Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 26

“Hom Nsan Mbra Me Nkyɛn”

“Hom Nsan Mbra Me Nkyɛn”

“Hom nsan mbra me nkyɛn, na mebɛsan maba hom nkyɛn.”​—MAL. 3:7.

NDWOM 102 “Boa Hɔn A Wɔyɛ Mberɛw No”

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Sɛ Jehovah no somfo a oegyaa ɔsom no san ba a, Jehovah tse nka dɛn?

DƐ MBRƐ yehunii wɔ adzesua a odzi iyi enyim mu no, Jehovah dze noho toto oguanhwɛfo pa a ɔhwɛ no nguan mu biara yie ho. Afei so, no guan biara a ɔbɛyew no, ɔhwehwɛ no. Jehovah kãa kyerɛɛ Israelfo a nna wɔatwe hɔnho efi noho no dɛ: “Hom nsan mbra me nkyɛn, na mebɛsan maba hom nkyɛn.” Ndɛ so, yenyim dɛ dɛmara na ɔtse nka, osiandɛ ɔkã dɛ: “Mennsakyer.” (Mal. 3:6, 7) Jesus kãa dɛ, sɛ Jehovah n’asomfo no mu kor a oegyaa ɔsom no san ba a, Jehovah na abɔfo no dzi dɛw kɛse wɔ sor.​—Luke 15:10, 32.

2. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

2 Hom mma yɛnhwɛ Jesus ne mfatoho ebiasa bi a ɔma yehu mbrɛ yebesi aboa hɔn a woegyaa dɛ wɔbosom Jehovah no. Mbrɛ ɔbɛyɛ a yɛbɔboa nguan a wɔayew no ma wɔaasan aba Jehovah nkyɛn no, yɛbɔhwɛ su ahorow pɔtsee bi a ohia dɛ yɛda no edzi. Afei so, yebohu dɛ, sɛ yɛyɛ edwumadzen dze boa hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ ma wɔsan ba Jehovah nkyɛn a, yebenya enyigye kɛse.

HWEHWƐ DWETƐBONA A ƆAYEW NO

3-4. Ebɛnadze ntsi na ɔbaa a wɔakã noho asɛm wɔ Luke 15:8-10 no siee abotar hwehwɛɛ no dwetɛbona a ɔyewee no?

3 Ɔsɛ dɛ yɛyɛ edwumadzen dze hwehwɛ hɔn a wɔpɛ dɛ wɔsan ba Jehovah nkyɛn no. Jesus maa mfatoho bi a ɔfa ɔbaa bi a ɔyeew ne sika bi a ɔsom bo papaapa ho. Nna sika no yɛ dwetɛbona. Yebohu dɛm mfatoho yi wɔ Luke Asɛmpa no mu. Mfatoho yi twe hɛn adwen si edwumadzen a ɔbaa no yɛe dze hwehwɛɛ ne sika a nna ɔayew no do.​—Kenkan Luke 15:8-10.

4 Jesus kãa mbrɛ ɔbaa bi sii tsee nka ho asɛm ber a ohun no dwetɛbona a ɔsom bo a nna ɔayew no. Jesus n’aber do no, nna nanom a wɔyɛ Jewfo no ma hɔn mbabaa ndwetɛbona du wɔ hɔn ayeforhyia da. Bi a, ɔbaa no no dwetɛbona kor a ɔyewee no ka ndwetɛbona a ne maame dze maa no wɔ n’ayeforhyia da no ho. Nna ɔbaa no susu dɛ no dwetɛbona no atɔ famu wɔ ne dan mu hɔ. Ntsi, ɔsɔɔ kandzea dze hwehwɛe, naaso oennhu. Bi a, nna kandzea no ne kan no n’ano nnyɛ dzen dodow a obotum ama oeehu no dwetɛbona kakraba no. Ewiei koraa no, ɔpraa dan mu hɔ nyina. Afei ɔnnkɔhwɛ a, no dwetɛbona a ɔsom bo no na ɔda huntuma a ɔapra aboa ano no mu ma ne kandzea ne kan no atɔ do ma ɔrehyerɛn no. Hwɛ mbrɛ n’akoma sii tɔɔ ne yamu fae! Afei, ɔfrɛfrɛɛ n’anyɛnkofo nye no sɔnmufo boaa ano na ɔnye hɔn dzii dɛw.

5. Bi a, ebɛnadze na obotum ama aayɛ dzen ama hɛn dɛ yebohu hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no?

5 Yeehu wɔ Jesus ne mfatoho no mu dɛ, sɛ yɛyew biribi a, ɔsɛ dɛ yɛyɛ edwumadzen dze hwehwɛ. Dɛmara so na ɔtse wɔ hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no ho. Ɔsɛ dɛ yɛyɛ edwumadzen dze hwehwɛ hɔn. Obotum aba dɛ aber a wogyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no, mfe pii egu mu. Bi mpo a, beebi a woetu akɛtsena no, enuanom a wɔwɔ hɔ no nnyim hɔn. Naaso, ndɛ yebotum enya ahotodo dɛ hɔn mu binom pɛ dɛ wɔsan ba Jehovah nkyɛn ampa. Wɔpɛ dɛ wɔsan nye hɔn nuanom mbarimba na mbaa bɔ mu som Jehovah. Naaso, worunntum nnyɛ dɛm gyedɛ yɛboa hɔn.

6. Enuanom nyina besi dɛn aboa ma wɔaahwehwɛ hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no?

6 Woananom na wobotum aboa ma wɔaahwehwɛ hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no? Hɛn nyina​—asafo mu mpanyimfo, akwampaaefo, ebusuafo, nye adawurbɔfo​—botum aboa ma yaahwehwɛ hɔn. Aso ewɔ nyɛnko anaa obusuanyi bi a oegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ? Sɛ ereyɛ efiefi asɛnka edwuma no anaa bagua mu adasedzi na ihyia obi a oegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ eyɛ? Kã kyerɛ nyimpa no dɛ, sɛ n’enyi bɛgye ho dɛ asafo mu mpanyimfo bɛba abɛsera no a, woara so w’enyi bɛgye ho dɛ ebɛgye n’address anaa no fon nɔmba na edze akɛma hɔn.

7. Ebɛnadze na isũa fi asɛm a asafo mu panyin a wɔfrɛ no Thomas kãe no mu?

7 Hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ a wɔpɛ dɛ wɔsan ba Jehovah nkyɛn no, ebɛnadze na asafo mu mpanyimfo botum ayɛ dze ahwehwɛ hɔn? Hom mma yɛnhwɛ asɛm a asafo mu panyin bi a wɔfrɛ no Thomas * a ɔtse Spain no kãe. Ɔaboa Adasefo bɔbor 40 ma wɔaasan aba asafo no mu. Ɔkãa dɛ: “Odzi kan, mibisa enuanom mbarimba na mbaa binom dɛ wonyim hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ nye beebi a wɔtse a. Anaaso mibisa adawurbɔfo no dɛ wonyim obi a woegyaa asafo nhyiamu ba a. Enuanom dodow no ara enyi gye ho dɛ wɔbɔboa, osiandɛ wɔtse nka dɛ ɔsɛ dɛ wɔboa ma wɔhwehwɛ hɔn a wɔtse dɛm no. Ekyir yi, sɛ mekɛsera enuanom mbarimba na mbaa a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no a, mibisa hɔn mba nye ebusuafo afofor so hɔn ase. Hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no, nna binom nye hɔn mba ba asafo nhyiamu. Obotum aba dɛ mber bi mu no, nna dɛm mbofra yi yɛ adawurbɔfo. Yebotum aboa woyinom so ma wɔaasan aba Jehovah nkyɛn.”

BOA JEHOVAH NE MBA A WƆAYEW NO MA WƆNSAN MBRA NE NKYƐN

8. Sɛ yɛhwɛ abofra no a ofii fie no ho mfatoho a wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Luke 15:17-24 no a, ebɛn kwan do na egya no nye ne ba a onuu noho no dzii?

8 Hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ, na wɔpɛ dɛ wɔsan ba Jehovah nkyɛn no, ebɛn su ahorow na ɔsɛ dɛ yenya ama yeetum aboa hɔn? Hom mma yɛnhwɛ Jesus ne mfatoho a ɔfa abofra no a ofii fie no ho, nye esuadze ahorow a yebotum enya efi mu. (Kenkan Luke 15:17-24.) Jesus kãa dɛ ewiei koraa no abofra no hun nkwaseadze a ɔayɛ, na osii gyinae dɛ ɔbɛsan akɔ fie. Ber a egya no hun ne ba no wɔ ekyirkyir no, otuu mbirika kehyiaa no, na ɔyɛɛ no etuu, na ɔmaa ne ba no hun dɛ ɔdɔ no. Abofra no ne tsibowa buu no fɔ wɔ dza ɔyɛe no ho, na ɔtsee nka dɛ ɔmmfata dɛ n’egya bɛfrɛ no dɛ ne ba bio. Ber a egya no tsee nsɛm a ne ba no fii n’akoma mu kãe no, onyaa ayamuhyehye maa no. Afei, egya no yɛɛ ndzɛmba ahorow bi dze kyerɛɛ dɛ n’enyi agye dɛ ne ba no asan aba fie. Egya no emmbu no dɛ n’apaafo no mu kor, na mbom dɛ no dɔba. Egya no maa wɔdze atar pa hyɛɛ ne ba a oenu noho no, na ɔtoo pon maa no. Ɔyɛɛ dɛm dze kyerɛɛ dɛ n’enyi agye dɛ ne ba no asan aba fie.

9. Sɛ yebotum aboa hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no ma wɔaasan aba Jehovah nkyɛn a, ebɛn su ahorow na ɔsɛ dɛ yenya? (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Mbrɛ Yebesi Aboa Hɔn A Wɔpɛ Dɛ Wɔsan Ba Jehovah Nkyɛn No.”)

9 Jehovah tse dɛ egya no a ɔwɔ mfatoho no mu no. Ɔdɔ hɛn nuanom mbarimba na mbaa a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no, na ɔpɛ dɛ wɔsan ba ne nkyɛn. Sɛ yesũasua Jehovah a, yebotum aboa hɔn ma wɔaasan aba ne nkyɛn. Sɛ yebotum ayɛ dɛm a, ɔsɛ dɛ yenya abotar, ayamuhyehye, na ɔdɔ. Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yɛda dɛm su ahorow yi edzi, na yebesi dɛn ayɛ dɛm?

10. Sɛ yebotum aboa obi ma ɔaasan aba Jehovah nkyɛn a, ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ yenya abotar?

10 Ɔsɛ dɛ yenya abotar osiandɛ ɔgye mber ana obi eetum asan aba Jehovah nkyɛn. Hɔn a mber bi mu wogyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no, hɔn mu pii kã dɛ, asafo mu mpanyimfo na enuanom afofor kɛseraa hɔn mpɛn pii ana wɔresan aba asafo no mu. Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Nancy a ofi Asia kyerɛɛw dɛ: “Me nyɛnko bi a ɔwɔ asafo no mu na ɔboaa me papaapa. Nna ɔdɔ me tse dɛ mbrɛ meyɛ n’akyerɛbaa panyin. Ɔtwee m’adwen sii ndzɛmba a ɔyɛ enyigye a mber bi mu yɛbɔɔ mu yɛe no do. Sɛ merekã mbrɛ misi tse nka ho asɛm a, ɔyɛ aso tsie me, na ɔanntwentweɔn do dɛ ɔbɛma me afotu. Nna ɔayɛ krado dɛ aber biara ɔbɔboa me, na ɔdaa noho edzi dɛ ɔyɛ nyɛnko berɛbo.”

11. Sɛ yebotum aboa obi a wɔayɛ no adze ma ayɛ no yaw a, ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yɛda ayamuhyehye edzi?

11 Ayamuhyehye tse dɛ edur a n’ano yɛ ndam a wɔdze sera. Obotum ama obi a wɔayɛ adze ma no bo efuw no n’akoma aatɔ ne yamu. Hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no, hɔn mu binom wɔ hɔ a, onua bi yɛɛ biribi tsiaa hɔn mfe pii a abɛsen kɔ no, na ɔda ho ara haw hɔn. Osian iyi ntsi, wɔmmpɛ dɛ wɔsan ba Jehovah nkyɛn. Bi a binom bosusu dɛ wɔnye hɔn enndzi no yie. Wobehia obi a ɔbɛyɛ aso etsie hɔn na ɔaatse mbrɛ wosi tse nka no ase. (Jas. 1:19) María yɛ hɛn akyerɛbaa a mber bi mu no ogyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ. Ɔkãa dɛ: “Nna mepɛ obi a ɔbɛyɛ aso etsie me, ɔbɛkyekye mo werɛ, na ɔaama me afotu na akwankyerɛ.”

12. Ebɛn kwan do na Jehovah no dɔ tse dɛ ahoma?

12 Bible no kã dɛ ɔdɔ a Jehovah wɔ ma no nkorɔfo no tse dɛ ahoma. Ebɛn kwan do na Nyankopɔn no dɔ tse dɛ ahoma? Ma yɛnhwɛ mfatoho yi: Fa no dɛ atɔ po mu. Po asorɛkye no n’ano yɛ dzen, na nsu no mu so yɛ win. Afei, ahyɛ ase dɛ eremem wɔ po no mu. Obi a ɔtse po do hɛn bi mu a ɔbɛn beebi a ewɔ no atow biribi ama wo a ibotum esuo mu mbrɛ ɔbɛyɛ a eremmem. W’enyi agye papaapa. Naaso, ihia mboa a ɔkyɛn dɛm ama eenya nkwa. Ɔwɔ dɛ woyi wo fi nsu no mu. Ntsi, ɔwɔ dɛ nkorɔfo a wɔwɔ po do hɛn no mu no tow ahoma bi ma wo na wɔtwe wo fi nsu no mu. Israelfo a wɔtwee hɔnho fii Jehovah ho no, ɔkãa hɔnho asɛm dɛ: “Ahoma na medze twee hɔn, ɔdɔ ntampehoma a.” (Hos. 11:4) Dɛm pɛpɛɛpɛr na Jehovah pɛ dɛ ɔyɛ ma hɔn a woegyaa no som ma ntsi ɔhaw na dadwen ahyɛ hɔn do no. Ɔpɛ dɛ wohu dɛ ɔdɔ hɔn, na ɔpɛ dɛ ɔboa hɔn ma wɔsan ba ne nkyɛn. Jehovah botum dze wo edzi dwuma dze aboa hɔn a wɔtse dɛm no ma woeehu dɛ ɔdɔ hɔn.

13. Ebɛn kwan do na Pablo n’asɛm no ma yehu dɛ ɔdɔ a yɛbɛda no edzi no botum aboa afofor ma wɔaasan aba Jehovah nkyɛn?

13 Ohia papaapa dɛ yɛbɛma hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no ehu dɛ Jehovah dɔ hɔn, na hɛn so yɛdɔ hɔn. Pablo a yɛkãa noho asɛm wɔ adzesua odzi iyi enyim mu no, ogyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ bɔbor mfe 30. Ɔkãa dɛ: “Da kor anapa bi, ber a nna mirifi fie no, hɛn akyerɛbaa bi a ne yamu ye na ne mfe akɔ enyim hyiaa me, na ofii ɔdɔ mu nye me kasae. Afei, mehyɛɛ ase sũu dɛ abofra. Mekãa kyerɛɛ no dɛ ɔtse dɛ mbrɛ Jehovah asoma no dɛ ɔnye me mbɛkasa. Dɛm ber no mu na misii gyinae dɛ mebɛsan aba Jehovah nkyɛn.”

FI ƆDƆ MU BOA HƆN A WOEGYAA ASAFO NHYIAMU NA ASƐNKA KƆ NO

14. Dɛ mbrɛ mfatoho a ɔwɔ Luke 15:4, 5 ma yehu no, ber a oguanhwɛfo no hun no guan a ɔayew no, ebɛnadze na ɔyɛe?

14 Sɛ yɛhwehwɛ hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ na yehu hɔn a, ɔsɛ dɛ yɛkɔ do hyɛ hɔn nkuran. Tse dɛ abofra a ɔyewee wɔ mfatoho a Jesus yɛe mu no, bi a wɔwɔ ayawdzi bi wɔ hɔn mu. Obotum agye ber tsentsen ansaana dɛm ayawdzi no efi hɔn mu. Afei so, osiandɛ nna wɔwɔ Satan no wiadze no mu ntsi, bi a ebusuabɔ a wɔnye Jehovah wɔ no, no mu nnyɛ dzen papa. Ɔsɛ dɛ yɛboa hɔn ma wɔhyɛ gyedzi a wɔwɔ wɔ Jehovah mu no dzen. Jesus ne mfatoho a ɔfa oguan a ɔyewee ho no, ɔkãa dɛ oguanhwɛfo no maa oguan no do too ne batsir do, na ɔdze no baa nguankuw no mu. Nna oguanhwɛfo no dze mber na ahoɔdzen pii ahwehwɛ oguan a ɔayew no. Naaso, ohun dɛ ɔsɛ dɛ ɔma oguan no do na ɔdze no kɔ nguankuw no mu, osiandɛ onnyi ahoɔdzen pii a ɔdze bɛnantsew.​—Kenkan Luke 15:4, 5.

15. Yebesi dɛn aboa hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no ma wɔaasan aba Jehovah nkyɛn? (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Edwindadze A Ɔsom Bo Papaapa.”)

15 Bi a no ho behia dɛ, yɛdze hɛn ber na hɛn ahoɔdzen pii boa hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no ma wodzi ɔhaw a ama ayɛ dzen ama hɔn dɛ wɔbɛsan aba Jehovah nkyɛn no do. Ɔnam Jehovah no sunsum, n’Asɛm, nye nwoma nye dza ɔka ho a n’ahyehyɛdze no ayɛ ama hɛn no do no, yebotum aboa hɔn ma wɔaasan ahyɛ ebusuabɔ a wɔnye no wɔ no mu dzen. (Rom. 15:1) Yebesi dɛn ayɛ iyi? Asafo mu panyin bi a noho akokwaa kãa dɛ, “Hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no, sɛ wosi gyinae dɛ wɔbɛsan aba Jehovah nkyɛn a, obehia dɛ wɔsan nye hɔn sũa adze.” * Ntsi, sɛ wɔbɔ wo amandzɛɛ dɛ enye obi a oegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ nsũa adze a, ɔsɛ dɛ edze enyigye pen do. Asafo mu panyin no dze kaa ho dɛ, “Ɔsɛ dɛ ɔdawurbɔfo a ɔbɛyɛ adzesua no yɛ obi a ɔyɛ nyɛnko pa, obi a nyia oegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no botum efi n’akoma mu akã ne nsɛm akyerɛ no.”

WODZI DƐW WƆ SOR NA ASAASE DO

16. Yesi dɛn hu dɛ abɔfo bɔboa hɛn ma yaahwehwɛ hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no?

16 Yɛwɔ osuahu pii a ɔma yehu dɛ abɔfo roboa hɛn ma yaahwehwɛ hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ a wɔpɛ dɛ wɔsan ba Jehovah nkyɛn no. (Nyi. 14:6) Dɛ nhwɛdo no, Silvio fi Ecuador. Nna ɔyɛ obi a oegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ. Ɔbɔɔ mpaa dzendzenndzen serɛɛ Jehovah dɛ ɔmma obi mbɔboa no ma ɔnsan mbra asafo no mu. Ber a nna ogu do robɔ mpaa no, asafo mu mpanyimfo beenu bɔɔ n’abow mu. Dɛm nserahwɛ no mu no, mpanyimfo beenu no enyi gyee dɛ wɔdze mboa a ohia no bɛma no.

17. Sɛ yɛboa hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ ma wɔsan ba Jehovah nkyɛn a, ebɛn nhyira na yebenya?

17 Sɛ yɛboa hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no ma wɔsan ba Jehovah nkyɛn a, yebenya enyigye pii. Salvador yɛ ɔkwampaaefo a ɔbɔ mbɔdzen dɛ ɔbɔboa hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no. Ɔkãa dɛ: “Ɔtɔ da a, nna m’enyigye adan me nyinsuwa. Ɔyɛ me enyigye pii dɛ menye Jehovah abɔ mu ayɛ edwuma aboa n’asomfo a wɔsom bo no mu kor ma oefi Satan no wiadze no mu aba Jehovah nkyɛn.”​—Andw. 20:35.

18. Sɛ mpo egyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ a, ebɛn awerɛhyɛmu na ibotum enya?

18 Sɛ egyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ mpo a, nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah da ho ara dɔ wo. Ɔpɛ dɛ esan ba ne nkyɛn. Ɔsɛ dɛ itu anamɔn ahorow bi ama aasan aba ne nkyɛn. Dɛ mbrɛ egya a ɔwɔ Jesus ne mfatoho no mu no yɛe no, Jehovah rohwɛ kwan dzendzenndzen dɛ ebɛsan aba ne nkyɛn, na ɔdze enyigye bɛgye wo aba asafo no mu.

NDWOM 103 Ahwɛfo​—Wɔyɛ Akyɛdze

^ nky. 5 Hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no, Jehovah pɛ dɛ wɔsan ba ne nkyɛn. Jehovah se, “Hom nsan mbra me nkyɛn.” Hɔn a wɔpɛ dɛ wɔgye Jehovah ne nsatofrɛ yi to mu no, yebotum ayɛ pii dze ahyɛ hɔn nkuran. Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ mbrɛ yebesi aboa hɔn ma wɔaayɛ dɛm.

^ nky. 7 Wɔasesa edzin ahorow no bi.

^ nky. 15 Sɛ wɔnye hɔn sũa Momfa Mo Ho Nsie Onyankopɔn Dɔ Mu nwoma no n’afã ahorow bi a, obotum aboa hɔn. Binom so nyaa mboa pii ber a wɔnye hɔn sũaa Bɛn Yehowa nwoma no ne tsir ahorow bi no. Ɔyɛ Asafo Ɔsom Egyinatukuw no hɔn asodzii dɛ wɔpaw adawurbɔfo a wɔnye hɔn a woegyaa asafo nhyiamu na asɛnka kɔ no bosũa adze.

^ nky. 68 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Enuanom baasa bi roboa onua bi a ɔpɛ dɛ ɔsan ba asafo no mu. Wɔfrɛ no wɔ fon do, wɔma onya awerɛhyɛmu dɛ wɔdɔ no, na wɔyɛ aso tsie no.