Juaʉ̃ 3:1-36

3  Pariseoda ɓasia Nicodemo abadada. Idjira judio dji droma basía.  Maʉ̃ Nicodemora diamasi Jesumaa wãsia. Maʉ̃be Jesua jarasia: –Jaradiabari, dairãba cawa panʉa bʉra Ãcõrẽba diabueɗada. Bʉa o ɓʉ ne ununacara ni aɓaʉ ẽberãba poya oẽ́a Ãcõrẽda idji ume ɓʉẽ́bʉrʉ.–  Jesuba idjía jarasia: –Wãrã arada mʉ̃a bʉ́a jaraya: ẽberãda wayacusa toɗaẽ́bʉrʉ Ãcõrẽ puruɗebema baẽ́a.–*  Maʉ̃ carea Nicodemoba idjía iwiɗisia: –¿Sãwã dadji drõã ɓʉda wayacusa toɗi? Mãẽteara ¿dadji papa ɓiteɗa wãida ɓʉca wayacusa toɗamãrẽã?–  Jesuba panusia: –Wãrãda mʉ̃a bʉ́a jaraya: baidoɗeba, Ãcõrẽ Jaureɗeba biɗa toɗaẽ́bʉrʉ, Ãcõrẽ puruɗebema baẽ́a.*  Dadji papaba toɗara naʉ̃ djaraɗeba zeɗaa, baribʉrʉ wayacusa toɗara Ãcõrẽ Jaureɗeba toɗaa.  Mʉ̃a wayacusa toɗida panʉana aɗa carea jũmawãyã crĩcharãdua.  Nãũrãra bariduaareba puábaria. Dji jĩguara ũrĩbarimĩna cawacaa sãmaareba zeida idjaɓa sãmaa wãida. Ara maʉ̃ quĩrãca ɓʉa Ãcõrẽ Jaureɗeba toɗara. Ãcõrẽ Jaurera ununacamĩna cawa panʉa ẽberã soɗe sãwã o ɓʉda.–  Nicodemoba jarasia: –Ãcõrẽ Jaureba ¿sãwã maʉ̃ra mãwã oi?– 10  Jesuba panusia: –Bʉra Israelɗebemarãa Ãcõrẽ beɗea jaradiabari dji dromamĩna ¿maʉ̃da adua ɓʉca? 11  Wãrã arada mʉ̃a bʉ́a jaraya: daiba cawa panʉnebemada, unu panʉnebema siɗa beɗea panʉa baribʉrʉ daiba beɗea panʉra bãrãba ĩjãnacaa. 12  Mʉ̃a naʉ̃ ẽjũãne unubadaɗebema jara ɓʉda bãrãba ĩjãnacabʉrʉ, bajãnebemada jaraibʉrʉ ¿sãwã ĩjãni? 13  Ni aɓaʉda bajãnaa wãnacaa maʉ̃ cawai carea. Aɓabe mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗaba maʉ̃ra cawa ɓʉa, bajãneba zeɗa bẽrã.* 14  3:14-15 Moiseba ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉɗe dama ʉ̃tʉ jira ɓʉɗa quĩrãca,* mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗara ʉ̃tʉ jira ɓʉɗia mʉ̃ ĩjãbʉdara Ãcõrẽ ume ewariza zocai ɓeaɗamãrẽã.–* 16  Wãrãda Ãcõrẽba ẽberãrã bio quĩrĩã ɓʉ bẽrã idji Warra aɓa ɓʉda naʉ̃ ẽjũãnaa diabuesia jũma idji ĩjãbʉdara aduarãnamãrẽã, ãtebʉrʉ idji ume ewariza zocai ɓeaɗamãrẽã. 17  Ãcõrẽba idji Warrara naʉ̃ ẽjũãnaa diabueẽ́ basía ẽberãrã beɗeaɗe ɓʉmãrẽã ãtebʉrʉ diabuesia ẽdrʉ edamãrẽã. 18  Ãcõrẽba idji Warra ĩjã ɓʉra beɗeaɗe ɓʉaɗa aẽ́a. Baribʉrʉ idji Warra ĩjãẽ́ ɓʉra Ãcõrẽba beɗeaɗe ɓʉaɗa abaria, idji Warra aɓa ɓʉda igara ɓʉ bẽrã. 19  Ãcõrẽba naʉ̃ ẽjũãnebemarãra beɗeaɗe panʉana abaria naʉ̃ carea: ʉ̃naara naʉ̃ ẽjũãne zesia jũmarãba sãwã nĩbaɗida panʉda ununamãrẽã. Baribʉrʉ ẽberãrãba obadara cadjirua bẽrã pãĩmadrʉ biara quĩrĩãsiɗaa. 20  Jũma cadjirua obadaba ʉ̃naara quĩrĩãnacaa. Ʉ̃naanaa zeɗacaa ãdjia cadjirua o panʉra cawarãnamãrẽã. 21  Baribʉrʉ jũma wãrã ẽpẽ ɓeara ʉ̃naanaa ze panʉa ãdjia Ãcõrẽba quĩrĩã ɓʉ quĩrãca obadada jũmarãba cawaɗamãrẽã. Borocuebari Juaʉ̃ba Jesuɗebema beɗeaɗa 22  Mãwãnacarea Jesura idji ume nĩbabadarã siɗa Judea druaɗaa wãsiɗaa. Mama panasiɗaɗe idji ĩjãbʉdara borocuebadjia. 23  Maʉ̃misa Juaʉ̃ba borocue ɓabadjia Enoʉ̃ne Salim puru caita. Mama baidoda egoroɗeba ʉ̃taa bogadrʉ nũmabadjia. Ẽberãrãra idjimaa wãbadjiɗaa, maʉ̃ne idjia borocuebadjia. 24  (Maʉ̃gʉra mãwãsia Juaʉ̃ preso jidaɗi naẽna.) 25  Maʉ̃ ewariɗe ʉ̃cʉrʉ Juaʉ̃ ume nĩbabadarãda dewara judio ume caicayasiɗaa Ãcõrẽ quĩrãpita bia ɓeaɗi carea ne sʉgʉbadaɗebema carea.* 26  Mãwãnacarea Juaʉ̃maa wãnapeɗa jarasiɗaa: –Jaradiabari, bʉ ume Jordaʉ̃ quĩrãrẽ ɓaɗaba ẽberãrãra borocue ɓʉa. Idjiɗebemada bʉa beɗeasia. Jũmarãda idjimaa wã duanʉa.– 27  Maʉ̃ carea Juaʉ̃ba jarasia: –Ãcõrẽba iduaribiẽ́bʉrʉ, ni aɓaʉba ẽberãrãra zocãrã jʉrʉ peẽ́a. 28  Bãrãba mʉ̃a jaraɗara ũrĩsiɗaa. Mʉ̃a jarasia mʉ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗaẽ́da. Idjaɓa jarasia mʉ̃ra Ãcõrẽba idji na diabuesida ẽberãrãba cawaɗamãrẽã mʉ̃ caiɗu zeiɗebemada. 29  Quima edabʉdaɗe dji wẽrã edabʉrʉ umaquĩrãda dji dromaa. Idji ume dji biada arima ɓebaria idjia jarabʉrʉra ĩjã oi carea. Baribʉrʉ ɓʉsriɗa ɓʉa idji beɗeada ũrĩ ɓʉ bẽrã. Ara maʉ̃ quĩrãca mʉ̃a ũrĩ ɓʉa mʉ̃ dji biaba ẽberãrãra jʉre ɓʉda. Maʉ̃ carea mʉ̃ra bio ɓʉsriɗa ɓʉa. 30  Idjida dji dromaara ɓaida ɓʉa. Mʉ̃ra eɗaara ɓaida ɓʉa.– Ʉ̃taarebema ẽberã 31  Ʉ̃taareba ze ɓʉra jũmarã cãyãbara dji dromaara ɓʉa. Naʉ̃ ẽjũãne ɓeara naʉ̃ ẽjũãnebema bẽrã aɓa namabemadrʉ beɗeabadaa. Maʉ̃ bẽrã bajãneba ze ɓʉra jũmarã cãyãbara dji dromaara ɓʉa. 32  Idjiabʉrʉ beɗea ɓʉa bajãne ununanebemada, ũrĩnanebema siɗa. Mãwãmĩna idjia beɗea ɓʉra naʉ̃ ẽjũãnebemarã ni aɓaʉba ĩjãnacaa. 33  Baribʉrʉ idji beɗea ĩjã ɓʉba cawa ɓʉa Ãcõrẽba jara ɓʉra wãrãda. 34  Ãcõrẽba diabueɗaba Ãcõrẽ beɗeada jarabaria, Ãcõrẽba idji Jaureda idji ume ɓemãrẽã diaɗa bẽrã. 35  Dadji Zeza Ãcõrẽba idji Warrara quĩrĩã ɓʉa; maʉ̃ bẽrã ne jũmada diasia idji jʉwaeɗa eroɓamãrẽã. 36  Idji Warra ĩjã ɓʉra Ãcõrẽ ume ewariza zocai ɓaya, baribʉrʉ dji Warra igara ɓʉra Ãcõrẽ ume ewariza zocai ɓaẽ́a. Ara nawena Ãcõrẽba idjira cawa o ɓʉcãrĩa.

Beɗea eɗaare

3:3. Wayacusa toẽ́bʉrʉ. Griego beɗeaɗe maʉ̃ba idjaɓa jara ɓʉa: “Bajãneba toẽ́bʉrʉ.”
3:5. Ʉ̃cʉrʉmaarã maʉ̃ beɗeaba nãwã jara ɓʉa: “Ãcõrẽ Jaureba ẽberã sʉgʉpeɗa wayacusa tobiẽ́bʉrʉ, maʉ̃ ẽberãra Ãcõrẽ puruɗebema baẽ́a.”
3:13. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe idjaɓa ɓʉ́ ɓʉa: “Idjira bajãne ɓʉ bẽrã.”
3:14-15. Numero 21:4-9.
3:14-15. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe idjaɓa ɓʉ́ ɓʉa: “Beuɗapeɗa aduarãnamãrẽã.”
3:25. Dewara judio. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe ɓʉ́ ɓʉa “judiorã.”