Juaʉ̃ 8:1-59

8  Maʉ̃be Jesura Olivo eyaɗaa wãsia.  Nurẽma diapeɗa wayacusa Ãcõrẽ de droma dajadaa wãsia. Mama ɓʉɗe ẽberãrã zocãrã idjimaa zesesiɗaa. Egode chũmepeɗa ãdjirãa jaradia ɓesia.  8:3-4 Mãwã duanʉne judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã biɗa wẽrã daunema ɓʉ jidapeɗaɗada enesiɗaa. Maʉ̃ wẽrãra arima duanʉ ẽsi ɓʉɗapeɗa Jesua jarasiɗaa: –Jaradiabari, naʉ̃ wẽrãra daiba jidasiɗaa aɓaʉ ume daunema ɓʉda.  –  Dadjirã leyɗe Moiseba nãwã ɓea wẽrãrãda mõgaraba taɓari beabisia.* ¿Bʉmaarã bia ɓʉca mãwã oɗida?–  Ãdjirãba mãwã jarasiɗaa Jesuba sãwã panui cawaya. Idjida biẽ́ jaraɗida crĩchasiɗaa. Maʉ̃ne Jesura eɗaa ɓarru chũmepeɗa idji jʉwa jĩwĩnĩba egoroɗe ɓʉ́ ɓesia.  Baribʉrʉ ãdjirãba mĩã sẽ iwiɗi panʉ bẽrã piradrʉpeɗa jarasia: –Dji cadjirua ocaba naʉ̃ wẽrãra mõgaraba taɓarida ɓʉa.–*  Mãwã jarapeɗa Jesura wayacusa eɗaa ɓarru chũmepeɗa egoroɗe ɓʉ́ ɓesia.  Jesuba jaraɗa ũrĩsiɗaɗe ara maʉ̃da aɓa aɓa wãbʉrʉ nũmesia.* Naãrã drõãrãda ãyã wãsiɗaa. Maʉ̃be cũdrarã siɗa wãbʉrʉsiɗaa. Jesura maʉ̃ wẽrã ume iduɓa ɓesia. 10  Jesu ʉ̃ta nũmebʉrʉɗe wẽrãra iduɓa nũmʉda unusia.* Maʉ̃be iwiɗisia: –Bʉ biẽ́ jara duananara ¿sãma panʉ?* ¿Caiba bʉra biẽ́ ɓʉi?– 11  Wẽrãba panusia: –Ni aɓaʉba, mʉ̃ Boro.– Jesuba jarasia: –Mʉ̃a biɗa bʉra biẽ́ ɓʉẽ́a. Wãdua, baribʉrʉ waa cadjiruara orãdua.–] Jesu naʉ̃ ẽjũãnebemarã itea ʉ̃naa 12  Mãwãnacarea Jesuba ẽberãrãa wayacusa jarasia: –Mʉ̃ra naʉ̃ ẽjũãnebemarã itea ʉ̃naa quĩrãca ɓʉa. Bariduaba mʉ̃da ẽpẽibʉrʉ pãĩmane nĩbaẽ́a, ãtebʉrʉ ʉ̃naane ɓʉ bẽrã zocai ɓai arada eroɓaya.– 13  Maʉ̃ne pariseorãba Jesua jarasiɗaa: –Bʉa ara bʉdjiɗebemada beɗea ɓʉ bẽrã maʉ̃ba jaraẽ́ ɓʉa bʉa jara ɓʉra wãrãda.– 14  Jesuba jarasia: –Ara mʉ̃djiɗebemada beɗea ɓʉmĩna mʉ̃a jara ɓʉra wãrã araa. Mʉ̃a cawa ɓʉa mʉ̃ra sãmaʉba zesida idjaɓa sãmaa waya wãida. Baribʉrʉ bãrãba maʉ̃ra adua panʉa.* 15  Bãrãba naʉ̃ ẽjũãnebema crĩchaɗeba mʉ̃ra acʉ panʉa. Mʉ̃a ni aɓaʉda mãwã acʉcaa. 16  Mʉ̃a djãrã sãwã ɓeada acʉpeɗa jaraibʉrʉ, mʉ̃a jara ɓʉra wãrã araa, mʉ̃duɓaʉba mãwã jaraẽ́ ɓʉ bẽrã. Ãtebʉrʉ mʉ̃ Zeza, mʉ̃ Diabueɗaba mʉ̃ ume mãwã jara ɓʉa. 17  Bãrã leyɗe jara ɓʉa ẽberã uméba aɓari beɗeada jaraɗibʉrʉ ãdjia jara panʉra wãrãda.* 18  Ara maʉ̃ quĩrãca ara mʉ̃djiɗebemada beɗea ɓʉa, idjaɓa mʉ̃ Zeza, mʉ̃ Diabueɗara mʉ̃are beɗea ɓʉa.– 19  Maʉ̃ne ãdjirãba Jesua iwiɗisiɗaa: –Mãẽteara bʉ Zezara ¿sãma ɓʉ?– Jesuba panusia: –Bãrãba mʉ̃ra adua panʉa idjaɓa mʉ̃ Zeza siɗa adua panʉa. Bãrãba mʉ̃da wãrãda cawabʉdabara, mʉ̃ Zeza siɗa cawacasiɗaa.– 20  Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada, parata Ãcõrẽa diabadama jaradia ɓasiɗe jũma maʉ̃gʉra jarasia. Baribʉrʉ ni aɓaʉba idjira jidaɗaẽ́ basía idji ewarira waɗi jũẽẽ́ ɓaɗa bẽrã. Mʉ̃ wãbʉrʉmaa bãrãra poya wãnaẽ́a 21  Maʉ̃be Jesuba jarasia: –Mʉ̃ra wãya. Wãnacarea bãrãba mʉ̃ra jʉrʉɗia baribʉrʉ ununaẽ́a. Bãrãba mʉ̃da ĩjãnaẽ́ bẽrã cadjiruaɗe beuɗia. Wãrãda mʉ̃ wãbʉrʉmaa bãrãra poya wãnaẽ́a.– 22  Maʉ̃ bẽrã judiorã bororãda ãdjiduɓa beɗea duanasiɗaa: –Mãẽteara ¿iduɓa beuica? ¿Idjia maʉ̃ carea jara ɓʉca: “Mʉ̃ wãbʉrʉmaa bãrãra poya wãnaẽ́a”?– 23  Maʉ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrãra naʉ̃ ẽjũãnebemaa baribʉrʉ mʉ̃ra bajãnebemaa. Mʉ̃ra naʉ̃ ẽjũãnebemaẽ́a. 24  Maʉ̃ carea mʉ̃a jarasia bãrãra cadjiruaɗe beuɗida. Bãrãba Mʉ̃ra Mʉ̃da ĩjãnaẽ́ bẽrã cadjiruaɗe beuɗia.–* 25  Maʉ̃ carea ãdjirãba iwiɗisiɗaa: –¿Bʉra cai?– Jesuba panusia: –Dãrãbʉrʉa mʉ̃a bãrãa jara ɓʉda.* 26  Mʉ̃a ne zocãrãneba bãrãra beɗeaɗe ɓeaɗa aida ɓʉa. Baribʉrʉ mʉ̃ Diabueɗabʉrʉ cawa ɓʉa. Idji beɗeara wãrã araa. Mʉ̃a idjiɗeba ũrĩ ɓʉda naʉ̃ ẽjũãnebemarãa jarabaria.– 27  Baribʉrʉ ãdjirãba cawaɗaẽ́ basía Jesuba idji Zezaɗebemada beɗea ɓʉda. 28  Maʉ̃ carea idjia jarasia: –Bãrãba mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗara cruɗe cachibʉdaɗe cawaɗia Mʉ̃ra Mʉ̃da. Cawaɗia mʉ̃a ni maãrĩ biɗa ara mʉ̃djia quĩrĩã ɓʉ quĩrãca oca basida. Idjaɓa cawaɗia mʉ̃ra beɗea ɓasida mʉ̃ Zezaba jaradiaɗa quĩrãca. 29  Mʉ̃ Diabueɗara mʉ̃ ume ɓʉa. Mʉ̃ Zezaba mʉ̃duɓa amecaa mʉ̃a ewariza idjia quĩrĩã ɓʉda o ɓabari bẽrã.– 30  Jesuba maʉ̃gʉɗebema beɗea ɓasiɗe zocãrãba idjira ĩjãsiɗaa. Abrahaʉ̃ warrarã dji ara 31  Maʉ̃be Jesuba judiorã idji ĩjãbʉdarãa jarasia: –Bãrãba mʉ̃ beɗeada ĩjã pananibʉrʉ, wãrãda mʉ̃ ume nĩbabadarãda ɓeaɗia. 32  Mʉ̃neba bãrãba Ãcõrẽra wãrãda cawaɗia. Maʉ̃ba bãrãra djãrã nezoca ɓeaɗada ẽdrʉ ɓʉya.– 33  Ãdjirãba jarasiɗaa: –Baribʉrʉ dairãra Abrahaʉ̃neba yõpeɗaɗa bẽrã djãrã nezocarãẽ́a. ¿Sãwã bʉa dairãra ẽdrʉ ɓʉyaɗa a ɓʉ?– 34  Jesuba panusia: –Wãrã arada mʉ̃a jaraya: cadjirua o ɓeara cadjirua nezocarãa. 35  Nezocara idji boro ẽberãrãẽ́a, baribʉrʉ dji boro warrara idji zeza ume ewariza ɓabaria.* 36  Maʉ̃ bẽrã Ãcõrẽ Warraba bãrãra nezoca ɓeaɗada ẽdrʉ ɓʉibʉrʉ, wãrãda ewariza Ãcõrẽ ẽberãrãda ɓeaɗia. 37  Mʉ̃a cawa ɓʉa bãrãra Abrahaʉ̃neba yõpeɗaɗada, baribʉrʉ bãrãba mʉ̃ra bea quĩrĩã panʉa mʉ̃ beɗeara ĩjãnaẽ́ panʉ bẽrã. 38  Mʉ̃a jara ɓʉa jũma mʉ̃ Zezaba mʉ̃́a jaradiaɗada. Maʉ̃ne bãrãba ĩjã o panʉa bãrã zezaɗeba ũrĩpeɗaɗada.– 39  Ãdjirãba panusiɗaa: –Dai drõãenabema zezara Abrahaʉ̃a.– Baribʉrʉ Jesuba jarasia: –Bãrãra Abrahaʉ̃ warrarã dji ara baɗabara idjia oɗa quĩrãca ocasiɗaa. 40  Mʉ̃a bãrãa wãrã beɗeada jara ɓʉa Ãcõrẽba mʉ̃́a cawabiɗa quĩrãca. Mãwãmĩna bãrãba mʉ̃ra bea quĩrĩã panʉa. ¿Abrahaʉ̃ba mãwã osica? 41  Bãrãba bãdji zezaba obari quĩrãca obadaa.– Maʉ̃ne ãdjirãba jarasiɗaa: –¡Baribʉrʉ dairãra wẽrã deu ɓʉba toɗaẽ́a! Dairãba Zezada aɓabe eropanʉa. Idjira Ãcõrẽa.– 42  Jesuba jarasia: –Ãcõrẽda bãrã Zezabara, bãrãba mʉ̃ra wãrãda quĩrĩãcasiɗaa, Ãcõrẽneba zepeɗa nama ɓʉ bẽrã. Mʉ̃ra ara mʉ̃djiɗeba zeẽ́ basía. Idjiabʉrʉ diabuesia. 43  Mʉ̃a jara ɓʉra ¿sãwãẽrã bãrãba cawaɗaẽ́ panʉ? Bãrãba cawaɗaẽ́ panʉa, mʉ̃ beɗeada ũrĩ quĩrĩãnaca bẽrã. 44  Bãrã zezara diaurua. Maʉ̃ bẽrã idjia quĩrĩã ɓʉdrʉ bãrãba o quĩrĩã panʉa. Idjira naãrãeɗaʉba mĩã beabaria. Wãrãneba ɓacaa idjaɓa wãrã beɗeara jaracaa. Sewa obaria sewaiɗa ɓʉ bẽrã idjaɓa sewa zeza bẽrã. 45  Mʉ̃a wãrã beɗeada jara ɓʉa. Maʉ̃ bẽrã bãrãba mʉ̃ beɗeara ĩjãnacaa. 46  Mʉ̃a cadjiruada o ɓʉbʉrʉ ¿cãrẽ cadjiruada o ɓʉ? ¿Cai bãrãnebemaba poya jarai? Mʉ̃a wãrã beɗeada jara ɓʉbʉrʉ, ¿cãrẽ cãrẽã mʉ̃ beɗeara ĩjãnaẽ́ panʉ? 47  Ãcõrẽ ĩjã ɓʉba idji beɗeara ĩjã obaria baribʉrʉ bãrãra Ãcõrẽ warrarãẽ́ bẽrã idji beɗeara ĩjã oɗacaa.– Abrahaʉ̃ ɓai naẽna Mʉ̃ra Mʉ̃́a 48  Maʉ̃be judiorãba Jesua jarasiɗaa: –Bʉra Samariaɗebemada jãwã taɓʉa idjaɓa jai bara ɓʉa. ¿Dairãba ariɗe jara panʉẽ́ca?– 49  Maʉ̃ne Jesuba jarasia: –Mʉ̃ra jai neẽ́ ɓʉa. Mʉ̃ Zezaɗebemada bia beɗeabaria. Baribʉrʉ bãrãba mʉ̃nebemada bia beɗeaɗacaa. 50  Mʉ̃a jʉrʉẽ́ ɓʉa ẽberãrãba mʉ̃nebemada bia beɗeaɗamãrẽã. Baribʉrʉ aɓaʉba quĩrĩã ɓʉa ẽberãrãba mʉ̃nebemada bia beɗeaɗida. Idjiabʉrʉ cawa obaria. 51  Wãrã arada mʉ̃a jaraya, mʉ̃ beɗea ĩjã o ɓʉra beuca baya.– 52  Maʉ̃ne judiorãba Jesua jarasiɗaa: –Iɗibʉrʉ dairãba cawabʉdaa bʉra jai bara ɓʉda. Abrahaʉ̃ra beusia. Jũma Ãcõrẽneba beɗeabadarã siɗa beusiɗaa, baribʉrʉ bʉa jara ɓʉa: “Mʉ̃ beɗea ĩjã o ɓʉra beuca baya.” 53  Mãwãra ¿bʉra dai drõã naẽnabema Abrahaʉ̃ cãyãbara dji dromaara ɓʉca? Idjira beusia, idjaɓa jũma Ãcõrẽneba beɗeabadarã siɗa beusiɗaa. Bʉra ¿caida crĩcha ɓʉ?– 54  Jesuba panusia: –Ara mʉ̃djiɗebemada bia beɗeaibʉrʉ maʉ̃ba jaraẽ́ ɓʉa mʉ̃ra dji biada. Baribʉrʉ mʉ̃ Zezaba mʉ̃nebemada bia beɗea ɓʉa. Bãrãba idjira bãrã Ãcõrẽana a panʉa. 55  Baribʉrʉ idjira adua panʉa. Maʉ̃ne mʉ̃a idjira cawa ɓʉa. Idjida adua ɓʉaɗa aɗabara mʉ̃ra bãrã quĩrãca sewaiɗa ɓacasia. Baribʉrʉ mʉ̃a idjira cawa ɓʉ bẽrã idji beɗeada ĩjã o ɓʉa. 56  Bãrã drõã naẽnabema Abrahaʉ̃ra ɓʉsriɗasia mʉ̃ naʉ̃ ẽjũãnaa zebʉrʉ ewarira unuida cawa ɓaɗa bẽrã. Wãrãda unupeɗa bio ɓʉsriɗa ɓesia.– 57  Maʉ̃ne judiorãba Jesua jarasiɗaa: –Bʉra waɗibiɗa cincuenta poa ɓʉẽ́a. ¿Sãwã bʉa Abrahaʉ̃ra unusiaɗa a ɓʉ?– 58  Jesuba panusia: –Mʉ̃a wãrã arada jaraya: Abrahaʉ̃ ɓai naẽnaʉba Mʉ̃ra Mʉ̃́a.–* 59  Jesuba mãwã jaraɗa carea judiorãba mõgarada edasiɗaa idji taɓari ɓeaɗi carea.* Baribʉrʉ Jesura mĩrũpeɗa Ãcõrẽ de dajadabemada ãyã wãsia.*

Beɗea eɗaare

8:5. Idjaɓa jara ɓʉa dji umaquĩrã siɗa beuida ɓʉda. Levitico 20:10; Deuteronomio 22:22.
8:7. Deuteronomio 17:6-7.
8:9. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe naʉ̃ siɗa ɓʉ́ ɓʉa: “Ãdji soɗe cawa panasiɗaa jipaẽ́ ɓeada.”
8:10. Wẽrã iduɓa nũmʉda unusia. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe maʉ̃ra neẽ́a.
8:10. Bʉ biẽ́ jara duananara. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe maʉ̃ra neẽ́a.
8:14. Juaʉ̃ 7:27-29.
8:17. Deuteronomio 17:6; 19:15.
8:24. Mʉ̃ra Mʉ̃da. Maʉ̃gʉɗeba Jesuba jara ɓasia idjira Ãcõrẽda. Exodo 3:13-14.
8:25. Dãrãbʉrʉa mʉ̃a bãrãa jara ɓʉda. Griego beɗeaɗe maʉ̃ra ebuɗa ɓʉẽ́a. Ʉ̃cʉrʉmaarã jara ɓʉa: “Mʉ̃a bãrãa ¿cãrẽda cawa jaraida ɓʉ?” wa “Mʉ̃ra ¿cãrẽ cãrẽã bãrã ume beɗeaida ɓʉ?”
8:35. Genesi 21:9-13.
8:58. Exodo 3:13-14.
8:59. Levitico 24:14.
8:59. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe ɓʉ́ ɓʉa: “Jesura ara ãdji daiɗe necai ẽdrʉ wãsia.”