Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 17

Esom Bo Ma Jehovah!

Esom Bo Ma Jehovah!

“[Jehovah] n’enyi ka ne man ho.”—NDW. 149:4.

NDWOM 108 Nyankopɔn Dɔ

DZA YERUBOSUSU HO *

Hɛn sor Egya no “n’enyi ka” hɛn mu biara ho (Hwɛ nkyekyɛmu 1)

1. Ebɛnadze na Jehovah hu wɔ no nkorɔfo ho?

JEHOVAH NYANKOPƆN “n’enyi ka ne man ho.” (Ndw. 149:4) Hwɛ enyigye ara a iyi ma yenya! Jehovah hu su pa a yɛwɔ no, onyim nyimpa ban a hɛn mu biara botum abɛyɛ, na ɔtwe hɛn ba ne nkyɛn. Sɛ yɛkɔ do dzi no nokwar a, ɔbɔkɔ do atwe abɛn hɛn afebɔɔ!—John 6:44.

2. Ebɛnadze ntsi na ɔyɛ dzen ma binom dɛ wɔbɛgye edzi dɛ Jehovah dɔ hɔn?

2 Bi a binom bɛkã dɛ, ‘Minyim dɛ Jehovah dɔ no nkorɔfo dɛ kuw, naaso mibesi dɛn agye edzi dɛ Jehovah dɔ mara so?’ Ebɛnadze na ɔbɛma obi ebisa asɛm a ɔtse dɛm? Akyerɛbaa Oksana * faa atseetsee mu ber a nna ɔyɛ abofra no. Ɔkãa dɛ: “Aber a wonumaa me na mehyɛɛ akwampaae edwuma no ase no, m’enyi gyee papaapa. Naaso mfe 15 ekyir no, mehyɛɛ ase dɛ merekaakaa ndzɛmba bɔn a ɔtoo me aber a nna meyɛ abofra no. Iyi maa mibenyaa adwen dɛ Jehovah nngye me nnto mu bio, na memmfata dɛ ɔdɔ me.” Akyerɛbaa kwampaaefo bi a wɔfrɛ no Yua a no so hyiaa tsebea a ɔtse dɛmara kãa dɛ: “Osiandɛ nna mepɛ dɛ mema Jehovah n’enyi gye ntsi, mihyiraa mo nkwa do maa no. Naaso nna megye dzi dɛ Jehovah runntum nndɔ me.”

3. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

3 Tse dɛ nkyerɛbaa beenu a yɛakã hɔnho asɛm no, woara so, edɔ Jehovah papaapa, naaso bi a na w’adwen nnsi wo pi dɛ ɔno so dɔ wo. Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ egye dzi dɛ ɔdwen woho papaapa? Sɛ inya adwen dɛ Jehovah nndɔ wo a, ebɛnadze na obotum aboa wo? Hom mma yensusu dɛm nsɛmbisa yi ho.

SƐ YENYA ADWEN DƐ JEHOVAH NNDƆ HƐN A ƆYƐ HŨ

4. Ebɛnadze ntsi na ɔyɛ hũ dɛ yebenya adwen dɛ Jehovah nndɔ hɛn?

Ɔdɔ wɔ tum a okenyan hɛn ma yɛyɛ adze. Dɛm ntsi sɛ yɛgye dzi dɛ Jehovah dɔ hɛn na ɔboa hɛn a, iyi bɛka hɛn ma yeefi hɛn akoma nyinara mu asom no ɔmmfa ho nsɛndzendzen a yebehyia wɔ asetsena mu no. Naaso, sɛ yenya adwen dɛ Nyankopɔn nndwen hɛnho a, hɛn ‘ahoɔdzen bosuar.’ (Mbɛ. 24:10) Na sɛ hɛn abaw mu bu na yɛnngye nndzi dɛ Nyankopɔn dɔ hɛn a, ɔbɛyɛ mberɛw ama Satan dɛ ɔbɔtow ahyɛ hɛn do.—Eph. 6:16.

5. Adwen a binom wɔ dɛ Nyankopɔn nndɔ hɔn no, ebɛn nkantando na enya wɔ hɔn do?

5 Ndɛ, nokwar Christianfo binom hɔn adwen mu yɛ hɔn konsee wɔ ɔdɔ a Jehovah wɔ ma hɔn no ho, na iyi ama hɔn gyedzi ayɛ mberɛw. Asafo mu panyin bi a wɔfrɛ no James kãa dɛ: “Ɔwɔ mu dɛ nna morosom wɔ Bethel, na m’enyi gye asɛnka edwuma a menye m’asafo a wɔkã kasa fofor no bɔ mu yɛ no ho, naaso nna menngye nndzi dɛ Jehovah gye ɔsom a medze ma no no to mu. Odur ber bi no, nna munnhu sɛ Jehovah tsie me mpaabɔ mpo o.” Eva a no so som wɔ Bethel kãa dɛ: “Mubohun dɛ sɛ inya adwen dɛ Jehovah nndɔ wo a ɔyɛ hũ, obotum aka biribiara a eyɛ wɔ no som mu no. Iyi ka ɔpɛ a ewɔ dɛ ebɛyɛ sunsum afamu ndzɛmba no, na ɔsɛɛ enyigye a ewɔ wɔ Jehovah no som mu no.” Michael a ɔyɛ asafo mu panyin nye daa kwampaaefo no kãa dɛ: “Sɛ enngye nndzi dɛ Nyankopɔn dwen woho a, obotum ama aatwe woho efi no ho.”

6. Sɛ yenya adwen dɛ Nyankopɔn nndɔ hɛn a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ?

6 Suahu ahorow yi ma yehu mbrɛ osi ma adwen a ɔnye dɛ Nyankopɔn nndɔ hɛn no botum asɛɛ hɛn gyedzi koraa. Naaso, sɛ yenya adwen dɛ Nyankopɔn nndɔ hɛn a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ? Ɔsɛ dɛ yɛpow adwen a ɔtse dɛm ntsɛmara! Serɛ Jehovah dɛ ɔmboa wo ma yi ‘adwen’ a ɔtse dɛm fi wo tsirmu, na mbom nya ‘Nyankopɔn asomdwee a ɔtra ntseasee nyina no ma ɔnweɔn w’akoma nye w’adwen.’ (Ndw. 139:23; Phil. 4:6, 7) Afei kaa dɛ nnyɛ wankotsee na ewɔ adwen a ɔtse dɛm. Enuanom anokwafo afofor so wɔ adwen a ɔtse dɛm. Wɔ tsetse mber mu no, nna ɔsɛ dɛ Jehovah n’asomfo binom mpo gyina nsɛndzendzen a ɔtsetse dɛm ano. Hom mma yɛnhwɛ dza yebotum esũa efi ɔsomafo Paul no nhwɛdo no mu.

DZA YESŨA FI PAUL N’ASƐM NO MU

7. Ebɛn nsɛndzendzen na Paul hyiae?

7 Ana ɔtɔ da a, asodzi pii a ewɔ, na nntum nndzi ne nyinara ho dwuma no hyɛ wo do? Sɛ dɛm a, ebɛtse Paul ase. Nnyɛ asafo kor ho adwendwen na ɔbɛdaa no do, na mbom “asɔr [anaa asafo] nyina ho akɔdaadwen.” (2 Cor. 11:23-28) Ana yarba koannkɔ bi a ɔretseetsee wo no resɛɛ w’enyigye? Nna Paul wɔ honam mu nsoɛ bi a ɔma ɔtseetsee. Obotum aba dɛ nna ɔyɛ yarba bi, na ne yamu a nkyɛ woefi no do. (2 Cor. 12:7-10) Ana ɔtɔ da a, w’abaw mu bu osian wo sintɔ ntsi? Nna ɔtɔ da a, Paul so tse nka dɛmara. Osiandɛ nna aber biara ɔsɛ dɛ ɔyer noho ana oeetum ayɛ dza ɔtsen ntsi, ɔfrɛɛ noho “ɔmandzehunyi.”—Rom. 7:21-24.

8. Ebɛnadze na ɔboaa Paul ma ogyinaa nsɛndzendzen a ohyiae no ano?

Ɔmmfa ho nsɔhwɛ nye tsebea ahorow a obu abaw mu a Paul hyiae no, ɔkɔr do soom Jehovah. Ebɛnadze na ɔhyɛɛ no dzen ma otumii yɛɛ dɛm? Ɔwɔ mu dɛ nna onyim ne mberɛwyɛ paara dze, naaso ɔanntoto gyedzi a ɔwɔ wɔ werdam no mu no adze. Nna onyim Jesus n’anohoba a ɔnye dɛ ‘obiara a ɔgye Jesus dzi no benya onnyiewiei nkwa.’ (John 3:16; Rom. 6:23) Ekyingye biara nnyi ho dɛ, nna Paul ka hɔn a wɔkyerɛ gyedzi wɔ werdam no mu no ho. Nna ɔgye dzi dɛ Jehovah ayɛ krado dɛ hɔn a wɔayɛ bɔn a no mu yɛ dur mpo na woenu hɔnho no, ɔdze bɛkyɛ hɔn.—Ndw. 86:5.

9. Ebɛnadze na yesũa fi Paul ne nsɛm a wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Galatiafo 2:20 no mu?

9 Bio so, nna Paul gye dzi dɛ Nyankopɔn dɔ no papaapa, osiandɛ onyim dɛ Nyankopɔn somaa Christ ma obowui maa no. (Kenkan Galatiafo 2:20.) Hyɛ awerɛkyekyesɛm a Paul dze wiee dɛm kyerɛwsɛm no nsew. Ɔkãa dɛ: ‘Nyankopɔn ne Ba no dɔɔ me na ɔdze noho maa me.’ Paul anntse nnka dɛ ɔmmfata dɛ Nyankopɔn bɔdɔ no, na ɔamma annyɛ tse dɛ mbrɛ ɔrekã dɛ, ‘Mutum hu siantsir a Jehovah dɔ mo nuanom no, naaso emidze onnkotum adɔ me no.’ Paul kaa Romefo no wɔ ne krataa a ɔkyerɛwee no mu dɛ: “Yɛda ho yɛ ndzebɔnyɛfo no, Christ wui maa hɛn.” (Rom. 5:8) Biribiara nnyi hɔ a obotum esiw ɔdɔ a Nyankopɔn wɔ ma hɛn no kwan!

10. Ebɛnadze na yesũa fi Romefo 8:38, 39 no mu?

10 Kenkan Romefo 8:38, 39. Nna Paul gye dzi papaapa dɛ ɔdɔ a Nyankopɔn wɔ ma no no mu yɛ dzen papaapa. Ɔkyerɛɛw dɛ biribiara “runntum nntsew hɛn efi Nyankopɔn dɔ no” ho. Nna Paul nyim mbrɛ Jehovah sii nye Israelfo no dzii wɔ abotar mu. Afei so, nna onyim mbrɛ Jehovah esi ada ehumbɔbɔr edzi akyerɛ no no. Dɛm ntsi, wɔ kwan bi do no nna Paul rekã dɛ: ‘Sɛ Jehovah somaa nankasa ne Ba ma obowui maa me a, ana ɔsɛ dɛ minya adwen dɛ ɔnndɔ me?’—Rom. 8:32.

Dza no ho hia Nyankopɔn nye dza yɛyɛ no ndɛ nye dza yɛbɛyɛ no daakye, na nnyɛ mfom bi a yeedzi etwa mu (Hwɛ nkyekyɛmu 11) *

11. Ɔwɔ mu dɛ Paul dzii mfomdo ahorow tse dɛ dza wɔakã ho asɛm wɔ 1 Timothy 1:12-15 no, naaso nna ebɛnadze ntsi na ɔgye dzi dɛ Nyankopɔn dɔ no?

11 Kenkan 1 Timothy 1:12-15. Obotum aba dɛ nna ɔtɔ da a ndzɛmba bi a Paul ayɛ etwa mu no haw no. Ɔnnyɛ nwanwa dɛ ɔfrɛɛ noho dɛ ndzebɔnyɛfo mu “otsitsir”! Ansaana Paul rubohu nokwar no, ɔsoɛree tsiaa Christianfo no dzendzenndzen wɔ nkurow nkurow mu, ɔdze binom guu efiadze na ɔpeen do ma wokum binom so. (Andw. 26:10, 11) Fa no dɛ Paul ekehyia Christiannyi ɔbabun bi a ɔpeen do ma wokum n’awofo. Ehwɛ a ɔbɛtse nka dɛn? Paul nuu noho wɔ dza ɔyɛe no ho, naaso nna onyim dɛ orunntum nnyɛ dza ɔayɛ etwa mu no ho hwee. Ɔgyee too mu dɛ Christ wui maa no, na ɔdze ahotodo kyerɛɛw dɛ: “Ɔnam Nyankopɔn adom do na metse mbrɛ metse yi.” (1 Cor. 15:3, 10) Ebɛnadze na yebotum esũa efi mu? Gye to mu dɛ Christ wui maa wo, na obuee kwan maa wo ama eetum nye Jehovah enya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen. (Andw. 3:19) Dza no ho hia Nyankopɔn nye dza yɛyɛ no ndɛ nye dza yɛbɛyɛ no daakye, na nnyɛ mfom bi a yeedzi etwa mu, dɛ dɛm aber no nna yɛyɛ Jehovah Adasefo anaa yɛnnyɛ bi no.—Isa. 1:18.

12. Sɛ yɛtse nka dɛ yɛnnsɛ hwee anaa Nyankopɔn nndɔ hɛn a, ebɛn kwan do na kyerɛwtohɔ a ɔwɔ 1 John 3:19, 20 no botum aboa hɛn?

12 Sɛ edwendwen owu a Jesus wui maa wo bɔn no ho a, bi a ebɛkã dɛ, ‘Memmfata dɛ me nsa bɛka akyɛdze a ɔsom bo dɛm.’ Ebɛnadze ntsi na bi a ebɛtse nka dɛm? Hɛn akoma a onndzi mũ no botum adaadaa hɛn ma yaatse nka dɛ yɛnnsɛ hwee anaa Nyankopɔn nndɔ hɛn. (Kenkan 1 John 3:19, 20.) Sɛ yenya adwen a ɔtse dɛm a, no ho hia dɛ yɛkaa dɛ, “Nyankopɔn sõ kyɛn hɛn akoma.” Sɛ mpo yɛtse nka dɛ Jehovah nndɔ hɛn na ɔremmfa hɛn bɔn nnkyɛ hɛn a, hɛn sor Egya no da ho ara dɔ hɛn na ɔdze hɛn bɔn bɛkyɛ hɛn. No ho hia dɛ yɛgye dzi dɛ Jehovah dɔ hɛn. Sɛ yebotum ayɛ dɛm a, ɔsɛ dɛ yesũa n’Asɛm no da biara, yɛtaa bɔ mpaa, na yɛnye n’asomfo anokwafo bɔ fɛkuw dabaa. Ebɛnadze ntsi na no ho hia papaapa dɛ yɛbɛyɛ dɛm ndzɛmba yi?

MBRƐ BIBLE NO A YEBOSŨA, MPAABƆ, NYE ANYƐNKOFO ANOKWAFO BOTUM ABOA

13. Ebɛn kwan do na Nyankopɔn n’Asɛm no a yesũa no boa hɛn? (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Mbrɛ Nyankopɔn N’Asɛm No Si Boa Hɔn.”)

13 Sũa Nyankopɔn n’Asɛm no da biara, na ibohu Jehovah no su a ɔyɛ ahomka no yie. Ebɛba ebohu dɛ ɔdɔ wo papaapa. Sɛ edwendwen Nyankopɔn n’Asɛm no ne fã bi ho da biara a, ɔbɔboa wo ma eesusu ndzɛmba ho yie; ɔbɛma w’adwen nye w’akoma mu nsusui ayɛ papa. (2 Tim. 3:16) Asafo mu panyin bi a wɔfrɛ no Kevin a nna ɔtse nka dɛ mfaso nnyi no do ahen biara no kãa dɛ: “Ndwom 103 a mekenkanee na modwendween ho no boaa me ma m’enyi baa moho do, na muhun adwen a Jehovah wɔ wɔ moho no yie.” Eva a yeedzi kan akã no ho asɛm no kãa dɛ: “Ewimbir biara, megye ber dwendwen mbrɛ Jehovah tse nka wɔ ndzɛmba ho. Dɛm a meyɛ no ma m’akoma tɔ me yamu, na ɔma me gyedzi yɛ dzen.”

14. Ebɛn kwan do na mpaabɔ botum aboa hɛn?

14 Taa bɔ mpaa. (1 Thess. 5:17) Sɛ epɛ dɛ enye obi nya anyɛnkofa a no mu yɛ dzen a, ɔsɛ dɛ etaa nye no bɔ nkɔmbɔ na ekã w’akoma mu nsɛm kyerɛ no. Dɛmara na anyɛnkofa a yɛnye Jehovah wɔ no so tse. Sɛ yɛkã mbrɛ yesi tse nka, hɛn nsusui, nye hɛn haw kyerɛ no wɔ mpaabɔ mu a, yɛda no edzi dɛ yɛgye no dzi na yenyim dɛ ɔdɔ hɛn. (Ndw. 94:17-19; 1 John 5:14, 15) Yua a yeedzi kan akã no ho asɛm no kãa dɛ: “Sɛ mobɔ Jehovah mpaa a, nnyɛ dza osii wɔ da no mu nkotsee na mekã ho asɛm kyerɛ no. Mekã me nsɛm nyinara kyerɛ no, na mema ohu mbrɛ misi tse nka ankasa. Nkakrankakra no, mebohu Jehovah dɛ Egya a ɔdɔ ne mba ankasa, na nnyɛ dɛ edwuma mu panyin bi.”—Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Ana Akenkan?

15. Ebɛnadze na Jehovah yɛ dze kyerɛ dɛ ɔdwen hɛnho?

15 Enye anyɛnkofo anokwafo mbɔ; Jehovah dze hɔn ama hɛn dɛ akyɛdze. (Jas. 1:17) Hɛn sor Egya no ama hɛn enuanom a yɛnye hɔn bɔ mu som a ‘wɔdɔ hɛn aber nyina’; ɔyɛ iyi dze kyerɛ dɛ ɔdwen hɛnho. (Mbɛ. 17:17) Wɔ krataa a Paul kyerɛwee kɛmaa Colossaefo no mu no, ɔbobɔɔ Christianfo binom a wɔboaa no hɔn edzin na ɔkãa hɔnho asɛm dɛ wɔyɛ “akyekyewerɛ.” (Col. 4:10, 11) Nna Christ Jesus mpo hia mboa, na mboa a n’anyɛnkofo—abɔfo na nyimpa—dze maa no no, ɔkyerɛɛ ho enyisɔ.—Luke 22:28, 43.

16. Ebɛn kwan do na anyɛnkofo anokwafo botum aboa hɛn ma yaabɛn Jehovah kɛse?

16 Anyɛnkofo anokwafo a Jehovah dze hɔn ama dɛ akyɛdze no, ana irinya hɔn do mfaso kɛse? Sɛ yɛkã hɛn haw kyerɛ onua bi a noho akokwaa a, ɔno nnkyerɛ dɛ yɛyɛ mberɛw, mbom dɛm a yɛbɛyɛ no botum abɔ hɛnho ban. Hom mma yɛnhwɛ dza James a yeedzi kan akã noho asɛm no kãe. Ɔkãa dɛ: “Anyɛnkofa papa a menye Christianfo a hɔnho akokwaa enya no aboa me papaapa. Sɛ adwen a ɔmmfata hyɛ mo do a, dɛm anyɛnkofo a wɔsom bo yi sie abotar tsie me, na wɔkã kyerɛ me dɛ wɔdɔ me. Sɛ wɔyɛ dɛm a, ɔma muhu dɛ Jehovah dɔ me na ɔdwen mo ho.” Hwɛ hia a ohia dɛ yɛnye hɛn nuanom a yɛnye hɔn som yi bɛfa nyɛnko na yaakɔ do ahyɛ anyɛnkofa no mu dzen!

TSENA JEHOVAH NO DƆ MU

17-18. Woana na ɔsɛ dɛ yetsie no, na ebɛnadze ntsi a?

17 Satan mmpɛ dɛ yɛkɔ do yɛ dza ɔtsen. Ɔpɛ dɛ yenya adwen dɛ Jehovah nndɔ hɛn, na yɛmmfata dɛ ɔgye hɛn nkwa. Naaso dɛ mbrɛ adzesua yi ama yeehu no, asɛm a ɔtse dɛm nnyɛ nokwar koraa.

18 Jehovah dɔ wo. Esom bo ma no papaapa. Sɛ itsie no a, ‘ebɛtsena no dɔ mu’ dabaa dɛ mbrɛ Jesus so tse no dɔ mu no. (John 15:10) Dɛm ntsi mma nntsie Satan anaa enntse nka dɛ Jehovah nndɔ wo. Mbom tsie Jehovah a ohu ndzepa a hɛn mu biara botum ayɛ no. Gye dzi dɛ Jehovah “n’enyi ka ne man ho,” na woara so ka ho!

NDWOM 141 Nkwa Yɛ Anwanwadze

^ nky. 5 Hɛn nuanom binom wɔ hɔ a, ɔyɛ dzen ma hɔn dɛ wɔbɛgye ato mu dɛ Jehovah dɔ hɔn. Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ siantsir a yebotum agye edzi dɛ Jehovah dɔ hɛn mu biara. Afei so, yɛbɔhwɛ dza yebotum ayɛ aber a yeenya adwen dɛ Jehovah nndɔ hɛn no.

^ nky. 2 Wɔasesa edzin ahorow no bi.

^ nky. 67 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Ansaana Paul rubohu nokwar no, ɔtaa Christianfo na ɔdze hɔn mu pii guu efiadze. Aber a ɔbɛgyee dza Jesus ayɛ ama no no too mu no, ɔsesae na ɔhyɛɛ no nuanom Christianfo no nkuran; obotum aba dɛ hɔn mu binom wɔ hɔ a ɔtaa hɔn ebusuafo mpo.