Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 51

Ana Inyim Jehovah Yie Paara?

Ana Inyim Jehovah Yie Paara?

‘Na hɔn a wonyim wo dzin dze hɔn werɛ bɛhyɛ wo mu; osiandɛ ɔwo, Jehovah, enndaan hɔn a wɔhwehwɛ wo nngyae.’​—NDW. 9:10.

NDWOM 56 Suo Nokwar No Mu Yie

DZA YERUBOSUSU HO *

1-2. Mbrɛ Angelito n’asɛm no ma yehu no, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ obiara yɛ?

ASO w’awofo yɛ Jehovah Adasefo? Sɛ dɛm a, ma ɔntsena w’adwen mu dɛ sɛ w’awofo nye Jehovah wɔ ebusuabɔ pa a, ɔno nnkyerɛ dɛ ɔwo so nye Jehovah wɔ ebusuabɔ a ɔtse dɛm. Sɛ hɛn awofo som Nyankopɔn o, sɛ wɔnnsom no o, ɔwɔ dɛ hɛnankasa nye Jehovah hyehyɛ ebusuabɔ a no mu yɛ dzen.

2 Hom mma yensusu onua bi a wɔfrɛ no Angelito n’asɛm no ho nhwɛ. Nna n’awofo nye no nuanom nyinara yɛ Jehovah Adasefo. Naaso, aber a osuar no, nna ɔnntse nka dɛ ɔbɛn Nyankopɔn yie. Angelito kã dɛ, “Nna morosom Jehovah, osiandɛ nna dza m’awofo nye mo nuanom nyinara reyɛ no na mepɛ dɛ meyɛ bi kɛkɛ.” Naaso ekyir yi, Angelito sii gyinae dɛ ɔbɛgye ber pii dze akenkan Nyankopɔn n’Asɛm na ɔaadwendwen ho, na ɔyɛɛ dɛm so. Afei, ɔhyɛɛ ase so bɔɔ Jehovah mpaa mpɛn pii. Ebɛnadze na ofii mu bae? Angelito kã dɛ, “Mubohun dɛ, ɔkwan kor pɛr a mubotum afa do atwe abɛn mo sor Egya Jehovah nye dɛ mankasa mubohu no yie.” Angelito n’asɛm no ma nsɛmbisa bi a no ho hia soɛr: Dɛ yebohu Jehovah ho nsɛm kɛkɛ, nye dɛ yebohu Jehovah yie no, ebɛn nsonsonee na ɔwɔ mu? Ebɛnadze na yɛbɛyɛ ama yeehu Jehovah yie?

3. Dɛ yebohu Jehovah ho asɛm kɛkɛ, nye dɛ yebohu Jehovah yie no, ebɛn nsonsonee na ɔwɔ mu?

3 Sɛ obi nyim Nyankopɔn ne dzin, ndzɛmba ahorow bi a ɔayɛ anaa nsɛm ahorow bi a ɔakã a, yebotum akã dɛ dɛm nyimpa no nyim Jehovah no ho asɛm. Naaso, sɛ yebohu Jehovah yie a, ɔhwehwɛ pii sen dɛm. Ɔsɛ dɛ yɛgye ber sũa Jehovah nye no su ahorow kamakama no ho adze. Ɔno ansaana yebohu siantsir a Nyankopɔn kã asɛm bi nye siantsir a ɔyɛ ndzɛmba ahorow bi. Iyi bɔboa hɛn ma yeehu dɛ, hɛn nsusui, hɛn gyinaesi, nye hɛn ndzeyɛɛ ahorow no, Jehovah n’enyi gye ho anaa n’enyi nngye ho. Sɛ yenya ara hu dza Jehovah pɛ dɛ yɛyɛ a, ɔsɛ dɛ yɛbɔ mbɔdzen na yɛyɛ.

4. Nhwɛdo a nyimpa binom ayɛ a ɔwɔ Bible no mu no, sɛ yesusu ho a, ɔbɔboa hɛn dɛn?

4 Jehovah a yɛpɛ dɛ yɛsom no ntsi, bi a nyimpa binom besi hɛn atwetwe. Annhwɛ a, wɔbɔsoɛr etsia hɛn mpo ber a yɛahyɛ ase dɛ yɛnye Nyankopɔn n’asomfo robɔ mu asom no. Naaso, sɛ yenya Jehovah mu gyedzi a, orinnyi hɛn tokyen da. Dɛm gyedzi no bɛma yɛahyɛ ase nye Nyankopɔn ahyehyɛ ebusuabɔ a ɔbɛtsena hɔ hɛn nkwa nda nyina. Ana yebotum ehu Jehovah yie ankasa? Nyew, yebotum! Nhwɛdo pa a nyimpa a wonndzi mũ tse dɛ Moses na Ɔhen David ayɛ no ma yehu dɛ yebotum ehu Nyankopɔn yie. Yerubosusu dza wɔyɛe no ho. Aber a yɛreyɛ dɛm no, yebobua nsɛmbisa ebien bi: Ebɛnadze na wɔyɛe a ɔmaa wohun Jehovah yie? Ebɛnadze na yebotum esũa efi hɔn nhwɛdo no mu?

MOSES HUN “NYIA WONNHU NO”

5. Ebɛnadze na Moses sii gyinae dɛ ɔbɛyɛ?

5 Moses sii gyinae dɛ ɔbɔsom Nyankopɔn. Aber a nna Moses edzi bɛyɛ mfe 40 no, Moses sii gyinae dɛ ɔnye Nyankopɔn no nkorɔfo, Israelfo no, bɔbɔ sen dɛ wɔbɛfrɛ no “Pharaoh babaa ba.” (Heb. 11:24) Moses poow dzibew tsitsir bi. Aber a Moses dze noho kɔbɔɔ Israelfo a nna wɔyɛ nkowaa wɔ Egypt no, nna onyim dɛ Pharaoh no bo bofuw kɛsenara. Nna Pharaoh so yɛ Egypthen a ɔwɔ tum. Nna Egyptfo no bu no dɛ ɔyɛ onyame bi. Iyi ma yehu dɛ nna Moses wɔ gyedzi kɛse paara! Moses dze noho too Jehovah do. Dɛm ahotodo a Moses nyae yi, ɔno nye siantsir paara ntsi a ɔnye Jehovah nyaa ebusuabɔ no nkwa nda nyina.​—Mbɛ. 3:5.

6. Ebɛnadze na yebotum esũa efi Moses no nhwɛdo no mu?

6 Ebɛnadze na yebotum esũa efi mu? Tse dɛ Moses no, hɛn nyinara wɔ gyinae bi a ɔwɔ dɛ yesi: Ana yebesi gyinae dɛ yɛbɔsom Nyankopɔn na yɛnye no nkorɔfo aabɔ? Bi a ɔwɔ dɛ yɛdze ndzɛmba ahorow bi bɔ afɔr ana yeetum asom Nyankopɔn. Iyi da nkyɛn a, nyimpa a wonnyim Jehovah botum asoɛr etsia hɛn. Naaso, sɛ yɛdze hɛnho to hɛn sor Egya no do a, yebenya awerɛhyɛmu dɛ ɔbɔboa hɛn!

7-8. Ebɛnadze na Moses kɔr do sũae?

7 Moses kɔr do sũaa Jehovah no su ahorow ho adze, na ɔyɛɛ n’apɛdze. Dɛ nhwɛdo no, aber a Jehovah kãa kyerɛɛ Moses dɛ onkeyi Israelman no mfi nkowaasom mu wɔ Egypt no, nna Moses nnyi ahotodo a ɔdze bɛyɛ edwuma no. Ntsi, ɔkãa kyerɛɛ Jehovah mpɛn pii dɛ ɔmmfata dɛ ɔyɛ edwuma a ɔtse dɛm. Mbuae a Nyankopɔn dze maa Moses no daa no edzi dɛ ɔwɔ ayamuhyehye kɛse, kyerɛ dɛ, ɔtsee Moses ase, na ɔboaa no. (Ex. 4:10-16) Iyi ntsi, Moses tumii kãa Nyankopɔn n’atsɛmbunsɛm a no mu yɛ dur kyerɛɛ Pharaoh. Afei, Moses hun dɛ Jehovah dze no tum reyɛ edwuma ber a ɔgyee Israelfo no na ɔsɛɛ Pharaoh nye no dɔm no pasaa wɔ Po Memen no mu no.​—Ex. 14:26-31; Ndw. 136:15.

8 Aber a Jehovah maa Moses keyii Israelfo no fii nkowaasom mu wɔ Egypt no, ɔno ekyir no, dabaa nna Israelfo no hwinhwin. Iyi nyinara mu no, Moses hun abotar kɛse a Jehovah wɔ wɔ ne mamfo a nankasa eyi hɔn efi nkowaasom mu no ho. (Ndw. 78:40-43) Odur beebi no, Jehovah kãa dɛ ɔbɔtɔr Israelfo no hɔn ase. Moses serɛɛ Jehovah dɛ ɔndan mfi n’ebufuhyew no ho, na Jehovah so tsiei. Iyi maa Moses hun ahobrɛadze soronko a Jehovah wɔ.​—Ex. 32:9-14.

9. Mbrɛ Hebrewfo 11:27 kyerɛ no, nna Moses na Jehovah ntamu ebusuabɔ no tse dɛn?

9 Aber a Moses ridzi Israelman no enyim akɔ Anohoba Asaase no do no, ebusuabɔ a ɔnye Jehovah wɔ no mu bɛyɛɛ dzen paara. Nna ɔtse dɛ mbrɛ Moses hu no sor Egya no. (Kenkan Hebrewfo 11:27.) Bible no ma yehu dɛ ebusuabɔ a Moses nye Nyankopɔn nyae no, nna no mu yɛ dzen paara. Bible no kã dɛ: ‘Jehovah kasaa kyerɛɛ Moses enyim nye enyim, dɛ nyimpa rekasa kyerɛ ne nyɛnko.’​—Ex. 33:11.

10. Sɛ yebohu Jehovah yie a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ?

10 Ebɛnadze na yebotum esũa efi mu? Sɛ yebohu Jehovah yie a, ɔnnyɛ no su ahorow no nko na ɔsɛ dɛ yesũa ho adze, mbom ɔsɛ dɛ yɛyɛ n’apɛdze so. Ndɛ, Jehovah ne pɛ nye dɛ “wɔgye nyimpa nyina nkwa, na wɔba nokwar no no ho nyimdzee mu.” (1 Tim. 2:3, 4) Afofor a yɛkyerɛkyerɛ hɔn Jehovah ho adze no yɛ ɔkwan kor a yɛfa do yɛ Nyankopɔn n’apɛdze.

11. Sɛ yɛkyerɛkyerɛ nkorɔfo Jehovah ho adze a, ebɛn kwan do na ɔboa hɛn ma yehu Jehovah yie?

11 Mpɛn pii no, ɔyɛ ber a yɛrekyerɛkyerɛ afofor Jehovah ho adze no na hɛnankasa mpo hu Jehovah yie. Dɛ nhwɛdo no, sɛ Jehovah kyerɛ hɛn kwan ma yɛkɔ akomapafo nkyɛn a, ɔno ma yehu no pefee dɛ Jehovah wɔ ayamuhyehye ma nyimpa a wɔtse dɛm. (John 6:44; Andw. 13:48) Yehu dɛ Nyankopɔn n’Asɛm wɔ tum, osiandɛ ɔboa hɔn a yɛnye hɔn sũa Bible no ma wogyaa suban bɔn, na wɔyɛ nsesa wɔ hɔn abrabɔ mu. (Col. 3:9, 10) Yehu abotar a Jehovah wɔ ma nyimpa a wɔwɔ hɛn asaasesin mu no, osiandɛ ɔsoma hɛn ma yɛkɔ hɔn nkyɛn mpɛn pii kɛkyerɛkyerɛ hɔn ama ɔaagye hɔn nkwa.​—Rom. 10:13-15.

12. Dɛ mbrɛ wɔakã wɔ Exodus 33:13 no, ebɛnadze na Moses serɛe, na ebɛnadze ntsi a?

12 Moses anntoto ebusuabɔ a nna ɔnye Jehovah wɔ no adze. Moses yɛɛ anwanwa ndwuma pii wɔ Nyankopɔn ne dzin mu, ntsi nna onyim Jehovah. Naaso, iyi nyinara ekyir no, ofii obu mu serɛɛ Jehovah dɛ ɔmma onhu no yie. (Kenkan Exodus 33:13.) Aber a Moses serɛɛ Jehovah dɛ ɔmma onhu no yie no, nna oedzi bɔbor mfe 80. Naaso, nna onyim dɛ ɔda ho ara wɔ pii a ɔsɛ dɛ ohu fa no sor Egya a ɔwɔ ɔdɔ no ho.

13. Ebɛn ɔkwan kor na yebotum afa do ada no edzi dɛ yebu ebusuabɔ a yɛnye Nyankopɔn wɔ no dɛ ɔsom bo?

13 Ebɛnadze na yebotum esũa efi mu? Ɔmmfa ho mfe dodow a yɛdze asom Jehovah no, onnyi dɛ yɛtoto ebusuabɔ a yɛnye Jehovah wɔ no adze da. Akwan pii wɔ hɔ a yebotum afa do ada no edzi dɛ yebu ebusuabɔ a yɛnye Nyankopɔn wɔ no dɛ ɔsom bo. Mpaa a yɛbɔbɔ daa no yɛ no mu tsitsir kor.

14. Sɛ yebohu Nyankopɔn yie a, ebɛnadze ntsi na mpaabɔ ho hia?

14 Sɛ epɛ dɛ enye obi nya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen a, ɔsɛ dɛ etaa nye no bɔ nkɔmbɔ. Ntsi sɛ enye Nyankopɔn benya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen a, ɔsɛ dɛ etaa bɔ no mpaa. Mma nnsuro dɛ ebɛkã w’akoma mu nsɛm akyerɛ no. (Eph. 6:18) Krista yɛ hɛn akyerɛbaa a ɔtse Turkey, ɔkã dɛ: “Aber biara sɛ mobɔ mpaa kã m’akoma mu nsɛm kyerɛ Jehovah, na muhu dɛ ɔroboa me a, ɔma ɔdɔ a mowɔ ma no nye ahotodo a mowɔ wɔ no mu no yɛ kɛse. Sɛ muhu mbrɛ Jehovah si bua me mpaabɔ a, ɔboa me ma muhu Jehovah dɛ m’Egya nye me Nyɛnko.”

ƆBARIMBA A JEHOVAH N’AKOMA DA NO HO

15. Ebɛn asɛm na Jehovah kãe faa Ɔhen David ho?

15 Aber a wɔwoo Ɔhen David no, nna n’awofo nye nkorɔfo a woetwa no ho ehyia nyina som Jehovah Nyankopɔn. Naaso, nnyɛ dɛ nna David n’ebusuafo som Jehovah ntsi na ɔno so soom Jehovah no. Na mbom, David nankasa nye Nyankopɔn nyaa ebusuabɔ a no mu yɛ dzen, na Jehovah dɔɔ no kɛse. Jehovah kãa David ho asɛm dɛ “ɔbarimba a mankasa m’akoma da no ho.” (Andw. 13:22) Ebɛnadze na David yɛe a ɔmaa ɔnye Jehovah nyaa ebusuabɔ a no mu yɛ dzen dɛm?

16. David dwendween Jehovah n’abɔdze ho no, ebɛnadze na osũae faa Jehovah ho?

16 David sũaa Jehovah ho adze fii abɔdze mu. Aber a David suar no, nna ɔhwɛ n’egya no nguan. Nna ɔnye nguan no kɔ edzidzi. Ntsi, odzii mber pii wɔ sar do. Obotum aba dɛ dɛm aber no na David hyɛɛ ase dɛ ɔrodwendwen Jehovah n’abɔdze ho. Dɛ nhwɛdo no, odu anafua na David ma n’enyi do hwɛ wimu a, nna ohu nworaba mpempem pii. Naaso, nna ohu biribi a ɔkyɛn dɛm. Nna ohu su ahorow a Nyia ɔbɔɔ dɛm ndzɛmba yi wɔ. Iyi kaa David ma ɔkãa dɛ: “Ɔsor da [Nyankopɔn] n’enyimnyam edzi; na wimu kyerɛ ne nsaano edwuma.” (Ndw. 19:1, 2) Aber a David dwendween anwanwa kwan a Jehovah faa do bɔɔ nyimpa ho no, ohun dɛ Jehovah wɔ nyansa ankasa. (Ndw. 139:14) David dwendween ndzɛmba a Jehovah abɔ ho no, ohun dɛ Jehovah krɔn kyɛn no koraa.​—Ndw. 139:6.

17. Sɛ yɛdwendwen ndzɛmba a Jehovah abɔ ho a, ebɛnadze na yebotum esũa efi mu?

17 Ebɛnadze na yebotum esũa efi mu? Ma w’enyi ngye ndzɛmba a Jehovah abɔ ho. Sie abotar na hwɛ wiadze fɛɛfɛw a Jehovah abɔ yi. Dwendwen mbrɛ osi yɛ nwanwa no ho ma ɔnka w’akoma! Wo da biara da asetsena mu no, dwendwen abɔdze a etwa woho ehyia no ho. Bi nye ndua, mbowa, na nyimpa. Bisa woho dɛ, Ebɛnadze na iyi ma muhu fa Jehovah ho? Sɛ eyɛ dɛm a, da biara ibosũa ndzɛmba pii afa w’Egya a ɔwɔ ɔdɔ no ho. (Rom. 1:20) Afei so, ibohu dɛ adze rekye adze resa no, nna ɔdɔ a ewɔ ma Jehovah no reyɛ kɛse.

18. Dɛ mbrɛ Ndwom 18 kyerɛ no, ebɛnadze na David hunii?

18 David hun dɛ Jehovah roboa no. Dɛ nhwɛdo no, aber a David bɔɔ n’egya no nguan ho ban fii gyata na osisi ho no, ohun dɛ Jehovah na ɔboaa no maa okunkum dɛm mbowa abɔyafo yi. Ber a David kum Goliath, ɔbarimba katakyi a onyim akõ dzi no, ohun pefee dɛ nna Jehovah dzi n’ekyir. (1 Sam. 17:37) Afei so, ber a David guanee fii Ɔhen Saul a ahoɔyaw ahyɛ no mã no enyim no, ohun dɛ Jehovah na ɔgyee no. (Ndw. 18, etsifi asɛm) Sɛ David yɛ obi a ɔmema noho do a, nkyɛ ɔbɛkã dɛ noara n’ahoɔdzen na ɔdze yɛɛ iyinom nyina. Naaso, osiandɛ David brɛ noho adze ntsi, ɔgyee too mu dɛ Jehovah na ɔboaa no wɔ n’asetsena nyina mu.​—Ndw. 138:6.

19. Ebɛnadze na yebotum esũa efi David no nhwɛdo no mu?

19 Ebɛnadze na yebotum esũa efi mu? Ɔsɛ dɛ yɛserɛ Jehovah hɔ mboa. Naaso, ɔsɛ dɛ yɛyɛ dza ɔkyɛn dɛm. Ɔsɛ dɛ yɛbɔ mbɔdzen hu ber a ɔdze mboa ma hɛn nye ɔkwan a ɔfa do boa hɛn. Sɛ yɛbrɛ hɛnho adze a, yebohu dɛ nnyɛ biribiara na hɛnankasa yebotum ayɛ, na mbom Jehovah na ɔboa hɛn ma yɛyɛ dza yenntum nnyɛ no. Aber biara a yebohu dɛ Jehovah roboa hɛn no, ebusuabɔ a yɛnye Jehovah wɔ no mu bɛyɛ dzen. Isaac yɛ hɛn nua a ɔwɔ Fiji. Ɔdze mfe pii asom Jehovah. Ohun dɛ dɛm asɛm yi yɛ nokwar. Isaac kã dɛ: “Sɛ mohwɛ m’asetsena mu a, mutum hu mbrɛ Jehovah esi aboa me fi ber a mehyɛɛ ase dɛ murusũa Bible no dze besi ndɛ. Iyi ama mehu dɛ Jehovah yɛ obi a ɔwɔ hɔ ankasa.”

20. Ebɛnadze na yebotum esũa efi ebusuabɔ pa a David nye Nyankopɔn nyae no mu?

20 David sũasuaa su a Jehovah wɔ. Jehovah bɔɔ hɛn wɔ no su do, dɛm ntsi yebotum esũasua su a ɔwɔ no. (Gen. 1:26) Mpɛn dodow a yɛkɔ do sũa Jehovah no su ahorow ho adze no, mpɛn dodow no ara na yebotum esũasua Jehovah yie. David hun no sor Egya no yie, dɛm ntsi otumii daa Nyankopɔn no su edzi aber a nna ɔnye afofor ridzi no. Ma yɛnhwɛ no ho nhwɛdo kor. David yɛɛ bɔn tsiaa Jehovah aber a ɔnye Bath-sheba sɛɛ awar na ɔsanee kum no kun so kaa ho no. (2 Sam. 11:1-4, 15) Naaso, Jehovah daa mbɔbɔrhu edzi kyerɛɛ David, na ɔdze no mfom kyɛɛ no. Nna David yɛ obi a noara so ada mbɔbɔrhu edzi akyerɛ afofor. Osiandɛ David nye Jehovah nyaa ebusuabɔ pa ntsi, nna Israelfo no pɛ n’asɛm paara. Afei so, Jehovah dze David yɛɛ nhwɛdo maa ahemfo afofor a wodzii adze wɔ Israel no.​—1 Ahe. 15:11; 2 Ahe. 14:1-3.

21. Dɛ mbrɛ Ephesusfo 4:24 nye 5:1 kyerɛ no, sɛ ‘yesũasua Nyankopɔn’ a, ebɛnadze na obefi mu aba?

21 Ebɛnadze na yebotum esũa efi mu? Ɔsɛ dɛ ‘yesũasua Nyankopɔn.’ Dɛm a yɛbɛyɛ no bɛma oesi hɛn yie. Afei so, ɔbɔboa hɛn ma yeehu Nyankopɔn yie. Sɛ yesũasua su a Nyankopɔn wɔ a, yɛda no edzi dɛ yɛyɛ ne mba.​—Kenkan Ephesusfo 4:24; 5:1.

ƆSƐ DƐ YƐKƆ DO SŨA JEHOVAH HO ADZE

22-23. Sɛ yɛdze dza yeesũa afa Jehovah ho no yɛ edwuma a, ebɛnadze na obefi mu aba?

22 Dɛ mbrɛ yeehu no, sɛ yebotum esũa Jehovah ho adze a, ɔsɛ dɛ yɛdwendwen ndzɛmba a ɔabɔ ho na yɛkenkan n’Asɛm Bible no. Bible no yɛ nwoma a ɔda nsew, na sɛ yɛkenkan a, yebohu Nyankopɔn n’asomfo anokwafo hɔn nhwɛdo pii a yebotum esũasua. Hɔn mu bi nye Moses na David. Jehovah ayɛ n’afamu dze. Ɔsɛ dɛ hɛn so yɛyɛ hɛn afamu dze na yesũa Jehovah ho adze dɛ mbrɛ hɛn ahoɔdzen nyina botum.

23 Yennkegyaa dɛ yebosũa Jehovah ho adze da. (Ɔsɛnk. 3:11) Dza yeesũa afa Jehovah ho no, nnyɛ dodow a yenyim no na ohia, na mbom dza yɛdze nyimdzee no bɛyɛ no nye adze tsitsir. Sɛ yɛdze dza yeesũa no yɛ edwuma, na yɛbɔ mbɔdzen sũasua hɛn sor Egya a ɔwɔ ɔdɔ no a, ɔbɔtwe abɛn hɛn kɛse. (Jas. 4:8) Nyankopɔn nam n’Asɛm do ma hɛn awerɛhyɛmu dɛ, hɔn a wɔbɔ mbɔdzen dɛ wobohu no yie no, onnkeyi hɔn tokyen da.

NDWOM 80 “Hom Nka Nhwɛ Na Hom Nhu Dɛ Jehovah Ye”

^ nky. 5 Nyimpa pii gye dzi dɛ Nyankopɔn wɔ hɔ, naaso wonnyim no ankasa. Sɛ Bible no kã dɛ ɔsɛ dɛ yehu Jehovah yie a, ɔkyerɛ dɛn? Ebɛnadze na yebotum esũa efi Moses na Ɔhen David hɔ a ɔbɔboa hɛn ma yɛnye Nyankopɔn eenya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen? Yebenya dɛm nsɛmbisa yi ho mbuae wɔ adzesua yi mu.