Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 2

Ibotum Ayɛ Awerɛkyekyer Kɛse Ama Afofor

Ibotum Ayɛ Awerɛkyekyer Kɛse Ama Afofor

“Yinom nko nye me ayɛ edwumayɛfo wɔ Nyankopɔn ahendzi no afamu a wɔayɛ akyekyewerɛ ama me.”​—COL. 4:11.

NDWOM 90 Hom Nhyɛ Homho Nkuran

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Ebɛn tsebea ahorow na ɔrema Jehovah n’asomfo anokwafo pii ridzi awerɛhow?

WIADZE nyina no, tsebea a no mu yɛ dzen a Jehovah n’asomfo pii rihyia no ma wodzi awerɛhow. Ana ahyɛ biribi a ɔtse dɛm nsew wɔ w’asafo mu? Hɛn nuanom Christianfo binom yar dzendzenndzen anaa osian hɔn dɔfo bi a oewu ntsi woridzi awerɛhow. Binom so ridzi awerɛhow paara osiandɛ hɔn busuanyi anaa hɔn nyɛnko bi a wɔpɛ n’asɛm paara efi asafo no mu. Hɛn nuanom afofor so ruhu amandze osian atoyerɛnkyɛm ntsi. Hɛn nuanom mbaa na mbanyin a wɔtsetse dɛm nyina hia awerɛkyekyer. Yebesi dɛn akyekye hɔn werɛ?

2. Nna ɔtɔ da a Paul n’abaw mu bu. Ebɛnadze ntsi a?

2 Mpɛn pii no, nna ɔsomafo Paul no nkwa da esian mu. (2 Cor. 11:23-28) Bio so, nna ɔwɔ dɛ ogyina “honam mu nsoɛ” ano; obotum ayɛ yarba bi a nna ɔwɔ dɛ ogyina ano. (2 Cor. 12:7) Afei so, nna ɔwɔ dɛ Paul gyina adze yayaw a Demas dze yɛɛ no no ano. Mber bi mu no, nna Demas yɛ Paul n’edwumaboafo, naaso ogyaa Paul hɔ osiandɛ nna ‘ɔdɔ wiadze’ no. (2 Tim. 4:10) Nna Paul yɛ Christiannyi ɔkokodurnyi a wɔdze sunsum asera no a ofi n’akoma mu boa afofor. Naaso, nna ɔtɔ da a n’abaw mu bu.​—Rom. 9:1, 2.

3. Paul nyaa awerɛkyekyer na dzenhyɛ fii woananom hɔ?

3 Paul nyaa awerɛkyekyer na mboa a nna ohia no. Ebɛn kwan do? Jehovah nam no sunsum krɔnkrɔn do hyɛɛ Paul dzen. (2 Cor. 4:7; Phil. 4:13) Bio so, Jehovah nam Paul ne mfɛfo Christianfo do kyekyee no werɛ. Paul kãa enuanom binom a wɔnye no yɛɛ edwuma no hɔnho asɛm dɛ wɔyɛɛ ‘akyekyewerɛ maa no.’ (Col. 4:11) Hɔn mu binom a Paul bobɔɔ hɔn edzin nye Aristarchus, Tychicus, na Mark. Wɔhyɛɛ Paul dzen, na wɔboaa no ma ogyinaa ne nan do. Nna ebɛn su na dɛm Christianfo baasa yi wɔ a ɔmaa wotumii kyekyee Paul no werɛ dɛm? Aber a yɛrobɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛkyekye hɛnho werɛ na yaahyehyɛ hɛnho nkuran no, yebesi dɛn esũasua hɔn nhwɛdo pa no?

YƐ ƆNOKWAFO DƐ ARISTARCHUS

Dɛ mbrɛ Aristarchus yɛe no, sɛ yɛdze hɛnho bata hɛn nuanom mbarimba na mbaa ho wɔ hɔn “abɛbrɛsɛ” anaa hɔn ahohia mu a, yebotum ayɛ anyɛnkofo anokwafo (Hwɛ nkyekyɛmu 4-5) *

4. Ebɛn kwan do na Aristarchus daa no edzi dɛ ɔyɛ Paul ne nyɛnko nokwafo?

4 Nna Aristarchus yɛ Christiannyi a ofi Macedonia kurow Thessalonica mu. Ɔdaa no edzi dɛ ɔyɛ Paul ne nyɛnko nokwafo. Ber a odzi kan a Bible no kã Aristarchus ho asɛm yɛ ber a Paul kɔr Ephesus wɔ n’asɛmpatserɛw akwantu a otsĩa ebiasa no mu. Ber a Aristarchus nye Paul nam no, nyimpa dɔm bi kyeer Aristarchus. (Andw. 19:29) Ber a ewiei koraa no wogyaa no no, ɔanntwe noho emmfi Paul ho annkɔhwehwɛ beebi ennsuma. Mbom, ofii nokwardzi mu kɔr do nye Paul yɛɛ edwuma. Abosoom bi ekyir aber a nna Paul wɔ Greece no, nna Aristarchus da ho ara nye no nam ɔmmfa ho dɛ nna atamfo pɛ dɛ woku Paul no. (Andw. 20:2-4) Aber a nna wɔdze Paul rokɔ Rome dɛ daduanyi wɔ bɛyɛ afe 58 H.B. no, nna Aristarchus ka noho wɔ akwantu tsentsenntsen yi mu. Aber a wɔnam po do rokɔ no, hɛn no butuwii ma woguu esu. (Andw. 27:1, 2, 41) Ɔbɛyɛ dɛ wodur Rome no, Aristarchus tsenaa Paul ne nkyɛn kakra wɔ efiadze hɔ. (Col. 4:10) Ɔnnyɛ nwanwa dɛ Paul nyaa nkuranhyɛ na awerɛkyekyer fii ne nyɛnko nokwafo yi hɔ!

5. Dɛ mbrɛ Mbɛbusɛm 17:17 ma yehu no, yebesi dɛn ayɛ anyɛnkofo anokwafo?

5 Dɛ mbrɛ Aristarchus yɛe no, sɛ yɛdze hɛnho bata hɛn nuanom ho wɔ mber a oye nye hɔn “abɛbrɛsɛ” mu a, yebotum abɛyɛ anyɛnkofo anokwafo. (Kenkan Mbɛbusɛm 17:17.) Sɛ nsɔhwɛ a hɛn nua anaa hɛn akyerɛbaa bi rihyia no ba ewiei mpo a, bi a ɔbɔkɔ do ehia awerɛkyekyer. Frances * ne papa wui no, abosoom ebiasa ekyir na ne maame so wui. Frances kãa dɛ: “Muhu dɛ nsɔhwɛ a no mu yɛ dzen ma yehu amandze ber tsentsenntsen. Ɔwɔ mu dɛ m’awofo wui no, mber kakra egu mu dze, naaso meda ho ara dzi awerɛhow. M’enyi sɔ anyɛnkofo anokwafo a wɔma ɔtsena hɔn adwen mu dɛ meda ho ara dzi awerɛhow na wɔkyekye mo werɛ no.”

6. Sɛ yɛyɛ anokwafo a, ebɛnadze na yɛbɛyɛ?

6 Anyɛnkofo a wɔyɛ anokwafo dze ndzɛmba ahorow bɔ afɔr mbrɛ ɔbɛyɛ a wobotum aboa hɔn nuanom mbaa na mbanyin. Nhwɛdo bi nye yi. Dɔkta bi kãa kyerɛɛ hɛn nua bi a wɔfrɛ no Peter dɛ oenya yarba koannkɔ bi a ɔyɛ hũ papaapa. Peter ne yer, Kathryn, kãa dɛ: “Awarfo bi a wɔwɔ hɛn asafo mu na wɔnye hɛn kɔr asopitsi. Hɔ na dɔkta hun yarba prɛko a ɔyɛ Peter. Amonmu hɔ ara na wosii gyinae dɛ wɔbɔboa hɛn ma yeegyina ɔhaw a no mu yɛ dzen a ɔtse dɛm ano. Dɛm ntsi, aber biara a yebehia hɔn no, nna wɔwɔ hɛn nkyɛn.” Sɛ yɛwɔ anyɛnkofo anokwafo a wobotum aboa hɛn aber a yerihyia ɔhaw a, hwɛ mbrɛ osi yɛ awerɛkyekyer fa!

MA AFOFOR NNYA WO MU AHOTODO DƐ TYCHICUS

Dɛ mbrɛ Tychicus yɛe no, sɛ hɛn nuanom rihyia ɔhaw a, yebotum ayɛ anyɛnkofo a wɔwɔ hɛn mu ahotodo (Hwɛ nkyekyɛmu 7-9) *

7-8. Dɛ mbrɛ Colossaefo 4:7-9 ma yehu no, ebɛn kwan do na Tychicus daa no edzi dɛ ɔyɛ obi a wɔwɔ no mu ahotodo?

7 Tychicus yɛ Christiannyi a ofi Rome mantɔw Asia mu. Nna ɔyɛ Paul ne nyɛnko a ɔwɔ no mu ahotodo paara. (Andw. 20:4) Bɛyɛ afe 55 H.B. no, Paul yɛɛ nhyehyɛɛ gyegyee ntoboa kɔboaa Christianfo a nna wɔwɔ Judea no. Bi a, Paul maa Tychicus boae wɔ dɛm dwumadzi tsitsir yi mu. (2 Cor. 8:18-20) Ekyir yi, ber a odzi kan a nna Paul da efiadze wɔ Rome no, Tychicus soom dɛ Paul no somafo. Ɔdze Paul ne nkrataa nye ne nsɛm a ɔhyɛ nkuran kɛmaa asafo ahorow a wɔwɔ Asia no.​—Col. 4:7-9.

8 Tychicus kɔr do yɛɛ nyɛnko a nna Paul wɔ no mu ahotodo. (Titus 3:12) Christianfo a nna wɔwɔ hɔ dɛm aber no, nna nnyɛ hɔn nyinara na wɔwɔ hɔn mu ahotodo tse dɛ Tychicus. Aber a wɔdze Paul too efiadze ne mprenu do wɔ bɛyɛ afe 65 H.B. no, ɔkãa dɛ enuanom pii a wɔwɔ Asia mantɔw mu no danee fii ne nkyɛn. Obotum aba dɛ nna dɛm enuanom yi suro hɔn a wɔsoɛr tsia hɔn no. (2 Tim. 1:15) Naaso, nna Paul botum enya Tychicus mu ahotodo. Dɛm ntsi, Paul maa no dwumadzi fofor. (2 Tim. 4:12) Ɔda edzi dɛ Paul n’enyi gyee dɛ ɔwɔ nyɛnko pa tse dɛ Tychicus.

9. Yebesi dɛn esũasua Tychicus?

9 Sɛ yetum yɛ anyɛnkofo a hɛn nuanom wɔ hɛn mu ahotodo a, yebotum esũasua Tychicus. Dɛ nhwɛdo no, yɛmmfa hɛn ano nnkã kɛkɛ dɛ yɛbɔboa hɛn nuanom mbaa na mbanyin a wohia mboa, mbom yɛyɛ ndzɛmba so a mfaso wɔ do dze boa hɔn. (Matt. 5:37; Luke 16:10) Sɛ hɛn nuanom a wohia mboa nyim dɛ yebotum aboa hɔn a, wonya awerɛkyekyer ankasa. Hɛn akyerɛbaa kor kyerɛɛ siantsir a ɔtse dɛm mu. Ɔkãa dɛ, “Inya akomatɔyamu osiandɛ onua a wɔakã dɛ ɔbɔboa wo no, ɔbɛba wɔ ber ano abɛyɛ dza ɔkãe no ama wo.”

10. Dɛ mbrɛ wɔakã wɔ Mbɛbusɛm 18:24 no, hɔn a worihyia ɔhaw anaa hɔn werɛ ahow no, wobotum enya awerɛkyekyer efi woana hɔ?

10 Hɛn nuanom a worihyia ɔhaw anaa hɔn werɛ ahow no, wɔtaa kã mbrɛ wɔtse nka ho asɛm kyerɛ hɔn nyɛnko a wɔwɔ no mu ahotodo. Iyi ma wonya awerɛkyekyer. (Kenkan Mbɛbusɛm 18:24.) Bijay no werɛ howee ber a wotuu ne babanyin fii asafo no mu no. Bijay kãa dɛ, “Nna mepɛ obi a mowɔ no mu ahotodo na makã mbrɛ misi tse nka ho asɛm akyerɛ no.” Osian mfomdo bi a Carlos dzii ntsi, ɔhweer ho kwan a ɔsom bo a nna ɔwɔ wɔ asafo no mu no. Ɔkãa dɛ, “Nna mepɛ nyimpa a mubotum efi m’akoma mu akã mbrɛ metse nka ho asɛm akyerɛ no a murunnsuro dɛ obobu me atsɛn.” Carlos hun dɛ asafo mu mpanyimfo no nye nyimpa a obotum akã mbrɛ ɔtse nka ho asɛm akyerɛ hɔn. Mpanyimfo no boaa no ma odzii ne haw no do. Carlos nyaa awerɛkyekyer osiandɛ nna onyim dɛ asafo mu mpanyimfo no rennkã asɛm a ɔkãa kyerɛɛ hɔn no nnkyerɛ obiara.

11. Yebesi dɛn abɛyɛ anyɛnkofo a hɛn nuanom gye hɛn dzi na wɔwɔ hɛn mu ahotodo?

11 Sɛ yɛbɛyɛ anyɛnkofo a hɛn nuanom gye hɛn dzi na wɔwɔ hɛn mu ahotodo a, ɔwɔ dɛ yɛda abotar edzi. Ber a Zhanna no kun gyaa no hɔ kɔree no, Zhanna nyaa awerɛkyekyer aber a ɔkãa mbrɛ nna ɔtse nka ho asɛm kyerɛɛ anyɛnkofo a wɔbɛn no paara no. Ɔkãa dɛ, “Ɔwɔ mu, obotum aba dɛ asɛm kor no ara na mitsĩi mu kãa no mpɛn pii, naaso wonyaa abotar tsiee me.” Sɛ itum yɛ otsiefo pa a, wo so botum abɛyɛ nyɛnko pa.

FI WO PƐ MU SOM AFOFOR DƐ MARK

Ndzɛmba pa a Mark yɛe boaa Paul no maa ogyinaa ne nan do, dɛmara so na yebotum aboa hɛn nuanom ber a wɔwɔ ɔhaw mu no (Hwɛ nkyekyɛmu 12-14) *

12. Nna woana nye Mark, na ebɛn kwan do na ɔdaa ahofama sunsum edzi?

12 Nna Mark yɛ Jewnyi Christiannyi a ofi Jerusalem. Nna no busuanyi nye Barnabas, ɔsɛmpatserɛwfo a nna wonyim no yie no. (Col. 4:10) Ɔda edzi dɛ nna Mark fi ebusua a wodzi yie mu, naaso nnyɛ honam afamu ndzɛmba na ɔdze dzii kan wɔ n’asetsena mu. Mark n’asetsena nyina mu no, ɔdaa ahofama sunsum edzi. Nna n’enyi gye ho dɛ ɔbɔsom afofor. Dɛ nhwɛdo no, Mark nye ɔsomafo Paul na ɔsomafo Peter yɛɛ edwuma wɔ mber ahorow bi mu aber a nna asomafo yi mu biara ridzi n’asodzi ahorow ho dwuma no. Bi a Mark tɔɔ edziban a wobedzi, hwehwɛɛ beebi a wɔbɛda, na ɔyɛɛ ndzɛmba afofor bi so maa hɔn. (Andw. 13:2-5; 1 Pet. 5:13) Paul kãa Mark ho asɛm dɛ ɔyɛ n’edwumaboafo no mu kor “wɔ Nyankopɔn ahendzi no afamu,” na ‘ɔyɛɛ akyekyewerɛ’ maa no anaa ɔhyɛɛ no dzen.​—Col. 4:10, 11.

13. Ebɛn kwan do na 2 Timothy 4:11 ma yehu dɛ Paul n’enyi sɔɔ nokwardzi a Mark dze somee no?

13 Mark bɛyɛɛ Paul n’anyɛnkofo a wɔbɛn no paara no mu kor. Dɛ nhwɛdo no, aber a otwa tun a wɔdze Paul kɔtoo efiadze wɔ Rome wɔ bɛyɛ afe 65 H.B. no, dɛm ber no na ɔkyerɛɛw ne krataa a otsĩa ebien kɛmaa Timothy. Paul kãe wɔ krataa no mu dɛ Timothy mbra ne nkyɛn wɔ Rome. Na sɛ ɔreba a, ɔmfa Mark nka noho mbra. (2 Tim. 4:11) Ekyingye biara nnyi ho dɛ Paul n’enyi sɔɔ mbɔdzen a nna Mark abɔ wɔ Nyankopɔn no som mu no. Dɛm ntsi, ɔkãa dɛ obehia Mark wɔ ber a no ho hia paara a ɔtse dɛm mu. Mark yɛɛ ndzɛmba pa ahorow boaa Paul. Bi a, nna ɔdze edziban anaa ndzɛmba a Paul behia dze akyerɛw nkrataa kɛma no. Wɔaka nda kakra ma woeeku Paul no, obotum aba dɛ mboa na nkuranhyɛ a onyae no boaa no ma ogyinaa ne nan do kesii ase.

14-15. Ɔdze fa biribi a yɛbɛyɛ dze aboa afofor ho no, ebɛnadze na yebotum esũa efi Matthew 7:12 no mu?

14 Kenkan Matthew 7:12. Hɔn a wɔyɛ biribi boa hɛn ber a yerihyia nsɛndzendzen no, hwɛ mbrɛ hɛn enyi sɔ hɔn fa! Ryan ne papa wui mpofirmu ber a onyaa akwanhyia bi a ɔyɛ hũ paara no. Ryan kãa dɛ, “Ndzɛmba pii a eyɛ no da biara no, sɛ irihyia nsɛndzendzen a, nna wɔabɛyɛ dzen ama wo dɛ ebɛyɛ. Ntsi sɛ obi yɛ biribi boa wo, na sɛ adze a ɔyɛe boaa wo no suar mpo a, ɔma inya awerɛkyekyer.”

15 Sɛ yɛdze hɛn enyi to famu a, bi a yebohu biribi a yebotum ayɛ dze aboa afofor. Nhwɛdo bi nye yi. Peter na Kathryn a yeedzi kan akã hɔnho asɛm no, hɛn akyerɛbaa kor tuu anamɔn dɛ ɔbɔboa hɔn aber biara a wɔbɔkɔ asopitsi no. Peter o, Kathryn o, nna hɔn mu biara runntum nnka kaar bio. Dɛm ntsi, hɛn akyerɛbaa no yɛɛ nhyehyɛɛ bi a ɔmaa enuanom a wɔwɔ asafo no mu tuu hɔnho mae. Oyi dze hɔn kɔ ndɛ a, ber fofor na oyi so dze hɔn kɔ. Aso dɛm nhyehyɛɛ yi boae? Kathryn kãa dɛ, “Nna ɔtse dɛ mbrɛ wɔama adzesoa duudur bi efi hɛn abatsir do.” Ma ɔntsena w’adwen mu daa dɛ, sɛ eyɛ ndzɛmba nketsenketse boa afofor a, obotum ama woeenya awerɛkyekyer kɛse.

16. Ɔdze fa afofor a yɛbɛkyekye hɔn werɛ ho no, ebɛnadze na no ho hia a yebotum esũa efi Mark no nhwɛdo no mu?

16 Osuanyi Mark a ɔtsenaa ase wɔ Jesus n’aber do no, nna ɔyɛ Christiannyi a onnyi adagyer. Nna ɔwɔ asodzi a no mu yɛ dur wɔ Nyankopɔn no som mu. Bi nye Asɛmpa a ɔkyerɛwee a ne dzin da do no. Naaso, Mark nyaa mber dze kyekyee Paul no werɛ. Nna ɔnnyɛ dzen mma Paul dɛ ɔbɛserɛ Mark hɔ mboa. Ber a wokum Angela no busuanyi bi no, n’enyi sɔɔ hɔn a wofii hɔn akoma mu kyekyee no werɛ no. Ɔkãa dɛ, “Sɛ anyɛnkofo pɛ dɛ wofi hɔn akoma mu boa wo a, ɔyɛ mberɛw dɛ enye hɔn bɔbɔ nkɔmbɔ. Nna ɔda edzi dɛ wɔpɛ dɛ wɔboa me, na wɔammbɔ hũ dɛ wɔbɛyɛ dɛm.” Hɛn mu biara botum ebisa noho dɛ, ‘Ana wonyim me dɛ meyɛ obi a mowɔ ɔpɛ dɛ mebɛyɛ biribi dze akyekye me mfɛfo agyedzifo werɛ?’

SI WO BO DƐ EBƐKYEKYE AFOFOR WERƐ

17. Sɛ yɛdwendwen asɛm a ɔwɔ 2 Corinthfo 1:3, 4 no ho a, ebɛn kwan do na ɔbɛka hɛn ma yaakyekye afofor werɛ?

17 Ɔnnyɛ dzen dɛ yebohu hɛn nuanom mbarimba na mbaa a wohia awerɛkyekyer. Nsɛm a ɔhyɛ nkuran a afofor kãe dze kyekyee hɛn werɛ no, yebotum akã nsɛm kor no ara so dze akyekye hɔn werɛ. Nino yɛ hɛn akyerɛbaa a ɔhweer ne nanabaa wɔ owu mu. Ɔkãa dɛ: “Sɛ yɛma kwan ma Jehovah dze hɛn dzi dwuma a, obotum afa hɛn do akyekye afofor werɛ.” (Kenkan 2 Corinthfo 1:3, 4.) Frances a yeedzi kan akã noho asɛm no kãa dɛ: “Asɛm a ɔwɔ 2 Corinthfo 1:4 no yɛ nokwar. Sɛ obi kyekye hɛn werɛ a, bi a ekyir yi, ɔkwan a ɔfaa do kyekyee hɛn werɛ anaa dza ɔyɛe dze kyekyee hɛn werɛ no, yebotum ayɛ dɛmara dze akyekye obi fofor so werɛ.”

18. (a) Ebɛnadze ntsi na bi a binom suro dɛ wɔbɛkyekye afofor werɛ? (b) Yebesi dɛn etum akyekye afofor werɛ yie? Ma ho nhwɛdo.

18 Ɔsɛ dɛ yɛhwehwɛ akwan a yɛbɛfa do aboa afofor ɔmmfa ho dɛ yesuro no. Dɛ nhwɛdo no, bi a yesuro dɛ yerunnhu asɛm a yɛnkã anaa dza yɛnyɛ mboa obi a ɔwɔ ahohiahia mu. Asafo mu panyin bi a wɔfrɛ no Paul no werɛ emmfir mbɔdzen a enuanom binom bɔɔ dɛ wɔbɔboa no ber a ne papa wui. Ɔkãa dɛ, “Nna mutum hu dɛ ɔnnyɛ mberɛw mma hɔn dɛ wɔbɛba me nkyɛn na wɔnye me abɛkasa. Nna wonnhu asɛm a wɔnnkã. Naaso, nna m’enyi sɔ ɔpɛ a wɔwɔ dɛ wɔbɛkyekye mo werɛ na wɔaaboa me no.” Onua bi a wɔfrɛ no Tajon kãa asɛm a ɔtse dɛm ber a asaasewosow bi a n’ano yɛ dzen sii no. Ɔkãa dɛ: “Nda a odzi asaasewosow no ekyir no, nsɛm a enuanom kãa kyerɛɛ me no, nokwasɛm nye dɛ nnyɛ ne nyinara na mekaa. Naaso, mekaa dɛ nna wɔdwen moho araa ma wɔbɔhwɛɛ mbrɛ moho si tse.” Sɛ yɛda no edzi dɛ yɛdwen afofor ho a, yebotum ayɛ hɔn a wotum kyekye afofor werɛ yie.

19. Ebɛnadze ntsi na esi wo bo dɛ ebɔkɔ do ayɛ ‘awerɛkyekyer kɛse’ ama wo nuanom Christianfo?

19 Aber a yɛrebɛn wiadze yi n’ewiei no, wiadze no mu nsɛm tsebea bɛsɛɛ na asetsena mu bɛyɛ dzen papaapa. (2 Tim. 3:13) Osiandɛ yenndzi mũ na yɛkɔ do dzi mfomdo ntsi, yɛbɔkɔ do ehia awerɛkyekyer na mboa efi afofor hɔ. Ndzɛmba pii na ɔboaa ɔsomafo Paul ma otumii dze nokwardzi gyinaa mu kesii ewiei. No mu kor nye awerɛkyekyer a onyae fii ne mfɛfo Christianfo hɔ no. Dɛm ntsi, hom mma yɛnyɛ anokwafo dɛ Aristarchus, yɛmma afofor nnya hɛn mu ahotodo dɛ Tychicus, na yemfi hɛn pɛ mu nsom afofor dɛ Mark. Sɛ yɛyɛ dɛm a, yebotum aboa hɛn nuanom mbarimba na mbaa ma wɔaakɔ do etsim wɔ gyedzi no mu.​—1 Thess. 3:2, 3.

^ nky. 5 Ɔsomafo Paul hyiaa ɔhaw pii wɔ n’asetsena mu. N’edwumaboafo binom maa onyaa awerɛkyekyer kɛse wɔ mber a no mu yɛ dzen mu. Yɛrobɔhwɛ su etsitsir ebiasa bi a ɔmaa Paul n’edwumaboafo yi bɛyɛɛ nyimpa a wotum kyekye afofor werɛ yie. Afei so, yɛbɔhwɛ ndzɛmba a mfaso wɔ do a yebotum ayɛ dze esũasua dɛm nkorɔfo yi.

^ nky. 5 Wɔasesa edzin ahorow no bi wɔ adzesua asɛm yi mu.

NDWOM 111 Dza Ɔma Hɛn Enyi Gye

^ nky. 56 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Po do hɛn a nna Aristarchus na Paul tse mu no butuwii ma woguu esu.

^ nky. 58 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Wɔdze hyɛɛ Tychicus ne nsa dɛ ɔmfa Paul ne nkrataa nkɛma asafo ahorow no.

^ nky. 60 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Mark yɛɛ ndzɛmba ahorow boaa Paul.