Dzo kpo yi emenuwo dzi

Dzo kpo yi emenuawo dzi

Èɖo Ŋku Wo Dzia?

Èɖo Ŋku Wo Dzia?

Èɖo Ŋku Wo Dzia?

Ðe Gbetakpɔxɔ ƒe tata siwo do nyitsɔ laa xexlẽ do dzidzɔ na wòa? Ekema kpɔe ɖa be yeate ŋu aɖo biabia siwo gbɔna ŋu hã:

• Gɔmesese ene kawoe nue wozã nya “hame” le le Kristotɔwo ƒe Hela Ŋɔŋlɔawo me?

Kristotɔ amesiaminawo ƒe ƒuƒoƒoa koŋue wozãa nya sia na (le mawunyakpukpui aɖewo me la, Kristo hã kpe ɖe ame siawo ŋu). Ɣeaɖewoɣi la, wòzã “Mawu ƒe hame la” wòkuna ɖe Kristotɔ siwo li le ɣeyiɣi aɖe koŋ me ŋu. Biblia zã nya “hame” le mɔ etɔ̃lia nu woku ɖe Kristotɔ siwo katã le anyigba ƒe teƒe aɖe ŋu. Mlɔeba la, wòate ŋu azã nya sia wòaku ɖe Kristotɔ siwo le hame ɖeka aɖe me la ŋu.—4/15, axa 22-3.

• Ɣekaɣie Kristotɔwo tiatia hena dziƒomɔkpɔkpɔa wu enu?

Biblia mena biabia sia ƒe ŋuɖoɖo tẽ o. Amekpekpe sia dze egɔme tso ƒe 33 M.Ŋ me eye wòyi edzi va se ɖe míaƒe ɣeyiɣiawo me. Tso ƒe 1935 dzi la, taɖodzinu si koŋ va nɔ nusrɔ̃lawɔwɔdɔa ŋu la va nye ameha gã la nu ƒoƒo ƒu. Gbɔgbɔ kɔkɔea ɖi ɖase na Kristotɔ siwo xɔ nyɔnyrɔ le ƒe 1935 megbe la dometɔ aɖewo be dziƒomɔkpɔkpɔe le wo si, eya ta edze ƒãa be, míate ŋu atɔ asi ɣeyiɣi aɖe koŋ dzi be eyae yɔyɔa wu enu o. Amesiamina vavãwo mexɔ Mawu ƒe gbɔgbɔa geɖe wu o, eye womekpɔa mɔ be ame bubuwo nasubɔ yewo hã o. Mɔkpɔkpɔ ka kee ɖale Kristotɔwo si o, ele be woawɔ nuteƒe eye woayi edzi anɔ Mawu ƒe lɔlɔ̃nu wɔm.—5/1, axa 30-1.

• Esi Yefta ɖe adzɔgbe la, ɖe wònɔ klalo be yeatsɔ ye vinyɔnua asa numevɔ ŋutɔŋutɔe na Mawua?

Ao. Yefta ƒe nyawo fia be atsɔ ame si ava kpee la ake na Mawu ƒe subɔsubɔdɔa wɔwɔ, si nye ɖoɖo si nɔ anyi le Mose ƒe Sea me. (Samuel I, 2:22) Le wɔwɔ ɖe fofoa ƒe adzɔgbeɖeɖea dzi me la, Yefta vinyɔnua yi edzi subɔ le avɔgbadɔa me, vɔsa sia lolo ŋutɔ, elabena esia abia be wòanɔ anyi srɔ̃maɖemaɖee.—5/15, axa 9-10.

• Akpa kae blemasinuŋɔŋlɔgbalẽwo wɔ le Kristotɔ gbãtɔwo ƒe ɣeyiɣia me?

Edze abe agbalẽxatsaxatsa la koŋue Kristotɔwo nɔ zazãm ene, ne mede ɖeke o la, va de asi na ƒe alafa gbãtɔ M.Ŋ. ƒe nuwuwu ya teti. Le ƒe alafa evelia M.Ŋ me la, ame geɖe di vevie be amewo nazã blemasinuŋɔŋlɔgbalẽa eye ame bubuwo hã di vevie be amewo nayi edzi anɔ agbalẽxatsaxatsaa zãm. Agbalẽtata ŋuti nunyalawo xɔe se be Kristotɔwo ƒe blemasinuŋɔŋlɔgbalẽwo zazã wɔ akpa vevi aɖe le ale si ame geɖewo va trɔ ɖe ezazã ŋui me.—6/1, axa 14-15.

• Nu kae nye Gezer Ɣletigbalẽ la?

Enye akalokpe sue aɖe si wofɔ le ƒe 1908 me le Gezer ƒe dugã me. Ame geɖe bui be sukuvi aɖee ŋlɔ nu siwo le kpe sia dzi wònye eƒe sukudɔdeasi ƒe akpa aɖe. Woŋlɔ agbledeɣi siwo le ƒe ɖeka me la kpuie ɖe nuŋlɔɖikpea dzi; wodze egɔme kple nukuwo nu ƒoƒo ƒu le ɣleti si sɔ kple September/October la me, eye woŋlɔ agblemenuku vovovo kple agbledɔ vovovowo hã ɖe edzi.—6/15, axa 8.

• Nu kae wòfia be woawɔ nu vɔ̃ ɖe gbɔgbɔ kɔkɔea ŋu?

Woate ŋu awɔ nu vɔ̃ ɖe Yehowa ƒe gbɔgbɔ kɔkɔea ŋu, nu vɔ̃ si womatsɔ ake o. (Mateo 12:31) Mawue atso nya me nenye be míewɔ nu vɔ̃ si womate ŋu atsɔ ake o, eye ate ŋu aɖe eƒe gbɔgbɔa ɖa le mía dzi. (Psalmo 51:13) Ne míele nu xam vevie le nu vɔ̃ aɖe si míewɔ ta la, esia anya fia be míetrɔ dzi me vavã, eye wòafia hã be míewɔ nu vɔ̃ ɖe gbɔgbɔa ŋu o.—7/15, axa 16-17.

• Esi wònye be Dawid nɔ Fia Saul gbɔ kpɔ ta la, nu ka tae wògabia be ame ka ƒe vie Dawid nye mahã? (Samuel I, 16:22; 17:58)

Menye Dawid fofo ƒe ŋkɔ ko dim Saul nɔ be yeanya o. Esi Saul de dzesii be Dawid nye ame aɖe si si xɔse kple dzideƒo nɔ be wote ŋu wu Goliat ta la, edi be yeanya ame si na hehe ɖevi sia tɔgbi. Anye be enɔ susu me na Saul be yeatsɔ Isai alo eƒe ƒomea me tɔ bubuwo akpe ɖe asrafoawo ŋu.—8/1, axa 31.