Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 10

NDWOM 13 Christ Yɛ Hɛn Nhwɛdofo

‘Dzi Jesus N’ekyir Daa’ Wɔ W’enuma Ekyir

‘Dzi Jesus N’ekyir Daa’ Wɔ W’enuma Ekyir

“Sɛ obi pɛ dɛ odzi m’ekyir a, ɔnnsɛ dɛ ɔyɛ dza ɔnoara pɛ bio mbom ɔmfa n’asɛndua da biara da na ondzi m’ekyir daa.”LUKE 9:​23, NWT.

DZA YEBOSUA

Adzesua yi bɔboa hɛn ma yeesusu mbrɛ hɛnho do a yeehyira ama Jehovah no kyerɛ. Afei so, ɔbɔboa hɔn a wonumaa hɔn nnkyɛree no tsitsir ma wɔaakɔ do edzi Jehovah nokwar.

1-2. Sɛ wonuma obi a, ebɛn nhyira na obotum enya?

 SƐ WONUMA hɛn ma yɛbɛka Jehovah n’asomfo ho a, ɔma hɛn enyi gye paa. Iyi yɛ hokwan kɛse, na ɔma yehu dɛ asɛm a ɔdwontofo David kae yi yɛ nokwar. Ɔkaa dɛ: ‘Enyigye nye nyimpa a ɔwo Jehovah esan mu yi no, na ema ɔbɛn wo nkyɛn, ma ɔaatsena w’abanguado.’—Ndw. 65:4.

2 Ɔnnyɛ obiara kɛkɛ na Jehovah dze no ba n’abangua no do, anaadɛ ɔma ɔbɛka n’ebusua no ho. Dɛ mbrɛ yehunii wɔ adzesua a odzi iyi enyim mu no, hɔn a wɔda no edzi dɛ wɔpɛ dɛ wɔnye Jehovah nya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen no, nankasa twe bɛn hɔn. (Jas. 4:8) Sɛ ihyira woho do ma Jehovah na wonuma wo a, enye Jehovah nya ebusuabɔ soronko. Nya awerɛhyɛmu dɛ w’enuma ekyir no, Jehovah ‘bohue nhyira ama wo a irinnya bea a ɔso a edze bɛgye.’—Mal. 3:10; Jer. 17:​7, 8.

3. Ebɛn asodzi kɛse na ɔda Christianfo a woehyira hɔnho do ama Jehovah na woenuma hɔn no do? (Ɔsɛnkafo 5:​4, 5)

3 Enuma yɛ anamɔn a odzi kan a obi tu dze kyerɛ dɛ ɔbɔsom Jehovah no nkwa nda nyina. Dɛm ntsi sɛ wonuma wo a, ɔsɛ dɛ eyɛ dza ibotum biara dɛ ibedzi bɔ a ahyɛ Jehovah dɛ ebɔsom no no do, na aakɔ do edzi no nokwar. Ɔsɛ dɛ eyɛ dɛm aber mpo a biribi rotwetwe wo dɛ kɛyɛ bɔn anaa aber a ehyia wo gyedzi ho nsɔhwɛ no. (Kenkan Ɔsɛnkafo 5:​4, 5.) Jesus no suanyi a abɛyɛ no hwehwɛ dɛ idzi n’ahyɛdze do na idzi no nhwɛdo ekyir pɛɛ. (Matt. 28:​19, 20; 1 Pet. 2:21) Adzesua yi bɔboa wo ma eetum ayɛ dɛm.

KƆ DO ‘DZI JESUS N’EKYIR’ ABER MPO A IRIHYIA NSƆHWƐ ANAA BIRIBI ROTWETWE WO DƐ KƐYƐ BƆN NO

4. Sɛ wɔka dɛ Jesus n’esuafo bɔsoa “asɛndua” a, ɔkyerɛ dɛn? (Luke 9:23)

4 Mma innya adwen dɛ w’enuma ekyir no irinnhyia ɔhaw biara. Nokwasɛm nye dɛ Jesus maa no mu daa hɔ pefee dɛ n’esuafo bɔsoa “asɛndua.” Mbrɛ ɔtse nye dɛ wɔbɛyɛ dɛm “da biara da.” Luke 9:23 kenkan wɔ Wiadze Fofor Nkyerɛase no mu dɛ: “Afei ɔtoaa do kaa kyerɛɛ hɔn nyina dɛ: ‘Sɛ obi pɛ dɛ odzi m’ekyir a, ɔnnsɛ dɛ ɔyɛ dza nankasa pɛ bio. Mbom ɔmfa n’asɛndua da biara da na ondzi m’ekyir daa.’” Ehwɛ a, nna dza Jesus repɛ akyerɛ nye dɛ n’ekyirdzifo behyia ɔhaw aber nyina anaa? Ɔnntse dɛm koraa. Mbom dza nna ɔrepɛ akyerɛ nye dɛ, sɛ nhyira a n’ekyirdzifo benya no da nkyɛn a, wobehyia ɔhaw ahorow so. Ɔhaw yi mu bi mpo wɔ hɔ a, obotum ayɛ dzen ama n’ekyirdzifo dɛ wobegyina ano.—2 Tim. 3:12.

5. Ebɛn nhyira na Jesus kaa dɛ hɔn a wɔdze ndzɛmba bɔ afɔr no benya?

5 Bi a w’ebusuafo asoɛr etsia wo anaa obotum aba dɛ edze ndzɛmba bi a nkyɛ ɔbɛma enya sika nye asetsena mu ndzɛmba pii abɔ afɔr ama eetum dze Nyankopɔn n’Ahendzi no edzi kan wɔ w’asetsena mu. (Matt 6:33) Sɛ dɛm na ɔtse wɔ w’afamu a, nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah ehu biribiara a ayɛ ama no no. (Heb. 6:10) Bi a woara so ehu dɛ asɛm a Jesus kae yi yɛ nokwar. Ɔkaa dɛ: “Obiara nnyi hɔ a oegya fie, anaa enuanom, anaa nkyerɛbaa, anaa na, anaa egya, anaa mba, anaa nsaase wɔ emi nye asɛmpa no ntsi, na onnkenya ho mbɔho mpɛn ɔha wɔ ber yi mu, efie, nye enuanom nye nkyerɛbaa, nye nanom, nye mba, nye nsaase, ɔnye ayakayakadze; na wiadze a ɔreba no mu onnyiewiei nkwa.” (Mark 10:​29, 30) Nhyira a enya no so koraa kyɛn biribiara a edze abɔ afɔr no.—Ndw. 37:4.

6. W’enuma ekyir no, ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ ekɔ do ara ko tsia “honam akɔndɔ”?

6 W’enuma ekyir no, ɔsɛ dɛ ekɔ do ara ko tsia “honam akɔndɔ.” (1 John 2:16) Osiandɛ eda ho ara yɛ nyimpa a bɔn wɔ woho. Ɔtɔ da a, bi a ebɛtse nka dɛ mbrɛ ɔsomafo Paul tsee nka no. Dza nna ɔrefa mu no maa ɔkaa dɛ: “Mo mu nyimpa afamu dze m’enyi gye Nyankopɔn mbra ho; naaso muhu mbra fofor bi wɔ me nyimpadua mfafakuwa mu a ɔnye m’adwen mbra ko, dɛ ɔfa me ndɔmmum ma bɔn a ɔwɔ me nyimpadua mfafakuwa mu no.” (Rom. 7:​22, 23) Iyi ntsi, obotum aba dɛ mberɛwyɛ bi a woara so ereyer woho dɛ ibedzi do no botum ama w’abaw mu ebu. Naaso, sɛ edwendwen bɔ a edze hyɛɛ Jehovah aber a ihyiraa woho do maa no no ho a, ɔbɔboa wo ma aako etsia biribiara a ɔbɛma ayɛ bɔn no. Nokwasɛm nye dɛ, sɛ ihyia nsɔhwɛ a, bɔ a ahyɛ Jehovah dɛ ebɔsom no no bɔboa wo ma eegyina ano. Ebɛn kwan do?

7. Sɛ ihyira woho do ma Jehovah a, obesi dɛn aboa wo ma aakɔ do edzi no nokwar?

7 Sɛ ihyira woho do ma Jehovah a, erennyɛ dza wankasa pɛ bio. Iyi kyerɛ dɛ biribiara a w’enyi gye ho anaa edze esi w’enyi do a Jehovah n’enyi nngye ho no, erennyɛ. (Matt. 16:24) Ntsi sɛ ihyia nsɔhwɛ a, ɔnnyɛ dɛm aber no na ebɔdwendwen dza ɔsɛ dɛ eyɛ ho. Osiandɛ inyim dza ɔsɛ dɛ eyɛ no dada. Ɔno nye dɛ ibedzi Jehovah nokwar. Dɛm no, ebɔkɔ do ara esi wo bo dɛ ebɛyɛ dza ɔsɔ n’enyi. Sɛ eyɛ dɛm a, ɔkyerɛ dɛ irusuasua Job. Ɔmmfa ho dɛ nna orihyia tsebea a no mu yɛ dzen paa no, ɔkaa no pen dɛ: ‘Mirinnyi m’emudzi mmfi moho!’—Job 27:5.

8. Sɛ edwendwen bɔ a ahyɛ Jehovah dɛ ebɛyɛ n’apɛdze no ho a, obesi dɛn aboa wo ma aako etsia biribiara a ɔbɛma ayɛ bɔn no?

8 Sɛ edwendwen bɔ a ahyɛ Jehovah dɛ ebɛyɛ n’apɛdze no ho a, ɔno bɛhyɛ wo dzen ma aako etsia biribiara a ɔbɛma ayɛ bɔn no. Dɛ nhwɛdo no, ebɛyɛ w’adze wɔ kwan bi do a ɔbɛma obi no kun anaa ne yer atse nka dɛ w’enyi gye no ho anaa? Dabida! Osiandɛ ahyɛ Jehovah bɔ dɛ erennyɛ biribi a ɔtse dɛm da. Sɛ annsosɔw akɔndɔ bɔn do a, ekyir yi orinnhia dɛ ebɛyer woho dɛ ebɔko etsia. Sɛ annsosɔw biribi a ɔtse dɛm do a, ‘ibefi emumuyɛfo kwan mu.’—Mbɛ. 4:​14, 15.

9. Sɛ edwendwen bɔ a edze ahyɛ Jehovah dɛ ebɔsom no no ho a, obesi dɛn aboa wo ma edze no som edzi kan wɔ w’asetsena mu?

9 Sɛ edwuma bi hokwan bue ma wo, na sɛ ɔremma wo kwan ma inntum nnkɔ asafo nhyiamu aber nyina a, ebɛyɛ dɛn? Iyi mu so inyim dza ebɛyɛ dada. Siantsir nye dɛ, ansaana edwuma no hokwan rubobue no, nna wankasa edzi kan esi gyinae dada dɛ erennyɛ edwuma biara a ɔremma innya kwan nnkɔ asafo nhyiamu no. Osiandɛ edzi kan esi gyinae dada ntsi, irinnya adwen da dɛ bi a ibotum ayɛ edwuma a ɔtse dɛm no na ber kor no ara so asom Jehovah yie. Nna Jesus esi no bo dɛ ɔbɛyɛ dza ɔbɛma n’Egya n’enyi agye. Sɛ edwendwen dza Jesus yɛe no ho a, ɔbɔboa wo ma eegyina pintsinn na apow biribiara a inyim dɛ Nyankopɔn n’enyi renngye ho no ntsɛmara, osiandɛ ehyira woho do ama no.—Matt. 4:10; John 8:29.

10. W’enuma ekyir no, ebɛnadze na Jehovah bɛyɛ dze aboa wo ama ‘aakɔ do edzi’ Jesus n’ekyir?

10 Nokwasɛm nye dɛ, dza ebɛyɛ wɔ nsɔhwɛ a ibehyia ho anaa ber a biribi rotwetwe wo dɛ kɛyɛ bɔn no na ɔbɛkyerɛ dɛ esi wo bo paa dɛ ‘ebɔkɔ do edzi’ Jesus n’ekyir. Sɛ eyɛ dɛm a, ibotum enya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah bɔboa wo. Bible no ka dɛ: “Nyankopɔn yɛ ɔnokwafo a ɔremma wɔnnsɔ hom nnhwɛ nnkyɛn dza hom botum egyina ano, na mbom ɔdze ɔkwan bɛka nsɔhwɛ no ho a wɔnam mu fi nsa, ama hom eetum egyina enyim.”—1 Cor. 10:13.

DZA IBOTUM AYƐ AMA AAKƆ DO EDZI JESUS N’EKYIR

11. Ndzɛmba etsitsir a ɔbɔboa wo ma aakɔ do edzi Jesus n’ekyir no, no mu kor nye dɛn? (Hwɛ mfonyin no so.)

11 Jesus fii n’akoma nyina mu soom Jehovah. Afei so, nna ɔtaa bɔ Jehovah mpaa na iyi boaa no ma ɔkɔr do bɛɛn Jehovah kɛse. (Luke 6:12) Nokwasɛm nye dɛ, ndzɛmba etsitsir a ɔbɔboa wo ma aakɔ do edzi Jesus n’ekyir wɔ w’enuma ekyir no, no mu kor nye dɛ ebɔkɔ do ayɛ ndzɛmba a ɔbɛma abɛn Jehovah kɛse. Bible no ka dɛ: “Dza yeedu ho dada no, noara so do na hom mma yendua nnantsew.” (Phil. 3:16) Enuanom a wosii gyinae dɛ wɔbɛyɛ pii wɔ Jehovah no som mu no, ɔyɛ a yɛtse hɔn suahu. Bi a hɔn mu binom akɔ Ahendzi Asɛmpakafo Skuul anaa woetu akɔ beebi a wohia adawurbɔfo pii. Sɛ ɔbɛyɛ yie a, woara so fa botae a ɔtsetse dɛm sisi w’enyi do. Jehovah n’asomfo dze, wɔhwehwɛ akwan ahorow a wobotum afa do ayɛ pii wɔ no som mu. (Andw. 16:9) Naaso, sesei sɛ inntum nnyɛ pii wɔ Jehovah no som mu so ɛ? Mma nntse nka dɛ hɔn a wotum yɛ pii no do wɔ mfaso sen wo. Dza ohia ara nye dɛ ebɔkɔ do ayɛ dza ibotum biara asom Jehovah. (Matt. 10:22) Kaa dɛ, sɛ eyɛ dza ibotum biara dɛ mbrɛ wo tsebea na w’ahoɔdzen bɛma wo kwan wɔ Jehovah no som mu a, n’enyi sɔ. Iyi yɛ adze tsitsir a ɔbɔboa wo ma aakɔ do edzi Jesus n’ekyir wɔ w’enuma ekyir.—Ndw. 26:1.

W’enuma ekyir no, fa si w’enyi do dɛ ebɛyɛ ndzɛmba a ɔbɔboa wo ma aatwe abɛn Jehovah (Hwɛ nkyekyɛmu 11)


12-13. Sɛ ihu dɛ w’ahokeka rokɔ famu a, ebɛnadze na ibotum ayɛ? (1 Corinthfo 9:​16, 17) (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Kɔ Do Tu Mbirika No” no so.)

12 Sɛ ihu dɛ ndaansa yi inntum mmfi w’akoma mu mmbɔ mpaa anaa ahokeka a edze yɛ asɛnka edwuma no akɔ famu a, ebɛnadze na ebɛyɛ afa ho? Anaa sɛ ihu dɛ ndaansa yi Bible akenkan nnyɛ wo dɛw bio so ɛ? W’enuma ekyir no, sɛ ɔkɛba dɛ etse nka dɛm a, mma innya adwen da dɛ Jehovah eyi no sunsum efi wo do. Eyɛ nyimpa yi ara dze, ɔtɔ da a, mbrɛ isi tse nka no botum asesa. Sɛ ihu dɛ w’ahokeka rokɔ famu a, ɔyɛ a dwendwen dza ɔsomafo Paul yɛe no ho. Ɔwɔ mu dɛ ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ obosuasua Jesus dze, naaso nna onyim dɛ ɔnnyɛ aber nyina na ɔbɛyɛ mberɛw ama no dɛ ɔbɛyɛ dɛm. (Kenkan 1 Corinthfo 9:​16, 17.) Ɔsomafo Paul kaa dɛ: “Sɛ eso mannyɛ no mankasa me pɛ do mpo a, wɔdze ofihwɛ edwuma ahyɛ me nsa.” Ntsi dza nna Paul reka nye dɛ ɔmmfa ho mbrɛ osi tse nka biara no, nna oesi no bo dɛ ɔbɔkɔ do ara ayɛ no som edwuma no.

13 Ntsi woara so mma nngyina mbrɛ isi tse nka do nnsisi gyinae. Ɔmmfa ho mbrɛ isi tse nka biara no, si wo bo dɛ ebɔkɔ do ara ayɛ dza ɔtsen. Sɛ ekɔ do yɛ dza ɔtsen a, ber rokɔ do no mbrɛ isi tse nka no botum asesa. W’enuma ekyir no, kɔ do yɛ ndzɛmba a ɔbɛma etum asom Jehovah yie. Dɛm ndzɛmba no na ɔbɔboa wo ma akɔ do edzi Jesus n’ekyir. Afei so, sɛ enuanom hu mbɔdzen a erobɔ dɛ ebɔsom Jehovah no a, ɔbɛhyɛ hɔn nkuran.—1 Thess. 5:11.

“HOM MPƐNSAMPƐNSA HOM MU . . . HOM NSƆ HOMHO NHWƐ”

14. Ebɛn nhwehwɛmu na ɔsɛ dɛ etaa yɛ, na ebɛnadze ntsi a? (2 Corinthfo 13:5)

14 W’enuma ekyir no, adze fofor so a ɔbɔboa wo paa nye dɛ ebɔkɔ do ayɛ woho mu nhwehwɛmu. (Kenkan 2 Corinthfo 13:5.) Ofi ber to ber no, ɔbɛyɛ papa dɛ eyɛ w’abrabɔ mu nhwehwɛmu hwɛ dɛ etaa bɔ mpaa, egye ber sua Bible no, ekɔ Christianfo nhyiamu, na edze woho hyɛ asɛnka edwuma no mu anaa. Hwehwɛ akwan ahorow a sɛ efa do a ɔbɔboa wo ma w’enyi abɛgye dɛm ndzɛmba yi ho na enya do mfaso. Dɛ nhwɛdo no, ibotum ebisa woho dɛm nsɛm yi: ‘Mutum kyerɛkyerɛ Bible mu mfitsiase nkyerɛkyerɛ mu kyerɛ nkorɔfo anaa? Biribi wɔ hɔ a meyɛ a obotum aboa me ma m’enyi agye asɛnka edwuma no ho anaa? Ebɛnadze pɔtsee na mobɔ ho mpaa, na dza mobɔ ho mpaa no so kyerɛ dɛ medze moho nyina to Jehovah do anaa? Mokɔ Christianfo nhyiamu aber nyinara? Na sɛ mokɔ so a, ebɛnadze na mubotum ayɛ ama medze moho ahyɛ dwumadzi ahorow a ɔkɔ do no mu?’

15-16. Dza onua bi yɛe dze koe tsiaa nsɔhwɛ no, ebɛnadze na isua fi mu?

15 No ho hia paa dɛ ihu wo mberɛwyɛ. Onua bi a wɔfrɛ no Robert no suahu yi si asɛm yi do dua. Ɔkaa dɛ: “Midzii bɛyɛ mfe 20 no, minyaa edwuma bi a nna ɔnngye me ber pii. Da kor bi, aber a mopoon edwuma no, akataasia bi a menye no yɛ edwuma kaa dɛ menye no nkɔ ne fie. Ɔsanee kaa dɛ hɛn beenu pɛ na yɛrokɔ ntsi yebotum ‘asɛpɛw hɛnho’ dɛ mbrɛ yɛpɛ. Ahyɛse no dze, manntsen moho amma no mbuae papa biara, naaso ekyir yi mekaa kyerɛɛ no dɛ moronnkɔ na mekyerɛkyerɛɛ siantsir a moronnkɔ no mu kyerɛɛ no.” Yɛkamfo Robert paa dɛ otumii gyinaa nsɔhwɛ no ano. Naaso ekyir yi, ɔdwendween asɛm no ho bio na obohun dɛ nkyɛ obotum edzi ho dwuma yie akyɛn dza ɔyɛe no. Ɔkaa dɛ: “Dɛ mbrɛ Joseph dze ne nan sii famu na ɔkoe tsiaa nsɔhwɛ a Potiphar ne yer dze baa no do no ntsɛmara no, nkyɛ dɛm na ɔsɛ dɛ meyɛ. (Gen. 39:​7-9) Nokwasɛm nye yi, mbrɛ nna osi yɛ dzen ma me dɛ mobɔpow biribi a ɔtse dɛm no, nna ɔyɛ me nwanwa mpo. Dza osii no maa mubohun dɛ ɔsɛ dɛ mehyɛ anyɛnkofa a menye Jehovah wɔ no mu dzen.”

16 Dɛ mbrɛ Robert yɛe no, sɛ woara so yɛ wo mu nhwehwɛmu a, obotum aboa wo paa. Sɛ ihyia nsɔhwɛ na itum gyina ano mpo a, bisa woho dɛ, ‘Odzii ber tsentsen ahen ansaana mereka dɛ merennyɛ?’ Sɛ ihu dɛ ohohia dɛ eyɛ nsesa bi a, mma w’abaw mu mmbu. Mbom ma w’enyi ngye mpo dɛ ehu wo mberɛwyɛ. Ka ho asɛm kyerɛ Jehovah wɔ mpaabɔ mu, na yɛ ndzɛmba ahorow a ɔbɛma ahyɛ ɔpɛ a ewɔ dɛ ibetsie Jehovah no mu dzen.—Ndw. 139:​23, 24.

17. Ebɛn kwan do na dza Robert yɛe no hyɛɛ Jehovah ne dzin no enyimnyam?

17 Biribi fofor so wɔ hɔ a yebotum esua efi Robert n’asɛm no mu. Ɔkaa dɛ: “Aber a akataasia no too nsa frɛɛ me a mannkɔ no, ekyir yi ɔkaa dɛ, ‘Eyɛɛ adze paa!’ Iyi maa mibisaa no dza nna ɔpɛ dɛ ɔkyerɛ. Ɔkaa kyerɛɛ me dɛ, ne nyɛnko basia bi a ɔnnyɛ Dasefo bio no kaa kyerɛɛ no dɛ Jehovah Adasefo mbabun no nyina wɔyɛ ndzɛmba bɔn wɔ sum ase, na sɛ wohyia ɔbrasɛɛ ho nsɔhwɛ bi a wɔremma ɔmmpa hɔnho nnkɔ koraa. Ntsi ɔkaa kyerɛɛ ne nyɛnko no dɛ ɔbɔsɔ me ahwɛ dɛ dɛm na mo so metse anaa. Dza ɔkae no maa m’enyi gyee paa dɛ meyɛɛ biribi dze hyɛɛ Jehovah ne dzin no enyimnyam.”

18. Ebɛnadze na ebɛpɛ dɛ eyɛ wɔ w’enuma ekyir? (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Nsɛm Ebien Bi A W’enyi Bɛgye Ho Dɛ Ebɛkenkan” no so.)

18 Sɛ ihyira woho do ma Jehovah na wonuma wo a, ema Jehovah hu dɛ ɔmmfa ho dza obesi biara no, ebɛhyɛ ne dzin no enyimnyam. Afei so, nya awerɛhyɛmu dɛ ɔhaw biara a irihyia anaa nsɔhwɛ biara a eroko tsia no, Jehovah hu ne nyinara. Na obehyira mbɔdzen a erobɔ dɛ ebɔkɔ do edzi no nokwar no do. Bio so, nya ahotodo dɛ Jehovah dze no sunsum krɔnkrɔn no bɛhyɛ wo dzen ama eetum akɔ do edzi no nokwar. (Luke 11:​11-13) Sɛ wonuma wo a, Jehovah bɔboa wo ma eetum akɔ do ara edzi Jesus n’ekyir.

IBEYI ANO DƐN?

  • Ebɛn kwan do na Christianfo fa ‘asɛndua da biara da’?

  • W’enuma ekyir no, ebɛnadze na ebɛyɛ ama eetum akɔ do edzi Jesus n’ekyir?

  • Sɛ edwendwen mpaa a ebɔe dze hyiraa woho do maa Jehovah no ho a, obesi dɛn aboa wo ma aakɔ do edzi no nokwar?

NDWOM 89 Tsie Nyankopɔn Asɛm Na Nya Nhyira