Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 50

Jehovah Ayɛ Fahodzi Ho Nhyehyɛɛ Ama Wo

Jehovah Ayɛ Fahodzi Ho Nhyehyɛɛ Ama Wo

‘Hom mpaa fahodzi wɔ asaase no do mma no do atsefo nyinara.’​—LEV. 25:10.

NDWOM 22 Ahendzi No Ridzi Tum—Ma Ɔmbra!

DZA YERUBOSUSU HO *

1-2. (a) Aman ahorow bi mu no, sɛ ɔhen anaa ɔhembaa bi dzi adze mfe 50 a, ebɛnadze na wɔyɛ? (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Nna Ebɛnadze Nye Ahosɛpɛw-Afe Afahyɛ No?”) (b) Ebɛnadze na Jesus kãa ho asɛm a wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Luke 4:16-18 no?

AMAN ahorow bi mu no, sɛ ɔhen anaa ɔhembaa bi dzi adze mfe 50 a, wɔyɛ nhyehyɛɛ soronko dze hyɛ ho fa. Bi a nyimpa binom dze da kor, dapɛn, anaa dza ɔbor dɛm bedzi afahyɛ a ɔtse dɛm. Naaso ɔyɛ dɛn ara a, afahyɛ a ɔtse dɛm no ba ewiei. Ɔno ekyir no, ɔnnkyɛr nna enyigye a afahyɛ no maa wonyae no efi hɔn adwen mu.

2 Tsetse Israel so, nna afe a otsĩa eduonum biara, wɔyɛ nhyehyɛɛ dze afe mũ dzi afahyɛ tsitsir bi. Nna wɔfrɛ dɛm afahyɛ no Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ, na ɔmaa Israelfo no nyaa fahodzi. Ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ yesũa Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no ho adze? Osiandɛ, ɔkaa hɛn nhyehyɛɛ soronko bi a Jehovah ayɛ ama hɛn. Dɛm nhyehyɛɛ yi kyɛn Israelfo no hɔn afahyɛ no mpo, na ɔbɛma yenya fahodzi a ɔnnkɔbɔ adze da. Seseiara mpo yerinya do mfaso. Jesus kãa dɛm fahodzi anaa ɔgye soronko yi ho asɛm.​—Kenkan Luke 4:16-18.

Sɛ odu Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no a, nna Israelfo no hɔn enyi gye, osiandɛ nna wogyaa nyimpa a wɔdze hɔn yɛɛ nkowaa no ma wɔsan kɔ hɔn ebusuafo nkyɛn nye hɔn asaase do (Hwɛ nkyekyɛmu 3) *

3. Dɛ mbrɛ wɔakã wɔ Leviticus 25:8-12 no, ebɛn kwan do na Israelfo no nyaa Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no do mfaso?

3 Sɛ yɛbɛtse ɔgye anaa fahodzi ho asɛm a Jesus kãe no ase yie a, gyedɛ yedzi kan susu Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ a Nyankopɔn yɛɛ ho nhyehyɛɛ maa no nkorɔfo wɔ tsetse mber mu no ho. Jehovah kãa kyerɛɛ Israelfo no dɛ: “Hom ntsew afe a otsĩa eduonum no ho, na wɔmpaa fahodzi wɔ asaase no do mma no do atsefo nyinara: ɔnyɛ ahosɛpɛw-afe mma hom; na hom nsan, [nyimpa biara nkɔ n’egyapadze do na] nyimpa biara nkɔ n’ebusua mu.(Kenkan Leviticus 25:8-12.) Adzesua a odzi iyi enyim mu no, yehun mbrɛ IsraeIfo no sii nyaa mfaso fii dapɛn dapɛn Ahomgyeda ho nhyehyɛɛ no mu. Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no so ɛ? Ebɛn mfaso na Israelfo no nyae fii mu? Ɔwodze, fa no dɛ Israelnyi bi dze kaw kɛse bi. Kaw no sõ araa ma onntum nntua, ntsi ɔwɔ dɛ ɔtɔn n’asaase dze tua kaw no. Sɛ odu Ahosɛpɛw-Afe no a, wɔbɛsan dze asaase a ɔtɔnee no ama no. Ntsi, nna nyimpa no botum asan ‘akɔ n’egyapadze do,’ na daakye ne mba so eenya egyapadze no. Hom mma yɛnhwɛ iyi so. Bi a nna Israelnyi bi dze kaw kɛse paara ma ntsi ɔtɔɔn noho anaa ne ba dze yɛɛ akowaa, mbrɛ ɔbɛyɛ a obotua kaw no. Sɛ odu Ahosɛpɛw-Afe no a, nyimpa a ɔkɛyɛɛ akowaa no bɛsan ‘akɔ n’ebusua mu.’ Ntsi nna nyimpa biara nnkɛyɛ akowaa no nkwa nda nyina a onnyi enyidado biara! Dɛm nhyehyɛɛ yi ma yehu dɛ nna Jehovah dwen no nkorɔfo ho papaapa!

4-5. Ebɛnadze ntsi na no ho hia dɛ yesũa Israelfo no hɔn Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no ho adze?

4 Ebɛn mfaso fofor na Israelfo no nyae wɔ Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no mu? Jehovah kãa dɛ: ‘Mma ohianyi bi mmba wo mu; na nhyira na Jehovah behyira wo wɔ asaase a Jehovah wo Nyankopɔn dze rema wo dɛ egyapadze a kɛfa no do.’ (Deut. 15:4) Iyi yɛ soronko koraa fi dza ɔrokɔ do ndɛ no ho! Mpɛn pii no, dza yehu nye dɛ nya araa na esikafo kɔ do nya sika, na ehiafo dze ohia araa na wɔkɔ do dzi.

5 Dɛ Christianfo no, yennyi Moses Mbra no ase. Iyi kyerɛ dɛ mbra a ɔfa Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no ho a ɔma nkowaa fa hɔnho dzi, wɔdze kaw kyɛ, na wɔdze asaase a wɔtɔnee san ma no wuranom no, yenndzi do. (Rom. 7:4; 10:4; Eph. 2:15) Naaso, no ho hia dɛ yebosũa Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no ho adze. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ Jehovah ayɛ fahodzi anaa ɔgye ho nhyehyɛɛ bi ama hɛn so, na iyi kaa hɛn Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no.

JESUS PAA MU KÃA FAHODZI HO ASƐM

6. Ohia dɛ wɔgye adasamba fi ebɛnadze mu?

6 Ohia dɛ wɔgye hɛn nyina, osiandɛ yɛyɛ nkowaa ma bɔn, na ɔyɛ nkowaasom a ɔyɛ yaw papaapa. Osiandɛ yɛyɛ ndzebɔnyɛfo ntsi, yenyinyin, yɛyaryar, na yewuwu. Nyimpa pii hu dɛ asɛm yi yɛ nokwar, osiandɛ sɛ wɔhwɛ ahwehwɛ mu anaa wɔyar na wɔkɔ dɔkta a, wohu dɛ ampa bɔn ama yeedzi emia. Ɔno da nkyɛn a, sɛ yedzi mfomdo so a, hɛn abaw mu bu. Ɔsomafo Paul kãa dɛ ‘ɔafa no ndɔmmum ama bɔn a ɔwɔ ne nyimpadua mfafakuwa mu no.’ Ɔtoaa do kãa dɛ: “Ao, emi ɔmandzehunyi! Woana beyi me efi owu yi nyimpadua no mu?”​—Rom. 7:23, 24.

7. Ebɛn nkɔm na Isaiah hyɛe faa fahodzi ho?

7 Enyigyesɛm nye dɛ Nyankopɔn ayɛ nhyehyɛɛ a ɔdze bɛgye hɛn efi bɔn mu. Ɔnam Jesus do na ɔbɛgye hɛn. Bɔbor mfe 700 ansaana Jesus reba asaase do no, nkɔnhyɛnyi Isaiah hyɛɛ nkɔm dɛ daakye, fahodzi kɛse bi bɛba. Dɛm fahodzi kɛse yi bɛma nyimpa enya ndzɛmba papa pii akyɛn dza Israelfo no nyae wɔ Ahosɛpɛw-Afe no mu. Ɔkãa dɛ: ‘Jehovah no sunsum wɔ mo do; osiandɛ Jehovah asera me dɛ menkã nsɛmpa no menkyerɛ abɔbɔfo; ɔasoma me dɛ membɛkyekyer hɔn a hɔn akoma ebubu, mombɔbɔ fahodzi dawur menkyerɛ ndɔmmumfo.’ (Isa. 61:1) Dɛm nkɔnhyɛ yi, ɔfa woana ho?

8. Nkɔm a Isaiah hyɛe faa fahodzi ho no, nna ɔfa woana ho?

8 Jesus hyɛɛ no som edwuma ase wɔ asaase do no, ɔno ekyir na dɛm nkɔnhyɛ tsitsir a ɔfa fahodzi ho no hyɛɛ ase dɛ orinya mbamu. Jesus kɔr nhyiamudan mu wɔ no kurow mu Nazareth, na ɔkenkaan Isaiah no nkɔnhyɛ pɔtsee a yɛrekã ho asɛm no kyerɛɛ Jewfo a nna woehyia mu wɔ hɔ no. Jesus kãa dɛ asɛm yi fa no ho: ‘Jehovah no sunsum wɔ mo do, osiandɛ ɔasera me dɛ membɛkã nsɛmpa menkyerɛ ehiafo; ɔasoma me dɛ membɛpaa ɔgye mma ndɔmmum, nye adzehu mma enyifurafo, na membɛgye hɔn a woepirapira hɔn mingyaa hɔn, na membɛkã Jehovah n’enyisɔ afrenhyia.’ (Luke 4:16-19) Ebɛn kwan do na Jesus maa dɛm nkɔnhyɛ yi baa mu?

NYIMPA A WODZII KAN NYAA FAHODZI

Jesus paa mu kãa fahodzi ho asɛm wɔ nhyiamudan mu wɔ Nazareth (Hwɛ nkyekyɛmu 8-9)

9. Hɔn a nna wɔwɔ Jesus n’aber do no, nna hɔn mu pii hwɛ kwan dɛ wobenya ebɛn ɔgye?

9 Yeedzi kan akã dɛ Jesus kenkaan Isaiah no nkɔnhyɛ bi a ɔfa fahodzi anaa ɔgye ho wɔ nhyiamudan mu. Ɔyɛ Jesus n’aber do na nkorɔfo hyɛɛ ase dɛ worinya dɛm fahodzi no. Yɛyɛ dɛn hu dɛm? Jesus nankasa kãa dɛ: “Ndɛ na kyerɛw yi aba mu wɔ hom asowa mu.” (Luke 4:21) Hɔn a wɔtsee nkɔnhyɛ a Jesus kenkanee no, obotum aba dɛ nna hɔn mu pii rohwɛ kwan dɛ wɔbɛgye hɔn efi Rome tumdzi ase. Bi a wɔtsee nka tse dɛ mbrɛ dɛm mbarimba beenu yi tsee nka no. Mbarimba beenu no kãa dɛ: “Hɛn enyi daa kwan dɛ nkyɛ ɔno nye nyia ɔrebɛgye Israel.” (Luke 24:13, 21) Naaso, yenyim dɛ Jesus annhyɛ n’ekyirdzifo nkuran dɛ wɔntsew etũa ntsia Rome tumdzi a nna etsirmɔdzen ahyɛ mu mã no. Mbom ɔkãa kyerɛɛ hɔn dɛ wɔmfa “dza ɔyɛ Caesar dze mma Caesar.” (Matt. 22:21) Sɛ dɛm a, ɔnodze ebɛn kwan do na Jesus maa nkorɔfo nyaa fahodzi dɛm ber no?

10. Jesus boaa nkorɔfo ma wonyaa fahodzi fii ebɛnadze ho?

10 Nyankopɔn ne Ba no baa asaase do dɛ ɔrobɔboa nkorɔfo ma woeenya ɔgye anaa fahodzi efi ndzɛmba ebien ho. Odzi kan, Jesus boaa nkorɔfo ma wonyaa fahodzi fii nyamesom akandzifo no hɔn ator nkyerɛkyerɛ ho. Nna hɔn nkyerɛkyerɛ no abɛyɛ adzesoa duudur ama nkorɔfo. Dɛm aber no, nna Jewfo no mu pii abɛyɛ nkowaa ama nyimpa atsetsesɛm na ator nkyerɛkyerɛ. (Matt. 5:31-37; 15:1-11) Hɔn a nna wɔse wɔroboa afofor ma wɔaasom Nyankopɔn no mpo, nna hɔn ankasa nnsom Nyankopɔn wɔ kwan pa do. Ntsi, nna wɔabɛyɛ tse dɛ enyifurafo. Osiandɛ wɔpoow Messiah no nye nokwasɛm a ɔkyerɛkyerɛe no ntsi, wɔkɔr do tsenaa hɔn enyifura na hɔn bɔn no mu. (John 9:1, 14-16, 35-41) Jesus kyerɛkyerɛɛ nokwar no na ɔyɛɛ nhwɛdo pa maa afofor. Ɔnam dɛm kwan yi do kyerɛɛ ahobrɛadzefo mbrɛ wobesi enya fahodzi efi ator nkyerɛkyerɛ ho.​—Mark 1:22; 2:23–3:5.

11. Kwan a otsĩa ebien a Jesus ama ayɛ yie dɛ adasamba benya fahodzi anaa ɔgye nye dɛn?

11 Otsĩa ebien, Jesus ama ayɛ yie dɛ wɔbɛgye adasamba efi bɔn a wɔdze awo hɛn no mu. Dza Jesus yɛe nye dɛ ɔdze no nkwa maa dɛ werdam. Dɛm ntsi, hɔn a wɔwɔ werdam no mu gyedzi, na wɔdze hɔn abrabɔ kyerɛ dɛ wɔwɔ gyedzi a ɔtse dɛm no, Nyankopɔn botum dze hɔn bɔn akyɛ hɔn. (Heb. 10:12-18) Jesus kãa dɛ: “Sɛ Ɔba no yɛ hom adehye a, hom bɛyɛ adehye ampa.” (John 8:36) Iyi kyerɛ dɛ Jesus bɛma yenya fahodzi a ɔyɛ kɛse koraa kyɛn fahodzi a nna Israelnyi bi botum enya wɔ Ahosɛpɛw-Afe no mu! Dɛ nhwɛdo no, nyimpa a onyaa fahodzi wɔ Ahosɛpɛw-Afe no mu no botum abɛyɛ akowaa bio. Sɛ iyi da nkyɛn a, ɔkwan biara do no, dɛm nyimpa no bowu. Naaso, fahodzi anaa ɔgye a Jesus bɛma nyimpa enya no dze, ɔbɛtsena hɔ daa.

12. Woananom nye nyimpa a wodzi kan a wonyaa fahodzi a Jesus kãa ho asɛm no?

12 Pentecost 33 H.B. no, Jehovah dze sunsum krɔnkrɔn seraa asomafo no nye mbarimba na mbaa anokwafo bi. Nyankopɔn faa hɔn dɛ ne mba, mbrɛ ɔbɛyɛ a daakye wobenyan hɔn ma wɔnye Jesus eekedzi adze wɔ sor. (Rom. 8:2, 15-17) Iyinom nye nyimpa a wodzi kan a wonyaa fahodzi a Jesus paa mu kãe wɔ nhyiamudan no mu wɔ Nazareth no. Afei dze, nna dɛm mbarimba na mbaa yi nnyɛ nkowaa mma Jewfo nyamesom akandzifo no hɔn ator nkyerɛkyerɛ nye hɔn amambra a onngyina kyerɛwnsɛm do no bio. Afei so, Nyankopɔn buu hɔn dɛ wɔagye hɔn efi bɔn a ɔdze owu ba no mu. Nhyehyɛɛ a Jehovah ayɛ a ɔbɛma yenya fahodzi no hyɛɛ ase ber a wɔdze sunsum seraa Christ n’ekyirdzifo wɔ afe 33 H.B. no, na ɔbɛba ewiei wɔ Jesus ne Mfrenhyia Apem Tumdzi no n’ewiei. Ofi ndɛ dze kesi Jesus ne Mfrenhyia Apem Tumdzi no n’ewiei no, ebɛn ndzɛmba pa na ɔbɔkɔ do?

NYIMPA ƆPEPEM PII SO BENYA FAHODZI

13-14. Christianfo a wɔasera hɔn no ekyir no, woananom so na wobotum enya fahodzi a Jesus kãa ho asɛm no?

13 Ndɛ, yɛwɔ nyimpa anokwafo ɔpepem pii a wofi aman nyina mu a wɔyɛ ‘nguan fofor’ no mufo. (John 10:16) Wɔnnka nyimpa a Nyankopɔn apaw hɔn dɛ wɔnye Jesus bɔbɔ mu edzi tum wɔ sor no ho. Mbom, Bible no kã dɛ wɔwɔ enyidado dɛ wɔbɛtsena ase daa wɔ asaase do. Ana ewɔ dɛm enyidado no bi?

14 Seseiara mpo no, ndzepa a hɔn a wɔdze sunsum asera hɔn no enya no, ɔwo so rinya ndzepa a ɔtse dɛm bi. Gyedzi a ewɔ wɔ Jesus no werdam afɔrbɔ mu ntsi, ibotum aserɛ bɔnfakyɛ. Iyi bɛma enya gyinabew pa wɔ Nyankopɔn enyim, na eenya tsibowa pa wɔ n’enyim so. (Eph. 1:7; Nyi. 7:14, 15) Afei so, osiandɛ enya fahodzi efi ator nkyerɛkyerɛ ho ntsi, hwɛ nhyira na mfaso ara a enya. Jesus kãa dɛ: “Hom bohu nokwar no, na nokwar no bɛyɛ hom adehye.” (John 8:32) Hwɛ enyigye ara a yɛwɔ dɛ yeenya fahodzi anaa ɔgye a ɔtse dɛm!

15. Ebɛn ɔgye na nhyira na yebotum ahwɛ kwan dɛ yebenya daakye?

15 Ibotum ahwɛ fahodzi anaa ɔgye kɛse bi kwan. Ɔnnkɛkyɛr koraa, Jesus bɛsɛɛ ator nyamesom nye nyimpa tumdzi a ɔnnyɛ papa no nyina. Nyankopɔn bɔbɔ “nyimpadodow kɛse” bi a wɔsom no ho ban. Ɔno ekyir no, ɔbɛma woenya nhyira wɔ paradise wɔ asaase do. (Nyi. 7:9, 14) Wobenyan nyimpa ɔpepem pii efi owu mu, na wobenya ho kwan no dɛ wobotum agye hɔn efi nsunsuando a Adam no bɔn dze aba nyina no mu.​—Andw. 24:15.

16. Ebɛn fahodzi kɛse paara na ɔda hɔ rotweɔn adasamba?

16 Mfrenhyia Apem Tumdzi no mu no, Jesus nye hɔn a wɔnye no bɔbɔ mu edzi adze no bɔboa adasamba ma woeenya apɔwmudzen a odzi mũ. Nkyii so, wɔbɔboa adasamba ma wɔnye Nyankopɔn eenya ebusuabɔ a odzi mũ. Dɛm ɔgye na nsiesie mber yi bɛyɛ tse dɛ tsetse Israel Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no. Dza iyi bɛkyerɛ nye dɛ adasamba a wɔbɔsom Nyankopɔn nokwardzi mu no nyina bɛyɛ nyimpa a wodzi mũ, kyerɛ dɛ, wobenya fahodzi efi bɔn ho korakora.

Wiadze fofor no mu no, yɛdze enyigye bɛyɛ edwuma a mfaso wɔ do na ɔma akomatɔyamu (Hwɛ nkyekyɛmu 17)

17. Dɛ mbrɛ Isaiah 65:21-23 kyerɛ no, ebɛn asetsena na Nyankopɔn no nkorɔfo benya daakye? (Hwɛ mfonyin a ɔwɔ Ɔweɔn-Aban yi enyim no.)

17 Nkɔnhyɛ a ɔwɔ Isaiah 65:21-23 no ma yehu mbrɛ asetsena bɛyɛ wɔ asaase do daakye. (Kenkan.) Ɔnnkɛyɛ asetsena a nyimpa bɛtsena hɔ kwa a onnyi hwee yɛ. Mbom, Bible no kã dɛ Nyankopɔn no nkorɔfo bɛyɛ edwuma a mfaso wɔ do na ɔma akomatɔyamu. Sɛ Mfrenhyia Apem Tumdzi no ba ewiei a, yebotum enya awerɛhyɛmu dɛ, ‘abɔdze nankasa so, wobeyi no efi mpɔtɔwee nkowaasom no ase akɔ Nyankopɔn mba enyimnyam adehyedzi no mu.’​—Rom. 8:21.

18. Ebɛnadze ntsi na yebotum agye edzi dɛ daakye yebenya asetsena a enyigye wɔ mu?

18 Jehovah hwɛe hun dɛ Israelfo no benya ber a wɔdze bɛyɛ edwuma nye ber a wɔdze bɛgye hɔn ahom. Dɛmara na Jehovah bɛyɛ ama no nkorɔfo wɔ Christ ne Mfrenhyia Apem Tumdzi a ɔreba no mu. Ɔkwan biara do no, yebenya ber a yɛdze bɔsom Nyankopɔn. Sɛ yebenya enyigye wɔ hɛn asetsena mu ndɛ a, gyedɛ yɛsom Nyankopɔn. Dɛm ntsi, yebenya mber a yɛdze bɔsom Nyankopɔn wɔ wiadze fofor no mu. Nokwasɛm nye dɛ nyimpa anokwafo nyina benya enyigye wɔ Christ ne Mfrenhyia Apem Tumdzi no ase, osiandɛ yɛbɛyɛ edwuma a ɔma akomatɔyamu, na hɛn nyina bɔsom Nyankopɔn.

NDWOM 142 Hom Mma Yensuo Hɛn Enyidado Mu Dzen

^ nky. 5 Jehovah yɛɛ nhyehyɛɛ soronko bi a nna ɔbɛma Israelfo no enya fahodzi. Ɔno nye Ahosɛpɛw-Afe no. Ɔwɔ mu dɛ Christianfo nnyi Moses Mbra no ase dze, naaso no ho hia dɛ yebosũa Ahosɛpɛw-Afe no ho adze. Adzesua yi mu no, yebohu dɛ tsetse Israel Ahosɛpɛw-Afe no kaa hɛn nsiesie bi a Jehovah ayɛ ama hɛn, nye mbrɛ yebesi enya nsiesie a ɔtse dɛm do mfaso.

^ nky. 61 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Sɛ odu Ahosɛpɛw-Afe afahyɛ no a, nna wogyaa mbarimba a wɔdze hɔn yɛɛ nkowaa no ma wɔsan kɔ hɔn ebusuafo nkyɛn nye hɔn asaase do.