Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 16

Sɛ Ifi W’akoma Nyina Mu Yɛ Dza Ibotum Biara Ma Jehovah A, W’enyi Bɛgye

Sɛ Ifi W’akoma Nyina Mu Yɛ Dza Ibotum Biara Ma Jehovah A, W’enyi Bɛgye

“Hom mma obiara nsɔ nankasa n’edwuma nhwɛ.”​—GAL. 6:4.

NDWOM 37 Yebefi Hɛn Kra Nyina Mu Asom Jehovah

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Ebɛnadze na ɔma hɛn enyi gye ankasa?

 JEHOVAH pɛ dɛ hɛn enyi gye. Yenyim dɛm nokwasɛm yi, osiandɛ enyigye ka sunsum no aba no ho. (Gal. 5:22) Sɛ yɛdze hɛnho nyina hyɛ ɔsom edwuma no mu na yɛboa hɛn nuanom wɔ akwan ahorow do a, yenya enyigye ankasa, osiandɛ ɔma mu wɔ enyigye kyɛn ɔgye.​—Andw. 20:35.

2-3. (a) Dɛ mbrɛ Galatiafo 6:4 ma yehu no, ebɛn ndzɛmba ebien na obotum aboa hɛn ma yaakɔ do enya enyigye wɔ Jehovah no som mu? (b) Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

2Galatiafo 6:4 no, ɔsomafo Paul kãa ndzɛmba ebien bi a ɔbɔboa hɛn ma yaakɔ do enya enyigye ho asɛm. (Kenkan.) Odzi kan, ɔsɛ dɛ yefi hɛn akoma nyina mu yɛ dza yebotum ma Jehovah. Sɛ yeefi hɛn akoma nyina mu reyɛ dza yebotum biara ama Jehovah a, ɔsɛ dɛ hɛn enyi gye. (Matt. 22:36-38) Otsĩa ebien, ɔnnsɛ dɛ yɛdze hɛnho toto afofor ho. Dza hɛn apɔwmudzen, ntsetsee a yeenya anaa adomakyɛdze a yɛwɔ ntsi yetum yɛ biara no, ɔsɛ dɛ yɛda Jehovah ase wɔ ho. Adze yi, biribiara a yɛwɔ no Jehovah na ɔdze maa hɛn. Sɛ yehu dɛ afofor bɔ hɔnho mbɔdzen wɔ ɔsom edwuma no n’afã bi kyɛn hɛn a, ɔsɛ dɛ yɛma hɛn enyi gye dɛ wɔdze adomakyɛdze a wɔwɔ no riyi Jehovah ayɛw. Na ɔnnyɛ dɛ wɔdze reyɛ dza hɔnankasa benya do mfaso anaa dza ɔbɛma afofor ehu dɛ wɔbɔ hɔnho mbɔdzen kyɛn afofor. Sɛ yɛtse ase dɛm a, yɛrennye hɔn nnsi akan, mbom yebosũasua hɔn.

3 Sɛ yɛtse nka dɛ yenntum nnyɛ pii wɔ hɛn som mu a, adzesua yi bɛma yeehu dza obotum aboa hɛn. Afei so, ɔbɔboa hɛn ma yeehu mbrɛ yebotum dze adomakyɛdze biara a yɛwɔ no edzi dwuma yie, nye dza yebotum esũa efi afofor hɔ.

ABER A YƐTSE NKA DƐ YENNTUM NNYƐ PII WƆ JEHOVAH NO SOM MU

Wɔ hɛn asetsena nyina mu no, sɛ yefi hɛn akoma mu yɛ dza yebotum biara ma Jehovah a, n’enyi sɔ (Hwɛ nkyekyɛmu 4-6) *

4. Ebɛn tsebea na sɛ yɛkɔ mu a obotum ama hɛn abaw eebu? Ma ho nhwɛdo.

4 Jehovah n’asomfo binom wɔ hɔ a, ɔyɛ dzen ma hɔn dɛ wɔbɛgye ato mu dɛ osian mpanyinyɛ anaa yarba ntsi worunntum nnyɛ pii wɔ Jehovah no som mu. Yɛmfa hɛn akyerɛbaa Carol dɛ nhwɛdo. Mber bi a abɛsen kɔ no, onyaa ho kwan kɔsomee wɔ beebi a nna mboa ho hia kɛse. Dɛm aber no, ɔnye nkorɔfo 35 sũaa Bible na ɔboaa hɔn mu pii ma wohyiraa hɔnho do na wonumaa hɔn. Nna Carol n’asɛnka edwuma no kɔ yie! Naaso, yarba bi a no mu yɛ dzen bɔɔ no ma ɔno ntsi mpɛn pii no nna ɔwɔ fie. Carol kãa dɛ: “Me yarba no ntsi, munntum nnyɛ dza afofor tum yɛ no. Ntsi metse nka dɛ mommbɔ moho mbɔdzen dɛ mbrɛ afofor yɛ no. Mowɔ ɔpɛ paa dɛ mebɛyɛ pii, naaso munntum nnyɛ. Iyi ma m’abaw mu bu.” Asɛm yi ma yehu dɛ Carol wɔ ɔpɛ dɛ ɔbɛyɛ pii wɔ Jehovah no som mu. Nokwasɛm nye dɛ ɔfata nkamfo paa! Carol fi n’akoma mu yɛ dza obotum biara ma Jehovah, na yɛgye dzi dɛ hɛn Nyankopɔn a ɔwɔ tsema no enyi sɔ.

5. (a) Sɛ yɛtse nka dɛ yenntum nnyɛ pii wɔ Jehovah no som mu ntsi hɛn abaw mu bu a, ebɛnadze na ɔwɔ dɛ yɛkaa? (b) Dɛ mbrɛ yehu wɔ mfonyin no mu no, ebɛn kwan do na onua no akyerɛ dɛ ofi n’akoma mu yɛ dza obotum biara ma Jehovah?

5 Sɛ ɔtɔfabi na ɔsom edwuma n’afã bi a inntum nnyɛ ntsi w’abaw mu bu a, bisa woho dɛ, ‘Ebɛnadze na Jehovah rohwehwɛ efi mo hɔ?’ Jehovah hwɛ kwan dɛ ibefi w’akoma mu ayɛ dza ibotum biara dɛ mbrɛ wo nsɛm tsebea tse. Hom mma yensusu asɛm yi ho nhwɛ: Hɛn akyerɛbaa bi a oedzi mfe 80 tse nka dɛ onntum nnyɛ pii wɔ asɛnka edwuma no mu dɛ mbrɛ nna otum yɛ aber a nna ɔwɔ mfe 40 no. Iyi ma n’abaw mu bu. Ɔwɔ mu dɛ ofi n’akoma mu yɛ dza obotum biara ma Jehovah dze, naaso ɔtse nka dɛ Jehovah n’enyi nnsɔ. Ana asɛm yi yɛ nokwar? Ɔwodze, dwen ho hwɛ o: Sɛ hɛn akyerɛbaa yi fii n’akoma mu yɛɛ dza obotum biara maa Jehovah aber a nna oedzi mfe 40 no, na seseiara a oedzi mfe 80 yi onngyaa dɛ ɔreyɛ dɛm a, ɔkyerɛ dɛ ɔda ho ara reyɛ dza obotum biara wɔ Jehovah no som mu. Bi a yenntum nnyɛ pii wɔ Jehovah no som mu ma ɔno ntsi yɛtse nka dɛ dza yɛyɛ no nnsɔ n’enyi. Naaso, ɔwɔ dɛ yɛkaa dɛ Jehovah na ɔwɔ ho kwan dɛ ɔkyerɛ dɛ obi no som sɔ n’enyi anaa ɔnnsɔ n’enyi. Sɛ yɛyɛ dza yebotum biara ma Jehovah a, ɔbɛkã akyerɛ hɛn dɛ mbo, yɛayɛ adze!​—Fa toto Matthew 25:20-23 ho.

6. Ebɛnadze na yebotum esũa efi Maria n’asɛm no mu?

6 Sɛ yɛpɛ dɛ hɛn enyi gye wɔ Jehovah no som mu a, ɔnnsɛ dɛ yɛdze hɛn adwen si dza yerunntum nnyɛ no do. Mbom ɔsɛ dɛ yɛdze si dza yebotum ayɛ no do. Hom mma yensusu hɛn akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Maria ho nhwɛ. Yarba bi bɔɔ no ma ɔno ntsi nna onntum nnyɛ pii wɔ asɛnka edwuma no mu. Ahyɛse no, nna iyi tum gya no adwendwen na ɔtse nka dɛ mfaso biara nnyi noho. Naaso ohun dɛ akyerɛbaa bi a ɔwɔ n’asafo mu no yar ma ɔaka mpa mu. Dɛm ntsi Maria yɛɛ dɛ ɔbɔboa no ma oeenya asɛnka edwuma no mu kyɛfa. Maria kãa dɛ: “Meyɛɛ nhyehyɛɛ dɛ yɛbɛfa tɛlefon nye krataakyerɛw do edzi nkorɔfo dase. Aber biara a menye no bɔbɔ mu ayɛ asɛnka edwuma no, mebɛba fie no nna m’enyi agye na m’akoma so atɔ me yamu dɛ metum aboa mo nua no.” Hɛn so, sɛ yɛpɛ dɛ hɛn enyigye yɛ kɛse a, ɔnnsɛ dɛ yɛdze hɛn adwen si dza yerunntum nnyɛ no do. Mbom ɔsɛ dɛ yɛdze hɛn adwen si dza yebotum ayɛ no do. Naaso, sɛ yehu dɛ yebotum ayɛ pii anaadɛ seseiara mpo yetum yɛ pii wɔ ɔsom edwuma no n’afã ahorow bi mu a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ?

SƐ EWƆ ADOMAKYƐDZE A, FA DZI DWUMA YIE!

7. Ebɛn afotu na ɔsomafo Peter dze maa Christianfo?

7 Wɔ ɔsomafo Peter ne krataa a odzi kan a sunsum kaa no ma ɔkyerɛwee mu no, otuu no nuanom no fo dɛ wɔmfa adomakyɛdze biara a wɔwɔ no nnhyɛ hɔn nuanom nkuran. Peter kãa dɛ: “Dɛ mbrɛ obiara enya akyɛdze no, hom mfa nsonsom homho, dɛ [Nyankopɔn] adom horow do efihwɛfo pa.” (1 Pet. 4:10) Ɔnnsɛ dɛ yenya adwen dɛ sɛ yɛdze adomakyɛdze a yɛwɔ no dzi dwuma yie a, enuanom enyi bɛber hɛn anaa obotum ama hɔn abaw mu eebu. Sɛ yɛyɛ dɛm a, ɔno bɛkyerɛ dɛ dza nkyɛ yebotum efi hɛn akoma nyina mu ayɛ ama Jehovah no, nnyɛ ɔno na yɛreyɛ no.

8. Dɛ mbrɛ 1 Corinthfo 4:6, 7 ma yehu no, ebɛnadze ntsi na ɔnnsɛ dɛ yɛdze adomakyɛdze a yɛwɔ no tuw hɛnho?

8 Ɔsɛ dɛ yɛdze hɛn adomakyɛdze dzi dwuma yie paa. Naaso, ɔsɛ dɛ yɛyɛ ahwɛyie na yaammfa enntuw hɛnho. (Kenkan 1 Corinthfo 4:6, 7.) Dɛ nhwɛdo no, bi a nna ɔnnyɛ dzen mma wo dɛ ebɛhyɛ Bible adzesua ase. Sɛ dɛm a, nna ɔno ɔsɛ dɛ edze adomakyɛdze a ɔtse dɛm no yɛ pii wɔ Jehovah no som mu! Naaso, no ho hia dɛ ekaa dɛ ɔnnsɛ dɛ edze akyɛdze a ɔtse dɛm no tuw woho. Yɛmfa no dɛ ndaansa yi ara inyaa suahu bi a ɔhyɛ nkuran wɔ asɛnka mu. Ɔno nye dɛ itumii hyɛɛ Bible adzesua ase. Nna woho per wo dɛ ebɛkã dza oesi no ho asɛm akyerɛ enuanom a enye hɔn wɔ w’asɛnka kuw mu no. Naaso, aber a enye hɔn hyiae no, akyerɛbaa bi so kãa obi a ohyiaa no wɔ asɛnka mu na ɔmaa no magazine ho asɛm. Asɛm no nye dɛ, akyerɛbaa no dze magazine maa obi, na ɔwodze, ehyɛɛ Bible adzesua ase. Sɛ ɔba dɛm a, ebɛyɛ w’adze dɛn? Inyim dɛ sɛ ekã wo suahu no ho asɛm kyerɛ enuanom no a, ɔbɛhyɛ hɔn nkuran. Naaso, bi a ibesie abotar kakra na aakã wo suahu no ho asɛm akyerɛ hɔn ber fofor. Osiandɛ emmpɛ dɛ eyɛ biribi a ɔbɛma akyerɛbaa a ɔmaa obi magazine no atse nka dɛ ɔmmbɔ noho mbɔdzen dɛ mbrɛ ɔwo eyɛ no. Sɛ eyɛ dɛm a, ɔkyerɛ dɛ edwen afofor ho. Naaso, kɔ do nye nkorɔfo nsũa Bible no. W’adomakyɛdze nye no, fa dzi dwuma yie!

9. Adomakyɛdze a yɛwɔ no, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛdze yɛ?

9 Ɔsɛ dɛ yɛkaa dɛ adomakyɛdze biara a yɛwɔ no, ɔyɛ Nyankopɔn na ɔdze ama hɛn. Dɛm ntsi, ɔsɛ dɛ yɛdze hyɛ hɛn nuanom a yɛnye hɔn som no dzen. Na ɔnnsɛ dɛ yɛdze pɛ enyimnyam anaa yɛdze mema hɛnho do. (Phil. 2:3) Sɛ yɛdze hɛn ahoɔdzen nye adomakyɛdze biara a yɛwɔ no yɛ Nyankopɔn n’apɛdze a, hɛn enyi bɛgye paa. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ yɛmmfa hɛn adomakyɛdze no nnkyerɛ dɛ yɛkyɛn hɛn nuanom anaa yɛbɔ hɛnho mbɔdzen kyɛn hɔn, mbom yɛdze yi Jehovah ayɛw.

10. Ebɛnadze ntsi na nyansa nnyi mu dɛ yɛdze hɛnho bɔtoto afofor ho?

10 Sɛ yɛannyɛ ahwɛyie a, bi a yɛdze dza yetum yɛ no bɔtoto dza enuanom afofor nntum nnyɛ ho. Dɛ nhwɛdo no, bi a nna onua bi tum ma ɔkasa a otu mpon. Ɔno so dza otum bɔ ho mbɔdzen nye no. Bi a onua a ɔtse dɛm no bobu onua bi a ne kasa nntu mpon no enyimtsia wɔ n’akoma mu. Naaso, bi a nna onua a ne kasa nntu mpon no so bɔ mbɔdzen wɔ ahɔhoyɛ ho, na ɔyɛ nsi wɔ asɛnka edwuma no mu. Afei so, otum tsetse ne mba. Yɛda Jehovah ase paa dɛ yɛwɔ enuanom pii a wɔdze hɔn adomakyɛdze rosom no na wɔdze roboa hɔn nuanom!

SŨASUA AFOFOR HƆN NHWƐDO

11. Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yesũasua nhwɛdo a Jesus yɛe no?

11 Ɔwɔ mu dɛ ɔnnyɛ papa dɛ yɛdze hɛnho bɔtoto afofor ho dze, naaso sɛ yesũasua Jehovah n’asomfo a wɔyɛ nhwɛdo pa no a, ɔbɔboa hɛn paa. Hom mma yɛmfa Jesus dɛ nhwɛdo. Nna Jesus yɛ nyimpa a odzi mũ, naaso yebotum esũa biribi efi no suban a ɔyɛ ahomka nye ndzɛmba pa a ɔyɛe no mu. (1 Pet. 2:21) Sɛ yefi hɛn akoma mu yɛ dza yebotum biara dɛ yebosũasua Jesus a, ɔbɔboa hɛn ma yeetu mpon wɔ ɔsom a yɛdze ma Jehovah no mu. Afei so, yebotu mpon kɛse wɔ asɛnka edwuma no mu.

12-13. Ebɛnadze na yebotum esũa efi Ɔhen David hɔ?

12 Sɛ yɛhwɛ Bible no mu a, yebohu mbarimba na mbaa anokwafo pii a wɔyɛɛ nhwɛdo pa. Ɔmmfa ho dɛ nna wonndzi mũ no, yebotum esũasua hɔn. (Heb. 6:12) Yɛmfa Ɔhen David dɛ nhwɛdo. Jehovah kãa noho asɛm dɛ ɔyɛ “ɔbarimba a mankasa m’akoma da no ho.” (Andw. 13:22) Nna David nndzi mũ. Nokwasɛm nye dɛ ɔyɛɛ bɔn ahorow a no mu yɛ dur mpo. Iyi nyina ekyir no, ɔyɛɛ nhwɛdo pa a yebotum esũasua. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ aber a wɔdze ntsẽa maa no wɔ no bɔn ho no, ɔammfa nsɛm ennyiyi noho ano. Mbom no, ɔgyee afotu a no mu yɛ dzen a wɔdze maa no no too mu na onuu noho nokwar mu. Dza ɔyɛe yi maa Jehovah dze no bɔn kyɛɛ no.​—Ndw. 51:3, 4, 10-12.

13 Sɛ yebotum esũasua David a, ɔsɛ dɛ yebisa hɛnho nsɛm bi tse dɛ: ‘Sɛ wotu mo fo a, meyɛ m’adze dɛn wɔ ho? Sɛ midzi mfom a, ana megye to mu ntsɛmara, anaa medze nsɛm yiyi moho ano? Ana medze dza meyɛe no ho sombo bɔ afofor? Aso mobɔ mbɔdzen dɛ mirinndzi mfom bi a midzii no bio?’ Ibotum so ebisa woho nsɛm a ɔtsetse dɛm aber a erekenkan mbarimba na mbaa anokwafo afofor ho nsɛm wɔ Bible mu no. Aso wohyiaa ɔhaw a mirihyia no bi? Ebɛn suban pa na wɔdaa no edzi? Asɛm yi mu biara mu no, bisa woho dɛ: ‘Mibesi dɛn esũasua Jehovah no somfo nokwafo yi yie?’

14. Sɛ yesũasua hɛn nuanom a, ɔbɔboa hɛn dɛn?

14 Sɛ yesũasua hɛn mfɛfo agyedzifo, dɛ wɔyɛ mbofra anaa mpanyimfo a, ɔno so botum aboa hɛn paa. Dɛ nhwɛdo no, ana inyim onua bi a ɔdze nokwardzi rigyina nsɔhwɛ ano? Obotum aba dɛ orihyia etsipɛmfo nhyɛdo, n’ebusuafo rosoɛr tsia no anaa yarba bi retseetsee no. Ana ihu suban pa bi wɔ dɛm onua no ho a epɛ dɛ isũasua? Sɛ edwendwen nhwɛdo pa a ɔreyɛ no ho a, bi a ibohu kwan pa a ibotum afa do egyina nsɔhwɛ a irihyia no ano. Ɔyɛ hɛn enyigye paa dɛ yɛwɔ enuanom anokwafo a yebotum esũasua hɔn gyedzi!​—Heb. 13:7; Jas. 1:2, 3.

MA W’ENYI NGYE WƆ JEHOVAH NO SOM MU

15. Ebɛn afotu na ɔsomafo Paul dze mae a obotum aboa hɛn ma yaakɔ do enya enyigye wɔ Jehovah no som mu?

15 Sɛ yebotum ama asomdwee na koryɛ atsena asafo no mu a, ɔsɛ dɛ hɛn nyina fi hɛn akoma mu yɛ dza yebotum biara wɔ Jehovah no som mu. Hom mma yensusu tsetse Christianfo no ho nhwɛ. Nna ɔsor adomakyɛdze a obiara wɔ nye dwuma a odzi. (1 Cor. 12:4, 7-11) Naaso, iyi ammfa akansi anaa mpaapaamu aammba hɔn mu. Paul tuu hɔn nyina fo dɛ wɔnyɛ dza wobotum wɔ “Christ nyimpadua ne si” mu. Paul ne krataa a ɔkyerɛwee kɛmaa Ephesusfo no mu no, ɔkãa dɛ: “Dɛ mbrɛ hɔn mu biara n’adzeyɛ nsusui tse no, nyimpadua no nyina nyin nya no ho esiyie wɔ dɔ mu.” (Eph. 4:1-3, 11, 12, 16) Hɔn a wɔdze Paul n’afotu yi yɛɛ edwuma no maa asomdwee nye koryɛ tsenaa wɔnye afofor ntamu. Ndɛ so, dɛm suban yi ara na yehu no wɔ hɛn Christianfo asafo no mu.

16. Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yesi hɛn bo dɛ yɛbɛyɛ? (Hebrewfo 6:10)

16 Si wo bo dɛ eremmfa woho ntoto afofor ho. Mbom sũasua Jesus na bɔ mbɔdzen da no suban ahorow no edzi. Anokwafo a wɔyɛɛ nhwɛdo pa a Bible no kã hɔnho asɛm, nye Jehovah n’asomfo anokwafo a wɔwɔ hɔ ndɛ a wɔyɛ nhwɛdo pa no, sũasua hɔn gyedzi. Aber a ifi w’akoma nyina mu yɛ dza ibotum biara wɔ Jehovah no som mu no, nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah ‘nnyɛ nyia ɔnntsen na no werɛ efir wo ndwuma.’ (Kenkan Hebrewfo 6:10.) Kɔ do fa enyigye som Jehovah na kaa dɛ, sɛ ifi w’akoma nyina mu yɛ dza ibotum biara wɔ no som mu a, n’enyi sɔ.

NDWOM 65 Kɔ W’enyim!

^ Hɛn nyina yebotum esũasua nhwɛdo a afofor yɛ wɔ Jehovah no som mu no. Naaso, ɔsɛ dɛ yɛyɛ ahwɛyie na yaammfa hɛnho anntoto afofor ho. Adzesua asɛm yi bɔboa hɛn ma yaakɔ do enya enyigye. Afei so, ɔbɔboa hɛn na sɛ yɛhwɛ dza afofor tum yɛ wɔ Jehovah no som mu, na yɛdze toto dza hɛnankasa so tum yɛ ho a, yaammema hɛnho do anaa hɛn abaw mu eemmbu.

^ MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Onua bi kɔsomee wɔ Bethel aber a nna ɔyɛ aberantsɛ no. Ekyir yi, ɔwaree na ɔnye ne yer bɔɔ mu yɛɛ akwampaae edwuma no. Aber a ɔwoe no, ɔkyerɛɛ ne mba mbrɛ wobesi ayɛ asɛnka edwuma no. Seseiara, ɔabɔ akɔkora na ɔda ho ara yɛ dza obotum biara wɔ Jehovah no som mu. Ɔnam krataakyerɛw do ridzi dase.