Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 11

Ibesi Dɛn Afata Ama Enuma?

Ibesi Dɛn Afata Ama Enuma?

“Ebɛnadze na osiw m’enuma ho kwan?”​—ANDW. 8:36.

NDWOM 50 Ahodohyira Mpaabɔ

DZA YERUBOSUSU HO a

Wiadze yi mu beebiara, mbabun na mpanyimfo nyina rinya nkɔenyim wɔ Jehovah no som mu na worunuma hɔn (Hwɛ nkyekyɛmu 1-2)

1-2. Sɛ ɔsɛ dɛ etweɔn kakra ana woenuma wo a, ebɛnadze ntsi na ɔnnsɛ dɛ ema w’abaw mu bu? (Hwɛ mfonyin a ɔwɔ Ɔweɔn-Aban yi enyim no.)

 ENUMA dze, no ho hia paa, ntsi sɛ obi pɛ dɛ wonuma no a, ɔkyerɛ dɛ ɔdze botae papabi esi n’enyi do. Ana ayɛ krado ama enuma? Sɛ egye dzi dɛ ayɛ krado, na w’asafo mu mpanyimfo so gye to mu a, nna ɔno mma nnkyɛr ho koraa; ehyiadzi a odzi hɔ no, ma wonnuma wo. Sɛ eyɛ dɛm a, w’enyi bɛgye wɔ Jehovah no som mu.

2 Naaso, ana wɔaka akyerɛ wo dɛ tweɔn kakra mbrɛ ɔbɛyɛ a ibenya nkɔenyim wɔ Jehovah no som mu na eetum enuma anaa? Anaa wankasa na ehu dɛ ɔsɛ dɛ etweɔn kakra? Sɛ obi na ɔaka akyerɛ wo dɛ tweɔn kakra o, sɛ woara so na ehu o, mma w’abaw mu mmbu atse. Dɛ eyɛ abofra anaa panyin no, ibotum dze enuma esi w’enyi do na aper edu ho.

“EBƐNADZE NA OSIW M’ENUMA HO KWAN?”

3. Ebɛn asɛm na Ethiopianyi ahemfie panyin bi bisaa Philip, na ebɛn asɛm na iyi botum ama yeebisa? (Asomafo Ndwuma 8:36, 38)

3 Kenkan Asomafo Ndwuma 8:36, 38. Ethiopianyi ahemfie panyin bi bisaa ɔsɛmpakafo Philip dɛ: “Ebɛnadze na osiw m’enuma ho kwan?” Nna Ethiopianyi no pɛ dɛ wonuma no, naaso asɛm no nye dɛ, aso nna ɔayɛ krado ampa?

Nna Ethiopianyi ahemfie panyin no esi no bo dɛ ɔbɔkɔ do esua Jehovah ho adze (Hwɛ nkyekyɛmu 4)

4. Ebɛnadze na Ethiopianyi no yɛe a ɔma yehu dɛ nna ɔpɛ paa dɛ osua pii ka dza onyim no ho?

4 Nna Ethiopianyi no ‘akɔ Jerusalem akɔsom.’ (Andw. 8:27) Dɛm ntsi, ɔbɛyɛ dɛ nna ɔagye Jewfo hɔn som ato mu. Ɔda edzi pefee dɛ, nna ɔbarimba no esua Jehovah ho adze wɔ Hebrew Kyerɛwnsɛm a ɔyɛ nwoma krɔnkrɔn no mu. Naaso, nna ɔpɛ dɛ osua pii ka ho. Yembisa dɛ, aber a Philip hyiaa ɔbarimba no wɔ kwan do no, ohun dɛ ɔreyɛ dɛn? Nna ɔrekenkan nkɔnhyɛnyi Isaiah no nwoma no. (Andw. 8:28) Dza ɔrekenkan no, nna ɔyɛ Bible mu nokwasɛm a no mu dɔ paa. Iyi kyerɛ dɛ nna ɔnnyɛ Bible mfitsiase nkyerɛkyerɛ nkotsee na ɔbarimba no pɛ dɛ ohu. Mbom nna ɔpɛ dɛ osua pii ka dza onyim no ho.

5. Ebɛnadze na Ethiopianyi no yɛe faa dza osuae no ho?

5 Nna ɔbarimba no yɛ nyimpa tsitsir a ɔhwɛ Ethiopiahembaa Candace ‘ne sikasɛm nyina do.’ (Andw. 8:27) Obotum aba dɛ nna ɔbarimba no nnyi adagyer koraa osiandɛ nna ndwuma pii hyehyɛ ne nsa. Naaso, nna onya ber dze som Jehovah. Nna ɔnnyɛ dɛ orusua nokwar no kɛkɛ, mbom nna ɔdze dza orusua no so bɔ ne bra. Iyi ntsi otwaa kwan tsentsen fi Ethiopia kɔr Jerusalem kɔsoom Jehovah wɔ asɔrfi hɔ. Obotum aba dɛ, kwan tsentsen a ɔtse dɛm no, nna kaw wɔ mu na obotum so agye mber pii. Naaso, nna ɔbarimba no esi no bo dɛ ɔbɛyɛ dza obotum biara dze asom Jehovah.

6-7. Ebɛnadze na ɔboaa Ethiopianyi no ma obenyaa ɔdɔ kɛse maa Jehovah?

6 Philip boaa Ethiopianyi no ma osuaa nokwasɛm afofor bi. No mu kor nye dɛ, ɔmaa ohun dɛ Jesus nye Messiah no. (Andw. 8:34, 35) Yebotum aka dɛ, ahemfie panyin no enyi gyee dza Jesus ayɛ ama no no ho. Aber a ohun dɛm nokwasɛm no, ɔyɛɛ n’adze dɛn? Nkyɛ obotum enya adwen dɛ Jewfo hɔn som a oehu no ara ye ma no. Naaso obenyaa ɔdɔ kɛse maa Jehovah nye ne Ba no. Dza osuae no kenyaan no ma osii gyinae tsitsir bi dɛ ɔbɛma woenuma no na ɔabɛyɛ Jesus no suanyi. Philip hun dɛ ɔbarimba no fata dɛ wonuma no, ntsi onumaa no.

7 Sɛ isua biribi fi dza Ethiopianyi no yɛe no mu a, obotum aboa wo ma afata ama enuma. Sɛ eyɛ dɛm a, woara so botum dze ahotodo aka dɛ, “Ebɛnadze na osiw m’enuma ho kwan?” Dze besi ha yi, ma yɛnhwɛ mbrɛ woara so botum ayɛ dza Ethiopianyi no yɛe no bi: Ɔkɔr do suaa adze, ɔdze dza osuae no bɔɔ ne bra, na ɔmaa ɔdɔ a ɔwɔ ma Nyankopɔn no kɔr do yɛɛ kɛse.

KƆ DO SUA JEHOVAH NA JESUS HO ADZE

8. Ebɛnadze na John 17:3 ka dɛ ɔsɛ dɛ eyɛ?

8 Kenkan John 17:3. Ana asɛm a Jesus kae wɔ kyerɛwsɛm yi mu no na ɔmaa isii gyinae dɛ ibosua Bible no? Nokwasɛm nye dɛ, dɛm kyerɛwsɛm yi na ɔboaa hɛn mu piinara ma yesii gyinae dɛ yebosua Bible no. Ana dɛm kyerɛwsɛm kor yi ara so ma yehu dɛ ɔsɛ dɛ yɛkɔ do sua Jehovah ho adze? Nyew. Mbrɛ ɔtse nye dɛ, yerunntum nnsua ‘nokwar Nyankopɔn no’ ho adze nnwie da. (Ɔsɛnk. 3:11) Yɛbɔkɔ do esua Jehovah ho adze daa. Sɛ yɛkɔ do sua Jehovah ho adze a, ɔbɛma yeetum abɛn no paa.​—Ndw. 73:28.

9. Sɛ yesua Bible mu mfitsiase nkyerɛkyerɛ no a, ebɛnadze bio na ɔsɛ dɛ yɛyɛ?

9 Sɛ yɛhyɛ ase dɛ yerusua Jehovah ho adze a, Bible mu mfitsiase nkyerɛkyerɛ na yesua. Krataa a ɔsomafo Paul kyerɛwee kɛmaa Hebrewfo no mu no, ɔkaa dɛm nkyerɛkyerɛ no ho asɛm dɛ ɔyɛ “mfitsiasesɛm.” Nna ɔnnyɛ dza ɔrepɛ akyerɛ nye dɛ “ahyɛse nkyerɛkyerɛ” no ho nnhia, mbom nna ɔdze rototo numfonsu a ɔma abofra nya ahoɔdzen no ho. (Heb. 5:12; 6:1) Naaso, ɔsanee hyɛɛ Christianfo nyina nkuran dɛ sɛ wosua Bible mu mfitsiase nkyerɛkyerɛ no a, nna wonnwiei. Ɔsɛ dɛ wosua Bible mu nokwar a no mu dɔ no so. Ana w’enyi gye ho dɛ ibosua Bible mu nokwar a no mu dɔ no? Ana w’enyi gye ho paa dɛ ebɔkɔ do esua Jehovah nye dza ɔbɛyɛ no ho adze?

10. Ebɛnadze na ɔma ɔyɛ dzen ma binom dɛ wobosua adze?

10 Hɛn mu pii wɔ hɔ a, ɔyɛ dzen ma hɛn dɛ yebosua adze. Woara so ɛ? Aber a ewɔ skuul no, aso isuaa mbrɛ ibesi akenkan adze na esua adze yie? Aso nna epɛ adzesua paa, na sɛ nna isua adze wie a, etse nka dɛ esua adze ankasa? Anaa ɔwodze, nna inyim paa dɛ sɛ ɔba no dɛ wɔmfa buukuu nsua adze a, nnyɛ adze? Sɛ dɛm na ɔtse a, nna ɔno ka w’akoma to wo yamu, nkorɔfo pii so enyi nngye biribi a ɔtse dɛm ho. Naaso, Jehovah botum aboa wo. Jehovah dze, sintɔ biara nnyi noho, ntsi sɛ ɔba no adzekyerɛ mu a ɔda mu fua; obiara nnyi hɔ a onyim adzekyerɛ kyɛn no.

11. Ebɛnadze na Jehovah ayɛ dze akyerɛ dɛ ɔyɛ Kyerɛkyerɛfo Kunyin?

11 Jehovah ka noho asɛm dɛ ɔyɛ wo Kyerɛkyerɛfo Kunyin. (Isa. 30:20, 21) Ɔyɛ kyerɛkyerɛfo a ɔwɔ abotar, ayamuyie na ɔtse nyimpa ase. Ɔdze n’adwen si suban pa a n’esuafo wɔ no do. (Ndw. 130:3) Na ɔnnhwɛ kwan dɛ yɛbɛyɛ biribi a yerunntum nnyɛ. Kaa dɛ Jehovah na ɔbɔɔ hɛn adwen no, na ɔyɛ akyɛdze a ɔyɛ nwanwa. (Ndw. 139:14) Mbrɛ Jehovah bɔɔ hɛn ntsi ɔma hɛn enyi gye ho dɛ yebosua adze. Hɛn Bɔfo no pɛ dɛ yesua adze daa na yɛdze enyigye so yɛ dɛm. Dɛm ntsi nyansa wɔ mu dɛ yɛbɛma hɛn ‘kɔn adɔ’ Bible mu nokwar no ndɛ. (1 Pet. 2:2) Fa botae a ibotum edu ho sisi w’enyi do, na kenkan na sua Bible no da biara. (Josh. 1:8) Sɛ eyɛ dɛm a, Jehovah bɔboa wo ma w’enyi agye ho dɛ ebɛkenkan na esua noho adze.

12. Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yesua Jesus n’asetsena nye no som edwuma ho adze?

12 Gye mber dwendwen Jesus n’asetsena nye no som edwuma no ho dabaa. Sɛ yedzi Jesus n’anamɔn ekyir pɛɛ a, ɔbɔboa hɛn paa ma yaakɔ do asom Jehovah, tsitsir wɔ mber a no mu yɛ dzen yi mpo mu. (1 Pet. 2:21) Jesus kaa kyerɛɛ n’ekyirdzifo pefee dɛ wobehyia ɔhaw ahorow. (Luke 14:27, 28) Naaso, nna ɔgye dzi paa dɛ, dɛ mbrɛ odzii Jehovah nokwar no, dɛmara na n’ekyirdzifo anokwafo no so bɛyɛ. (John 16:33) Sua Jesus n’asetsena mu nsɛm ho adze kɔ ekyir, na fa si w’enyi do dɛ ibosuasua Jesus dabaa wɔ w’asetsena mu.

13. Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ ekɔ do bɔ Jehovah mpaa wɔ ho, na ebɛnadze ntsi a?

13 Sɛ ewɔ nyimdzee a, ɔno ara nko nndɔɔ so. Naaso, mfaso a ɔwɔ do paa nye dɛ, ɔbɔboa wo ma eesua Jehovah ho adze na adɔ no na enya no mu gyedzi so. (1 Cor. 8:1-3) Aber a igu do rusua Jehovah ho adze no, kɔ do serɛ no dɛ ɔmboa wo ma nya no mu gyedzi kɛse. (Luke 17:5) Jehovah tsie mpaa ahorow a ɔtse dɛm no. Gyedzi mapa a ogyina Nyankopɔn ho nokwar nyimdzee do no botum aboa wo ma enya nkɔenyim wɔ Jehovah no som mu.​—Jas. 2:26.

KƆ DO FA DZA ISUA NO BƆ WO BRA

Noah na n’ebusua dze dza wɔtsee no yɛɛ edwuma ansaana Nsuyirii no reba (Hwɛ nkyekyɛmu 14)

14. Ebɛn asɛm na ɔsomafo Peter kae dze kyerɛɛ dɛ no ho hia dɛ yɛdze dza yesua no bɔ hɛn bra? (Hwɛ mfonyin no so.)

14 Ɔsomafo Peter sii do dua dɛ, no ho hia paa dɛ Christ n’ekyirdzifo kɔ do dze dza wosua no bɔ hɔn bra. Ɔkaa Noah ho asɛm. Jehovah kaa kyerɛɛ Noah dɛ ɔdze nsuyirii rebɛsɛɛ nyimpa bɔn a nna wɔwɔ n’aber do no. Ntsi, nna Noah nyim dɛ ɔsɛɛ bi reba, naaso sɛ nna ɔnye n’ebusua no botum enya nkwa a, nna ɔsɛ dɛ wɔyɛ dza wɔatse no ho biribi. Hyɛ no nsew dɛ nna Peter reka aber a nna ‘wɔrepam adaka no’ ho asɛm. Dɛm aber no nna nsuyirii no nnyae mmbae. (1 Pet. 3:20) Nokwasɛm nye dɛ, Noah na n’ebusua no dze dza wosuae fii Nyankopɔn hɔ no bɔɔ hɔn bra, na wɔpaam adaka kɛse bi. (Heb. 11:7) Peter dze dza Noah yɛe no totoo enuma ho na ɔkaa dɛ: ‘Ɔno na afei so ne saso gye hom nkwa, ɔno nye enuma.’ (1 Pet. 3:21) Kwan bi do no, yebotum dze mbɔdzen a erobɔ mbrɛ ɔbɛyɛ a ebɛfata ama enuma no atoto edwuma a Noah na n’ebusua dze mfe pii yɛe dze paam adaka no ho. Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ eyɛ ama aafata ama enuma?

15. Ebɛnadze na yɛyɛ a ɔkyerɛ dɛ yeefi hɛn akoma mu enu hɛnho?

15 Sɛ wobotum enuma hɛn a, ndzɛmba a ɔsɛ dɛ yedzi kan yɛ no, no mu kor nye dɛ yebefi hɛn akoma mu enu hɛnho wɔ hɛn bɔn ho. (Andw. 2:37, 38) Sɛ yefi hɛn akoma mu nu hɛnho a, ɔbɛma yeefi hɛn akoma mu ayɛ nsesa ahorow bi a no ho hia. Ana egyaa ndzeyɛɛ ahorow bi a Jehovah n’enyi nngye ho tse dɛ ɔbrabɔn, tobacco a obi bɔnom, kasafi anaa kasatsia? (1 Cor. 6:9, 10; 2 Cor. 7:1; Eph. 4:29) Sɛ inntumii nngyaa ndzeyɛɛ a ɔtse dɛm a, kɔ do ara bɔ mbɔdzen dɛ ebɛyɛ nsesa. Ka ho asɛm kyerɛ obi a ɔnye wo sua Bible no anaa w’asafo mu mpanyimfo na wɔbɔboa wo na wɔakyerɛ wo dza ibotum ayɛ. Sɛ enye w’awofo tse a, kɔ do ara ka ho asɛm kyerɛ hɔn dɛ wɔmboa wo ma gyaa ndzeyɛɛ a ɔremma emmfata enuma no.

16. Sɛ yebotum akɔ do asom Jehovah yie a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ?

16 Afei so, no ho hia paa dɛ eyɛ ndzɛmba a ɔbɛma akɔ do asom Jehovah yie. No mu bi nye dɛ ebɔkɔ Christianfo nhyiamu. Sɛ ekɔ so a, fa woho hyɛ dwumadzi no nyina mu. (Heb. 10:24, 25) Sɛ asafo mu mpanyimfo pen do dɛ ibotum akɔ asɛnka a, yɛ nhyehyɛɛ a ɔbɛma etum ataa akɔ asɛnka. Sɛ eyer woho yɛ asɛnka edwuma no a, w’enyi bɛgye paa. (2 Tim. 4:5) Sɛ enye w’awofo tse a, bisa woho dɛ: ‘Aso da biara ɔsɛ dɛ m’awofo ka kyerɛ me dɛ monkɔ asafo nhyiamu anaa asɛnka ana maakɔ? Anaa mara na mifi me pɛ mu kɔ?’ Sɛ wankasa fi wo pɛ mu yɛ dɛm a, ɔbɛkyerɛ dɛ ewɔ Jehovah Nyankopɔn no mu gyedzi, edɔ no na w’enyi sɔ dza ɔyɛ ma wo no. Sɛ eyɛ ndzɛmba a ɔtse dɛm a, ɔkyerɛ dɛ ereda “nyamesompa” edzi, na ɔyɛ akyɛdze a edze rema Jehovah. (2 Pet. 3:11; Heb. 13:15) Akyɛdze biara a ofi hɛn akoma mu a yɛdze ma Jehovah no, n’enyi sɔ. (Fa toto 2 Corinthfo 9:7 ho.) Yɛbɔ mbɔdzen yɛ ndzɛmba a yɛaka ho asɛm yi, osiandɛ sɛ yefi hɛn akoma mu yɛ dza yebotum biara ma Jehovah a, ɔma hɛn enyi gye.

MA ƆDƆ A EWƆ MA JEHOVAH NO NKƆ DO NYƐ KƐSE

17-18. Ebɛn su tsitsir na sɛ inya a, obotum aboa wo ma eenya nkɔenyim na afata ama enuma, na ebɛnadze ntsi a? (Mbɛbusɛm 3:3-6)

17 Aber a erobɔ mbɔdzen dɛ ibenya nkɔenyim na afata ama enuma no, ibehyia ɔhaw ahorow. Bi a nyimpa binom bɛserew wo dɛ erebɛyɛ Jehovah Dasefo, na obotum mpo aba dɛ wɔbɔsoɛr etsia wo anaa wɔbɛtan w’enyi. (2 Tim. 3:12) Bi a na erobɔ mbɔdzen paa dɛ ibegyaa ndzeyɛɛ bi a ɔnnyɛ, naaso ɔwɔ mu ara a nna asan akɔ ho bio. Anaa osiandɛ inndur dza edze esi w’enyi do no ho ntsi, bi a ɔyɛ wo atseetsee na wo yamu a nkyɛ etum ayɛ ho biribi ntsɛmara. Sɛ dɛm na ɔtse wɔ w’afamu a, nna ɔno ebɛnadze na obotum aboa wo amma w’abaw mu emmbu? Adze a obotum aboa wo paa nye dɛ, ebɔdɔ Jehovah.

18 Nokwasɛm nye yi, Jehovah dze, sɛ edɔ no a, oye paa, na biribiara nnyi hɔ a ibotum dze atoto ɔdɔ a ɔtse dɛm ho. (Kenkan Mbɛbusɛm 3:3-6.) Ɔdɔ a no mu yɛ dzen a ewɔ ma Nyankopɔn no botum aboa wo ma eegyina ɔhaw a ibehyia wɔ w’asetsena mu no ano. Bible no taa ka nokwar dɔ a Jehovah wɔ ma n’asomfo no ho asɛm. Nokwar dɔ a Jehovah wɔ ma n’asomfo no kyerɛ dɛ, ɔrenndan n’ekyir mma hɔn da na ɔbɔkɔ do adɔ hɔn daa. (Ndw. 100:5) Nyankopɔn bɔɔ wo wɔ no su do. (Gen. 1:26) Ntsi, ibotum esuasua ɔdɔ a ɔwɔ no. Ibesi dɛn ayɛ dɛm?

Da biara ibotum akyerɛ dɛ w’enyi sɔ dza Jehovah yɛ ma wo no (Hwɛ nkyekyɛmu 19) b

19. Dza Jehovah ayɛ ama wo nyina, ebɛnadze na ibotum ayɛ dze akyerɛ dɛ w’enyi sɔ paa? (Galatiafo 2:20)

19 Adze kor a ibotum ayɛ dze ahyɛ ase nye dɛ ebɛkyerɛ ndzɛmba ho enyisɔ. (1 Thess. 5:18) Da biara bisa woho dɛ, ‘Ebɛnadze na Jehovah ayɛ dze akyerɛ dɛ ɔdɔ me?’ Afei, sɛ erobɔ mpaa a, bɔbɔ ndzɛmba pɔtsee a Jehovah ayɛ ama wo no na da no ase wɔ ho. Gye to mu dɛ Jehovah dɔ wo ntsi na ɔyɛ ndzɛmba pa ma wo no. Ɔsomafo Paul so hun biribi a ɔtse dɛm wɔ Jehovah ho. (Kenkan Galatiafo 2:20.) Bisa woho dɛ, ‘Ana mara so mepɛ dɛ meyɛ biribi dze kyerɛ dɛ modɔ no?’ Ɔdɔ a ewɔ ma Jehovah no bɔboa wo ma aatwe woho efi biribiara a ɔbɛma ayɛ bɔn ho, na egyina ɔhaw ahorow a ibehyia no ano. Ɔdɔ a ɔtse dɛm no bekenyan wo ma aakɔ do asom Jehovah, na ada no edzi aber nyina dɛ edɔ wo sor Egya no.

20. Ebɛnadze na ebɛyɛ dze ehyira woho do ama Jehovah, na ebɛnadze ntsi na iyi ho hia?

20 Ber rokɔ do no, ɔdɔ a ewɔ ma Jehovah no bekenyan wo ma aabɔ mpaa tsitsir bi dze ehyira woho do ama no. Kaa dɛ sɛ ihyira woho do ma Jehovah a, ibenya enyidado papabi: Ibotum abɛyɛ no somfo afebɔɔ. Sɛ ihyira woho do ma Jehovah a, ehyɛ no bɔ dɛ, ber pa mu o, ber bɔn mu o, ebɔsom no. Sɛ ehyɛ dɛm bɔ yi a, no ho nnhia dɛ esan hyɛ no bio. Nokwasɛm nye dɛ, sɛ ihyira woho do ma Jehovah a, ɔkyerɛ dɛ esi gyinae kɛse paa. Susu dɛm asɛm yi ho hwɛ: Ibesisi gyinae pii wɔ w’asetsena mu. No mu bi wɔ hɔ a, ɔbɛyɛ gyinae pa, naaso gyinae biara nnyi hɔ a ɔkyɛn gyinae a ɔno nye dɛ ibehyira woho do ama Jehovah. (Ndw. 50:14) Satan bɛyɛ dza obotum biara dɛ ɔbɛma ɔdɔ a ewɔ ma wo sor Egya no abrɛ adze. Dza ɔpɛ ara nye dɛ ibegyaa Jehovah n’ekyir dzi. Naaso, mma mma Satan nndzi wo do konyim da! (Job 27:5) Ɔdɔ a no mu yɛ dzen a ewɔ ma Jehovah no bɔboa wo ma eedzi bɔ a ahyɛ Jehovah dɛ ebɔsom no no do na atwe abɛn wo sor Egya no.

21. Ebɛnadze ntsi na yebotum aka dɛ sɛ wonuma wo a, nna innwiei?

21 Sɛ ihyira woho do ma Jehovah wie a, ka kyerɛ w’asafo mu mpanyimfo no dɛ epɛ dɛ wonuma wo. Naaso kaa dɛ, sɛ wonuma wo a, nna innwiei. Mbom ɔsɛ dɛ edze wo nkwa nda nyina som Jehovah. Ntsi, ɔdɔ a ewɔ ma wo sor Egya no, ndɛ nye ber a ɔsɛ dɛ ema ɔyɛ kɛse. Fa ndzɛmba a ɔbɛma dɛm ɔdɔ no ayɛ kɛse no sisi w’enyi do da biara. Sɛ eyɛ dɛm a, ɔbɛma woetum enuma wo. Da a wɔnye wo bonu nsu mu no dze, w’enyi bɛgye paa! Naaso kaa dɛ eyɛ dɛm a, nna innwiei. Mbom no, ma ɔdɔ a ewɔ ma Jehovah nye ne Ba no nkɔ do ara nyɛ kɛse daa!

NDWOM 135 Jehovah N’adzeserɛ Nye Dɛ: “Me Ba, Yɛ Onyansafo”

a Sɛ yebotum enya nkɔenyim wɔ Nyankopɔn no som mu na woenuma hɛn a, ɔsɛ dɛ yɛdɔ Jehovah na Jesus, na yɛma hɛn enyi gye nokwar no ho. Afei so, ɔsɛ dɛ yɛyɛ dza ɔtsen. Yebosusu Ethiopianyi ahemfie panyin no n’asɛm no ho, na ɔbɔboa hɛn ma yeehu ndzɛmba a ɔsɛ dɛ Bible esuafo yɛ ama woeetum afata ama enuma.

b MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Akyerɛbaa bi robɔ mpaa, na ɔreka akyerɛ Jehovah dɛ n’enyi sɔ dza ɔayɛ ama no no.