Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 28

Kɔ Do Suro Nyankopɔn Na Ɔbɔboa Wo

Kɔ Do Suro Nyankopɔn Na Ɔbɔboa Wo

‘Nyia ɔnantsew no tɔɔtsenn mu no, osuro Jehovah.’—MBƐ. 14:2.

NDWOM 122 Hom Ntsintsim, Mma Hom Nnhinhim!

DZA YERUBOSUSU HO a

1-2. Ebɛn ɔhaw na Christianfo rihyia no ndɛ a ɔtse dɛ dza Lot so hyiae no?

 SƐ YƐHWƐ mbrɛ nkorɔfo hɔn abrabɔ asɛɛ ndɛ no a, ɔma yɛtse nka dɛ mbrɛ ɔtseneneenyi Lot tsee nka no. Bible no ka dɛ ndzɛmba bɔn a ‘emumuyɛfo no yɛe no haaw no,’ osiandɛ nna onyim dɛ Jehovah kyir. (2 Pet. 2:7, 8) Nna Lot suro Nyankopɔn na ɔdɔ no so. Iyi na ɔboaa no ma ɔtwee noho fii abrabɔ bɔn a nna hɔn a woetwa noho ehyia dze hɔnho ahyɛ mu no ho. Ndɛ so, nyimpa pii a woetwa hɛnho ehyia no mmfa Nyankopɔn ne mbra a ɔfa papa na bɔn ho no nnyɛ hwee. Naaso iyi nyina mu no, sɛ yɛdɔ Jehovah na yɛkɔ do suro no a, ɔbɔboa hɛn ma hɛn abrabɔ ho aatsew aber nyina.​—Mbɛ. 14:2.

2 Jehovah nam Mbɛbusɛm nwoma no do tu hɛn fo na ɔhyɛ hɛn nkuran mbrɛ ɔbɛyɛ a yebotum ayɛ dɛm. Christianfo nyina, mbanyimfo o, mbasiafo o, mbofra o, mpanyimfo o, hɛn nyina botum enya afotu pa efi Mbɛbusɛm nwoma no mu.

NYANKOPƆN HO SURO BƆ HƐNHO BAN

Onnyi dɛ yɛfa hɛn edwumamufo a wonnsuro Jehovah no nyɛnko. Afei so, sɛ wɔka dɛ yɛnyɛ biribi a Jehovah mmpɛ a, yɛrennyɛ (Hwɛ nkyekyɛmu 3)

3. Dɛ mbrɛ Mbɛbusɛm 17:3 ma yehu no, ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yɛbɔ hɛn akoma ho ban? (Hwɛ mfonyin no so.)

3 Adze kor a no ho hia paa a ntsi ɔsɛ dɛ yɛbɔ hɛn akoma ho ban nye dɛ, Jehovah hwɛ akoma mu. Iyi kyerɛ dɛ Jehovah hu hɛn yie kyɛn mbrɛ afofor hu hɛn no, na onyim mbrɛ yɛtse ankasa so kyɛn obiara. (Kenkan Mbɛbusɛm 17:3.) Jehovah ama hɛn afotu pa a ɔma nkwa. Sɛ yɛkɔ do dwendwen ho a, ɔbɔdɔ hɛn paa. (John 4:14) Iyi remma abrabɔ bɔn nye ndaadaasɛm a Satan na no wiadze no hyɛ ho nkuran no nnya hɛn do tum da. (1 John 5:18, 19) Sɛ yɛkɔ do bɛn Jehovah a, ɔdɔ nye obu a yɛwɔ ma no no bɛyɛ kɛse. Osiandɛ yɛmmpɛ dɛ yɛyɛ biribi a ɔbɛma Jehovah no werɛ ahow ntsi, sɛ ɔba hɛn adwen mu dɛ yɛnyɛ biribi a okyir a, yebeyi hɛn adwen efi do ntsɛmara. Sɛ yehyia tsebea bi a ɔbɛma yɛayɛ bɔn a, yebebisa hɛnho dɛ, ‘Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ mehyɛ da ara yɛ adze a ɔbɛhaw Obi a ɔada ɔdɔ kɛse edzi akyerɛ me dɛm no?’​—1 John 4:9, 10.

4. Jehovah ho suro a akyerɛbaa bi wɔ no sii dɛn boaa no ma ɔtwee noho fii dza Jehovah kyir ho?

4 Marta yɛ hɛn akyerɛbaa bi a ɔwɔ Croatia. Ohyiaa ɔbrasɛɛ ho nsɔhwɛ. Ɔkaa dɛ: “Nna ɔyɛ dzen ma me dɛ mebɛma m’adwen mu ada hɔ, na maahyɛ moho do wɔ dza Jehovah kyir ho. Naaso dza ɔboaa me nye dɛ, nna musuro Jehovah, ntsi nna memmpɛ dɛ mebɛyɛ biribi a okyir.” b Ebɛn kwan do na Jehovah ho suro boaa akyerɛbaa yi? Marta kaa dɛ ɔdwendween ɔhaw a obotum efi dza ɔbɛyɛ no mu aba no ho. Hɛn so, yebotum ayɛ dza Marta yɛe yi bi. Sɛ yedzi hɛn akɔndɔ ekyir a, ɔhaw pii botum efi mu aba. Dza ɔyɛ awerɛhow wɔ mu paa nye dɛ, yɛbɛma Jehovah edzi yaw, na hokwan a yɛwɔ dɛ yɛbɔsom no daa no so bɔbɔ hɛn.​—Gen. 6:5, 6.

5. Ebɛnadze na ibotum esua efi Leo n’asɛm no mu?

5 Sɛ yesuro Jehovah a, yennya adwen dɛ sɛ yɛfa hɔn a wɔyɛ ndzɛmba bɔn no nyɛnko a ɔnnyɛ hwee. Onua bi a wɔfrɛ no Leo a ɔwɔ Congo no nyaa adwen a ɔtse dɛm. Ma yɛnhwɛ dza ɔtoo no. Ɔbɔɔ esu mfe anan ekyir no, ɔkɛfaa nkorɔfo bi a hɔn suban asɛɛ nyɛnko. Nna n’adwen yɛ no dɛ sɛ ɔnye hɔn bɔ na ɔannyɛ ndzɛmba bɔn a wɔyɛ no bi a, ɔnnyɛ bɔn. Naaso wɔannkyɛr koraa na ɔhyɛɛ ase dɛ ɔreyɛ dza n’anyɛnkofo no yɛ no bi. Afei dze, nna ɔwe nsa na ɔdze noho hyɛ ndwamanbra mu. Naaso, ɔhyɛɛ ase dɛ ɔrodwendwen dza n’awofo dze akyerɛkyerɛ no no ho, na ɔkaa mbrɛ nna n’enyi si gye aber a nna ɔsom Jehovah no. Ebɛnadze na ofii mu bae? N’enyi baa noho do. Afei, ɔkɔhwehwɛɛ mboa fii asafo mu mpanyimfo hɔ, na wɔboaa no ma ɔsanee baa Jehovah ne nkyɛn. Ndɛ, ɔdze enyigye rosom dɛ asafo mu panyin nye ɔkwampaafo tsitsir.

6. Ebɛn mbaa beenu na yerubosusu hɔnho no?

6 Hom mma yensusu Mbɛbusɛm tsir 9 no ho. Dɛm kyerɛwsɛm no ka mbaa beenu bi ho asɛm. Kor gyina hɔ ma nyansa na kor so gyina hɔ ma nkwaseasɛm. (Fa toto Romefo 5:14; Galatiafo 4:24 ho.) Aber a yerususu ho no, ma ɔntsena w’adwen mu dɛ, ndwamanbra nye ponografi ahyɛ Satan no wiadze yi mu ma. (Eph. 4:19) Dɛm ntsi, no ho hia paa dɛ yɛkɔ do suro Jehovah na yɛtwe hɛnho fi bɔn ho. (Mbɛ. 16:6) Dɛ banyin o, dɛ basia o, hɛn nyina botum enya kyerɛwsɛm a yerubosusu ho yi do mfaso. Bible no ka dɛ mbaa beenu no mu biara to nsa frɛ mbatam anaa egyimfo, kyerɛ dɛ, hɔn a ‘wonnyi ntseasee’ no dɛ wɔmbra ne fie. Kwan bi do no, ɔtse dɛ mbrɛ hɔn mu biara reka dɛ, ‘Bra me fie bedzidzi.’ (Mbɛ. 9:1, 5, 6, 13, 16, 17) Naaso, ɔsor dza obefi dɛm nsato yi mu biara mu aba no koraa.

MMA NNKƆ “ƆBAA KWASEA” NO NE FIE

Sɛ “ɔbaa kwasea” no frɛ wo na ekɔ a, obowie wo bɔn (Hwɛ nkyekyɛmu 7)

7. Dɛ mbrɛ Mbɛbusɛm 9:13-18 ka no, ebɛnadze na ɔbɔto hɔn a wɔkɔ ɔbaa kwasea no ne fie no? (Hwɛ mfonyin no so.)

7 Hom mma yensusu “ɔbaa kwasea” no ne nsato no ho nhwɛ. (Kenkan Mbɛbusɛm 9:13-18.) Dɛm ɔbaa yi mmfɛr hwee, na ɔto nsa frɛ hɔn a wonnyi ntseasee no dɛ ‘wɔmman mbra ne fie’ mbedzidzi. Hɔn a wɔkɔ hɔ no, ebɛnadze na wobohu? Bible no ka dɛ ne fie na “ewufo wɔ.” Sɛ ebɛkaa a, tsir ahorow bi a odzi Mbɛbusɛm tsir 9 enyim no dze kasakoa bi a ɔtse dɛmara so dzii dwuma. Ɔbɔɔ hɛn kɔkɔ wɔ “ɔbaa sansanyi” bi ho. Ɔkaa noho asɛm dɛ: ‘Ne fie sian kɔ owu mu.’ (Mbɛ. 2:11-19) Mbɛbusɛm 5:3-10 so bɔ hɛn kɔkɔ wɔ “ɔbaa sansanyi” bi a “n’anan sian kɔ owu mu” no ho.

8. Ebɛn gyinae na ɔsɛ dɛ yesi?

8 Ɔsɛ dɛ hɔn a “ɔbaa kwasea” no to nsa frɛ hɔn no nyina si gyinae dɛ wɔbɔkɔ anaa wɔronnkɔ. Hɛn so, sɛ yɛbɔkɔ o, sɛ yɛronnkɔ o, ɔsɛ dɛ yesi ho gyinae. Dɛ nhwɛdo no, sɛ yehyia edwamambɔ ho sɔhwɛ anaa yekopue ponografi do wɔ TV anaa intanɛt do a, ebɛnadze na yɛbɛyɛ?

9-10. Siantsir a ɔsɛ dɛ yɛtwe hɛnho fi nda mu ɔbrasɛɛ ho no, bi nye dza ɔwɔ hɛn?

9 Ntseasee wɔ siantsir a ɔsɛ dɛ yɛtwe hɛnho fi ɔbrasɛɛ ho no mu paa. “Ɔbaa kwasea” no kaa dɛ: “Nsu a woewia yɛ fenemfenem.” Sɛ wɔka “nsu a woewia” a, ɔkyerɛ dɛn? Bible no dze nda mu nkitahodzi a ɔkɔ do wɔ awarfo ntamu no toto nsu a ɔyɛ dɛw ho. (Mbɛ. 5:15-18) Awarfo botum enya nda mu nkitahodzi ma hɔn enyi agye. Naaso, “nsu a woewia” dze, ɔyɛ soronko koraa. Obotum akyerɛ edwamambɔ anaa awarsɛɛ. Mpɛn pii no, ndzeyɛɛ a ɔtse dɛm no kɔ do wɔ nsumaa mu, dɛ mbrɛ ewifo so taa wia adze wɔ nsumaa mu no. Sɛ hɔn a wɔdze hɔnho hyɛ bɔn a ɔtse dɛm mu no nya adwen dɛ obiara runnhu hɔn ekyir a, wosusu dɛ “nsu a woewia” no yɛ dɛw. Ao, wɔredaadaa hɔnho! Jehovah n’enyi tua ne nyina. Adze biara a nnyi hɔ a ɔyɛ wen kyɛn dɛ obi na Jehovah ntamu bɛsɛɛ. Adze “fenemfenem” biara nnyi awerɛhosɛm a ɔtse dɛm mu. (1 Cor. 6:9, 10) Naaso, nnyɛ ɔno nko.

10 Edwamambɔ anaa awarsɛɛ botum ama hɛn enyim egu ase na yɛatse nka dɛ mfaso nnyi hɛn do. Afei so, otum dze nyinsen a yɛnnhwɛ kwan nye ebusua mu mpaapaamu so ba. Nyansa wɔ mu paa dɛ yɛronnkɔ ɔbaa kwasea ne “fie” mpo na yeekedzi n’edziban. Hɔn a wɔdze hɔnho hyɛ nda mu ɔbrasɛɛ mu no sɛɛ wɔnye Jehovah ntamu ebusuabɔ no. Ɔno da nkyɛn a, hɔn mu pii so nya nda mu yarba ahorow a ɔma wowu ntsɛm. (Mbɛ. 7:23, 26) Mbɛbusɛm tsir 9 nyiyimu 18 dze ba ewiei dɛ: ‘Adakamaa mu ebun no mu na hɔn a oehyia hɔn no wɔ.’ Sɛ dɛm na ɔtse dze a, ebɛnadze ntsi na nyimpa pii gye ɔbaa kwasea yi ne nsato no to mu, na wɔkɔ beebi a amandzehu ebu do wɔ hɔ dɛm no?​—Mbɛ. 9:13-18.

11. Ebɛnadze ntsi na sɛ obi hwɛ ponografi a ɔyɛ hu paa?

11 Adze kor a woebu do a ɔsɛ dɛ yɛtwe hɛnho fi ho nye ponografi. Binom wɔ adwen dɛ, sɛ wɔhwɛ ponografi a, ɔnnyɛ hwee. Naaso ɔnntse dɛm koraa, ponografi yɛ hu. Afei, ɔmma obi mmbu noho nye afofor so, na ne hwɛ botum aka no hɔ. Sɛ obi hwɛ ponografi a, obotum ayɛ dzen paa dɛ obeyi efi n’adwen mu. Afei so, ponografi mma yenntum nnhyɛ akɔndɔ bɔn do, mbom ɔhyɛ mu gya. (Col. 3:5; Jas. 1:14, 15) Nokwasɛm nye dɛ, hɔn a wɔhwɛ ponografi no mu pii dze hɔnho hyɛ ndwamanbra mu.

12. Ebɛnadze na yɛyɛ dze kyerɛ dɛ yɛmmpɛ dɛ yɛhwɛ mfonyin biara a obotum ekenyan nda ho akɔndɔ?

12 Sɛ ponografi anaa ndwamansɛm ho mfonyin bi pue wɔ hɛn elɛktrɔnek efir do awerɛfir mu a, ɔsɛ dɛ yɛyɛ dɛn? Ɔsɛ dɛ yeyi hɛn enyi ntsɛmara. Sɛ yɛkaa dɛ anyɛnkofa a yɛnye Jehovah wɔ no, ɔno na ɔsom bo ma hɛn a, ɔbɔboa hɛn ma yeetum ayɛ dɛm. Mbrɛ ɔtse nye dɛ, mpɛn pii no mfonyin ahorow a ɔnnhyɛ da ara nnyɛ ndwamansɛm no mpo botum ekenyan nda ho akɔndɔ. Mfonyin a ɔtsetse dɛm no, ebɛnadze ntsi na ɔnnsɛ dɛ yɛhwɛ mpo? Osiandɛ yɛmmpɛ dɛ yɛyɛ biribi ketseketse bi mpo a ɔbɛma yɛasɛɛ awar wɔ hɛn akoma mu. (Matt. 5:28, 29) Asafo mu panyin bi a wɔfrɛ no David a ɔwɔ Thailand kaa dɛ: “Ɔyɛ a mibisa moho dɛ: ‘Ɔwɔ mu dɛ mfonyin no nnhyɛ da ara nnyɛ ponografi dze, naaso sɛ mokɔ do hwɛ a, Jehovah n’enyi bɛgye ho anaa?’ Sɛ modwendwen ho dɛm a, ɔboa me ma monnhwɛ mfonyin a ɔtsetse dɛm no.”

13. Ebɛnadze na ɔboa hɛn ma yɛyɛ hɛn adze nyansa mu?

13 Sɛ yesuro dɛ yɛbɛyɛ biribi a Jehovah mmpɛ a, ɔbɛma yɛayɛ hɛn adze nyansa mu. Nyankopɔn ho suro nye “nyansa ahyɛse.” (Mbɛ. 9:10) Sɛ yɛhwɛ Mbɛbusɛm tsir 9 n’ahyɛse pɛɛ a, wɔdze dɛm “nyansa” yi toto ɔbaa bi ho.

KƆ “NYANSA” NE FIE

14. Ebɛn nsato fofor na wɔaka ho asɛm wɔ Mbɛbusɛm 9:1-6 no?

14 Kenkan Mbɛbusɛm 9:1-6. Kyerɛwsɛm yi ma yehu dɛ hɛn Bɔfo Jehovah a ɔyɛ nyansa nyina Wura no na ɔroto nsa afrɛ hɛn. (Mbɛ. 2:6; Rom. 16:27) Ɔsan so ka fie kɛse bi a ɔwɔ edum esuon ho asɛm. Iyi kyerɛ dɛ Jehovah ne yamu ye, na ɔgye hɔn a wɔdze n’Asɛm bɔ hɔn bra no nyina to mu.

15. Ebɛnadze na Nyankopɔn ka kyerɛ hɛn dɛ yɛnyɛ?

15 Jehovah ne yamu ye, na ɔdze dza yehia ma hɛn ma ɔbor do. Ɔbaa a wɔdze no gyina hɔ ma “nyansa” wɔ Mbɛbusɛm tsir 9 no wɔ dɛm suban yi. Ɔka ɔbaa yi ho asɛm dɛ oekuku no mbowa, ɔafora ne nsa, na ɔato pon so wɔ ne fie. (Mbɛ. 9:2) Afei so, wɔ nyiyimu 4 na 5 no mu no, ɔbaa a wɔdze no gyina hɔ ma nyansa no kaa dɛ: ‘Obiara a onnyim nyansa no mbra mbedzi m’edziban.’ Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yɛkɔ nyansa ne fie na yekedzi n’edziban? Osiandɛ, Jehovah pɛ dɛ ne mba hu nyansa, na ɔmmpɛ dɛ asɛm biara so to hɛn. Ɔmmpɛ dɛ asɛm bɔn bi to hɛn ansaana yeesua biribi efi mu. Ɔba no dɛm a, nna wɔakɛyɛ dɛ gyama ɔsɛ dɛ muoko ka hɛn enyiwa ana yeehu nyansa. Ɔmmpɛ no dɛm ntsi na “ɔkora nyansa mapa do ma tɔɔtsennyɛfo” no. (Mbɛ. 2:7) Sɛ yesuro Jehovah a, yɛbɛyɛ dza ɔsɔ n’enyi. Yetsie n’afotu a nyansa wɔ mu no, na hɛn enyi gye ho dɛ yɛdze bɔbɔ hɛn bra.​—Jas. 1:25.

16. Ebɛn kwan do na Jehovah ho suro boaa Alain ma osii gyinae pa, na ebɛnadze na ofii mu bae?

16 Hom mma yɛnhwɛ mbrɛ Jehovah ho suro boaa asafo mu panyin bi a wɔfrɛ no Alain ma osii gyinae pa. Ɔkyerɛ adze wɔ skuul bi mu, na ɔkaa dɛ: “Me mfɛfo akyerɛkyerɛfo pii bu ponografi dɛ biribi a wɔdze sua nda mu nkitahodzi ho adze.” Naaso, nna Alain nyim dɛ iyi nnyɛ nokwar koraa. Ɔtoaa do dɛ: “Osiandɛ musuro Jehovah ntsi, mekaa no pen kyerɛɛ hɔn dɛ monnhwɛ ndzɛmba a ɔtsetse dɛm. Mesanee kyerɛkyerɛɛ siantsir a monnhwɛ no mu kyerɛɛ hɔn.” Nna Alain dze “nyansa” afotu reyɛ edwuma. Ɔka dɛ: ‘Hom nnantsew ntseasee kwan mu nkɔ hom enyim.’ (Mbɛ. 9:6) Alain ne mfɛfo akyerɛkyerɛfo no mu bi enyi gyee dza ɔyɛe no ho. Dɛm ntsi hɔn mu binom rusua Bible no na wɔkɔ asafo nhyiamu.

Sɛ yɛkɔ “nyansa” ne fie a, yebotum enya nkwa (Hwɛ nkyekyɛmu 17-18)

17-18. Hɔn a wotsie “nyansa” afotu no, ebɛn nhyira na wonya, na ebɛnadze bio so na wobotum ahwɛ kwan? (Hwɛ mfonyin no so.)

17 Jehovah dze dɛm mbaa beenu yi yɛɛ ntotoho ama yeehu dza yɛyɛ a ɔbɛma hɛn enyi agye daakye. Hɔn a wotsie “ɔbaa kwasea” a n’ano yɛ dzen no, ɔbrabɔn “fenemfenem” a wɔbɔ wɔ nsumaa mu no nkotsee na no bɔ yɛ hɔn dɛw. Naaso mbrɛ ɔtse nye dɛ, wɔdze hɔn adwen si enyigye a wonya no ndɛ no nkotsee do, na wɔnndwen daakye ho koraa. Dɛm suban yi nye hɔn bɔkɔ ekowie ‘adakamaa no bun mu’ tɔnn.​—Mbɛ. 9:13, 17, 18.

18 Hɔn a wotsie “nyansa” afotu no dze, nhyira a wonya no yɛ pii kwa! Ndɛ hɔn nsa ka nkyerɛkyerɛ papa bi a woesiesie no dɛ edziban a ɔma ahoɔdzen. Iyi ma wɔbɛn Jehovah na hɔn enyiwa gye paa. (Isa. 65:13) Jehovah nam nkɔnhyɛnyi Isaiah do kaa dɛ: “Hom nyɛ aso mma me yie, na hom ndzi dza oye, na hom mma angoanam nyɛ hom kra dɛw.” (Isa. 55:1, 2) Yerusua dɛ hɛn enyi bɛgye ndzɛmba a Jehovah n’enyi gye ho no ho, na yeekyir ndzɛmba a okyir so. (Ndw. 97:10) Afei so, sɛ yɛto nsa frɛ nkorɔfo dɛ wombetsie afotu a “nyansa” dze ma no a, ɔma hɛn akoma tɔ hɛn yamu. Sɛ yɛyɛ dɛm a, ɔtse dɛ mbrɛ ‘yɛretsea mu wɔ kurow no nsorɔnsorɔmmbea no do dɛ, Obiara a ɔyɛ ogyimfo no, ɔmman mbra ha.’ Ɔnnyɛ ndɛ nkotsee na yɛnye hɔn a wotsie hɛn no nya nhyira. Mbom dɛm nhyira no remmba ewiei da; ɔbɛma yɛatsena ase daa na ‘yɛanantsew ntseasee kwan no do’ akɔ hɛn enyim.​—Mbɛ. 9:3, 4, 6.

19. Dɛ mbrɛ Ɔsɛnkafo 12:13, 14 ma yehu no, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yesi hɛn bo dɛ yɛbɛyɛ? (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Sɛ Yesuro Jehovah A, Ɔboa Hɛnankasa” no so.)

19 Kenkan Ɔsɛnkafo 12:13, 14. Ɔbrabɔn ebu do wɔ nda a odzi ekyir yi mu. Dɛm ntsi, hom mma yɛnkɔ do nsuro Jehovah na yɛmbɔ hɛn akoma ho ban. Sɛ yɛyɛ dɛm a, ɔbɔboa hɛn ma yaabɔ bra pa, na yɛnye Jehovah ntamu anyɛnkofa no mu bɛyɛ dzen. Afei so, sɛ yesuro Jehovah a, yebefi hɛn akoma nyina mu ato nsa afrɛ nyimpa dodowara a yebotum no dɛ wombetsie “nyansa” afotu no bi na ɔbɔboa hɔn.

NDWOM 127 Nyimpa Kor A Ɔsɛ Dɛ Meyɛ

a Christianfo bɔ mbɔdzen dɛ wobosuro Nyankopɔn. Sɛ yenya suro a ɔtse dɛm a, obotum abɔ hɛn akoma ho ban, na aboa hɛn ma yaammfa hɛnho annhyɛ ndwamanbra na ponografi hwɛ mu. Adzesua yi mu no, yebosusu Mbɛbusɛm tsir 9 no ho. Dɛm kyerɛwsɛm no ka mbaa beenu bi ho asɛm. Kor gyina hɔ ma nyansa na kor so gyina hɔ ma nkwaseasɛm. Afotu a ɔwɔ dɛm asɛm yi mu no bɔboa hɛn aber nyina.

b Wɔasesa edzin ahorow no bi.