Juaʉ̃ 7:1-53

7  Mãwãnacarea Jesura Galilea druaɗe pʉrrʉa nĩbasia. Judea druaɗaa wã quĩrĩãẽ́ basía judiorã bororãba idjira bea quĩrĩã panana bẽrã.  Maʉ̃ne judiorã de zaqueɗe warrewarrea panabada ewarira caita ɓasia.*  Maʉ̃ bẽrã Jesu djabarãba idjía jarasiɗaa: –Biara ɓʉa bʉra Judeaɗaa wãida bʉ ẽpẽ ɓea jãmabemarã biɗa bʉa obarira ununamãrẽã.  Trʉ̃ ɓʉga ɓa quĩrĩã ɓʉba ne o ɓʉra mẽrã ocaa. Bʉa ne ununacada o ɓʉ bẽrã ebuɗa odua jũmarãba cawaɗamãrẽã.–  Jesu djabarãba mãwã jarasiɗaa ãdjia biɗa idjira Ãcõrẽba diabueɗada ĩjãnaẽ́ panʉ bẽrã.  Maʉ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Mʉ̃ wãi ewarira waɗibiɗa jũẽẽ́ ɓʉa baribʉrʉ bãrãra baridua ewariɗe wãnida panʉa.  Naʉ̃ ẽjũãnebemarãba bãrãra quĩrãma panʉẽ́a. Mʉ̃drʉ quĩrãma panʉa, ãdjirãba cadjirua obadada mʉ̃a ebuɗa jara ɓʉ bẽrã.  Wãnadua maʉ̃ ewari droma o panʉmaa. Mʉ̃ra waɗi wãẽ́a mʉ̃ wãi ewarira jũẽẽ́ ɓʉ bẽrã.–  Mãwã jarapeɗa Galilea druaɗe ɓesia. De zaqueɗe warrewarrea panabada ewari o panʉmaa Jesu wãna 10  Jesu djabarãra maʉ̃ ewari droma o panʉmaa wãsiɗaa. Mãwãnacarea Jesura wãsia. Baribʉrʉ ebuɗa wãẽ́ basía ẽberãrãba cawarãnamãrẽã. 11  Judiorã bororãba idjira jʉrʉ panasiɗaa. Ãdjirãba iwiɗibadjiɗaa: –¿Jãʉ̃ Jesura sãma ɓʉ?– 12  Maʉ̃ne zocãrã arima duanʉba Jesuɗebemada iwidrʉa beɗea duanasiɗaa. Ʉ̃cʉrʉba jarabadjiɗaa: “Idjira ẽberã biaa,” baribʉrʉ dewararãba jarabadjiɗaa: “Mãwãẽ́a; idjira sewaiɗa ɓʉa.” 13  Baribʉrʉ judiorã bororãda waya panʉ bẽrã ni aɓaʉba Jesuɗebemada jĩgua beɗeaɗaca basía. 14  Maʉ̃ ewari droma ẽsidra obʉdaɗe Jesura Ãcõrẽ de dromanaa wãpeɗa dajadaare jaradia ɓesia.* 15  Mãwã ɓʉɗe judiorã bororãba cawa crĩchaɗaẽ́ basía. Nãwã jĩgua jarasiɗaa: –Ni aɓaʉba naʉ̃ ẽberãa jaradiaɗaẽ́ baɗamĩna ¿sãwã jãcua cawa ɓʉ?– 16  Maʉ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Mʉ̃a jaradia ɓʉra mʉ̃reẽ́a, ãtebʉrʉ mʉ̃ Diabueɗaɗea. 17  Ãcõrẽba quĩrĩã ɓʉda bariduaba oi carea ɓʉbʉrʉ, maʉ̃ ẽberãba ebuɗa cawaya ara mʉ̃dji crĩchaɗeba beɗeaẽ́ ɓʉda. Ãtebʉrʉ idjia cawaya mʉ̃a jaradia ɓʉra Ãcõrẽneda. 18  Bariduada ara idji crĩchaɗeba beɗea ɓʉbʉrʉ mãwã o ɓʉa ẽberãrãba idjiɗebemada bia beɗeaɗamãrẽã. Baribʉrʉ aɓaʉba quĩrĩã ɓʉbʉrʉ dewararãba idji diabueɗaɗebemada bia beɗeaɗida, wãrã beɗeada jarabaria; sewa ocaa. 19  Moiseba Ãcõrẽ leyra bãrãa diasia. Baribʉrʉ bãrãba maʉ̃ leyra ĩjãnacaa. Maʉ̃ careabʉrʉ bãrãba mʉ̃ra bea quĩrĩã panʉa.– 20  Maʉ̃ne ẽberãrãba iwiɗisiɗaa: –¿Caiba bʉra bea quĩrĩã ɓʉ? ¿Jai bʉ cacuaɗe ɓʉba mãwã crĩchabi ɓʉca?– 21  Jesuba panusia: –Mʉ̃a ʉ̃nãũbada ewariɗe ne ununaca aɓa oɗa carea bãrãba cawa crĩchaɗaẽ́ basía.* 22  Baribʉrʉ bãrã siɗa ʉ̃nãũbada ewariɗe ne obadaa. Umaquĩrã cacuara wẽãgobadaa Moiseba ɓʉɗa quĩrãca. (Wãrãda mãwã oɗira Moiseɗeba zeẽ́ basía, ãtebʉrʉ bãrã drõã naẽnabemaneba zesia.)* 23  Ãcõrẽba Moisea diaɗa ley ĩjã oɗi carea bãrãba ʉ̃nãũbada ewariɗe biɗa warra zaque cacuara wẽãgobadaa. Maʉ̃da bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã mʉ̃ ume quĩrũ panʉ ʉ̃nãũbada ewariɗe ẽberã biabiɗa carea? 24  Bãrãba unu panʉ carea biẽ́ beɗearãnadua, ãtebʉrʉ wãrã arada cawaɗapeɗa jipa beɗeaɗadua.– ¿Jesura Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗaca? 25  Jesuba Jerusaleʉ̃ne jaradia ɓasiɗe maʉ̃ puruɗebemarãba jara panasiɗaa: –¿Idjiẽ́ca beaɗi carea jʉrʉ panʉra? 26  Acʉɗadua, idjira nama ebuɗa beɗea ɓʉa. Baribʉrʉ ni aɓaʉba idjía ni cãrẽ siɗa jaraɗaẽ́ panʉa. Mãẽteara dadjirã bororãba crĩcha panʉsicada idjira Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗada.* 27  Baribʉrʉ dadjirãba cawa panʉa idjira sãmabemada. Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗa zebʉrʉɗe ni aɓaʉba cawaɗaẽ́a idjira sãmaʉba zebʉrʉda.–* 28  Maʉ̃ne Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia ɓʉɗe jĩgua jarasia: –Wãrãda bãrãba mʉ̃ra unubadaa idjaɓa cawa panʉa sãma ɓabarida. Baribʉrʉ mʉ̃ra ara mʉ̃djiɗeba zeẽ́ ɓʉa, ãtebʉrʉ mʉ̃ra ze ɓʉa wãrã jarabariɗeba. Bãrãba idjira cawaɗaẽ́ panʉa. 29  Mʉ̃a idjira cawa ɓʉa idjiɗeba zeɗa bẽrã. Idjia mʉ̃ra diabuesia.– 30  Maʉ̃ carea ãdjirãba Jesura jida quĩrĩã panasiɗaa, baribʉrʉ ni aɓaʉba jidaɗaẽ́ basía idji ewarira jũẽẽ́ ɓaɗa bẽrã. 31  Maʉ̃ne zocãrãba idjira ĩjãsiɗaa. Ãdjirãba jarasiɗaa: –Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗa zebʉrʉɗe ¿naʉ̃ ẽberãba o ɓʉ cãyãbara ne ununaca waiɓʉara ɓʉda oica?– Pariseorãba Jesu jidaɗi carea panana 32  Pariseorãba cawasiɗaa ẽberãrãba Jesuɗebemada iwidrʉa beɗea duanʉda. Maʉ̃ carea ãdjirãba, sacerdote bororã biɗa Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãda diabuesiɗaa Jesu jidaɗe wãnamãrẽã. 33  Mãwã panʉne Jesuba ẽberãrãa jarasia: –Mʉ̃ra bãrã ume dãrã ɓaẽ́a. Jãwã ɓapeɗa mʉ̃ Diabueɗamaa wãya. 34  Bãrãba mʉ̃ra jʉrʉɗia mãwãmĩna ununaẽ́a. Mʉ̃ wãbʉrʉmaa bãrãra poya wãnaẽ́a.– 35  Maʉ̃ carea judiorã arima ɓeaba ara ãduɓa jara duanasiɗaa: –¿Sãmaa wãi bẽrã dadjirãba idjira waa ununaẽ́? ¿Griegorã druaɗaa wãica judiorã jãma ɓeaa jaradiai carea? 36  ¿Cãrẽ cãrẽã idjia mãwã jara ɓʉ: “Bãrãba mʉ̃ra jʉrʉɗia mãwãmĩna ununaẽ́a”? Idjaɓa ¿cãrẽã jara ɓʉ “mʉ̃ wãbʉrʉmaa bãrãra poya wãnaẽ́a”?– Baido zocai ɓai ara diabariɗebema 37  Maʉ̃ ewari droma o panʉne dji jĩrũarebema ewarira dji dromaara ɓasia. Jesura jĩrũarebema ewariɗe ʉ̃ta nũmepeɗa jĩgua jarasia: –Bariduada opichia ɓʉbʉrʉ mʉ̃maa zedua, maʉ̃be baido zocai ɓai araɗebemada dodua. 38  Ãcõrẽ Beɗeaɗe jara ɓʉa bariduaba mʉ̃da ĩjãibʉrʉ zocai ɓai arara idjiɗeba do quĩrãca dewararãmaa wea jira ɓeya ãdjia biɗa edaɗamãrẽã.–* 39  Jesuba maʉ̃gʉɗeba cawabisia idji ĩjãbʉdaba Ãcõrẽ Jaurera edaɗida. Maʉ̃ ewariɗe Ãcõrẽ Jaurera waɗi zeẽ́ ɓasia Jesura waɗibiɗa bajãnaa wãẽ́ ɓaɗa bẽrã. Ẽberãrãba Jesuɗebema wariwaria beɗea duanana 40  Maʉ̃ beɗea ũrĩsiɗaɗe arima duanʉrãba jarasiɗaa: –Wãrãda naʉ̃ ẽberãra Ãcõrẽneba beɗeabari dji droma zeida ɓaɗaa.–* 41  Idjaɓa ʉ̃cʉrʉba jarasiɗaa: –Idjira Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗaa.– Baribʉrʉ dewararãba jarasiɗaa: –Mãwãẽ́a. Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗara Galileaɗeba zeẽ́a. 42  ¿Ãcõrẽ Beɗeaɗe jara ɓʉẽ́ca idjira Daviɗeba zeida? ¿Davi puru Beleʉ̃neba zeẽ́ca?–* 43  7:43-44 Mãwã Jesuɗebemada wariwaria beɗea duanʉne ʉ̃cʉrʉba idjira jida quĩrĩã panasiɗaa, baribʉrʉ ni aɓaʉba jidaɗaẽ́ basía. 45  Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãra jẽda wãsiɗaa pariseorã, sacerdote bororã ume ãbaa duanʉmaa. Baribʉrʉ Jesura jidaɗaẽ́ basía. Maʉ̃ bẽrã ãdjirãba zarrarãa iwiɗisiɗaa: –¿Cãrẽ cãrẽã idjira enenaẽ́ basi?– 46  Maʉ̃ne zarrarãba panusiɗaa: –Ni aɓaʉ ẽberãda jãʉ̃ ẽberã beɗeabari quĩrãca beɗeacaa.– 47  Maʉ̃ carea pariseorãba jarasiɗaa: –¿Mãẽteara idjia bãrã siɗa cũrũgasica? 48  Dai pariseorãba, dewara dji droma ɓea biɗa ni aɓaʉba idjira ĩjãnaẽ́ panʉa. 49  Idji ĩjã ɓeaba Ãcõrẽ leyra adua taɓeaa. Ãcõrẽba ãdjira cawa oya.– 50  Maʉ̃ne Nicodemoda ãdjirã ume ɓasia. Idjira Jesumaa naẽna diamasi beɗeaɗe wã ɓaɗa basía.* Maʉ̃gʉba ãdjirãa jarasia: 52  Ãdjirãba panusiɗaa: –¿Mãwãra bʉra Galileaɗebemaca? Ãcõrẽ Beɗeara bio acʉɓari ɓadua. Maʉ̃ne bʉa cawaya ni aɓaʉ Ãcõrẽneba beɗeabarida Galileaɗeba zeẽ́da.–* [ 53  Mãwã duananapeɗa jũmarãda ãdji deza wãbʉrʉsiɗaa.*

Beɗea eɗaare

7:2. Levitico 23:33-43.
7:14. Maʉ̃ ewari dromara ocho ewari obadjiɗaa.
7:21. Juaʉ̃ 5:1-9.
7:22. Genesi 17:10-27.
7:26. Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗa. Griego beɗeaɗe ɓʉ́ ɓʉa “Crito.”
7:27. Ʉ̃cʉrʉ judiorãba jarabadjiɗaa Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗara ni aɓaʉba cawaɗaẽ́da aɓa idjia Israel ẽdrʉ edabʉrʉɗaa.
7:38. Isaía 44:3; 55:1-4; 58:1; Joel 3:18; Zacaria 13:1.
7:40. Juaʉ̃ 1:21; 6:14; Deuteronomio 18:15-19.
7:42. Davi. 2 Samuel 7:12; Salmo 89:3-4; 132:11-12. Beleʉ̃. Miquea 5:2.
7:50. Juaʉ̃ 3:1-12.
7:52. Pariseorãba ãĩ jarasiɗaa. 2 Reye 14:25ɗe jara ɓʉa Jonára Gat-heferɗebemada. Maʉ̃ purura Nazare caita ɓasia Galilea druaɗe.
7:53. Griego beɗeaɗe zocãrã cartaɗe versículo 7:53ɗeba aɓa 8:11ɗaa neẽ́a. Ʉ̃cʉrʉ cartaɗe Luca 21:38are odja ɓʉa.