Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 28

Nyankopɔn N’Ahendzi No Ridzi Tum!

Nyankopɔn N’Ahendzi No Ridzi Tum!

“Wiadze ahendzi abɛyɛ hɛn Ewuradze nye ne Christ dze.”—NYI. 11:15.

NDWOM 22 Ahendzi No Ridzi Tum​—Ma Ɔmbra!

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Ebɛn awerɛhyɛmu na nsɛm a orisisi no ma yenya, na ebɛnadze ntsi na yɛreka dɛm?

 SƐ EHWƐ mbrɛ wiadze rotow kɔ yi a, ana ɔyɛ dzen ma wo dɛ ebɛgye edzi dɛ ndzɛmba bɛyɛ yie daakye? Ɔdɔ a ebusuafo wɔ ma hɔnho no n’ano rebrɛ adze. Adze rekye a adze resa yi, obiara nndwen ne nyɛnko ho, na ewudzisɛm na enyiɔdzensɛm so atsew nkensen. Na hɔn a wɔwɔ tum no so, hɔn ndaadaa ntsi nyimpa pii nngye hɔn nndzi bio. Naaso, dza ɔrokɔ do yi botum ahyɛ wo gyedzi dzen dɛ ndzɛmba bɛyɛ yie. Ebɛnadze ntsi na yɛreka dɛm? Asɛm no nye dɛ, suban a Bible no kaa dɛ nyimpa bɛda no edzi wɔ “nda a odzi ekyir no mu” no, ɔno ara na hɛn enyi tua yi. (2 Tim. 3:1-5) Dɛm asɛm yi aba mu, na ɔyɛ dase a ɔma yehu dɛ Christ Jesus ahyɛ ase ridzi tum dɛ Nyankopɔn n’Ahendzi no do Hen ampa. Obi a ɔka nokwar biara rinndzi asɛm yi ho kyim da. Naaso, nkɔnhyɛ pii a odzi dase dɛ Ahendzi no ridzi tum no, no mu kor pɛ nye yi. Sɛ yesusu nkɔnhyɛ afofor so a wɔaba mu ndaansa yi ara no ho a, ɔbɛhyɛ hɛn gyedzi dzen paa.

Wotum keka mfonyin bi a wɔakyekyɛ mu nketsenketse no bɔ mu ma ɔyɛ mfonyin kor. Dɛmara na sɛ yɛkeka nkɔnhyɛ ahorow a ɔwɔ Daniel na Nyikyerɛ nwoma no mu no sisi enyim a, ɔma yehu beebi a yeedu wɔ Jehovah ne nhyehyɛɛ mu (Hwɛ nkyekyɛmu 2)

2. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu, na ebɛnadze ntsi a? (Ka mfonyin a ɔwɔ Ɔweɔn-Aban yi enyim no ho asɛm.)

2 Yebosusu ndzɛmba ebiasa bi ho wɔ adzesua yi mu; (1) nkɔnhyɛ bi a ɔma yehu ber a Nyankopɔn n’Ahendzi no hyɛɛ ase dzii tum, (2) nkɔnhyɛ ahorow a ɔma yehu dɛ Jesus ridzi Hen wɔ Nyankopɔn n’Ahendzi no mu wɔ sor, nye (3) nkɔnhyɛ ahorow a ɔma yehu mbrɛ wɔbɛsɛɛ hɔn a wɔsoɛr tsia Nyankopɔn n’Ahendzi no. Yebohu dɛ nkɔnhyɛ ahorow no sisi enyim pɛpɛɛpɛr tse dɛ mbrɛ wɔka mfonyin bi a wɔakyekyɛ mu nketsenketse no bɔ mu ma ɔyɛ mfonyin kor no. Ɔbɔboa hɛn paa ma yeehu beebi a yeedu wɔ Jehovah ne nhyehyɛɛ mu.

YESI DƐN HU BER A NYANKOPƆN N’AHENDZI NO HYƐƐ ASE DZII TUM?

3. Nkɔnhyɛ a ɔwɔ Daniel 7:13, 14 no ma yenya awerɛhyɛmu bi wɔ obi a obedzi Hen wɔ Nyankopɔn n’Ahendzi no do no mu. Ɔyɛ ebɛn awerɛhyɛmu a?

3 Nkɔnhyɛ a ɔwɔ Daniel 7:13, 14 no ma hɛn awerɛhyɛmu dɛ Christ Jesus nye obi a ɔfata dɛ wosi no Hen wɔ Nyankopɔn n’Ahendzi no do. Nyimpa a wofi aman nyina mu no dze enyigye ‘bɔsom no’ na obedzi Hen afebɔɔ. Nkɔnhyɛ fofor bi a ɔwɔ Daniel nwoma no mu no ka mber esuon bi ho asɛm. Wɔkae too hɔ dɛ, sɛ dɛm mber esuon yi ba ewiei a, Jesus bɛhyɛ ase edzi Hen. Aso yebotum ehu ber pɔtsee a Jesus bɛyɛɛ Ɔhen?

4. Kyerɛkyerɛ mbrɛ Daniel 4:10-17 no boa hɛn ma yehu afe a nna wobesi Christ Hen no mu. (Hwɛ ase hɔ asɛm no so.)

4 Kenkan Daniel 4:10-17. ‘Mber esuon’ no ne tsentsen yɛ mfe 2,520. Dɛm mber no hyɛɛ ase wɔ 607 A.H.B. Dɛm aber no, ɔhen a otwa tun a nna ɔtse Jehovah n’ahengua do wɔ Jerusalem no Babylonfo tuu no fii adze do. Ntsi Nyankopɔn n’ahengua no daa hɔ kesii 1914 H.B. Dɛm afe no mu na Jehovah dze Jesus sii egua do dɛ Ɔhen. Jesus nye “nyia [ɔyɛ] nedze” dɛ odzi Nyankopɔn n’Ahendzi no do Hen. *​—Ezek. 21:25-27.

5. Ebɛn kwan do na nkɔnhyɛ a ɔfa ‘mber esuon’ ho no boa hɛn?

5 Dɛm nkɔnhyɛ yi besi dɛn aboa hɛn? Sɛ yɛtse nkɔnhyɛ a ɔfa ‘mber esuon’ ho no ase a, ɔbɔboa hɛn ma yeehu dɛ sɛ Jehovah hyɛ bɔ a, ɔba mu wɔ ne ber ano pɛpɛɛpɛr. Aber a Jehovah hyɛɛ ber pɔtsee a ɔdze Jesus besi adze do ho nkɔm no, ɔhwɛe ma ɔbaa mu. Dɛmara na ɔbɔhwɛ ma nsɛm afofor a ɔaka ato hɔ no nyinara so aba mu wɔ ne ber ano. Ampaara, Jehovah ne da no ‘rennka ekyir’!​—Hab. 2:3.

DZA ƆMA YEHU DƐ CHRIST ABƐYƐ NYANKOPƆN N’AHENDZI NO DO HEN

6. (a) Ebɛn nsɛm na orisisi wɔ asaase yi do a ɔma yehu dɛ Christ ridzi Hen wɔ sor? (b) Ebɛn kwan do na asɛm a ɔwɔ Nyikyerɛ 6:2-8 no so si do dua dɛ Christ ridzi Hen ampa?

6 Aber a aka kakra ma Jesus ewie som edwuma a ɔbɛyɛe wɔ asaase do no, ɔkaa nsɛm bi a obesisi wɔ wiadze yi mu kyerɛɛ n’ekyirdzifo no. Nna dɛm nsɛm yi a obesisi no bɔboa hɔn ma woeehu dɛ oridzi Hen wɔ sor. Nsɛm a ɔkaa dɛ obesisi no, no mu bi nye akodzi, edziban kɔm, nye asaasewosow. Ɔsanee so kaa dɛ ɔyardɔm anaa nyarbanyarba bɛba “mbeambea.” Dɛm nyarbanyarba yi mu kor nye COVID-19 yarba kodziewu no. Dɛm nsɛm a orisisi yi nyina, Bible no ka dɛ ɔka Christ ne mbae ho “asɛnkyerɛdze” no ho. (Matt. 24:3, 7; Luke 21:7, 10, 11) Jesus kaa nsɛm bi so kyerɛɛ John dze sii do dua dɛ dɛm nsɛm yi besisi. Ɔkaa dɛm nsɛm no kyerɛɛ John no, nna oewu kɔ sor ma mfe bɔbor 60 abɛsen. (Kenkan Nyikyerɛ 6:2-8.) Dɛm nsɛm yi hyɛɛ ase sisii aber a Jesus bɛyɛɛ Ɔhen wɔ 1914 no.

7. Ebɛnadze ntsi na ofitsi aber a Jesus bɛyɛɛ Ɔhen no, ndzɛmba agye nsamu wɔ asaase do dɛm?

7 Ebɛnadze ntsi na aber a Jesus bɛyɛɛ Ɔhen no, ndzɛmba agye nsamu dɛm? Nyikyerɛ 6:2 kyerɛ siantsir no; hɔ ma yehu asɛm tsitsir bi a osii. Ɔnye dɛ aber a Jesus bɛyɛɛ Ɔhen no, adze a odzii kan yɛe nye dɛ ɔnye nkorɔfo bi koe. Ɔnye woananom koe? Bible ma yehu dɛ ɔnye Abɔnsam nye n’abɔfo bɔn no dze sii enyi. Nyikyerɛ tsir 12 no ka dɛ Satan nye n’abɔfo bɔn no dzii ɔkogu pɔtɔɔ, na wɔtoow hɔn guu asaase do. Iyi maa Satan no bo fuuw dzendzenndzen, na ofitsi dɛm aber no, ɔdze n’ebufuw no abɔsoasoa adasamba do. Iyi ama ndzɛmba nnkɔ yie koraa wɔ asaase do.​—Nyi. 12:7-12.

Hɛn enyi nngye ndzɛmba bɔn a orisisi no ho dze, naaso ɔma yehu dɛ nsɛm a Bible aka ato hɔ no reba mu. Iyi ma yenya awerɛhyɛmu dɛ Nyankopɔn n’Ahendzi no ridzi tum (Hwɛ nkyekyɛmu 8)

8. Sɛ yehu dɛ nsɛm a Bible no kae faa Ahendzi no ho no aba mu a, ebɛn kwan do na ɔboa hɛn?

8 Dɛm nkɔnhyɛ ahorow yi besi dɛn aboa hɛn? Dza ɔrokɔ do wɔ wiadze nye dɛ mbrɛ nyimpa suban asesa no ma yehu dɛ Jesus ridzi Hen. Dɛm ntsi sɛ yehu dɛ nkorɔfo ridzi nsɛmbɔn na wɔnndwen obiara ho a, ɔnnsɛ dɛ yɛma ɔhaw hɛn. Mbom ɔsɛ dɛ yɛkaa dɛ dza wɔreyɛ no kyerɛ dɛ asɛm a Bible aka ato hɔ no aba mu. Ɔma yehu dɛ Ahendzi no ridzi tum! (Ndw. 37:1) Aber a Har-Magedon robobɔw ba no, ɔsɛ dɛ yɛhwɛ kwan dɛ dza ɔkyɛn yinom mpo besisi. (Mark 13:8; 2 Tim. 3:13) Yɛda hɛn sor Egya a ɔwɔ ɔdɔ no ase paa dɛ ɔama yɛatse siantsir a ndzɛmba bɔn pii rokɔ do wɔ wiadze yi mu no ase.

MBRƐ WƆBƐSƐƐ HƆN A WƆSOƐR TSIA NYANKOPƆN N’AHENDZI NO

9. Aban a otwa tun a odzi wiadze nyina do tum no, Daniel 2:28, 31-35 no ka no ho asɛm dɛn, na ebɛn aber na ɔhyɛɛ ase dzii tum?

9 Kenkan Daniel 2:28, 31-35. Ndɛ, yehu dɛ nsɛm a kyerɛwsɛm yi kae no aba mu. Sɛ Christ hyɛ ase dzi Hen a, ɔno ekyir no nna nsɛm bi besisi wɔ nda a odzi ekyir no mu. Nebuchadnezzar ne daa a ɔsoe no ma yehu dza nna ɔbɛba. Bible no ka dɛ aban ahorow bi bedzi wiadze do. Ohonyi no “n’anansa a ɔyɛ dadze na dɛtse no” nye dɛm aban ahorow no mu dza otwa tun no, na ɔka Jesus n’atamfo a wɔwɔ asaase do no ho. Dɛm aban yi ridzi tum dada. Aber a Britain na United States kaa hɔn tam bɔɔ ano wɔ Wiadze Ko I no mu no na dɛm tumdzi yi hyɛɛ ase. Hɔn aban a odzi wiadze nyina do tum no na wɔfrɛ no Anglo-America. Annyɛ yie koraa no, ohonyi a Nebuchadnezzar hunii wɔ ne daa no mu no ma yehu ndzɛmba ebien bi a ɔma dɛm aban yi yɛ soronko fi aban ahorow a abɛsen kɔ no ho.

10. (a) Ndɛ ebɛnadze na yehu wɔ Anglo-America aban no ho a, ɔma yehu dɛ Daniel no nkɔnhyɛ no yɛ nokwar? (b) Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛhwɛ yie wɔ ho? (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Hwɛ Yie Wɔ Dɛtse No Ho!”)

10 Odzi kan, wɔkaa aban ahorow a wodzii kan no ho asɛm dɛ wɔyɛ dzen dɛ sika anaa dwetɛ. Naaso Anglo-America aban no dze, wɔse ɔyɛ dadze na dɛtse a woedzi afora. Dɛtse no gyina hɔ ma “adasa asefo” anaa ɔmamfo no. (Dan. 2:43) Ndɛ, yehu paa dɛ dɛm ɔmamfo yi mma aban yi kwan ma onntum nnyɛ dza ɔpɛ. Adze yi, ɔyɛ ɔmamfo yi ara na wɔtow aba yi hɔn a wɔpɛ dɛ wodzi hɔn do. Sɛ ndzɛmba bi so nnkɔ yie mma hɔn a, wɔbɛyɛ ɔyɛkyerɛ akɛse dze etsia aban no seseiara. Afei, wɔatsetsew ekuw ahorow dze per hwehwɛ adasamba fahodzi, na edwumayɛfo so atsetsew ekuw ahorow pii dze hwehwɛ hɔn eyiedzi.

11. Ebɛn kwan do na Anglo-America aban no a oridzi tum ndɛ no ma yɛgye dzi dɛ yɛtse nda a odzi ekyir no mu?

11 Otsia ebien, anansa no yɛ ohonyi no ne fa a otwa tun na yenyim so dɛ ogyina hɔ ma Anglo-America aban no. Sɛ dɛm a yebotum aka dɛ Anglo-America wiadze tumdzi no nye aban a odzi ewiei dɛ mbrɛ Bible no ma yehu no. Nyimpa n’aban fofor biara remmba wɔ dɛm aban yi ekyir. Mbom no, sɛ Nyankopɔn n’Ahendzi no rebɛsɛɛ aban ahorow a ɔwɔ hɔ no nyina wɔ Har-Magedon a, ɔbɛpra dɛm aban yi so aka ho. *​—Nyi. 16:13, 14, 16; 19:19, 20.

12. Ebɛnadze fofor na ɔwɔ Daniel no nkɔnhyɛ no mu a ɔkyekye hɛn werɛ na ɔma yenya enyidado?

12 Dɛm nkɔnhyɛ yi besi dɛn aboa hɛn? Daniel no nkɔnhyɛ no ma yehu adze fofor a ɔkyerɛ dɛ yɛtse nda a odzi ekyir no mu. Bɔbor mfe 2,500 nye yi na Daniel hyɛɛ nkɔm dɛ, Babylon aban ekyir no, aban ahorow anan bi so bedzi Nyankopɔn no nkorɔfo do tum. Afei so, ɔmaa yehun dɛ Anglo-America Wiadze Tumdzi no na ɔbɛyɛ dɛm aban ahorow yi mu dza otwa tun. Iyi kyekye hɛn werɛ na ɔma yenya enyidado dɛ ɔrennkyɛr koraa Nyankopɔn n’Ahendzi no bɛsɛɛ nyimpa aban biara, na woeedzi asaase nyina do.​—Dan. 2:44.

13. ‘Ɔhen a otsia awɔtwe’ nye “ahemfo du” a wɔaka ho asɛm wɔ Nyikyerɛ 17:9-12 no gyina hɔ ma ebɛnadze, na ebɛn kwan do na dɛm nkɔnhyɛ yi aba mu?

13 Kenkan Nyikyerɛ 17:9-12. Ndzɛmba a wɔsɛɛ no wɔ Wiadze Ko I no mu no maa Bible mu nkɔnhyɛ fofor bi a ɔfa nda a odzi ekyir no ho no baa mu. Nna wiadze etumfo pɛ dɛ asomdwee ba wiadze. Ntsi wɔ January 1920 mu no, wɔdze Amanaman Apam no sii hɔ. Ɔno ekyir no, wɔ October 1945 mu no, wɔdze Amanaman Nkabɔmu Kuw no besii ananmu. Bible no frɛ dɛm ahyehyɛdze yi ‘ɔhen a otsia awɔtwe.’ Naaso, iyi nnyɛ aban bi a obedzi wiadze nyina do tum. Mbom, aban ahorow a ɔwɔ hɔ no na wɔtaa n’ekyir ma otum yɛ ne ndzɛmba. Bible no dze asɛm “ahemfo du” gyina hɔ ma aban ahorow yi.

14-15. (a) Ebɛnadze na Nyikyerɛ 17:3-5 ma yehu fa “Babylon Kɛse” no ho? (b) Ebɛnadze na nyimpa pii a wɔwɔ ator som mu no reyɛ?

14 Kenkan Nyikyerɛ 17:3-5. Nyankopɔn maa John hun edwaman bi so wɔ enyido-adzehu mu. Wɔfrɛ dɛm edwaman no “Babylon Kɛse,” na ogyina hɔ ma wiadze nyina ator som ahenman no. Ebɛnadze na ɔma yehu dɛ dza John hunii no aba mu? Mfe pii nye yi na ator som dze hɔnho abɔ wiadze etumfo no ho pampee, na wɔboa hɔn wɔ hɔn dwumadzi mu. Naaso, ɔrennkyɛr, Jehovah dze bɛhyɛ wiadze etumfo no hɔn akoma mu dɛ wɔmma ne “tsirmsɛm” mbra mu. Ebɛnadze na obefi mu aba? “Ahemfo du” a wogyina hɔ ma aban ahorow a ɔwɔ wiadze nyina no bɔtow ahyɛ ator som do na wɔaasɛɛ no pasaa.​—Nyi. 17:1, 2, 16, 17.

15 Yɛyɛ dɛn hu dɛ “Babylon Kɛse” no n’ewiei abɛn paa? Dɛm asɛm yi bɔboa hɛn. Sɛ yɛbɛkaa a, nna Esutsen Euphrates ka ndzɛmba a nna tsetse Babylonfo no dze bɔ hɔn kurow no ho ban no ho. Nyikyerɛ nwoma no dze nyimpa ɔpepem pii a wɔwɔ Babylon Kɛse no mu no toto “esu” a ɔbɔ biribi ho ban ho. (Nyi. 17:15) Naaso ɔsan so ka dɛ dɛm esu no ‘bɔwew.’ Iyi kyerɛ dɛ hɔn a wɔtaa wiadze nyina ator som ahenman no ekyir no mu pii beyi ne baako ahyɛ ne nsa. (Nyi. 16:12) Ndɛ yehu dɛ nyimpa pii atwe hɔnho efi ator som ho na wɔdze hɔn enyi akyerɛ mbea afofor rokɔhwehwɛ hɔn haw n’ano edur. Iyi ma yehu dɛ nkɔnhyɛ yi reba mu.

16. Sɛ yɛtse nkɔnhyɛ ahorow a ɔfa Amanaman Nkabɔmu Kuw no a wɔdze esi hɔ nye Babylon Kɛse no a wɔbɛsɛɛ no no ho ase a, ɔbɔboa hɛn dɛn?

16 Dɛm nkɔnhyɛ ahorow yi besi dɛn aboa hɛn? Amanaman Nkabɔmu Kuw a wɔdze esi hɔ, nye nyimpa pii a wɔrotwe hɔnho efi ator som mu no so ma yehu dɛ yɛtse nda a odzi ekyir no mu ampa. Ɔwɔ mu dɛ asɛnkyerɛdze kwan do nsu a ɔbɔ Babylon Kɛse no ho ban no rowew dze, naaso nnyɛ ɔno na ɔbɛsɛɛ ator som. Adze a ɔbɛsɛɛ ator som no dze, obefi beebi fofor koraa. Dɛ mbrɛ yeedzi kan aka ho asɛm no, Jehovah dze bɛhyɛ “ahemfo du” no hɔn akoma mu dɛ wɔmma ne “tsirmsɛm” mbra mu. Dza iyi kyerɛ nye dɛ ɔbɛma aban ahorow a wɔtaa Amanaman Nkabɔmu Kuw no ekyir no asɛɛ Babylon Kɛse no awerɛfir mu, na ɔbɛyɛ wiadze nyina nwanwa. * (Nyi. 18:8-10) Babylon Kɛse ne sɛɛ no bɔwosow wiadze, na obotum dze ahokyer bi aba. Naaso, Nyankopɔn no nkorɔfo dze, ndzɛmba bi bɛma hɔn enyi agye paa. Dɛm ndzɛmba no mu ebien nye dɛ: Babylon Kɛse no a ɔyɛ Jehovah Nyankopɔn ne tamfo fi tsetse no, wobeyi no efi koraa, na ɔno bɛkyerɛ dɛ ɔrennkyɛr koraa na wɔagye hɛn efi wiadze bɔdamfo yi mu!​—Luke 21:28.

NYA AWERƐHYƐMU DƐ DAAKYE JEHOVAH BƆBƆ NO NKORƆFO HO BAN

17-18. (a) Yebesi dɛn akɔ do ahyɛ hɛn gyedzi dzen? (b) Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua a odzi hɔ no mu?

17 Daniel kae too hɔ dɛ mber bi bɛba a ‘nokwar nyimdzee bɔdɔɔ so.’ Nokwasɛm nye dɛ nokwar nyimdzee ebu do ampa! Seseiara, nsɛm ahorow a Bible no kaa dɛ obesisi wɔ hɛn aber yi do no, yɛatse ase paa. (Dan. 12:4, 9, 10) Dɛm nkɔnhyɛ ahorow yi aba mu pɛpɛɛpɛr, na wɔama yeehu dɛ yebotum dze hɛnho ato Jehovah do, na dza n’Asɛm Bible no ka no so bɛba mu ampaara. (Isa. 46:10; 55:11) Ntsi, yer woho sua Bible no, na boa afofor so ma wɔmfa Jehovah nyɛnko dzendzenndzen. Sɛ ekɔ do ara yɛ dɛm a, wo gyedzi bɛyɛ dzen. Jehovah dze, sɛ edze woho nyina to no do a, ɔbɔbɔ woho ban, na ɔbɛma wo “asomdwee a odzi mu” aber nyina.​—Isa. 26:3.

18 Adzesua a odzi hɔ mu no, yɛbɔhwɛ dza Bible no kae too hɔ dɛ ɔbɔkɔ do wɔ Christianfo asafo no mu wɔ ewiei mber yi mu. Yebohu dɛ dɛm nkɔnhyɛ ahorow no so si do dua dɛ yɛtse nda a odzi ekyir no mu. Yɛbɛsan so ehu dase afofor a ɔma yehu dɛ Jesus ridzi Hen, na ɔno na ɔrekyerɛ n’ekyirdzifo a wodzi nokwar no kwan.

NDWOM 61 Adasefo, Hom Nkɔ Hom Enyim!

^ Mber a yɛwɔ mu yi yɛ enyika paa! Bible kae too hɔ dɛ wɔdze Nyankopɔn n’Ahendzi no besi hɔ wɔ hɛn aber yi do, na ampaara so, wɔdze esi hɔ. Dɛm nsɛm ahorow yi a Bible no kae too hɔ no, yebosusu no mu bi ho wɔ adzesua yi mu. Ɔbɔboa hɛn ma yeenya gyedzi kɛse wɔ Jehovah mu. Afei so, ɔbɔboa hɛn ma yɛdze hɛnho ato Jehovah do ndɛ nye daakye a yɛrommbɔ hu.

^ Hwɛ Ibotum Enya Enyigye Daa! buukuu no adzesua 32 asɛm 4. Afei so kɔ jw.org do, na hwɛ video a wɔato dzin Nyankopɔn N’Ahendzi Hyɛɛ Ase Dzii Tum Wɔ 1914.

^ Sɛ epɛ Daniel no nkɔnhyɛ no ho nsɛm pii a, hwɛ June 15, 2012 Ɔweɔn-Aban no, nkr. 14-19.

^ Sɛ epɛ dza ɔrennkyɛr biara obesi no ho nsɛm pii a, hwɛ Nyankopɔn N’Ahendzi Ridzi Tum! nwoma no ne tsir 21.