Juaʉ̃ 4:1-54

4  Maʉ̃ ewariɗe pariseorãba ũrĩsiɗaa Jesuba Juaʉ̃ cãyãbara ẽberãrã zocãrãara eroɓʉda idjaɓa borocue ɓʉda.  (Wãrãda Jesuba ẽberãrãra borocueẽ́ basía. Idji ume nĩbabadarãbʉrʉ borocuebadjiɗaa.)  Pariseorãba maʉ̃ ũrĩpeɗaɗada Jesuba cawaɗa bẽrã Judea druaɗe ɓaɗada Galilea druaɗaa wayacusa wãsia.  Baribʉrʉ Galileaɗaa wãi carea Samaria druaɗe wãida ɓasia.  Wãbʉrʉɗe Samariaɗe ɓʉ puru Sicar abadama jũẽne wãsia. Maʉ̃ purura Jacoboba idji warra Josea diaɗa ẽjũã caita ɓʉa.*  Mama baido juebada uriada ɓasia Jacobo querasiɗe baɗada. Umatipa baboɗoɗe Jesura oɗe nĩba sẽ ɓasia. Maʉ̃ bẽrã maʉ̃ baido juebada uria caita chũmesia.  4:7-8 Jesu ume nĩbabadarãra puruɗaa wãnoasiɗaa coɗi carea ne nẽdoɗe. Mãwã ɓʉɗe wẽrã Samariaɗebemada baido jueɗe zesia. Jesuba maʉ̃ wẽrãa jarasia: –Mʉ̃́a baidoda diadua.–  –  Maʉ̃ne wẽrãba Jesua jarasia: –Mʉ̃ra Samariaɗebema wẽrãa. ¿Cãrẽ cãrẽã judioba mʉ̃́a baidoda iwiɗi ɓʉ?– Idjia mãwã jarasia judiorãba Samariaɗebemarã quĩrĩãnaca bẽrã.* 10  Jesuba panusia: –Ãcõrẽba dia ɓʉda bʉa cawabʉrʉbara idjaɓa za baido iwiɗi ɓʉda caida cawabʉrʉbara, bʉa mʉ̃́a baidoda iwiɗicasia. Maʉ̃be mʉ̃a baido zocai ɓai djiwiɗi diabarida diacasia.– 11  Wẽrãba jarasia: –Bʉa ¿cãrẽba baido juei? Naʉ̃ baidora eɗu ɓʉa. Maʉ̃ zocai ɓai djiwiɗi diabari baidora ¿bʉa sãma juei? 12  Dairã drõã naẽnabema Jacoboba naʉ̃ baidora dairã itea amesia. Naʉ̃gʉɗebemada idjia do ɓabadjia. Idji warrarãba, idji animarã biɗa dobadjiɗaa. ¿Mãwãra bʉra Jacobo cãyãbara dji dromaara ɓʉca?– 13  Jesuba panusia: –Bariduaba za ɓʉ baidoda doibʉrʉ, wayacusa opichiaya. 14  Baribʉrʉ mʉ̃a dia ɓʉ baido dobʉrʉra waa opichiaẽ́a. Idjira Ãcõrẽ ume ewariza zocai ɓaya, mʉ̃a dia ɓʉ baidora idjiɗe ewariza bogadrʉ ɓʉ quĩrãca ɓai bẽrã.– 15  Maʉ̃ne wẽrãba jarasia: –Mãẽteara maʉ̃ baidora mʉ̃́a diadua waa opichiarãmãrẽã, idjaɓa waa nama baido jueɗe ze amaaba.– 16  Maʉ̃ carea Jesuba jarasia: –Bʉ quimada trʉ̃ne wãpeɗa namaa zeɗadua.– 17  Wẽrãba jarasia: –Mʉ̃ra quima neẽ́ ɓʉa.– Jesuba jarasia: –Bʉa jara ɓʉra wãrãa. Bʉra quima neẽ́ ɓʉa. 18  Wãrãda bʉa quima juesuma edabʉrʉa. Idjaɓa bʉa naʉ̃ ewariɗe eroɓʉra bʉ quimaẽ́a. Bʉa jara ɓʉra wãrãa.– 19  Maʉ̃ carea wẽrãba jarasia: –Mʉ̃maarã bʉra Ãcõrẽneba beɗeabarida jãwã ɓʉa. 20  Dai drõã naẽnabemarãba naʉ̃ eyaɗe Ãcõrẽa bia beɗeabadjiɗaa,* baribʉrʉ bãrã judiorãba jarabadaa Jerusaleʉ̃nebʉrʉ idjía bia beɗeaɗida panʉda. ¿Sãmabʉrʉ wãnida panʉ Ãcõrẽa bia beɗeaɗi carea?– 21  Jesuba panusia: –Mʉ̃a jara ɓʉra ĩjãdua. Ewari aɓa naʉ̃ eyaɗe idjaɓa Jerusaleʉ̃ne biɗa dadji Zeza Ãcõrẽa bia beɗeaɗe wãnaẽ́a. 22  Bãrã Samariaɗebemarãba Ãcõrẽa bia beɗeabadamĩna idjira adua panʉa. Baribʉrʉ dai judiorãba idjira cawa panʉa, judiorãneba Ãcõrẽba sãwã ẽberãrã ẽdrʉ edabarida cawabi ɓʉ bẽrã.* 23  Baribʉrʉ ewari jũẽida ɓaɗara jũẽsia. Iɗira dadji Zezaba quĩrĩã ɓʉa ẽberãrãba ãdji ɓeamaʉba bia beɗeaɗida idji Jaureɗeba idjaɓa wãrãda cawa panʉneba. Aɓa mãwãbʉrʉ idjía ariɗe bia beɗeaɗia. 24  Ãcõrẽra jaurea. Maʉ̃ bẽrã ẽberãrãba idjía bia beɗea quĩrĩã panʉbʉrʉ mãwã oɗida panʉa idji Jaureɗeba idjaɓa wãrãda cawa panʉneba.– 25  Wẽrãba jarasia: –Mʉ̃a cawa ɓʉa Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗara wãrãda zeida.* Idji zebʉrʉɗe dadjirãa ne jũmada cawabiya.– 26  Maʉ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Mʉ̃, bʉ ume beɗea ɓʉda idjía.– 27  Mãwã ɓʉɗe Jesu ume nĩbabadarãra puruɗeba jẽda zesiɗaa. Ãdjirãba cawa crĩchaɗaẽ́ panesiɗaa Jesura wẽrã ume beɗea ɓʉda unune zepeɗaɗa bẽrã. Baribʉrʉ ni aɓaʉba Jesua iwiɗiɗaẽ́ basía cãrẽda quĩrĩã ɓasida wa cãrẽã wẽrã ume beɗea ɓasida. 28  Maʉ̃be wẽrãba idji zocora amepeɗa puruɗaa wãsia. Jũẽpeɗa ẽberãrãa jarasia: 30  Ara maʉ̃da ẽberãrãra puruɗeba wãbʉrʉsiɗaa Jesu ɓʉmaa. 31  Maʉ̃misa Jesu ume nĩbabadarãba idjía beɗea djuburia panasiɗaa ne comãrẽã. 32  Baribʉrʉ Jesuba jarasia: –Ne coẽ́a, mʉ̃a coi carea eroɓʉra bãrãba adua panʉa.– 33  Idji ume nĩbabadarãba ãdjiduɓa jara duanesia: –Aɓaʉba idjira ne cobisisicada.– 34  Maʉ̃ bẽrã Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mʉ̃ Diabueɗaba obi ɓʉra jũma o ɓʉɗe ne co ɓʉ quĩrãca ɓʉa. 35  Bãrãba jarabadaa: “Waɗi jeɗeco quĩmãrẽ ɓʉa néu ewaɗi carea.” Baribʉrʉ mʉ̃a jaraya: acʉɗadua, ẽberãrã mʉ̃maa zebʉdara néu purea taɓʉ quĩrãca panʉa. Ãcõrẽ beɗeara ara nawena ĩjãni carea ɓeaa. 36  Néu ewaɗi ewarira jũẽsia. Néu ewabʉda quĩrãca bãrãra trajaɗia ẽberãrãba mʉ̃da ĩjãnamãrẽã. Mãwã ãdjirãra Ãcõrẽ ume ewariza zocai panania. Néu ewabariba edabʉrʉ carea ɓʉsriɗabaria. Ara maʉ̃ quĩrãca bãrãra ɓʉsriɗaɗia ẽberãrãba mʉ̃ ĩjãbʉda carea. Maʉ̃ bẽrã dji néu ewabarira dji ubari ume ɓʉsriɗa panania. 37  Dadjia jarabadara wãrãa: “Aɓaʉda ne uida ɓʉa idjaɓa aɓaʉba ewaida ɓʉa.” 38  Ara maʉ̃ quĩrãca mʉ̃a bãrãra diabuesia dewararãba upeɗaɗada ewaɗamãrẽã. Ãdjia upeɗaɗada bãrãba bia ewa panʉa.– 39  Zocãrã Samariaɗebemarã maʉ̃ puruɗe panabadaba Jesura ĩjãsiɗaa, wẽrãba nãwã jaraɗa bẽrã: “Idjia mʉ̃́a jarasia jũma mʉ̃a naẽna oɗara.” 40  Samariaɗebemarãra Jesumaa zeɗapeɗa beɗea djuburiasiɗaa ãdji ume ɓemãrẽã. Maʉ̃be Jesura ãdji puruɗe ewari umé ɓesia. 41  Idjia jaradia ɓʉɗe ãdjirã awara zocãrãba ĩjãsiɗaa. 42  Ãdjirãba wẽrãa jarasiɗaa: –Dairãba aɓabe bʉa jaraɗa carea ĩjã panʉẽ́a, ãtebʉrʉ ĩjã panʉa idjia jaradia ɓʉda ũrĩpeɗaɗa bẽrã. Dairãba cawasiɗaa idjira wãrãda jũmarã ẽdrʉ edabarida.–* Jesuba Galileaɗe warra biabiɗa 43  Samariaɗe ewari umé ɓapeɗa Jesura Galilea druaɗaa wãsia. 44  Maʉ̃ naẽna idjia jaraɗoasia Ãcõrẽneba beɗeabarira ara idji druaɗebemarãba wayaɗacada.* 45  Jesu Jerusaleʉ̃ne ɓasiɗe Galileaɗebemarã siɗa duanasiɗaa Egiptoɗeba ẽdrʉpeɗaɗa quĩrãnebabada ewari baɗi carea. Mama Jesuba ne ununaca o ɓʉda unusiɗaa. Maʉ̃ carea idji Galileaɗe jũẽsiɗe ãdjirãba bia edasiɗaa. 46  Galilea druaɗe ɓʉɗe Jesura wayacusa Caná puruɗaa wãsia idjia naẽna baido uva ɓa babiɗamaa.* Maʉ̃misa Capernauʉ̃ puruɗe ɓasia dji boroare trajabari dji dromada. Maʉ̃ ẽberã warrada bio cacua biẽ́ ɓasia. 47  Maʉ̃ne idjia ũrĩsia Jesura Judeaɗeba Galilea druaɗaa zesida. Ara maʉ̃da Caná puruɗaa wãsia Jesu ɓʉmaa. Jũẽpeɗa beɗea djuburiasia idji warra jũãcãyã nũmʉda biabiɗe wãmãrẽã. 48  Jesuba idjía jarasia: –Bãrãba ne ununacada ununaẽ́bʉrʉ mʉ̃a jara ɓʉra ĩjãnaẽ́a.– 49  Baribʉrʉ dji ẽberãba jarasia: –Mʉ̃ Boro, mʉ̃ warra jaiɗai naẽna isabe wãna.– 50  Jesuba jarasia: –Diguiɗaa wãdua. Bʉ warrara biasia.– Dji ẽberãba ĩjãna bẽrã ara maʉ̃da wãsia. 51  Diguiɗaa jũẽbʉrʉɗe idji nezocarãba audiaɓariɗapeɗa jarasiɗaa: –Bʉ warrara biasia.– 52  Maʉ̃ne idjia iwiɗisia: –¿Sãʉ̃be mãwã biasi? Ãdjia panusiɗaa: –Nuena ʉ̃mãdau buyaɗacarea dji cʉwamiara dugusia.– 53  Maʉ̃ne dji zezaba cawasia ara maʉ̃ hora quĩrãca Jesuba bʉ warrara biasiaɗa asida. Maʉ̃ba idjia, jũma idji ẽberãrã biɗa Jesura ĩjãsiɗaa. 54  Jesura Judeaɗeba Galileaɗaa jẽda zebʉrʉza ne ununacada o ɓabadjia. Maʉ̃gʉ ne ununaca oɗara dji umébema ne ununaca oɗa basía.

Beɗea eɗaare

4:5. Genesi 33:18-20; 48:21-22; Josue 24:32.
4:9. Judiorãba Samariaɗebemarã quĩrĩãnaca bẽrã. Griego beɗeaɗe maʉ̃ba idjaɓa nãwã jara ɓʉa: “Judiorãra Samariaɗebema epeɗecoɗe ne coɗaca bẽrã.”
4:20. Samariaɗebemarãba Guerizim eyaɗe Ãcõrẽa bia beɗeabadjiɗaa. Josuera, idji ume panʉ siɗa mama Ãcõrẽa bia beɗeasiɗaa (Josue 8:30-35). Ebal eyara Guerizim quĩrãpe ɓʉa.
4:22. Isaía 2:2-3.
4:25. Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗa. Griego beɗeaɗe “Crito” ɓʉ́ ɓʉa. Arameo beɗeaɗe jarabadaa “Mesías.” Critora idjaɓa Mesíara trʉ̃ẽ́a, ãtebʉrʉ jara panʉa “Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗa” wa “Ãcõrẽba dadjirã Boroda ɓʉɗa.”
4:42. Jũmarã ẽdrʉ edabarida. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe idjaɓa ɓʉ́ ɓʉa “Crito.”
4:44. Mateo 13:57; Marco 6:4; Luca 4:24.
4:46. Juaʉ̃ 2:1-11.