Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 14

“Hom Ndzi N’anamɔn Ekyir”

“Hom Ndzi N’anamɔn Ekyir”

“Christ so hun amandze maa hom, gyaa hom esusudo dɛ hom ndzi n’anamɔn ekyir.”—1 PET. 2:21.

NDWOM 13 Christ Yɛ Hɛn Nhwɛdofo

DZA YERUBOSUSU HO *

Jesus egya hɛn anamɔn dɛ yendzi ekyir (Hwɛ nkyekyɛmu 1-2)

1-2. Obesi dɛn ayɛ yie dɛ yebedzi Jesus n’anamɔn ekyir? Fa mfatoho kyerɛkyerɛ mu.

FA NO dɛ enye nkorɔfo bi nam a hom rokɔ beebi, na beebi a hom nam no, hɔ yɛ hũ. Naaso obi a onyim hɔ dzi hom enyim a ɔrekyerɛ hom kwan. Osian mbrɛ famu hɔ tse ntsi aber a ɔrokɔ nyina ihu beebi a oetsiatsia no, anaa n’anamɔn. Afei dze odur beebi no, nna innhu obi a ɔrekyerɛ hom kwan no! Naaso emmbɔ hũ. Osiandɛ obi a ɔrekyerɛ hom kwan no egya anamɔn a hom botum edzi ekyir!

2 Dɛ nokwar Christianfo no, hɛn so, wɔ kwan bi do no yɛnam beebi a hɔ yɛ hũ; ɔno nye wiadze bɔn a yɛtse mu yi. Naaso enyigyesɛm nye dɛ, Jehovah ama hɛn Kwankyerɛfo a odzi mũ—ne Ba Jesus Christ a yebotum edzi n’anamɔn ekyir. (1 Pet. 2:21) Bible ho nhwehwɛmu nwoma bi kã dɛ, aber a Peter kãa dɛm asɛm yi no, nna ɔdze Jesus rototo obi a ɔrekyerɛ kwan ho. Dɛ mbrɛ kwankyerɛfo no gyaa anamɔn no, dɛmara na Jesus so egya hɛn anamɔn a yebotum edzi ekyir. Hom mma yensusu nsɛmbisa ebiasa a ɔfa Jesus n’anamɔn a yebedzi ekyir no ho: Jesus n’anamɔn ekyir a yebedzi no kyerɛ dɛn? Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yedzi Jesus n’anamɔn ekyir? Yebesi dɛn edzi Jesus n’anamɔn ekyir?

JESUS N’ANAMƆN EKYIR A YEBEDZI NO KYERƐ DƐN?

3. Sɛ wɔkã dɛ yendzi obi n’anamɔn ekyir a, ɔkyerɛ dɛn?

3 Sɛ wɔkã dɛ yendzi obi n’anamɔn ekyir a, ɔkyerɛ dɛn? Wɔ Bible mu no, ɔtɔ da a wɔdze nkasafua “nantsew” nye “anamɔn” gyina hɔ ma nyimpa bi n’asetsena kwan. (Gen. 6:9; Mbɛ. 4:26) Wobotum dze mbrɛ nyimpa bi si bɔ ne bra no atoto anamɔn a ogya aber a ɔrenantsew no ho. Dɛm ntsi sɛ wɔkã dɛ yendzi obi n’anamɔn ekyir a, ɔkyerɛ dɛ yebedzi no nhwɛdo ekyir na yeesũasua no.

4. Jesus n’anamɔn ekyir a yebedzi no kyerɛ dɛn?

4 Sɛ dɛm a, Jesus n’anamɔn ekyir a yebedzi no kyerɛ dɛn? Dza ɔkyerɛ nye dɛ yebosũasua no nhwɛdo. Wɔ kyerɛwsɛm a adzesua yi gyina do mu no, nna ɔsomafo Peter rekã nhwɛdo pa a Jesus yɛe wɔ abotar a ɔdze gyinaa amandzehu ano no ho asɛm pɔtsee. Naaso akwan afofor wɔ hɔ a yebotum afa do esũasua Jesus. (1 Pet. 2:18-25) Nokwasɛm nye dɛ, Jesus n’asetsena nyinara, kyerɛ dɛ, nsɛm a ɔkãe nye dza ɔyɛe nyinara yɛ nhwɛdo pa a yebotum edzi ekyir.

5. Dɛ nyimpa a yenndzi mũ no, ana yebotum edzi Jesus no nhwɛdo a odzi mũ no ekyir ampa? Kyerɛkyerɛ mu.

5 Dɛ nyimpa a yenndzi mũ no, ana yebotum edzi Jesus no nhwɛdo ekyir ampa? Nyew, yebotum. Kaa dɛ Peter tuu hɛn fo dɛ ‘yendzi Jesus n’anamɔn ekyir’ na mbom ɔannkã dɛ yendzi n’anamɔn ekyir pɛpɛɛpɛ. Dɛ nyimpa a yenndzi mũ no, sɛ yedzi Jesus n’anamɔn ekyir yie a, nna yɛdze ɔsomafo John n’asɛm yi reyɛ edwuma. Ɔkãa dɛ: ‘Yɛnnantsew dɛ mbrɛ Jesus so nantsewee’ no.—1 John 2:6.

EBƐNADZE NTSI NA ƆSƐ DƐ YEDZI JESUS N’ANAMƆN EKYIR?

6-7. Ebɛnadze ntsi na yebotum akã dɛ Jesus n’anamɔn ekyir a yebedzi no bɛma yɛabɛn Jehovah kɛse?

6 Jesus n’anamɔn ekyir a yebedzi no bɛma yɛabɛn Jehovah kɛse. Ebɛnadze ntsi na yebotum akã dɛm? Odzi kan, Jesus bɔɔ bra a ɔsɔ Nyankopɔn n’enyi dze yɛɛ nhwɛdo a odzi mũ maa hɛn. (John 8:29) Ntsi, sɛ yedzi Jesus n’anamɔn ekyir a, yɛbɔsɔ Jehovah n’enyi. Na yebotum enya ahotodo dɛ hɛn sor Egya no bɔtwe abɛn hɔn a wɔbɔ mbɔdzen dɛ wɔbɛfa no nyɛnko no.—Jas. 4:8.

7 Otsĩa ebien, Jesus sũasuaa n’Egya pɛpɛɛpɛr. Dɛm ntsi nna obotum akã dɛ: “Nyia oehu me no, oehu Egya no.” (John 14:9) Yebotum esũasua Jesus no su ahorow nye mbrɛ ɔnye afofor dzii no. Dɛ nhwɛdo no, ne yamu hyehyee no maa kwatanyi bi, ɔdaa ehumbɔbɔr edzi kyerɛɛ ɔbaa bi a nna ne yarba yɛ hũ, na ɔdaa tsema edzi kyerɛɛ hɔn a wɔahwer hɔn adɔfo wɔ owu mu. Sɛ yesũasua Jesus a, nna yerusũasua Jehovah so. (Mark 1:40, 41; 5:25-34; John 11:33-35) Mpɛn dodow a yesũasua Jehovah no, mpɛn dodow no ara na yɛbɛbɛn no kɛse.

8. Ebɛnadze ntsi na Jesus n’anamɔn ekyir a yebedzi no bɔboa hɛn ma yeedzi wiadze no do “konyim”? Kyerɛkyerɛ mu.

8 Jesus n’anamɔn ekyir a yebedzi no bɔboa hɛn amma wiadze bɔn yi aanntwetwe hɛn adwen. Wɔ anafua a otwa tun wɔ Jesus n’asaase do asetsena mu no, otumii kãa dɛ: “Medzi wiadze do konyim.” (John 16:33) Dza nna ɔrepɛ akyerɛ nye dɛ, ɔamma kwan ma nyimpa a wɔwɔ wiadze no mu no hɔn nsusui, ndzɛmba a wɔdze sisi hɔn enyi do, nye hɔn ndzeyɛɛ ennya no do nkantando. Jesus amma no werɛ emmfir siantsir a wɔsomaa no baa asaase do no da—dɛ ɔbɛtsew Jehovah ne dzin ho. Na hɛn so ɛ? Ndzɛmba pii na ɔwɔ wiadze yi mu a obotum atwetwe hɛn adwen. Naaso, dɛ mbrɛ Jesus yɛe no, sɛ yɛdze hɛn adwen si Jehovah n’apɛdze a yɛbɛyɛ no do a, hɛn so yebedzi wiadze no do “konyim.”—1 John 5:5.

9. Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ ama yaakɔ do anantsew kwan a ɔbɛma yenya onnyiewiei nkwa no do?

9 Jesus n’anamɔn ekyir a yebedzi no bɛma yenya onnyiewiei nkwa. Aber a aberantsɛ ɔdzefo bi bebisaa Jesus dza ɔsɛ dɛ ɔyɛ ama oeenya onnyiewiei nkwa no, Jesus kãa kyerɛɛ no dɛ: “Bra bɛka mo do.” (Matt. 19:16-21) Jesus kãa kyerɛɛ Jewfo binom a nna wɔnngye nndzi dɛ ɔno nye Christ no dɛ: ‘Mo nguan dzi m’ekyir: na mema hɔn onnyiewiei nkwa.’ (John 10:24-29) Nicodemus a nna ɔyɛ Sanhedrin bagua no munyi a n’enyi bɛgyee Jesus ne nkyerɛkyerɛ ho no, Jesus kãa kyerɛɛ no dɛ, hɔn a ‘wɔgye no dzi no benya onnyiewiei nkwa.’ (John 3:16) Sɛ yɛdze nsɛm a Jesus kãe no yɛ edwuma, na yesũasua no nhwɛdo a, ɔno kyerɛ dɛ yɛgye no dzi. Sɛ yɛyɛ dɛm a, yɛbɔkɔ do anantsew kwan a ɔbɛma yenya onnyiewiei nkwa no do.—Matt. 7:14.

YEBESI DƐN EDZI JESUS N’ANAMƆN EKYIR?

10. Sɛ ‘yebohu’ Jesus yie a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ? (John 17:3)

10 Sɛ yebotum edzi Jesus n’anamɔn ekyir a, ɔsɛ dɛ yehu no. (Kenkan John 17:3.) Hu a ‘yebohu’ Jesus no yɛ daadaa adzeyɛ anaa biribi a ɔsɛ dɛ yɛkɔ do yɛ. Ɔsɛ dɛ yehu Jesus na yehu no yie, kyerɛ dɛ, yebosũa no su ahorow, no nsusui nye ne gyinapɛn ahorow ho adze. Ɔmmfa ho mfe dodow a yɛdze atsena nokwar no mu no, ɔsɛ dɛ yɛkɔ do yɛ ndzɛmba a ɔbɛma yehu Jehovah nye ne Ba no.

11. Ebɛn nsɛm na Nsɛmpa anan no kã ho asɛm?

11 Jehovah fi ɔdɔ mu maa wɔkyerɛɛw Nsɛmpa anan no kaa n’Asɛm no ho mbrɛ ɔbɛyɛ a ɔbɔboa hɛn ma yeehu ne Ba no. Nsɛmpa no kã Jesus n’asetsena nye no som edwuma no ho abakɔsɛm. Dɛm kyerɛwtohɔ yi ma yehu nsɛm a Jesus kãe, ndzɛmba a ɔyɛe nye mbrɛ osii tsee nka no ho nsɛm. Dɛm nwoma anan yi boa hɛn ma yɛdze hɛn ‘adwen kɔ’ Jesus no nhwɛdo no do. (Heb. 12:3) Sɛ yɛbɛkã a, ɔyɛ kyerɛwtohɔ a ɔma yehu anamɔn a Jesus gyae. Dɛm ntsi sɛ yesũa kyerɛwtohɔ a ɔwɔ dɛm Nsɛmpa yi mu a, yebotum ehu Jesus na yeehu no yie. Sɛ yehu no yie a, yebotum edzi n’anamɔn ekyir.

12. Yebesi dɛn enya Nsɛmpa no do mfaso kɛse?

12 Sɛ yebenya Nsɛmpa no do mfaso kɛse a, ɔnnsɛ dɛ yɛkenkan no kɛkɛ. Mbom no, ɔsɛ dɛ yɛgye ber sũa no yie na yɛdwendwen ho kɔ ekyir. (Josh. 1:8) Hom mma yɛnhwɛ nyansahyɛ ebien bi a obotum aboa hɛn ma yaadwendwen Nsɛmpa no ho, na yɛdze dza yɛkenkan no aayɛ edwuma.

13. Sɛ irusũa kyerɛwtohɔ a ɔwɔ Nsɛmpa no mu no a, ibesi dɛn afa no dɛ mbrɛ orisi?

13 Odzi kan, fa kyerɛwtohɔ a ɔwɔ Nsɛmpa no mu no dɛ mbrɛ orisi. Twa ho mfonyin wɔ w’adwen mu na fa no dɛ ihu na etse dza nna ɔrokɔ do no, na fa woho hyɛ tsebea no mu. Dza ɔbɔboa wo ma eetum ayɛ dɛm no, yɛ nhwehwɛmu wɔ nwoma ahorow a Jehovah n’ahyehyɛdze no dze ama hɛn no mu. Hwɛ nsɛm a woetwa kyerɛwtohɔ no ho ehyia no, kyerɛ dɛ, kyerɛwtohɔ a irusũa no mu nsɛm a odzii kan sisii nye dza osisii wɔ ɔno ekyir. Hwehwɛ nsɛm pii a ɔfa nyimpa nye mbea a wɔabobɔ edzin wɔ kyerɛwtohɔ no mu no ho. Fa asɛm a ɔwɔ kyerɛwtohɔ a irusũa no mu no toto Asɛmpa fofor mu kyerɛwtohɔ a ɔfa dɛm asɛm no ara ho. Ɔtɔ da a, Asɛmpa kyerɛwfo kor kã nsɛm bi a no ho hia a Asɛmpa kyerɛwfo fofor nnkã ho asɛm.

14-15. Yebesi dɛn dze dza yesũa fi kyerɛwtohɔ a ɔwɔ Nsɛmpa no mu ayɛ edwuma wɔ hɛn asetsena mu?

14 Otsĩa ebien, fa dza isũa fi Nsɛmpa no mu no yɛ edwuma wɔ w’asetsena mu. (John 13:17) Sũa kyerɛwtohɔ a ɔwɔ Asɛmpa a erekenkan no mu no yie. Sɛ iwie a, bisa woho dɛ: ‘Ana esuadze bi wɔ kyerɛwtohɔ yi mu a mubotum dze ayɛ edwuma wɔ m’asetsena mu? Mibesi dɛn dze dɛm kyerɛwtohɔ yi aboa obi fofor so?’ Susu nyimpa pɔtsee bi ho, na hwɛ dɛ wɔ ber a ɔfata mu no, ibefi ɔdɔ mu na aafa kwan bi do enye no akyɛ dza isũae no.

15 Hom mma yɛnhwɛ nhwɛdo a ɔfa mbrɛ yebesi dze dɛm nyansahyɛ ebien yi ayɛ edwuma no ho. Yebosusu kyerɛwtohɔ a ɔfa kunafo hianyi a Jesus hun no wɔ asɔrfi hɔ no ho.

OKUNAFO HIANYI NO A JESUS HUN NO WƆ ASƆRFI HƆ NO

16. Kã dza osii a wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Mark 12:41 no ho asɛm.

16 Fa kyerɛwtohɔ no dɛ mbrɛ orisi. (Kenkan Mark 12:41.) Twa dza osii no ho mfonyin. Nna ɔyɛ Nisan 11, 33 H.B. Nna wɔaka nda kakraabi ma Jesus eewu. Nna Jesus dze da no ne fã kɛsenara akyerɛkyerɛ wɔ asɔrfi hɔ. Naaso nna ɔnnda famu mma no osiandɛ nna nyamesom akandzifo no rosoɛr tsia no. Nna binom edzi kan ebebisa no tum kor a ɔdze yɛ no ndwuma no. Afofor so bebisaa no nsɛm bi a nna wosusu dɛ orunntum nnya ho mbuae. (Mark 11:27-33; 12:13-34) Dɛm aber yi dze, nna Jesus efi beebi a ɔwɔ no akɔ beebi fofor wɔ asɔrfi hɔ. Obotum aba dɛ nna beebi a ɔakɔ sesei no na wɔfrɛ no Mbaa Abangua no. Nna ohu sikakorabea a osisi ban no ho wɔ abangua no mu hɔ no. Ɔtsenaa hɔ na ɔhyɛɛ ase dɛ ɔrohwɛ hɔn a wɔdze hɔn ntoboa rubogu sikakorabea no mu no. Ohun esikafo pii a wɔdze sika pii boguu mu no. Obotum aba dɛ nna ɔbɛn sikakorabea no kakra ma ntsi sɛ nna wɔdze sika gu mu a ɔtse dede a sika no yɛ no.

17. Ebɛnadze na okunafo hianyi a wɔakã noho asɛm wɔ Mark 12:42 no yɛe?

17 Kenkan Mark 12:42. Mber kakraabi ekyir no, Jesus hun maame bi. Nna ɔyɛ “kunafo hianyi.” (Luke 21:2) Nna asetsena mu yɛ dzen ma no, na obotum aba dɛ nna onnyi sika kakra mpo a ɔdze bɔtotɔ ndzɛmba a ohia paara wɔ asetsena mu no. Naaso, ɔkɔr sikakorabea kor ho na ɔyɛɛ bɔkɔɔ dze kɔɔbermba ebien guu mu; obotum aba dɛ ɔdze guu mu no, sika no annyɛ dede mpo. Nna Jesus nyim dza ɔdze ebogu mu no—lepta ebien, nna ɔyɛ sika a wodzi no dɛm aber no no mu dza osuar koraa. Nna dɛm sika no nntum nntɔ ɔsorɔm anaa akasanoma kor mpo; nna wɔka nnoma a hɔn bo nnyɛ dzen koraa a wɔtɔ dze yɛ edziban no ho.

18. Dɛ mbrɛ Mark 12:43, 44 kyerɛ no, ebɛn asɛm na Jesus kãe faa okunafo no no ntoboa no ho?

18 Kenkan Mark 12:43, 44. Dza kunafo hianyi no yɛe no kaa Jesus n’akoma papaapa. Dɛm ntsi ɔfrɛɛ n’esuafo no na ɔtwee hɔn adwen sii dza okunafo no ayɛ no do, na ɔsee hɔn dɛ: “Kunafo hianyi yi dze pii ebogu mu akyɛn hɔn . . . nyina.” Afei ɔkãa dɛ: “Hɔn [nkanka esikafo no] nyina dza wɔwɔ ma abor hɔn do na wɔdze bi ebogu mu, na oyidze, ofi ne hia mu dze dza ɔwɔ nyina, n’asetsena nyina na ɔdze ebogu mu.” Aber a dɛm okunafo nokwafo yi dze ne sika a nna wɔaka wɔ no ho nyinara koguu sikakorabea no mu dɛm da no, nna ɔdze no ho roto Jehovah do dɛ narankasa nhwɛ no.—Ndw. 26:3.

Dɛ mbrɛ Jesus yɛe no, sɛ ihu dɛ afofor reyɛ dza wobotum nyinara ama Jehovah a, kamfo hɔn (Hwɛ nkyekyɛmu 19-20) *

19. Nsɛm a Jesus kãe faa okunafo hianyi no ho no, ebɛn esuadze tsitsir na yebotum enya efi mu?

19 Fa dza isũa fi kyerɛwtohɔ no mu no yɛ edwuma wɔ w’asetsena mu. Bisa woho dɛ, ‘Nsɛm a Jesus kãe faa okunafo hianyi no ho no, ebɛn esuadze na mubotum enya efi mu?’ Susu okunafo no ho hwɛ. Ekyingye biara nnyi ho dɛ, nna ne yamu a nkyɛ obotum dze pii ama Jehovah. Naaso, ɔyɛɛ dza obotum; kakra a ɔwɔ no, ɔdze ne nyinara maa Jehovah. Nna Jesus nyim dɛ okunafo no no ntoboa no som bo ma n’Egya. Esuadze tsitsir a yenya fi mu nye yi: Sɛ yɛyɛ dza yebotum nyinara ma Jehovah, kyerɛ dɛ, yefi hɛn akoma nye hɛn kra nyinara mu som no a, n’enyi sɔ. (Matt. 22:37; Col. 3:23) Sɛ Jehovah hu dɛ yɛreyɛ dza yebotum nyinara a, n’enyi gye papaapa! Dɛm ngyinadosɛm yi fa mber dodow nye ahoɔdzen a yɛdze som Jehovah no ho. Bi nye asɛnka edwuma no a yɛyɛ nye asafo nhyiamu a yɛkɔ.

20. Ibesi dɛn dze esuadze a ɔwɔ kyerɛwtohɔ a ɔfa okunafo no ho no ayɛ edwuma? Ma ho nhwɛdo.

20 Ibesi dɛn dze esuadze a ɔwɔ kyerɛwtohɔ a ɔfa okunafo no ho no ayɛ edwuma? Susu nkorɔfo pɔtsee a, bi a sɛ ekã kyerɛ hɔn dɛ Jehovah n’enyi sɔ mbɔdzen biara a wɔrobɔ no a, ɔbɛhyɛ hɔn nkuran no ho. Dɛ nhwɛdo no, ana inyim akyerɛbaa bi a ne mfe akɔ enyim a bi a ɔtse nka dɛ mfaso biara nnyi no do, anaa ne tsibowa bu no fɔ osiandɛ onnyi ahoɔdzen anaa apɔwmudzen a ɔdze bɛyɛ asɛnka edwuma no dɛ mbrɛ nna ɔyɛ mber bi a etwa mu no? Anaadɛ inyim onua bi a yarba koannkɔ a ɔyɛ yaw abɔ no ma n’abaw mu ebu osiandɛ onntum nnkɔ asafo nhyiamu nyinara wɔ Ahendzi Asa do ntsi? Kã nsɛm a “oye ma ntowdo” kyerɛ enuanom a wɔwɔ tsebea ahorow a ɔtsetse dɛm mu fa boa hɔn. (Eph. 4:29) Enye hɔn nkyɛ esuadze a ɔka akoma a inyae fii kyerɛwtohɔ a ɔfa okunafo hianyi no ho mu no. Nsɛm a ɔhyɛ nkuran a ebɛkã akyerɛ hɔn no botum ama woeenya awerɛhyɛmu dɛ, sɛ yɛyɛ dza yebotum nyinara ma Jehovah a, n’enyi sɔ. (Mbɛ. 15:23; 1 Thess. 5:11) Sɛ afofor yɛ dza wobotum nyinara ma Jehovah, ɔmmfa ho dɛ osuar mpo, na ekamfo hɔn a, nna iridzi Jesus n’anamɔn ekyir.

21. Ebɛnadze na esi wo bo dɛ ebɛyɛ?

21 Hɛn enyi sɔ papaapa dɛ kyerɛwtohɔ a ɔwɔ Nsɛmpa no mu no ma yehu pii fa Jesus n’asetsena ho, osiandɛ ɔboa hɛn ma yesũasua no na yedzi n’anamɔn ekyir! Ebɛnadze ntsi na emmfa ber a edze yɛ ankorankor adzesua anaa Ebusua Som no nnsũa kyerɛwtohɔ a ɔwɔ Nsɛmpa no mu no? Hom mma ɔntsena hɛn adwen mu dɛ, sɛ yebenya adzesua a ɔtse dɛm no do mfaso kɛse a, ɔsɛ dɛ yɛfa kyerɛwtohɔ no dɛ mbrɛ orisi na yɛdze dza yesũa fi mu no yɛ edwuma wɔ hɛn asetsena mu. Sɛ sũa a yebosũasua dza Jesus yɛe no da nkyɛn a, ɔsɛ dɛ yetsie nsɛm a ɔkãe no so. Wɔ adzesua a odzi hɔ mu no, yɛbɔhwɛ dza yebotum esũa efi Jesus ne nsɛm a otwa tun a ɔkãe ansaana oruwu no mu.

NDWOM 15 Kamfo Jehovah N’abakan No!

^ nky. 5 Dɛ nokwar Christianfo no, ɔsɛ dɛ ‘yedzi Jesus n’anamɔn ekyir.’ Ebɛn ‘anamɔn’ na Jesus gyae too hɔ dɛ yendzi ekyir? Yebenya dɛm asɛmbisa yi ho mbuae wɔ adzesua yi mu. Afei so, yebosusu siantsir a ɔsɛ dɛ yedzi n’anamɔn ekyir nye mbrɛ yebesi ayɛ dɛm no ho.

^ nky. 60 MFONYIN HO NKYERƐKYERƐMU: Akyerɛbaa bi adwendwen nsɛm a Jesus kãe faa okunafo hianyi no ho no ewie na ɔrekamfo akyerɛbaa bi a ne mfe akɔ enyim wɔ ne kra nyinara mu a ofi som no ho.