Juaʉ̃ 12:1-50

12  Egiptoɗeba ẽdrʉpeɗaɗa quĩrãnebabada ewari jũẽi carea waɗi sei ewari ɓʉɗe Jesura Betania puruɗaa wãsia Lazaro ɓabarimaa. Maʉ̃ Lazarora Jesuba ʉ̃rẽbabiɗa basía.  Jesura zeɗa bẽrã quewarabema coɗira waiɓʉa osiɗaa. Martaba coɗi careabemara jeɗeca ɓasia. Maʉ̃ne Lazaro siɗa Jesu ume ne co ɓasia.  Mãwã panʉne Mariaba nardo quera idji awa quiruda, nẽbʉa ɓʉda taza umé enepeɗa Jesu jĩrũne weasia.* Maʉ̃be idji buɗaba põãsa jaresia. Maʉ̃ queraba dji dera jũma tũãpa nũmesia.  Maʉ̃ne Jesu ume nĩbabarida aɓa ɓasia Juda Iscariote abadada. Judaba Jesura jidabi basía. Maʉ̃ Judaba jarasia:  –¿Cãrẽ cãrẽã jãʉ̃ querara nẽdobueẽ́ basi? Nẽdobueɗabara poa aɓa trajabʉrʉɗe edabari quĩrãca edacasia. Maʉ̃ba ne neẽ́ queɗeara carebacasia.–  Baribʉrʉ idjia mãwã jaraẽ́ basía ne neẽ́ queɗeada crĩcha ɓʉ bẽrã, ãtebʉrʉ mãwã jarasia ne drʉabari bẽrã. Ãdji parata wagabada buchacara idjia eroɓabadjia baribʉrʉ maʉ̃nebemada drʉabadjia.  Maʉ̃ne Jesuba jarasia: –Naʉ̃ wẽrãa mãwã jararãdua. Idjia naʉ̃ querara waga eroɓasia mʉ̃ tʉɓariɗi ewari carea.*  Ne neẽ́ queɗeara ewariza bãrã tãẽna panania, baribʉrʉ mʉ̃ra bãrã ume ewariza ɓaẽ́a.– Judiorã bororãba Lazaro beaɗi carea beɗea aupeɗaɗa  Zocãrã judiorãba cawasiɗaa Jesura Betaniane ɓʉda. Maʉ̃ bẽrã idji acʉɗe wãsiɗaa. Maʉ̃ awara Lazaro, Jesuba ʉ̃rẽbabiɗa siɗa acʉɗe wãsiɗaa. 10  12:10-11 Lazaro ʉ̃rẽbaɗa carea judiorã zocãrãba sacerdote bororãra igaraɗapeɗa Jesuda ĩjãsiɗaa. Maʉ̃ carea sacerdote bororãra beɗea ausiɗaa Lazaro siɗa beaɗi carea. 12  Nurẽma zocãrã ẽberãrã ewari droma oɗi carea Jerusaleʉ̃naa zepeɗaɗaba cawasiɗaa Jesura Jerusaleʉ̃ne jũẽbʉrʉda. 13  Maʉ̃ carea ãdjirãba uruta quedua quĩrãca ɓeada tʉɗapeɗa idjira audiaɓariɗe wãsiɗaa. Nãwã jĩgua jarasiɗaa: –¡Bio biya quirua!* ¡Bio bia ɓʉa dadjirã Ãcõrẽ trʉ̃neba zebʉrʉra! ¡Bia quirua Israelɗebema Borora!– 14  Maʉ̃ne Jesuba burro zaqueda unupeɗa ʉ̃rʉ̃ chũmesia. Mãwãsia Ãcõrẽ Beɗeaɗe jara ɓʉ quĩrãca: 15  Wayarãnadua, Sioʉ̃ eyaɗe ɓearã. Acʉɗadua, bãrã Borora burro zaque ʉ̃rʉ̃ zebʉrʉa.* 16  Jesu ume nĩbabadarãba maʉ̃ra unu panʉmĩna cawaɗaẽ́ panasiɗaa. Baribʉrʉ Jesu ʉ̃rẽbapeɗa bajãnaa wãnacareabʉrʉ cawasiɗaa Ãcõrẽ Beɗeaɗe idjiɗebema naẽna ɓʉɗada jũma wãrãda mãwãsida. 17  Jesuba Lazaro beu ɓaɗada trʉ̃peɗa ʉ̃rẽbabisiɗe zocãrã ẽberãrãda arima duanasiɗaa. Mãwãnacarea ãdjia unupeɗaɗada nẽbʉrʉbadjiɗaa. 18  Jesuba maʉ̃ ne ununaca oɗara zocãrãba ũrĩsiɗaa. Maʉ̃ bẽrã idji audiaɓariɗe wãsiɗaa. 19  Maʉ̃ne pariseorãba ara ãdjiduɓa jara duanasia: –¡Acʉɗadua! Jũmarãda idji caiɗu wãbʉdaa. Maʉ̃ bẽrã dadjirãba o quĩrĩã panʉra poya oɗaẽ́a.– Jesuba idji beaɗi jaraɗa 20  Maʉ̃ ewari droma o panʉne ʉ̃cʉrʉ griegorãda Ãcõrẽa bia beɗeaɗi carea Jerusaleʉ̃ne jũẽsiɗaa. 21  Maʉ̃gʉrãra Pelipe, Jesu ume nĩbabarimaa wãsiɗaa. Maʉ̃ Pelipera Galileaɗe ɓʉ puru Betsaidaɗebema basía. Ãdjia Pelipea jarasiɗaa: –Dairãba Jesura unu quĩrĩã panʉa.– 22  Maʉ̃ carea Pelipeba Andréa jaraɗe wãsia. Maʉ̃be ãdjia Jesua jarasiɗaa. 23  Maʉ̃ne Jesuba jarasia: –Ewarira jũẽsia. Ãcõrẽba mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗara dji Dromada ɓʉya. 24  Mʉ̃a wãrã arada jaraya: beuɗa quĩrãca trigo tada jouɗaẽ́bʉrʉ, ara mãwã aɓari tada ɓabaria. Baribʉrʉ jouɗibʉrʉ maʉ̃ tara tunupeɗa bio zaubaria. 25  Ara maʉ̃ quĩrãca Ãcõrẽ cãyãbara naʉ̃ djaraɗe zocai ɓaida biara jʉrʉ ɓʉba maʉ̃ zocai ɓaira aduaya. Baribʉrʉ naʉ̃ djaraɗe zocai ɓai jʉrʉi cãyãbara mʉ̃da ẽpẽibʉrʉ Ãcõrẽ ume ewariza zocai ɓaya. 26  Bariduada mʉ̃ nezoca ba quĩrĩã ɓʉbʉrʉ, mʉ̃ ume nĩbaida ɓʉa. Mʉ̃ wãbʉrʉmaa mʉ̃ nezoca siɗa wãya. Bariduada mʉ̃ nezocabʉrʉ, mʉ̃ Zezaba idjira dji dromada ɓʉya. 27  Wãrãda mʉ̃ra bio sopua ɓʉa. ¿Mʉ̃a cãrẽda jarai? ¿Mʉ̃a jaraica “Zeza, mʉ̃ bia mĩgaiɗebemada ẽdrʉ ɓʉdua”? Mãwã jaraẽ́a mʉ̃ra maʉ̃ carea zeɗa bẽrã. 28  Ãtebʉrʉ jaraya: Zeza, maʉ̃gʉɗeba jũmarãa cawabidua bʉra dji Dromaara ɓʉda.– Ara mãwãbʉrʉɗe ẽberãrã arima duanʉba beɗeada bajãnaa ũrĩsiɗaa. Maʉ̃ beɗeaba jarasia: –Mʉ̃a naẽna cawabisia mʉ̃ra dji Dromaara ɓʉda idjaɓa wayacusa cawabiya.– 29  Maʉ̃ beɗea ũrĩsiɗaɗe ʉ̃cʉrʉba jarasiɗaa baada jururuasida. Dewararãba jarasiɗaa: –Bajãnebema nezocaba Jesua beɗeasia.– 30  Maʉ̃ne Jesuba jarasia: –Maʉ̃ beɗeara mʉ̃ iteaẽ́ basía. Biara bãrã itea basía. 31  Ʉ̃rãbʉrʉ Ãcõrẽba cawabiya naʉ̃ ẽjũãnebemarãra beɗeaɗe duanʉda. Ʉ̃rãbʉrʉ diauru, naʉ̃ ẽjũãnebema borora Ãcõrẽba poyaya. 32  Mʉ̃ ʉ̃tʉ jira ɓʉbʉdaɗe mʉ̃a jũmarãda eneya mʉ̃ ĩjãnamãrẽã.– 33  Mãwã jarasia idjira cruɗe cachi beaɗida cawabi carea. 34  Ẽberãrã mama duanʉba Jesua jarasiɗaa: –Ãcõrẽba Moisea diaɗa leyɗeba dairãba cawa panʉa Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗara beuca baida.* Bʉa ¿sãwã jara ɓʉ Naʉ̃ Djara Edaɗara cruɗe cachiɗida? Naʉ̃ Djara Edaɗara ¿cai?– 35  Jesuba jarasia: –Naʉ̃ ʉ̃naara bãrã ume dãrã ɓaẽ́a. Maʉ̃ carea ʉ̃naane nĩbaɗadua idji bãrã ume ɓʉmisa cawaɗaẽ́ne pãĩmane ɓeaɗa amaaba. Pãĩmane nĩba adua ɓʉa sãmaa wãda. 36  Ʉ̃naa bãrã tãẽna eropanʉne maʉ̃ ʉ̃naara ĩjãnadua ʉ̃naanebema ẽberãrãda ɓeaɗi carea.– Maʉ̃ beɗea jaraɗacarea Jesura ara maʉ̃da wãpeɗa mĩrũsia. Judiorãba waɗibiɗa Jesu ĩjãnaẽ́ duanana 37  Jesuba ne ununacada zocãrã ẽberãrã quĩrãpita oɗamĩna ãdjirãba waɗibiɗa ĩjãnaẽ́ panasiɗaa. 38  Ãcõrẽneba beɗeabari Isaíaba jaraɗa quĩrãca wãrãda mãwãsia. Nãwã jarasia: Dai Boro, ¿daiba jarapeɗaɗara caiba ĩjãsi? Ãcõrẽba idji ʉɓʉara ¿caia cawabisi?* 39  Maʉ̃ bẽrã ãdjirãba poya ĩjãnaẽ́ basía, Isaíaba jaraɗa quĩrãca: 40  Mʉ̃a ãdjirãra dauɓerrea ɓea quĩrãca ɓʉsia idjaɓa so zarea ɓʉsia ãdji dauba unu panʉmĩna cawarãnamãrẽã idjaɓa ũrĩ panʉmĩna soɗeba cawarãnamãrẽã. Mãwã panʉ bẽrã mʉ̃maa zeɗacaa mʉ̃a biabimãrẽã.* 41  Isaíaba idji cartaɗe mãwã ɓʉsia Jesura dji Dromada ɓeida unupeɗa maʉ̃nebemada beɗeaɗa bẽrã.* 42  Isaíaba mãwã ɓʉɗamĩna zocãrã judiorãba, judiorã dji dromarã biɗa Jesura ĩjãsiɗaa baribʉrʉ ebuɗa jaraɗaẽ́ basía. Waya panasiɗaa pariseorãba ãdjirãra judiorã dji jʉrebada deɗebemada ãyã jʉretaɗida. 43  Ãcõrẽba ãdjida bia jarai cãyãbara maʉ̃ judiorãba biara quĩrĩã panasiɗaa ẽberãrãba bia jaraɗida. Ãcõrẽba Jesu beɗeaɗeba ẽberãrã cawa oya 44  Maʉ̃be Jesuba jĩgua jarasia: –Mʉ̃ ĩjã ɓʉba mʉ̃ Diabueɗa siɗa ĩjã ɓʉa. 45  Mʉ̃ unu ɓʉba mʉ̃ Diabueɗa siɗa unu ɓʉa. 46  Mʉ̃ra naʉ̃ ẽjũãnaa ʉ̃naa quĩrãca ze ɓʉa mʉ̃ ĩjãbʉdara pãĩmane ɓearãnamãrẽã. 47  Aɓaʉba mʉ̃ beɗeada ũrĩpeɗa ĩjãẽ́bʉrʉ, mʉ̃a idjira biẽ́ ɓʉẽ́a, mʉ̃ra naʉ̃ ẽjũãne ɓea biẽ́ ɓʉi carea zeẽ́ ɓʉ bẽrã. Mʉ̃ra naʉ̃ ẽjũãne ɓea ẽdrʉ edai careabʉrʉ zesia. 48  Baribʉrʉ mʉ̃ igara ɓʉra, mʉ̃ beɗea bia edaẽ́ ɓʉra Ãcõrẽbʉrʉ cawa oya. Jĩrũarebema ewariɗe Ãcõrẽba cawabiya idjira beɗeaɗe ɓʉda mʉ̃a jaraɗa beɗeara ĩjãnaẽ́ bẽrã. 49  Mʉ̃ra ara mʉ̃djiɗeba beɗea ɓʉẽ́a. Mʉ̃ Zeza, mʉ̃ namaa diabueɗaba mʉ̃́a jarasia cãrẽda jaraida ɓʉda idjaɓa sãwã maʉ̃ beɗeara jaraida ɓʉ siɗa. 50  Mʉ̃a cawa ɓʉa idjia maʉ̃ beɗeara jarabi ɓʉda ẽberãrã idji ume ewariza zocai duananamãrẽã. Maʉ̃ carea mʉ̃ Zezaba mʉ̃́a jaraɗa quĩrãca mʉ̃a beɗea ɓʉa.–

Beɗea eɗaare

12:3. Taza umé. Libra aɓa wa medio litro wa tresciento gramo.
12:7. Idjia naʉ̃ querara waga eroɓasia mʉ̃ tʉɓariɗi ewari carea. Griego beɗeaɗe maʉ̃ra ebuɗa ɓʉẽ́a.
12:13. ¡Bio bia quirua! Maʉ̃gʉra arameo beɗeaɗe jarabadaa “Hosana.”
12:15. Jerusaleʉ̃ purura Sioʉ̃ eyaɗe ɓʉa. Zacaria 9:9; Isaía 40:9-10; Sofonías 3:14-17.
12:34. Isaía 9:7; Ezequiel 37:25; Salmo 72:17; Salmo 89:35-37.
12:38. Isaía 53:1.
12:40. Isaía 6:10.
12:41. Isaía 6:1-5.