsider pli enportan parey renyon ek predikasyon. Pourtan, i santi ki Zeova pe ed li andire dan plizyer fason, atraver son lespri sen. Bann piblikasyon baze lo Labib ki rakont leksperyans bann frer ek ser i ankouraz li kan i santi li dekouraze. Bann frer ek ser in siport li atraver let ki zot anvoy li ouswa zot koz bann parol ankourazan avek li, avan ouswa apre renyon. Bann dimoun ki enterese pour etidye osi in demontre lapresyasyon pour sa ki Stephanie pe ansenny zot parski zot al kot son lakour pour zot ganny plis lansennyman lo Labib. Stephanie i rekonesan anver Zeova pour tousala. I pli kontan sa verse dan Psonm 41:3 ki i krwar in ganny akonplir dan son ka.

14. Ki nou pa devret zanmen fer kan nou dekouraze e akoz?

14 Kan nou fatige ouswa anba presyon, nou pa devret zanmen mazinen ki si nou aret nou bann aktivite spirityel nou pou pli kapab fer fas avek presyon. Sa i sa keksoz pli pir ki ou kapab fer. Akoz? Parski bann keksoz parey letid Labib personnel e an fanmir, predikasyon ek renyon, i bann mwayen ki nou ganny lespri sen ki redonn nou lafors. Bann aktivite Kretyen i touzour ankourazan. (Lir Matye 11:28, 29.) Eski pa i vre ki souvan bann frer ek ser i santi zot fatige kan zot ariv kot renyon, me kan in ariv ler pour retourn kot zot, konmsi ou a krwar zot batri in ganny resarze!

15. (a) Eski Zeova in promet ki dan lavi en Kretyen i pa bezwen fer zefor? Servi Labib pour eksplike. (b) Ki Bondye i promet nou e ki kestyon sa i fer demande?

15 Byensir, sa pa vedir ki konman disip Kris nou pa bezwen fer okenn zefor. O kontrer, i demann zefor pour reste fidel konman en Kretyen. (Mat. 16:24-26; Lik 13:24) Kantmenm sa, atraver son lespri sen, Zeova i kapab donn lafors sa enn ki fatige. Profet Izai ti ekrir: “Bann ki annan lespwar dan Zeova pou reganny lafors. Zot pou anvol pli o konmsi zot annan lezel leg. Zot pou taye e zot pa pou fatige; zot pou marse e zot pa pou epwize.” (Iza. 40:29-31) Si sa i leka, i byen pour demann nou lekor: Pour ki rezon mon santi ki mon bann aktivite Kretyen i kapab paret en fardo?

16. Ki nou kapab fer pour elimin lakoz lafatig ek dekourazman?

16 Parol Bondye i ankouraz nou pour “verifye sa ki pli enportan.” (Fili. 1:10, NW) Ler i ti pe konpar lavi konman en Kretyen avek en lakours gran zistans, anba lenspirasyon, Pol ti dir: “Debaras nou avek tou fardo . . . e avek determinasyon annou fer sa lakours ki i’n propoz nou.” (Ebr. 12:1) Pwen ki i ti oule pase se ki nou pa devret tay deryer bann keksoz ki pa vo lapenn, bann fardo initil ki zis rent nou. I kapab ki serten parmi nou pe zis senpleman esey fer tro bokou keksoz ansanm. Alor, si souvandfwa ou santi ou fatige e anba bokou presyon, ou kapab ganny bokou byenfe si ou revwar kantite letan ki ou pase dan ou louvraz, kantite fwa ki ou vwayaze zis pour plezir ek ou devouman dan sport, ouswa lezot aktivite lwazir. Bon zizman ek en latitid rezonnab i devret motiv nou tou pour rekonnet nou limit e redwir lakantite letan ki nou pase dan bann keksoz ki pa enportan.

17. Akoz serten i kapab dekouraze, me ki lasirans Zeova i donnen dan sa domenn?

17 I kapab osi ki serten parmi nou i dekouraze akoz lafen sa sistenm pa’n vin sa letan ki nou ti pe ekspekte. (Prov. 13:12) Par kont, sa bann ki santi koumsa i kapab ganny ankouraze par sa parol dan Abakouk 2:3 ki dir: “Sa vizyon i pour letan fikse, e i kontinyen depese ziska lafen, e i pa pou en mansonz. Menm si i devret tarde, kontinyen esper li, sirman i pou arive. I pa pou an retar.” Zeova in asir nou ki lafen sa sistenm pou vin zis aler!

18. (a) Ki promes ki donn ou lafors? (b) Ki byenfe nou pou gannyen avek prosen lartik?

18 Sirman, tou serviter fidel Zeova pe esper avek enpasyans, sa zour kan zot pou nepli fatige e dekouraze, kan tou dimoun pou revin zenn ankor. (Zob 33:25) Menm la konmela nou kapab ganny sa pwisans atraver lespri sen anmezir nou partisip dan bann aktivite spirityel ki donn nou lafors. (2 Kor. 4:16; Efe. 3:16) Pa les lafatig fer ou perdi bann benediksyon eternel. Sak leprev, ki swa tantasyon, lafatig ouswa dekourazman, petet pa pou ale en sel kou la konmela, me sirman i pou disparet dan nouvo lemonn. Dan lartik ki swiv nou pou vwar ki mannyer lespri sen i donn bann Kretyen sa pwisans pour fer fas avek persekisyon, reziste move lenfliyans lezot e fer fas avek lezot kalite difikilte.

[Not anba lo paz]

^ par. 3 Mika 3:8: “Par kont, mwan mon ranpli avek pwisans, lazistis ek lafors akoz lespri Zeova pour ki mon kapab dir Zakob son rebelyon e Izrael son pese.”

^ par. 9 Psonm 119:37; Proverb 22:3: “Fer mon lizye pa kontinyen get sa ki napa valer e gard mwan vivan dan ou prop fason.” “En dimoun pridan i al kasyet li ler i’n vwar maler, me en dimoun ki mank leksperyans in pase e i a bezwen sibir konsekans.”

Ki ou pou reponn?

• Ki mannyer lektir Labib i donn nou lafors?

• Ki mannyer lapriyer ek meditasyon i donn nou lafors?

• Ki mannyer ou kapab rezet bann keksoz ki kapab fer ou dekouraze?

[Kestyon]

[Portre lo paz 26]

Renyon i redonn nou lafors spirityelman