Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 29

Ma W’enyi Ngye Wɔ Dza Itum Yɛ Wɔ Jehovah No Som Mu No Ho!

Ma W’enyi Ngye Wɔ Dza Itum Yɛ Wɔ Jehovah No Som Mu No Ho!

“Hom mma obiara nsɔ nankasa n’edwuma nhwɛ, nna obenya no nko ho biribi ahyehyɛ noho, na nnyɛ obi ho a.”—GAL. 6:4.

NDWOM 34 Mebɛnantsew Emudzi Mu

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Ebɛnadze ntsi na Jehovah mmfa hɛn nntoto afofor ho?

JEHOVAH n’enyi gye ndzɛmba asorɔtow ho. Ndzɛmba a ɔyɛ nwanwa a ɔabɔ, kyerɛ, nyimpa nye abɔdze afofor, ma yehu dɛ asɛm yi yɛ nokwar. Hɛn mu biara yɛ soronko. Ntsi Jehovah mmfa wo nntoto obiara ho. Jehovah hwehwɛ w’akoma mu, dɛm ntsi, onyim nyimpa kor a eyɛ. (1 Sam. 16:7) Afei so onyim dza ibotum ayɛ, wo mberɛwyɛ, nye mbrɛ wosii tsetsee wo. Ɔnnhwehwɛ dza ɔbor w’ahoɔdzen do mmfi wo nkyɛn. Ɔsɛ dɛ yesũasua Jehovah na yebu hɛnho dɛ mbrɛ obu hɛn no. Sɛ yɛyɛ dɛm a, yɛbɔdwen “enyidahɔ adwen” na yerinnya adwen dɛ hɛnho hia dodoodow anaa mfaso biara nnyi hɛnho.​—Rom. 12:3.

2. Ebɛnadze ntsi na ɔnnyɛ papa dɛ yɛdze hɛnho bɔtoto afofor ho?

2 Ɔwɔ mu, bi a yebosũa biribi efi onua anaa akyerɛbaa bi a n’asɛnka edwuma no tu mpon no hɔ. (Heb. 13:7) Ɔno bɛma yehu mbrɛ hɛn so yebotum etu mpon wɔ hɛn asɛnka edwuma no mu. (Phil. 3:17) Naaso, ɔsor dɛ irusũasua obi no nhwɛdo pa, nna ɔsor dɛ edze woho rototo no ho. Sɛ edze woho toto obi ho a, ɔbɛma w’enyi aber no, w’abaw mu ebu anaa atse nka dɛ ennsɛ hwee. Afei so, dɛ mbrɛ yehunii wɔ adzesua a odzi iyi enyim mu no, sɛ yɛnye enuanom si akan a, obotum asɛɛ ebusuabɔ a yɛnye Jehovah wɔ no. Dɛm ntsi, Jehovah fi ɔdɔ mu tu hɛn fo dɛ: “Hom mma obiara nsɔ nankasa n’edwuma nhwɛ, nna obenya no nko ho biribi ahyehyɛ noho, na nnyɛ obi ho a.”​—Gal. 6:4.

3. Ebɛn nkɔenyim na enya wɔ Nyankopɔn no som mu a ɔma w’enyiwa gye?

3 Jehovah pɛ dɛ w’enyi gye wɔ nkɔenyim a enya wɔ no som mu no ho. Dɛ nhwɛdo no, sɛ woenuma wo a ibotum ama w’enyi aagye dɛ etum edu dɛm botae no ho! Wankasa na isii dɛm gyinae no. Ɔdɔ a ewɔ ma Nyankopɔn ntsi na isii dɛm gyinae no. Ofi dɛm aber no besi ndɛ, dwendwen nkɔenyim a enya no ho hwɛ. Ana ɔpɛ a ewɔ dɛ wankasa bɛkenkan Bible na esũa adze no ayɛ kɛse? Ana ifi w’akoma mu bɔ mpaa? (Ndw. 141:2) Ana etu mpon wɔ mbrɛ isi nye afofor bɔ nkɔmbɔ wɔ asɛnka mu no mu? Na kwan a efa do dze edwindadze a yɛdze kyerɛkyerɛ wɔ asɛnka mu dzi dwuma no so ɛ? Sɛ ewɔ ebusua so a, ana Jehovah aboa wo ma ayɛ okun pa, ɔyer pa, anaa ɔwofo pa? Ɔsɛ dɛ w’enyi gye na inya akomatɔyamu dɛ etum enya nkɔenyim a ɔtse dɛm.

4. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

4 Yebotum aboa afofor ma woeenya enyigye wɔ nkɔenyim a woenya wɔ Jehovah no som mu no ho. Yebotum so aboa hɔn ma woeehu dɛ ɔnnsɛ dɛ wɔdze hɔnho toto afofor ho. Wɔ adzesua yi mu no yɛbɔhwɛ mbrɛ awofo besi aboa hɔn mba, mbrɛ awarfo besi aboa hɔnho, nye mbrɛ asafo mu mpanyimfo na afofor besi aboa enuanom a wɔwɔ asafo no mu no. Afei, yebosusu kyerɛwnsɛm ahorow bi ho, na ɔbɔboa hɛn ma yɛdze botae a hɛn mu biara botum edu ho eesisi hɛn enyi do, dɛ mbrɛ hɛn ahoɔdzen nye hɛn nsɛm tsebea tse.

DZA AWOFO NYE AWARFO BOTUM AYƐ

Awofo, hom nkyerɛ mbɔdzen a hom mba no mu biara bɔ no ho enyisɔ (Hwɛ nkyekyɛmu 5-6) *

5. Dɛ mbrɛ Ephesusfo 6:4 kyerɛ no, ebɛnadze na ɔnnsɛ dɛ awofo yɛ?

5 Ɔsɛ dɛ awofo yɛ ahwɛyie na wɔaammfa hɔn ba bi anntoto obi fofor ho anaa wɔannhwehwɛ dza ɔbor n’ahoɔdzen do. Sɛ awofo yɛ ntotoho a ɔtse dɛm anaa wɔhwehwɛ dza ɔbor hɔn ba n’ahoɔdzen do a, obotum ebu n’abaw mu. (Kenkan Ephesusfo 6:4.) Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Sachiko * kãa dɛ: “Nna m’akyerɛkyerɛfo hwɛ kwan dɛ mebɛyɛ adze akyɛn mo skuulfo nkaa no. Nna me maame so pɛ dɛ mobɔ moho mbɔdzen wɔ skuul, mbrɛ ɔbɛyɛ a me kyerɛkyerɛnyi nye me papa a ɔnnyɛ Ɔdasefo no benya Jehovah Adasefo ho adwen pa. Nna ɔpɛ mpo dɛ mutwa mo nsɔhwɛ no nyinara. Naaso nna iyi bɛyɛ dɛn ayɛ yie? Ɔwɔ mu dɛ muwiee skuul akyɛr dze, naaso ɔtɔfabi a mibisa moho dɛ, ana mbɔdzen a mobɔ no sɔ Jehovah n’enyi?”

6. Ebɛnadze na awofo botum esũa efi Ndwom 131:1, 2 no mu?

6 Awofo botum enya esuadze tsitsir bi efi asɛm a ɔwɔ Ndwom 131:1, 2 no mu. (Kenkan.) Ɔhen David kãa dɛ ɔannyɛ akɛsesɛm anaa ndzɛmba a ɔbor n’ahoɔdzen do. Osiandɛ nna ɔbrɛ noho adze na ɔgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na obotum ayɛ ntsi, nna n’enyi sɔ dza otum yɛ no, na iyi maa onyaa akomatɔyamu. Ebɛnadze na awofo botum esũa efi David n’asɛm yi mu? Ɔsɛ dɛ awofo brɛ hɔnho adze na wɔgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na wobotum ayɛ. Dɛmara na ɔsɛ dɛ wohu dɛ nnyɛ biribiara na hɔn mba no so botum ayɛ. Sɛ awofo roboa hɔn mba ma wɔdze botae a wobotum edu ho eesisi hɔn enyi do a, ɔsɛ dɛ wɔdwen dza hɔn mba no tum yɛ nye dza wonntum nnyɛ no ho. Dɛm a wɔbɛyɛ no bɛma hɔn mba no enya akomatɔyamu. Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Marina kãa dɛ: “Me maame ammfa me aanntoto mo nuanom baasa no anaa mbofra afofor ho. Ɔmaa muhun dɛ obiara na n’adomakyɛdze, na hɛn mu biara som bo ma Jehovah. Meda me maame ase, osiandɛ ɔaboa me ma memmfa moho nntoto afofor ho.”

7-8. Okun besi dɛn akyerɛ dɛ odzi ne yer nyi?

7 Ɔsɛ dɛ okun a ɔyɛ Christiannyi dzi ne yer nyi. (1 Pet. 3:7) Sɛ wɔkã enyidzi a, ɔkyerɛ dɛ ebɛda obu edzi akyerɛ afofor na enye hɔn eedzi wɔ kwan soronko do. Dɛ nhwɛdo no, okun da obu edzi kyerɛ ne yer dze kyerɛ dɛ odzi no nyi. Ɔnnhwɛ kwan dɛ ne yer bɛyɛ dza ɔbor n’ahoɔdzen do. Afei so, ɔmmfa no nntoto mbaa afofor ho. Sɛ okun bi dze ne yer toto mbaa afofor ho a, ɔbɛtse nka dɛn? Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Rosa a no kun nnyɛ Ɔdasefo no taa dze no toto mbaa afofor ho. Nsɛm a ɔyɛ yaw a Rosa no kun kã kyerɛ no no ma ɔtse nka dɛ ɔnnsɛ hwee, na ɔyɛ mpo a onya adwen dɛ obiara nndɔ no. Rosa kãa dɛ: “Dabaa mihia biribi a ɔbɛkaa me dɛ Jehovah dɔ me.” Naaso okun a ɔyɛ Christiannyi no dze enyidzi ma ne yer osiandɛ onyim dɛ dɛm a ɔbɛyɛ no bɛka ebusuabɔ a ɔnye ne yer na Jehovah wɔ no. *

8 Okun a odzi ne yer nyi no yi no ayɛw, ɔma no awerɛhyɛmu dɛ ɔdɔ no, na ɔkamfo no so. (Mbɛ. 31:28) Dɛm na Katerina a yɛkãa noho asɛm wɔ adzesua a odzi iyi enyim mu no no kun yɛe dze boaa no ma odzii adwen a ɔnye dɛ ɔnnsɛ hwee no do. Ɔyɛ abofra no, nna ne maame bu no enyimtsia, na ɔtaa dze no toto mbasiamba afofor nye n’anyɛnkofo ho. Iyi maa Katerina hyɛɛ ase dɛ ɔdze noho rototo afofor ho na ɔkɔr do ara yɛɛ dɛm aber mpo a ɔbɛyɛɛ Jehovah Adasefo no mu kor no! Naaso no kun aboa no ma oedzi su a ɔtse dɛm do na oeyi adwen a ɔnye dɛ ɔnnsɛ hwee no efi ne tsirmu. Ɔkãa dɛ: “Mo kun dɔ me, ɔkamfo me wɔ ndzɛmba pa a meyɛ no ho, na ɔbɔ mpaa ma me. Ɔsan kaa me Jehovah no su ahorow a ɔyɛ ahomka no, na ɔboa me ma minya adwen pa.”

DZA ASAFO MU MPANYIMFO A WƆWƆ ƆDƆ NYE AFOFOR BOTUM AYƐ

9-10. Ebɛn kwan do na asafo mu mpanyimfo boaa akyerɛbaa bi a nna ɔdze noho toto afofor ho?

9 Ebɛn kwan do na asafo mu mpanyimfo botum aboa hɔn a ɔyɛ hɔn su dɛ wɔdze hɔnho bɔtoto afofor ho no? Hom mma yensusu akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Hanuni n’asɛm ho nhwɛ. Aber a ɔyɛ abofra no nna wɔnntaa nnkamfo no. Ɔkãa dɛ: “Nna mefɛr adze, afei nna metse nka dɛ mbofra afofor bɔ hɔnho mbɔdzen kyɛn me. Mehyɛɛ ase dɛ meretse nka dɛm aber a nna meyɛ abofra no.” Aber a Hanuni bɛyɛɛ Jehovah Adasefo no mu kor ekyir mpo no, nna ɔda ho ara dze noho toto afofor ho. Iyi ntsi, nna ɔtse nka dɛ noho nnhia ahen biara wɔ asafo no mu. Naaso seseiara, ɔdze enyigye rosom dɛ ɔkwampaaefo. Ebɛnadze na ɔboaa no ma ɔsesaa no suban?

10 Hanuni kãa dɛ nna asafo mu mpanyimfo no dwen noho ntsi wɔboaa no. Wɔmaa ohun dɛ noho hia wɔ asafo no mu, na wɔkamfoo no wɔ nhwɛdo pa a ɔyɛ no ho. Ɔkãa dɛ: “Ɔtɔfabi a nna asafo mu mpanyimfo no ma mehyɛ nkyerɛbaa binom nkuran. Nna dɛm dwumadzi no ma metse nka dɛ moho hia. Mekaa dɛ ber bi asafo mu mpanyimfo a wɔwɔ ɔdɔ no daa me ase wɔ nkuranhyɛ a medze maa nkataasia bi a wɔwɔ asafo no mu no ho. Afei wɔnye me kenkaan 1 Thessalonicafo 1:2, 3. Iyi kaa m’akoma dɛ! Meda asafo mu mpanyimfo no ase kɛsenara, osiandɛ wɔama mehu dɛ moho hia wɔ Jehovah n’ahyehyɛdze no mu.”

11. Yebesi dɛn aboa hɔn a Isaiah 57:15 kã hɔnho asɛm dɛ hɔn “sunsum abobɔ na abrɛ adze” no?

11 Kenkan Isaiah 57:15. Jehovah dwen hɔn a hɔn “sunsum abobɔ na abrɛ adze” no ho papaapa. Nnyɛ asafo mu mpanyimfo nko na wobotum ahyɛ enuanom adɔfo a wɔwɔ tsebea a ɔtse dɛm mu no nkuran, hɛn nyinara botum aboa. Kwan kor a yebotum afa do ahyɛ hɔn nkuran nye dɛ yɛbɛkyerɛ dɛ yɛdwen hɔnho papaapa. Jehovah pɛ dɛ yɛma wohu dɛ ɔdɔ hɔn papaapa. (Mbɛ. 19:17) Afei sɛ yɛbrɛ hɛnho adze na yaammfa dza yetum yɛ no enntuw hɛnho a, yɛbɔboa hɛn nuanom. Yɛmmpɛ dɛ yɛdze dza yetum yɛ no tuw hɛnho amma afofor enyi aammber hɛn. Mbom no, yɛpɛ dɛ yɛdze dza yetum yɛ nye nyimdzee a yɛwɔ no hyehyɛ hɛnho nkuran.​—1 Pet. 4:10, 11.

Nna Jesus n’esuafo no pɛ n’asɛm osiandɛ ɔannyɛ biribiara annkyerɛ dɛ ɔkyɛn hɔn da. Nna n’enyi gye ho dɛ ɔnye n’anyɛnkofo no bɔbɔ fɛkuw (Hwɛ nkyekyɛmu 12)

12. Nna ebɛnadze ntsi na hɔn a wɔba famu no pɛ Jesus n’asɛm? (Hwɛ mfonyin a ɔwɔ Ɔweɔn-Aban yi enyim no.)

12 Sɛ yesusu mbrɛ Jesus nye n’ekyirdzifo no dzii no ho a, ɔbɔboa hɛn ma hɛn so yeehu mbrɛ yɛnye afofor bedzi. Ɔno nye nyimpa a ɔsen biara a ɔatsena ase pɛn, naaso nna ‘ɔdwe na ɔbrɛ noho adze wɔ akoma mu.’ (Matt. 11:28-30) Nna n’adwen mu dɔ papaapa, na nyimdzee a nna ɔwɔ so dze wɔnnkã, naaso ɔammfa no mu biara enntuw noho. Ɔdze nsɛm a no mu da hɔ nye mfatoho a n’asetse nnyɛ dzen kyerɛkyerɛɛ hɔn a wɔba famu no ma ɔkaa hɔn akoma. (Luke 10:21) Jesus annyɛ n’adze tse dɛ nyamesom akandzifo ahantanfo no. Ɔamma afofor aanntse nka da dɛ Nyankopɔn mmbu hɔn hwee. (John 6:37) Mbom odzii hɔn a wɔba famu no nyi.

13. Ebɛn kwan do na mbrɛ Jesus nye n’esuafo no dzii no ma yehu ɔdɔ na ayamuyie a nna ɔwɔ?

13 Mbrɛ Jesus sii nye n’esuafo no dzii no ma yehu ɔdɔ na ayamuyie a nna ɔwɔ. Nna onyim dɛ ɔsor hɔn mu biara ne nsɛm tsebea nye dza obotum ayɛ. Iyi ntsi nna ɔsor asodzi a obiara botum edzi ho dwuma, nye mbɔdzen a obiara botum abɔ wɔ asɛnka edwuma no mu. Naaso nna n’enyi sɔ dza hɔn mu biara fi n’akoma mu yɛ no. Dɛ mbrɛ nna Jesus tse nyimpa ase no daa edzi wɔ talent ho mfatoho a ɔdze mae no mu. Wɔ dɛm mfatoho no mu no, owura no maa nkowaa no edwuma dɛ mbrɛ hɔn mu biara no “tum tse.” Nkowaa mbɔdzembɔfo beenu no mu baako nyaa mfaso pii kyɛɛn baako no a aka no. Naaso nkamfo kor no ara na owura no dze maa hɔn beenu nyina. Ɔkãa dɛ: “Mbo! Akowaa pa nye nokwafo.”​—Matt. 25:14-23.

14. Yebesi dɛn esũasua mbrɛ Jesus nye afofor dzii no?

14 Jesus nye hɛn dzi wɔ ɔdɔ na ayamuyie mu. Onyim dɛ ɔsor hɛn mu biara ne nsɛm tsebea nye dza yebotum ayɛ, na n’enyi sɔ dza yefi hɛn akoma mu yɛ no. Hɛn so ɔsɛ dɛ yɛnye afofor dzi dɛ mbrɛ Jesus yɛe no. Ɔnnsɛ dɛ yɛma hɛn nua bi tse nka da dɛ mfaso nnyi noho, anaa yɛma n’enyiwa tõ osiandɛ onntum mmbɔ mbɔdzen dɛ mbrɛ afofor yɛ ntsi. Hɛn nuanom fi hɔn akoma mu yɛ dza wobotum biara som Jehovah, ntsi ɔsɛ dɛ yɛkamfo hɔn.

FA BOTAE A IBOTUM EDU HO SISI W’ENYIWA DO

Sɛ edze botae sisi w’enyi do wɔ Jehovah no som mu na idu ho a, w’enyi bɛgye (Hwɛ nkyekyɛmu 15-16) *

15-16. Aber a akyerɛbaa bi dze botae a obotum edu ho sisii n’enyi do no, ɔboaa no dɛn?

15 Sɛ yɛdze botae sisi hɛn enyi do wɔ Jehovah no som mu a, ɔma yenya asetsena a akomatɔyamu wɔ mu. Naaso ɔsɛ dɛ yegyina hɛn nsɛm tsebea nye dza yebotum ayɛ do dze botae sisi hɛn enyi do, na nnyɛ dɛ yɛdze hɛnho bɔtoto afofor ho. Sɛ yɛhwɛ afofor ho dze botae sisi hɛn enyi do a, annhwɛ a hɛn nsa besi famu ma hɛn abaw mu eebu. (Luke 14:28) Hom mma yensusu akyerɛbaa kwampaaefo bi a wɔfrɛ no Midori n’asɛm no ho nhwɛ.

16 Aber a Midori yɛ abofra no, nna ne papa a ɔnyɛ Ɔdasefo no dze no toto no nuanom nye no skuulfo ho. Ɔyɛɛ dɛm dze guu Midori n’enyim ase. Midori kãa dɛ: “Nna metse nka dɛ mennsɛ hwee.” Naaso aber a onyinii no, obenyaa no mu ahotodo. Ɔkãa dɛ: “Nna mekenkan Bible no da biara, osiandɛ nna ɔno ma minya akomatɔyamu na metse nka dɛ Jehovah dɔ me.” Ɔno da nkyɛn a, ɔdze botae a obotum edu ho sisii n’enyi do na ɔbɔɔ Jehovah mpaa dɛ ɔmboa no ma ondu ho. Dza Midori yɛe no boaa no ma onyaa enyigye wɔ Jehovah no som mu.

KƆ DO YƐ DZA IBOTUM BIARA MA JEHOVAH

17. Yebesi dɛn ama ‘wɔaakɔ do ayɛ hɛn fofor wɔ hɛn adwen sunsum mu,’ na ebɛn mfaso na obefi mu aba?

17 Sɛ yɛwɔ hɛnho adwen bi a ɔnntsen a, obotum agye ber tsentsen ana yeeyi efi hɛn tsirmu. Dɛm ntsi Jehovah tu hɛn fo dɛ: ‘Hom mma wɔnkɔ do nyɛ hom fofor wɔ hom adwen sunsum mu.’ (Eph. 4:23, 24) Naaso sɛ yebotum ayɛ dɛm a, no ho hia dɛ yɛbɔ mpaa, yesũa Nyankopɔn n’Asɛm no na yɛdwendwen ho. Yɛ dɛm ndzɛmba yi, na serɛ Jehovah ma ɔnhyɛ wo dzen. Ɔdze no sunsum no bɔboa wo ma eekwetsir dɛ edze woho bɔtoto afofor ho. Afei so, sɛ suban bɔn bi tse dɛ enyiber nye ahomemado regye ndwow wɔ w’akoma mu a, Jehovah bɔboa wo ma eetu ase ntsɛmara.

18. Ebɛn kwan do na 2 Mbermunsɛm 6:29, 30 no kyekye wo werɛ?

18 Kenkan 2 Mbermunsɛm 6:29, 30. Jehovah nyim hɛn akoma mu nsɛm. Onyim so dɛ yɛrokõ tsia wiadze sunsum nye hɛnankasa hɛn mberɛwyɛ. Sɛ Jehovah hu mbrɛ yɛayer hɛnho rokõ tsia dɛm ndzɛmba yi a, ɔdɔ a ɔwɔ ma hɛn no yɛ kɛse.

19. Ebɛn ntotoho na Jehovah yɛ dze kyerɛ mbrɛ osi dɔ hɛn no?

19 Dza ɔbɛma yɛatse ɔdɔ a Jehovah wɔ ma hɛn no ase no, ɔdze ɔdɔ a nã wɔ ma ne ba no yɛ ntotoho. (Isa. 49:15) Hom mma yensusu maame bi a wɔfrɛ no Rachel ho nhwɛ. Ɔkãa dɛ: “Me babaa Stephanie ne ber annsõ na mowoo no. Aber a mowoo no no, nna ɔyɛ ketseketse bi na onntum nnyɛ hwee. Osian ne tsebea no ntsi, wɔdze no hyɛɛ efir mu, naaso wɔ bosoom a odzi kan no mu no nna da biara datser no ma me kwan ma mutur no wɔ m’abaw mu. Menye me ba no benyaa ebusuabɔ soronko dɛm aber no. Seseiara oedzi mfe esia, naaso ehwɛ no a ɔyɛ ketseketse sen hɔn a wɔnye no bɔ tsipɛn no. Ne nyinara mu no modɔ no papaapa, osiandɛ mowoo no no, nkyɛ ɔreyɛ ewu. Ntsi, meberɛe ana me nsa reka no, na ɔama m’enyi agye wɔ m’asetsena mu!” Hwɛ awerɛkyekyer ara a ɔyɛ dɛ yehu dɛ Jehovah so da ɔdɔ a ɔtse dɛm edzi kyerɛ hɛn ber a ohu dɛ yɛreyer hɛnho dɛ yebefi hɛn akoma nyinara mu asom no no!

20. Dɛ Jehovah no somfo a ehyira woho do ama no no, ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ ema w’enyi gye?

20 Eyɛ Jehovah no somfo, ntsi eyɛ soronko na woho hia wɔ n’ebusua kɛse no mu. Nnyɛ mbɔdzen a ebɔ kyɛn afofor ntsi na Jehovah twee wo baa ne nkyɛn, mbom dza ɔmaa ɔtwee wo baa ne nkyɛn nye dɛ ohun wo dɛ obi a ebrɛ woho adze na ewɔ ɔpɛ dɛ ebɛma ɔakyerɛkyerɛ wo ma aayɛ nsesa. (Ndw. 25:9) Nya awerɛhyɛmu dɛ sɛ eyɛ dza ibotum biara dze som no a, n’enyiwa sɔ. Wo nokwardzi nye abotar a edze tsim no da no edzi dɛ ewɔ “akoma pa a oye.” (Luke 8:15) Dɛm ntsi kɔ do yɛ dza ibotum biara ma Jehovah. Dɛm a ebɛyɛ no bɛma enya biribi dze ahyehyɛ woho.

NDWOM 38 Ɔbɛma Ayɛ Dzen

^ nky. 5 Jehovah mmfa hɛn nntoto obiara ho. Naaso bi a hɛn mu binom dze hɛnho bɔtoto afofor ho na yeebu hɛnho dɛ yɛmmbɔ mbɔdzen. Wɔ adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ siantsir a ɔnnyɛ papa dɛ yɛdze hɛnho bɔtoto afofor ho. Afei so yɛbɔhwɛ mbrɛ yebesi aboa hɛn ebusuafo nye hɔn a wɔwɔ asafo no mu no ma woeebu hɔnho dɛ mbrɛ Jehovah bu hɔn no.

^ nky. 5 Wɔasesa edzin ahorow no bi.

^ nky. 7 Ɔwɔ mu dɛ dza yɛrekã ho asɛm yi kɔ ma kunnom dze, naaso esuadze a ɔwɔ mu no mu pii so fa yernom ho.

^ nky. 58 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Ebusua bi reyɛ ebusua som, na awofo no enyi agye dɛ mbofra no mu biara reyɛ dza obotum dze aboa ma wɔaayɛ Noah n’adakaa no.

^ nky. 62 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Ɔbaatankor bi a ɔwɔ abofra kakraba reyɛ nhyehyɛɛ dɛ ɔbɛyɛ akwampaae boafo; n’enyi agye dɛ otumii dur no botae no ho.