Be ka se isịnede

Be ka se isịnede

Mmanie Mfịn Ẹnam Se Christ Ekekpepde?

Mmanie Mfịn Ẹnam Se Christ Ekekpepde?

Mmanie Mfịn Ẹnam Se Christ Ekekpepde?

ẸDA Jesus Christ ke ediwak ebiet nte kiet ke otu akakan owo oro akanam ẹdude uwem. Ediwak owo ẹkam ẹda enye nte akakan owo oro akanam odude uwem. Ke n̄kpọ nte tọsịn isua iba idahaemi, se enye ekekpepde enen̄ede otụk uwem mme owo—ọtọn̄ọde ye “ata mme usụhọde owo oro ẹfọnde ido ẹnyụn̄ ẹnyenede uwem, esịm ata ikpọ mme andinam ufọn nnọ mbon en̄wen,” se Melvyn Bragg, ewet n̄wed eyen England ewetde edi oro.

Didie ke Mme Owo Ẹse Ido Ukpono Christ?

Didie ke mme owo ẹse Ido Ukpono Christ? Ẹdọhọ ke enye edi “kiet ke otu akakan n̄kọri oro owo anamde ke n̄kan̄ eke spirit.” David Kelso, emi anamde utom ke Ufọkn̄wed Ntaifiọk Glasgow ke Scotland ama etiene etịn̄ ekikere esie. Enye ekewet ete: “Isua tọsịn iba oro Ido Ukpono Christ odude anam mme owo ẹnyene anana-mbiet usọ, ifiọk ubọpufọk, ukpepn̄kpọ akwaifiọk, onyụn̄ anam mme owo ẹnen̄ede ẹfiọk ikwọ ye edinam n̄kaowo.”

Nte ededi, ediwak mbon en̄wen ẹse enye ke usụn̄ efen. Mmọ ifan̄ake ke Ido Ukpono Christ edi ido ukpono oro enịmde ke Jesus Christ edi Eyen Abasi, onyụn̄ ekpepde se Jesus ekekpepde. Edi se mmọ ẹsuade edi edu uwem mme esop ido ukpono oro ẹdọhọde ke idi Ido Ukpono Christ.

Ke uwụtn̄kpọ, Friedrich Nietzsche, owo akwaifiọk Germany eke ọyọhọ isua ikie efịtenan̄ ọkọdọhọ ke mme esop oro ẹdọhọde-dọhọ ke idi Ido Ukpono Christ “edi kiet ke otu nsinsi afanikọn̄ ubonowo.” Enye ekewet ke Ido Ukpono Christ edi “akpan ntak afanikọn̄ ye ndiọkn̄kan obukpo ido, . . . ndien ke ido ukpono emi ekeme ndinam ata akpatre ubi ubi, obukpo ubọkutom ekịm oro inua mîkemeke ndibụk man enyene se enye oyomde.” Edi akpanikọ ke Nietzsche ama aka anyan akaha, edi ediwak mbon oro ẹnyenede in̄wan̄-in̄wan̄ ekikere ẹnyene ukem ekikere emi Nietzsche ekenyenede. Ntak-a? Koro ke ediwak isua ikie oro ẹbede, mbon oro ẹdọhọde ke idi Christian inamke n̄kpọ nte Jesus Christ akanamde, edi ẹnen̄ede “ẹdu ata obukpo uwem, ẹnam enyene-ndịk ibak, ẹnyụn̄ ẹsụn̄i Abasi.”

Ndi Christ ke Ododu ye Mbon Oro Ẹdọhọde ke Idi Christian?

Mmọdo, ikwan̄ake ndibụp nte, “Ndi Christ ke ododu ye mbon oro ẹdọhọde ke idi Christian?” Ndusụk owo ẹkeme ndisọsọp mbọrọ, “Ih! Mmọn̄ọ, ndi enye ikọdọhọke mme anditiene enye ke imọ iyodu ye mmọ ‘tutu esịm utịt ererimbot’?” (Matthew 28:20, Edisana Ŋwed Abasi Ibom) Ih, Jesus ọkọdọhọ ntre. Edi ndi oro ọkọwọrọ ke enye oyodu ye owo ekededi oro ọdọhọde ke itiene enye, inamke n̄kpọ m̀mê owo oro odu uwem didie?

Ti ete ke ndusụk mme adaiso ido ukpono eyo Jesus ẹkekere ke Abasi odu ye mmimọ inamke n̄kpọ m̀mê nso ke mmimọ ikanam. Sia Abasi ekemekde Israel ndinam san̄asan̄a utom, ndusụk mme adaiso ido ukpono ẹkekere ke tutu amama Abasi idikpọn̄ke mmimọ—inamke n̄kpọ m̀mê nso ke mmimọ ikanam. (Micah 3:11) Nte ededi, mmọ ẹma ẹnen̄ede ẹfụmi ibet Abasi ye mme edumbet esie nte ini akakade. Emi ama anam Jesus Christ ọdọhọ mmọ in̄wan̄-in̄wan̄ ete: “Sese! Ẹmekpọn̄ ufọk mbufo ẹnọ mbufo.” (Matthew 23:38) Ofụri ido ukpono mmọ ama ataba mfọn Abasi. Abasi ama esịn enye, ndien ke isua 70 E.N., enye ama ayak mbonekọn̄ Rome ẹsobo Jerusalem emi ekedide ibuot obio ido ukpono mmọ, ẹnyụn̄ ẹsobo temple mmọ.

Ndi ukem n̄kpọ oro ekeme nditịbe nnọ Ido Ukpono Christ? Ẹyak ise se Jesus ọkọdọhọde mme anditiene imọ ẹnam mbemiso imọ idude ye mmọ “tutu esịm utịt ererimbot.”

[Mme ndise ke page 2, 3]

Se Jesus Christ ekekpepde enen̄ede otụk ediwak miliọn owo ke ofụri ererimbot