Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Ibesi Dɛn Egyina Dadwen Ano?

Ibesi Dɛn Egyina Dadwen Ano?

DADWEN wɔ hɔ yi, obotum ama yaabotow paa. (Mbɛ. 12:25) Ana dadwen bi abɛda wo do ma egye woho a ɔnngye? Ɔyɛ a etse nka dɛ beebi a woedu no dze irunntum nnyɛ ho hwee? Sɛ dɛm a, kaa dɛ nnyɛ wanko na etse nka dɛm. Hɛn mu pii wɔ hɔ a, dza woesi wɔ hɛn asetsena mu anaa tsebea bi a yɛrefa mu no ama yɛayɛ hahaaha, yɛretseetsee anaa mpo woegya hɛn adwendwen. Obotum aba dɛ yɛrohwɛ hɛn busuanyi bi a ɔyar, anaa hɛn dɔfo bi ewu. Obotum so aba dɛ atoyerɛnkyɛm bi a osii no ama hɛnho aka, anaadɛ yerihyia ɔhaw fofor bi. Sɛ dadwen bi abɛda hɛn do a, ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yeetum egyina ano? *

Sɛ yesusu nhwɛdo bi a Ɔhen David yɛe no ho a, ɔbɔboa hɛn ma yeehu ndzɛmba bi a yebotum ayɛ dze egyina hɛn dadwen ano. Ohyiaa nsɛndzendzen pii wɔ n’asetsena mu; ɔtɔ da mpo a nna ogyina owu na nkwa nkwanta. (1 Sam. 17:34, 35; 18:10, 11) Ebɛnadze na ɔboaa David ma otumii gyinaa ne dadwen ano? Ebɛnadze na yebotum ayɛ dze esũasua no?

DZA ƆBOAA DAVID MA OTUMII GYINAA DADWEN ANO

Mber bi, David hyiaa ɔhaw ahorow bi toatoaa do. Ma yɛnhwɛ aber a nna Ɔhen Saul pɛ dɛ oku no ma ɔno ntsi nna oruguan no. Da kor bi, David nye ne mbarimba no kɔr ɔkõ. Aber a wɔbae no, wobohun dɛ atamfo abɛfa hɔn egyapadze, wɔahyew hɔn efie na wɔafa hɔn yernom na hɔn mba kɔ. Iyi maa David na ne mbarimba no werɛ howee. Ɔbaa dɛm no David yɛɛ n’adze dɛn? “David na nkorɔfo a wɔka no ho no wɔmaa hɔn ndze do na wosũi araa kodur dɛ wonnyi ahom bio dɛ wɔdze bosũ.” Dza ɔmaa David ho hiahiaa no kɛse koraa mpo nye dɛ, ne mbarimba no “kãa dɛ wobesiw no abo.” (1 Sam. 30:1-6) Dɛm aber yi nna David rihyia ɔhaw ebiasa wɔ ber kor no ara mu: Nna n’ebusua nkwa da esian mu, nna osuro dɛ ne mbarimba no boku no, afei nna Ɔhen Saul so rohwehwɛ no eku no. Ɔwodze hwɛ dadwen ara a nna iyi botum dze abɔto David no do!

Ebɛnadze na David yɛe? Ntsɛmara na “ɔhyɛɛ noho dzen wɔ [Jehovah] ne Nyankopɔn mu.” Ebɛnadze na ɔboaa David ma otumii yɛɛ iyi? Ɔda edzi dɛ nna ɔtaa bɔ Jehovah mpaa hwehwɛ no hɔ mboa na ɔdwendwen mboa a ɔdze aboa no mber bi a etwa mu no ho. (1 Sam. 17:37; Ndw. 18:2, 6) Nna David nyim paa dɛ ɔwɔ dɛ ɔhwehwɛ akwankyerɛ fi Jehovah hɔ. Ntsi obisaa no dza ɔnyɛ wɔ asɛm no ho. Aber a Jehovah kyerɛɛ David dza ɔnyɛ no, ntsɛmara na ɔdze yɛɛ edwuma. Iyi ntsi, Jehovah boaa David nye ne mbarimba no ma wɔkɛgyee hɔn mbusua nye hɔn egyapadze no. (1 Sam. 30:7-9, 18, 19) Ana ehyɛɛ ndzɛmba ebiasa a David yɛe no nsew? Ɔbɔɔ mpaa hwehwɛɛ mboa fii Jehovah hɔ, ɔdwendween dza nna Jehovah edzi kan ayɛ ama no no ho, na akwankyerɛ a Jehovah dze maa no no ɔdze yɛɛ edwuma. Yebesi dɛn esũasua David? Ma yɛnhwɛ akwan ebiasa a yebotum afa do ayɛ dɛm.

SŨASUA DAVID ABER A DADWEN BI AHYƐ WO DO NO

1. Bɔ mpaa. Aber biara a dadwen bɛhyɛ wo do no, bɔ mpaa hwehwɛ mboa na nyansa fi Jehovah hɔ. Sɛ ekɔ do bɔ Jehovah mpaa na ekã w’akoma mu nsɛm kyerɛ no a, iyi botum ama w’asomu aadwe wo. Naaso bi a wo tsebea no ntsi, dza ibotum ayɛ ara nye dɛ ebɔbɔ mpaa tsiabaa wɔ wo tsir mu. Aber biara a yɛbɔhwehwɛ mboa efi Jehovah hɔ no, nna yɛrekã asɛm a David dze ahotodo kãe yi bi. Ɔkãa dɛ: “Ewuradze yɛ mo botan, na m’akoban na me gyefo; me [Nyankopɔn], mo botantsim, no mu na medze mo werɛ bɛhyɛ.” (Ndw. 18:2) Aso mpaabɔ botum aboa wo ankasa? Akyerɛbaa kwampaaefo bi a wɔfrɛ no Kahlia kãa dɛ: “Sɛ mobɔ mpaa a, m’asomu dwe me paa. Mpaabɔ boa me ma muhu dza Jehovah pɛ dɛ meyɛ wɔ tsebea a mowɔ mu no mu, na iyi ma ahotodo a mowɔ wɔ no mu no yɛ kɛse.” Nokwasɛm nye dɛ, mpaabɔ yɛ akyɛdze a Jehovah dze ama hɛn, na ɔboa hɛn ma yegyina hɛn dadwen ano.

2. Dwendwen dza Jehovah ayɛ ama wo no ho. Sɛ ehwɛ nsɛm a woesisi wɔ w’asetsena mu a, ana ekaa ɔhaw ahorow bi a ihyiae a ihun dɛ Jehovah paa na ɔboaa wo ma itumii gyinaa ano? Sɛ yɛdwendwen mbrɛ Jehovah esi aboa hɛn nye n’asomfo wɔ mber bi a etwa mu no ho a, ɔbɛhyɛ hɛn dzen na ahotodo a yɛwɔ wɔ no mu no so bɛyɛ kɛse. (Ndw. 18:17-19) Asafo mu panyin bi a wɔfrɛ no Joshua kãa dɛ: “Ɔyɛ a mekyerɛw mpaa a muhu dɛ Jehovah ebua no to hɔ. Iyi aboa me paa, osiandɛ ɔma mekaa mpaa pɔtsee bi a mobɔe nye no ho mbuae a Jehovah dze maa me.” Nokwasɛm nye dɛ, sɛ yɛdwendwen ndzɛmba a Jehovah ayɛ ama hɛn no ho a, ɔbɛma yeenya ahoɔdzen dze egyina hɛn dadwen ano.

3. Fa Jehovah n’akwankyerɛ yɛ edwuma. Sɛ yɛpɛ dɛ yehu dza yebotum ayɛ wɔ tsebea bi mu a, ɔwɔ dɛ yedzi kan hwehwɛ akwankyerɛ a yebotum dze hɛnho ato do fi Nyankopɔn n’Asɛm mu. (Ndw. 19:7, 11) Nyimpa pii ehu dɛ, sɛ wɔkenkan Bible mu asɛm pɔtsee bi na wɔyɛ ho nhwehwɛmu kɔ ekyir a, ɔboa hɔn paa ma wohu mbrɛ wobesi dze kyerɛwnsɛm no ayɛ edwuma wɔ hɔn asetsena mu. Asafo mu panyin bi a wɔfrɛ no Jarrod kãa dɛ: “Sɛ meyɛ kyerɛwnsɛm bi ho nhwehwɛmu a, ɔboa me ma musũa dɛm kyerɛwnsɛm no ho nsɛm pii, na ɔma metse dza Jehovah rekã akyerɛ me no ase. Iyi ma asɛm no sian kɔ m’akoma tɔnn na muhu mbrɛ mibesi dze Nyankopɔn n’akwankyerɛ ayɛ edwuma.” Sɛ yɛhwehwɛ Jehovah n’akwankyerɛ fi n’Asɛm Bible no mu na yɛdze dɛm akwankyerɛ no yɛ edwuma a, ɔbɔboa hɛn paa ma yeetum egyina hɛn dadwen ano.

JEHOVAH BƆBOA WO MA EETUM EGYINA WO DADWEN ANO

David hun dɛ sɛ obotum egyina ne dadwen ano a, obehia Jehovah no mboa. N’enyi sɔɔ mboa a Jehovah dze maa no no araa ma ɔkãa dɛ: ‘Na me Nyankopɔn no tum na medze huruw tra fasu. Nyankopɔn a ɔdze ahoɔdzen bɔ me do.’ (Ndw. 18:29, 32) Bi a yɛbɛtse nka dɛ ɔhaw a yerihyia no mu yɛ dzen ntsi yerunntum nnyɛ ho hwee. Naaso, Jehovah botum aboa hɛn ma yeetum egyina ɔhaw biara ano! Nokwasɛm nye dɛ, sɛ yɛbɔ mpaa serɛ Jehovah hɔ mboa, yɛdwendwen ndzɛmba pa a ɔayɛ ama hɛn no ho, na yɛdze n’akwankyerɛ yɛ edwuma a, yebotum enya awerɛhyɛmu dɛ ɔbɛma hɛn ahoɔdzen nye nyansa ma yɛdze egyina hɛn dadwen ano!

^ Obi a adwendwen hyɛ no do araa ma ɔyɛ ho hwee a ɔnnyɛ yie no, bi a no ho behia dɛ ɔkɔ ayarsabea.