Juaʉ̃ 1:1-51

1  Naãrãeɗa “Beɗea” abadada ɓasia.* Maʉ̃ Beɗea abadara Ãcõrẽ ume ãbaa ɓasia. Wãrãda Ãcõrẽda mãwã ɓasia.  Idjira naãrãeɗa Ãcõrẽ ume ɓasia.  Idjiɗeba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idji neẽ́ Ãcõrẽba ni cãrẽ siɗa oẽ́ basía.*  Beɗea abadaba zocai ɓai arada dia ɓʉa. Maʉ̃ zocai ɓai arara ʉ̃naa quĩrãca ɓʉa, maʉ̃neba Ãcõrẽba ẽberãrãa idjiɗebemada cawabi ɓʉ bẽrã.  Ãcõrẽba cawabi ɓʉra pãĩmane urua eradrʉ ɓʉ quĩrãca ɓʉa. Maʉ̃ uruara pãĩmaba poya quiaẽ́a.*  1:6-7 Ẽberãda ɓasia Borocuebari Juaʉ̃ abadada.* Ãcõrẽba idjira diabuesia ʉ̃naanebemada beɗeamãrẽã, jũmarãba ĩjãnamãrẽã.  –  Juaʉ̃ra maʉ̃ ʉ̃naaẽ́ basía, ãtebʉrʉ maʉ̃ ʉ̃naanebemada beɗeabadjia.  Naʉ̃ ẽjũãne zeida ɓaɗadrʉ maʉ̃ ʉ̃naa dji ara basía. Idjira jũmarã itea urua ɓʉa.* 10  Maʉ̃gʉ ʉ̃naara naʉ̃ ẽjũãne ɓasia. Ãcõrẽba idjiɗeba naʉ̃ ẽjũãra oɗamĩna naʉ̃ ẽjũãnebemarãba idjira cawaɗaẽ́ basía. 11  Bajãneba idji druaɗebemarãmaa zesia. Mãwãmĩna idjira bia edaɗaẽ́ basía. 12  Baribʉrʉ idji bia edapeɗaɗarãba idjira ĩjãsiɗaa. Maʉ̃ bẽrã idjia ãdjirãra ɓʉsia Ãcõrẽ warrarãda ɓeaɗamãrẽã. 13  Ãdjira Ãcõrẽ warrarã baɗaẽ́ basía ãdji papaba toɗaɗeba wa ãdji djibarirãneba. Ãtebʉrʉ Ãcõrẽbʉrʉ idji warrarãda ɓʉsia. 14  Beɗea abadara naʉ̃ djara edapeɗa dadjirã tãẽna nĩbabadjia. Idji biaɗeba dadjirãra bio carebasia. Idjia dadjirãa ebuɗa cawabisia Ãcõrẽra wãrãda sãwã ɓʉda. Maʉ̃ne dairãba unusiɗaa idjira dji droma ɓʉda, dadjirã Zeza Warrada mãwã ɓʉ bẽrã. 15  Borocuebari Juaʉ̃ba idjiɗebemada nãwã jĩgua jarabadjia: –Mʉ̃a naʉ̃ ẽberãnebemada nãwã jara ɓabadjia: “Mʉ̃ caiɗu zebʉrʉra mʉ̃ cãyãbara dji dromaara ɓʉa, idjira mʉ̃ naẽna ɓaɗa bẽrã.”– 16  1:16-17 Ãcõrẽba naẽna idji leyda Moiseɗeba dadjirãa diasia, baribʉrʉ Jesucritoɗeba dadjirãa cawabisia idjira wãrãda sãwã ɓʉda idjaɓa idji biaɗeba dadjirãra bio careba ɓʉda. Wãrãda idji bia waiɓʉa ɓʉɗeba jũma dadjirãra ɓarima zocãrã careba ɓʉa. 18  Ni aɓaʉba Ãcõrẽra ununacaa.* Baribʉrʉ dji Warra aɓabe ɓʉra Ãcõrẽ bẽrã idjaɓa dji Zeza ume ãbaa ɓʉ bẽrã, dadjirãa cawabisia Ãcõrẽra wãrãda sãwã ɓʉda.* Borocuebari Juaʉ̃nebema Mateo 3:11-12; Marco 1:7-8; Luca 3:15-17 19  1:19-20 Judiorã dji dromarãba Jerusaleʉ̃neba sacerdoterãda, levitarã siɗa Juaʉ̃maa diabuesiɗaa. Maʉ̃gʉrãba Juaʉ̃a iwiɗisiɗaa: –¿Bʉra cai? ¿Bʉra Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗaca?– Maʉ̃ne idjia ebuɗa jarasia: –Mʉ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗaẽ́a.–* 21  Ãdjirãba wayacusa iwiɗisiɗaa: –¿Mãẽteara bʉra cai? ¿Bʉra Elíaca?–* Idjia panusia: –Mʉ̃ra Eliaẽ́a.– Ãdjirãba waya iwiɗisiɗaa: –Bʉra ¿Ãcõrẽneba beɗeabari dji droma ɓʉ zeida ɓaɗaca?–* Idjia panusia: –Mʉ̃ra maʉ̃gʉẽ́a.– 22  Maʉ̃ carea ãdjirãba iwiɗisiɗaa: –¿Mãẽteara bʉra cai? Dai diabuepeɗaɗarãa bʉɗebemada jaraɗe wãnida panʉa. Ara bʉdjiɗebemada daia ¿cãrẽda jarai?– 23  Maʉ̃ne Juaʉ̃ba panusia: –Ãcõrẽneba beɗeabari Isaíaba nãwã jarasia: “Ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉɗe aɓaʉba naʉ̃da jara ɓʉa: Dadji Boro ora jipa jariɗadua.”* Mʉ̃ra maʉ̃ ẽberãa.– 24  Juaʉ̃maa diabuepeɗaɗarãra ʉ̃cʉrʉ pariseorã basía.* 25  Maʉ̃gʉrãba idjía iwiɗisiɗaa: –Bʉda Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗaẽ́bʉrʉ, idjaɓa Eliaẽ́bʉrʉ, idjaɓa Ãcõrẽneba beɗeabari dji dromaẽ́bʉrʉ, ¿cai trʉ̃neba bʉa ẽberãrãra jãwã borocuecua ɓʉ?– 26  1:26-27 Juaʉ̃ba nãwã panusia: –Mʉ̃ara baidoba borocuebaria. Baribʉrʉ mʉ̃ caiɗu zeida ɓaɗara bãrã tãẽna ɓʉmĩna bãrãba idjira adua panʉa. Idjira mʉ̃ cãyãbara dji dromaara ɓʉ bẽrã, idjia jĩrũne jʉ̃ ɓʉ ẽrãi carea mʉ̃ra bia ɓʉẽ́a.– 28  Jũma maʉ̃gʉra mãwãsia ẽjũã Betania abadama, Jordaʉ̃ do waa quĩrãrẽ ʉ̃mãdau odjabariare Juaʉ̃ba borocue ɓaɗama.* Jesura Ãcõrẽ Oveja Zaquea 29  Maʉ̃ nurẽma Juaʉ̃ba Jesuda idjimaa zebʉrʉda unusia. Maʉ̃ne idjia jarasia: –¡Acʉɗadua! Jãʉ̃drʉ Ãcõrẽ oveja zaquea. Idjiɗeba Ãcõrẽba naʉ̃ ẽjũãnebemarãba cadjirua obadara quĩrãdoaya.* 30  Idjiɗebemada mʉ̃a naẽna jarasia: “Mʉ̃ caiɗu zebʉrʉra mʉ̃ cãyãbara dji dromaara ɓʉa, idjira mʉ̃ naẽna ɓaɗa bẽrã.” 31  Naẽna mʉ̃a adua ɓasia Jesuda mãwã ɓʉda. Baribʉrʉ mʉ̃a baidoba borocue ɓʉa israelerãba cawaɗamãrẽã caida Ãcõrẽba diabueɗada.– 32  Idjaɓa jarasia: –Mʉ̃a unusia Ãcõrẽ Jaurera bajãneba puchirã quĩrãca zepeɗa Jesu ume ɓebʉrʉda. 33  Mʉ̃a adua ɓasia idjira dji dromaara ɓʉda. Baribʉrʉ mʉ̃a borocuemãrẽã Ãcõrẽba diabuesiɗe nãwã jarasia: “Bʉa unuya mʉ̃ Jaurera aɓaʉ ẽberã ʉ̃rʉ̃ zepeɗa idji ume ɓebʉrʉda. Unubʉrʉɗe bʉa cawaya maʉ̃ ẽberãbʉrʉ mʉ̃ Jaurera dia ɓeida.”* 34  Mʉ̃a maʉ̃gʉra unusia. Maʉ̃ carea mʉ̃a jara ɓʉa idjira wãrãda Ãcõrẽ Warrada.– Jesu ume nĩbabadarã dji naãrãbemarã Mateo 4:18-22; Marco 1:16-20; Luca 5:2-11 35  Maʉ̃ nurẽma Borocuebari Juaʉ̃ra wayacusa arima ɓasia. Idjaɓa idji ume nĩbabadarãda umé panasiɗaa. 36  Maʉ̃ne Juaʉ̃ba Jesura caita wãbʉrʉda unupeɗa jarasia: –¡Acʉɗadua! Jari ɓʉdrʉ Ãcõrẽ Oveja zaquea.– 37  Maʉ̃ ũrĩnapeɗa Juaʉ̃ ume nĩbabadarã umébemara Jesu caiɗu wãsiɗaa. 38  Jesuba jẽda acʉbʉrʉɗe idji caiɗu zebʉdada unusia. Maʉ̃ne iwiɗisia: –Bãrãba ¿cãrẽda quĩrĩã panʉ?– Ãdjia jarasiɗaa: –Rabi, bʉra ¿sãma ɓabari?– (Maʉ̃ beɗea Rabiba jara ɓʉa “Jaradiabari.”) 39  Jesuba panusia: –Acʉɗe zeɗadua.– Ara maʉ̃da wãnapeɗa unusiɗaa sãma ɓabarida. Maʉ̃ ewariɗe idji ume panesiɗaa quewara babʉrʉ bẽrã. 40  Juaʉ̃ba jaraɗa ũrĩnapeɗa Jesu caiɗu wãpeɗaɗara umé panasiɗaa. Aɓa Simoʉ̃ Pedro djaba Andre basía. 41  Andrera Jesuma ɓapeɗa naãrã idji djaba Simoʉ̃da jʉrʉɗe wãsia. Unupeɗa jarasia: –Daiba unusiɗaa Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗada.–* 42  Maʉ̃be Andreba Simoʉ̃ra Jesumaa edesia. Jũẽpeɗaɗacarea Jesuba Simoʉ̃maa acʉpeɗa jarasia: –Bʉra Joná warra Simoʉ̃a, baribʉrʉ iɗiba ʉ̃taa bʉra Cepa aɗia.–* (Maʉ̃ trʉ̃ Cepara idjaɓa Pedro abadaa.) Jesuba Pelipe, Natanael siɗa trʉ̃na 43  Nurẽma Jesuba Galilea druaɗaa wãida crĩchasia. Maʉ̃ bẽrã Pelipeda jʉrʉsia. Unupeɗa jarasia: –Mʉ̃a quĩrĩã ɓʉa bʉra mʉ̃ ume nĩbaida.– 44  Maʉ̃ Pelipera Betsaidá puruɗebema basía. Andrera idjaɓa Pedro siɗa mamabema basía. 45  Maʉ̃ne Pelipeba Natanaelda jʉrʉɗe wãsia. Unupeɗa jarasia: –Moiseba ɓʉɗa leyɗe jara ɓʉ ẽberãda daiba unusiɗaa. Ãcõrẽneba beɗeabadarãba idjiɗebemada ɓʉsiɗaa. Idjira Jose warra Jesu Nazareɗebemaa.– 46  Natanaelba Pelipea jarasia: –¿Mãwãra dadjirã bia duananira Nazareɗeba zeica?– Pelipeba jarasia: –Wãna acʉɗe.– 47  Jesuba Natanael idjimaa zebʉrʉ unusiɗe jarasia: –¡Acʉɗadua! Naʉ̃drʉ wãrãda israelerã dji araa. Djãrãra cũrũgacaa.– 48  Natanaelba Jesura unuca baɗa bẽrã iwiɗisia: –Bʉa mʉ̃nebemada ¿sãwã cawa ɓʉ?– Jesuba panusia: –Pelipeba bʉ jʉrʉɗe wãi naẽna mʉ̃a cawa ɓasia bʉra higojõ bacuru edrecare ɓʉda.– 49  Maʉ̃ carea Natanaelba jarasia: –Jaradiabari, bʉra wãrãda Ãcõrẽ Warraa. Bʉra dadji israelerã Boroa.– 50  Maʉ̃ne Jesuba jarasia: –Mʉ̃a bʉra higojõ bacuru edrecare ɓʉda cawasiaɗa a ɓʉ carea ¿bʉa mãwã crĩcha ɓʉca? Maʉ̃ cãyãbara ne ununaca waiɓʉara ɓeada zocãrã unuya.– 51  Maʉ̃be Jesuba jarasia: –Wãrã arada mʉ̃a jaraya: bãrãba bajãra ewa nũmʉda ununia. Idjaɓa ununia bajãnebema nezocarãra mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗa ɓʉmaa uɗaa zeɗapeɗa ʉ̃taa wã duanʉda.–*

Beɗea eɗaare

1:1. Maʉ̃ versículoɗe Juaʉ̃ba Jesucritora Beɗeada trʉ̃ jarasia. Ara maʉ̃ quĩrãca Jesucritora Beɗeada trʉ̃ jarasia Apocalipsi 19:13ɗe.
1:3. Proverbio 8:22-31. Ʉ̃cʉrʉ judiorãba jarabadjiɗaa Beɗea abadara Ãcõrẽ necawaada. Acʉdua 1 Corinto 1:30.
1:5. Maʉ̃ uruara pãĩmaba poya quiaẽ́a. Griego beɗeaɗe maʉ̃ba idjaɓa jara ɓʉa: “Maʉ̃ uruara pãĩmaba poya cawaẽ́a.”
1:6-7. Griego beɗeaɗe aɓabe “Juaʉ̃” ɓʉ́ ɓʉa.
1:9. Isaía 49:5-6.
1:18. Exodo 33:18-20.
1:18. Dji Warra aɓabe ɓʉra. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe ɓʉ́ ɓʉa: “Ãcõrẽ aɓabe ɓʉra.” Ãcõrẽ bẽrã idjaɓa. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe maʉ̃ra neẽ́a.
1:19-20. Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗada. Maʉ̃ra griego beɗeaɗe “Crito” ɓʉ́ ɓʉa. Critora trʉ̃ẽ́a. Jara ɓʉa “Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗada” wa “Ãcõrẽba dadjirã Boroda ɓʉɗada.” Arameo beɗeaɗe jarabadaa “Mesías.”
1:21. Malaquia 4:5-6.
1:21. Deuteronomio 18:15-19.
1:23. Isaía 40:3.
1:24. Griego beɗeaɗe maʉ̃ba idjaɓa nãwã ɓʉ́ ɓʉa: “Juaʉ̃maa diabuepeɗaɗarãra pariseorãba diabuesiɗaa.”
1:28. Maʉ̃ Betaniara dji Jerusaleʉ̃ caita ɓʉ puruẽ́a. Ʉ̃cʉrʉmaarã Juaʉ̃ba Betaniada ɓʉsia Batanea drua trʉ̃da ãĩ ɓʉbʉrʉɗeba. Idjaɓa ʉ̃cʉrʉ cartaɗe “Betábara” ɓʉ́ ɓʉa.
1:29. Levitico 16:20-22.
1:33. Mʉ̃ Jaurera dia ɓeida. Griego beɗeaɗe “mʉ̃ Jaureɗeba borocue ɓeida” ɓʉ́ ɓʉa. Ezequiel 36:25-27; Isaía 11:1-2; Joel 2:28-29.
1:41. Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗada. Maʉ̃ra griego beɗeaɗe “Crito” ɓʉ́ ɓʉa. Critora trʉ̃ẽ́a. Jara ɓʉa “Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗada” wa “Ãcõrẽba dadjirã Boroda ɓʉɗada.” Arameo beɗeaɗe jarabadaa “Mesías.”
1:42. Joná. Griego beɗeaɗe maʉ̃ trʉ̃ra Juaʉ̃ abadaa. Cepa, Pedro. Maʉ̃gʉrã trʉ̃ba jarabadaa “mõgara.”
1:51. Genesi 28:12.