Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 24

Ibotum Edu Botae A Edze Esisi W’enyi Do Wɔ Nyankopɔn No Som Mu No Ho

Ibotum Edu Botae A Edze Esisi W’enyi Do Wɔ Nyankopɔn No Som Mu No Ho

“Mma hom mma yɛmmberɛ wɔ papayɛ mu, na sɛ yɛanntɔ bahaw a, yebobu no ne ber ano.”​—GAL. 6:9.

NDWOM 84 Yɛbɔboa Edwuma No

DZA YERUBOSUSU HO a

1. Ebɛnadze na ɔyɛ dzen ma hɛn mu pii dɛ yɛbɛyɛ?

 EDZE Nyankopɔn no som mu botae bi esi w’enyi do naaso enntum enndu ho anaa? b Sɛ dɛm na ɔtse wɔ w’afamu a, nna ɔno ɔnnyɛ wo nko. Dɛ nhwɛdo no, nna Philip no botae nye dɛ ɔbɛtaa abɔ mpaa na ɔama ne mpaabɔ etu mpon, naaso nna onnya ber nnyɛ dɛm. Erika so dze sii n’enyi do dɛ ɔbɔbɔ mbɔdzen edu asɛnka nhyiamu ase ntsɛm, naaso ɔtse dɛ mbrɛ dabaa nna ɔka ekyir. Tomáš bɔɔ mbɔdzen mpɛn dodow bi dɛ ɔbɛkenkan Bible mu no nyina. Ɔkaa dɛ: “Nna Bible no n’akenkan nnyɛ me dɛw. Mobɔɔ mbɔdzen mpɛn ebiasa dɛ mebɛkenkan Bible no, naaso aber biara nna medze si Leviticus na mapa ada.”

2. Sɛ yɛdze botae bi esi hɛn enyi do wɔ Nyankopɔn no som mu na yenndur ho a, ebɛnadze ntsi na ɔnnsɛ dɛ yɛma hɛn abaw mu bu?

2 Yɛrekasa yi, sɛ edze botae bi esi w’enyi do, na innyae nndur ho a, mma w’abaw mu mmbu atse. Fa hyɛ w’adwen mu dɛ, sɛ edze botae bi a ɔnnyɛ dzen dɛ ibodu ho mpo si w’enyi do wɔ Nyankopɔn no som mu a, ɔbɛgye mber na edwumadzen ana etum edu ho. Mbɔdzen a erobɔ dɛ ibodu dɛm botae no ho no ara mpo kyerɛ dɛ ebusuabɔ a enye Jehovah wɔ no ho hia wo, na epɛ dɛ eyɛ dza ibotum biara som no. Nya awerɛhyɛmu dɛ dza ereyɛ nyina Jehovah hu na n’enyi sɔ. Nokwasɛm nye dɛ, Jehovah nnhwehwɛ dza irunntum nnyɛ mmfi wo hɔ. (Ndw. 103:14; Mic. 6:8) Ntsi, sɛ edze botae bi risi w’enyi do wɔ Jehovah no som mu a, hwɛ hu dɛ ɔyɛ botae a ibotum edu ho. Sɛ edze botae a ɔtse dɛm si w’enyi do a, ebɛnadze na ibotum ayɛ ama eedu ho? Ma yɛnhwɛ dza ibotum ayɛ no bi.

NO HO HIA PAA DƐ YENYA ƆPƐ A NO MU YƐ DZEN

Serɛ Jehovah dɛ ɔmma ɔpɛ a ewɔ no mu nyɛ dzen (Hwɛ nkyekyɛmu 3-4)

3. Sɛ yɛwɔ ɔpɛ a no mu yɛ dzen a, ɔbɔboa hɛn dɛn?

3 Sɛ ibotum edu botae a edze esisi w’enyi do wɔ Nyankopɔn no som mu no ho a, no ho hia paa dɛ inya ɔpɛ a no mu yɛ dzen. Sɛ ewɔ ɔpɛ a ɔtse dɛm a, ɔbɔboa wo ma aayer woho edu wo botae no ho. Yebotum dze ɔpɛ a no mu yɛ dzen a obi wɔ dɛ obodu no botae ho no atoto mframa a opia hɛmba ma okodu beebi a ɔrokɔ no ho. Sɛ mframa no kɔ do bɔ a, nyimpa a ɔreka hɛmba no botum dze hɛn no ekodu beebi a ɔrokɔ no. Na sɛ ɔba no dɛ mframa no n’ano yɛ dzen mpo a, ɔno bɛma oekodu ntsɛm. Dɛmara na hɛn so, sɛ yɛwɔ ɔpɛ a no mu yɛ dzen a, yebotum ayɛ dza yɛdze esi hɛn enyi do no. Onua bi a wɔfrɛ no David a ɔwɔ El Salvador kaa dɛ: “Sɛ ewɔ ɔpɛ dɛ ebɛyɛ biribi a, ɔma eyer woho, na ebɔ mbɔdzen dɛ eremma biribiara nnsiw wo kwan dɛ ebɛyɛ dza edze esi w’enyi do no.” Ntsi, ebɛnadze na ibotum ayɛ ama ɔpɛ a ewɔ dɛ ebɛyɛ pii wɔ Jehovah no som mu no ayɛ kɛse?

4. Ebɛnadze na yebotum abɔ ho mpaa? (Philippifo 2:13) (Hwɛ mfonyin no so.)

4 Serɛ Jehovah dɛ ɔmma ɔpɛ a ewɔ no mu nyɛ dzen. Jehovah botum dze no sunsum krɔnkrɔn no aboa wo ma ɔpɛ a ewɔ no mu ayɛ dzen mbrɛ ɔbɛyɛ a ibotum edu wo botae ho. (Kenkan Philippifo 2:13.) Ɔtɔ da a yɛdze botae bi si hɛn enyi do, osiandɛ yenyim dɛ no ho hia dɛ yɛyɛ dɛm, na ɔyɛ no kwan do. Naaso ebɔhwɛ no nna ɔpɛ a yɛdze bɛyɛ dɛm no nnyi hɔ. Nna dɛm na ɔtse wɔ akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Norina a ofi Uganda no n’afamu. Ɔdze sii n’enyi do dɛ ɔbɛhyɛ Bible adzesua ase, naaso nna ɔpɛ a ɔwɔ no mu nnyɛ dzen osiandɛ nna ɔtse nka dɛ ne nkyerɛkyerɛ nnkɔ yie. Ebɛnadze na ɔboaa no? Ɔkaa dɛ: “Da biara nna mobɔ Jehovah mpaa dɛ ɔmma ɔpɛ a mowɔ dɛ mebɛhyɛ Bible adzesua ase no nyɛ kɛse. Naaso, mammbɔ mpaa kɛkɛ, mbom meyɛɛ ndzɛmba a ɔbɛma me nkyerɛkyerɛ etu mpon so. Abosoom kakra ekyir no, muhun dɛ ɔpɛ a mowɔ no ayɛ kɛse. Dɛm afe no ara mu no, mutumii hyɛɛ Bible adzesua ebien ase.”

5. Sɛ yɛpɛ dɛ ɔpɛ a yɛwɔ no yɛ kɛse a, ebɛnadze na yebotum adwendwen ho?

5 Dwendwen dza Jehovah ayɛ ama wo no ho. (Ndw. 143:5) Ɔsomafo Paul dwendween adom a Jehovah daa no edzi kyerɛɛ no no ho, na iyi maa ɔyɛɛ pii wɔ Jehovah no som mu. (1 Cor. 15:9, 10; 1 Tim. 1:12-14) Hɛn so, sɛ yɛkɔ do dwendwen dza Jehovah ayɛ ama hɛn no ho a, ɔbɔboa ma ɔpɛ a yɛwɔ dɛ yebodu hɛn botae ho no aayɛ kɛse. (Ndw. 116:12) Akyerɛbaa bi a ɔwɔ Honduras dze sii n’enyi do dɛ ɔbɛyɛ daa kwampaafo. Ebɛnadze na ɔboaa no ma otumii yɛɛ dɛm? Ɔkaa dɛ: “Modwendween mbrɛ Jehovah si dɔ me no ho. Ɔdze me abɛka n’asomfo ho, ɔma me nsa ka dza mihia na ɔbɔ moho ban so. Ndzɛmba a ɔtse dɛm a modwendween ho no maa mobɔdɔɔ Jehovah kɛse, ntsi nna mepɛ dɛ meyɛ dza mubotum biara hyɛ akwampaa edwuma no ase.”

6. Sɛ yɛpɛ dɛ ɔpɛ a yɛwɔ no yɛ kɛse a, ebɛnadze bio na yebotum ayɛ?

6 Fa w’adwen si mfaso a ibenya aber a edu wo botae ho no do. Nkyɛ ekaa Erika, akyerɛbaa no a nna ɔpɛ dɛ odu asɛnka nhyiamu ase ntsɛm no? Ma yɛnhwɛ dza ɔboaa no. Ɔkaa dɛ: “Mubohun dɛ asɛnka nhyiamu a monnkɔ ntsɛm no ma ndzɛmba pii pa me tsir do. Naaso sɛ mutum du hɔ ntsɛm a, ɔbɛma metum ekyiakyia enuanom na menya ber nye hɔn abɔ nkɔmbɔ. Afei so, mibenya afotu pa a ɔbɛma m’enyi agye wɔ asɛnka mu na meetum akyerɛkyerɛ yie.” Aber a Erika dze n’adwen sii mfaso a sɛ odu asɛnka nhyiamu ase ntsɛm a obenya no do no, ɔboaa no ma otumii dur no botae no ho. Ɔwo so, ibotum dze w’adwen esi mfaso a ibenya aber a edu wo botae ho no do. Sɛ wo botae nye dɛ ebɛkenkan Bible no da biara anaa ebɛma wo mpaabɔ etu mpon a, fa w’adwen si mbrɛ dɛm a ebɛyɛ no bɛhyɛ ebusuabɔ a enye Jehovah wɔ no mu dzen no do. (Ndw. 145:18, 19) Anaa sɛ wo botae nye dɛ ibenya suban pa bi a, fa w’adwen si mbrɛ ɔbɛma enye wo nuanom ntamu ayɛ kama no do. (Col. 3:14) Ibotum akyerɛw mfaso a ibenya efi botae a edze esi w’enyi do no mu no ato hɔ, na ofi ber to ber no, ahwɛ dze akaakaa woho. Tomáš a yeedzi kan aka noho asɛm no kaa dɛ: “Sɛ medze botae bi si m’enyi do, na mohwɛ mfaso a mibenya efi mu no a, ɔma meyer moho dɛ mubodu ho.”

7. Ebɛnadze na ɔboaa Julio na ne yer ma wotumii dur hɔn botae ho?

7 Enye hɔn a wɔbɛhyɛ wo nkuran mbɔ. (Mbɛ. 13:20) Nna Julio na ne yer pɛ dɛ wɔkɔsom wɔ beebi a mboa ho hia. Ma yɛnhwɛ dza ɔboaa hɔn ma wotumii yɛɛ dɛm. Julio kaa dɛ: “Yɛfaa enuanom a wɔbɛhyɛ hɛn nkuran ma yeedu hɛn botae no ho no nyɛnko. Nna ɔyɛ a yɛnye hɔn bɔ hɛn botae no ho nkɔmbɔ. Dɛm enuanom yi mu pii wɔ hɔ a, nna woedu botae a ɔtsetse dɛm no bi ho. Ntsi nna wobotum ama hɛn nyansahyɛ a ɔbɔboa hɛn ma hɛn so yeedu hɛn botae no ho. Afei so, nna ɔyɛ a wobisa hɛn mbrɛ ndzɛmba rokɔ, na wɔhyɛ hɛn nkuran aber a no ho ebehia no.”

DZA IBOTUM AYƐ BER A ƆPƐ NO NNYI HƆ

Yɛ ndzɛmba a ɔbɛma edu wo botae ho (Hwɛ nkyekyɛmu 8)

8. Sɛ ɔba no dɛ da a yɛwɔ ɔpɛ a no mu yɛ dzen no nkotsee na yɛbɛyɛ ndzɛmba a ɔbɛma yeedu hɛn botae ho a, ebɛn asɛm na ɔbɔto hɛn? (Hwɛ mfonyin no so.)

8 Nokwasɛm nye dɛ, hɛn nyina, ɔtɔ da a ebɔhwɛ no nna ɔpɛ a yɛdze bɛyɛ biribi no nnyi hɔ. Iyi kyerɛ dɛ yerunntum nnyɛ ndzɛmba a ɔbɛma yeedu hɛn botae ho anaa? Ɔnntse dɛm koraa. Ɔwodze ma yɛnhwɛ mfatoho a yedzii kan yɛe no bio. Yehun dɛ mframa botum epia hɛmba ma woekodu beebi a ɔrokɔ no. Naaso, yenyim dɛ ɔnnyɛ aber nyina na mframa no n’ano yɛ dzen, na ɔtɔ da mpo a ɔmmbɔ koraa. Sɛ ɔba no dɛm a, ɔkyerɛ dɛ obi a ɔreka hɛmba no runntum nntoa n’akwantu no do anaa? Ɔnntse dɛm ankasa. Dɛ nhwɛdo no, hɛmba bi wɔ hɔ a, moto bɔ ho, na bi so wɔ hɔ a ɔwɔ tabon a wɔdze kwan. Ntsi sɛ mframa no gyaa bɔ mpo a, moto no anaa tabon no botum aboa obi a ɔreka hɛmba no ma oeekodu beebi a ɔrokɔ no. Yebotum dze ɔpɛ a yɛwɔ no atoto mframa no ho. Ɔtɔ da a, ebɔhwɛ no nna ɔpɛ a yɛwɔ dɛ yɛbɛyɛ biribi a yɛdze esi hɛn enyi do wɔ Nyankopɔn no som mu no n’ano ayɛ dzen paa, ɔtɔ da so a, nna wɔakɔ famu. Da bi so wɔ hɔ a, nna wɔatsew kɔ koraa. Ntsi sɛ ɔba no dɛ, da a ɔpɛ a yɛwɔ no n’ano ayɛ dzen no nkotsee na yɛbɛyɛ ndzɛmba a ɔbɛma yeedu hɛn botae ho a, nna ɔno annhwɛ a yerunndu ho da. Dɛ mbrɛ yehunii wɔ mfatoho no mu no, sɛ mframa no mmbɔ mpo a, obi a ɔreka hɛmba no botum dze moto anaa tabon no edzi dwuma ama oeetum ekodu beebi a ɔrokɔ no. Dɛmara na hɛn so sɛ ɔpɛ no nnyi hɔ mpo a, yebotum ayɛ ndzɛmba a ɔbɛma yeedu dza yɛdze esi hɛn enyi do no ho. Asɛm no nye dɛ, iyi ne yɛ nnda famu, naaso sɛ itum mia w’enyi du wo botae ho a, w’enyi bɛgye paa. Ansaana yebosusu dza yebotum ayɛ ho no, hom mma yɛnhwɛ asɛm bi a binom botum ebisa.

9. Aso ɔyɛ mfom dɛ yebemia hɛn enyi edu botae bi ho ber mpo a ɔpɛ a yɛdze bɛyɛ dɛm no nnyi hɔ no? Kyerɛkyerɛ mu.

9 Jehovah pɛ dɛ yɛdze enyigye som no na yefi hɛn pɛ mu so yɛ dɛm. (Ndw. 100:2; 2 Cor. 9:7) Na sɛ ɔpɛ no nnyi hɔ so ɛ, ana ɔsɛ dɛ imia w’enyi dɛ ibodu wo botae ho? Hom mma yɛnhwɛ ɔsomafo Paul n’asɛm no. Ɔkaa dɛ: “Mehyɛ mo honam amen, na midzi no nya.” (1 Cor. 9:25-27, hwɛ study note a ɔwɔ nyiyimu 27 ho no.) Paul miaa n’enyi yɛɛ dza ɔtsen aber mpo a nna ɔyɛ dzen ma no dɛ ɔbɛyɛ dɛm no. Jehovah n’enyi gyee dza Paul yɛe no ho anaa? Nyew! Ɔno ntsi Jehovah hyiraa mbɔdzen a ɔbɔe no do.​—2 Tim. 4:7, 8.

10. Sɛ yɛyer hɛnho dɛ yebodu hɛn botae ho aber mpo a ɔpɛ no nnyi hɔ a, ebɛn mfaso na yebenya?

10 Hɛn so, sɛ Jehovah hu dɛ yɛreyer hɛnho dɛ yebodu hɛn botae ho aber mpo a ɔpɛ no nnyi hɔ a, ɔma n’enyi gye. Siantsir nye dɛ, onyim dɛ ɔnnyɛ aber nyina na ɔyɛ mberɛw dɛ yɛbɛyɛ ndzɛmba a ɔbɛma yeedu hɛn botae no ho, mbom ɔdɔ a yɛwɔ ma no ntsi na yɛyer hɛnho dɛ yɛbɛyɛ dɛm. Dɛ mbrɛ Jehovah hyiraa mbɔdzen a Paul bɔe no do no, dɛmara na obehyira hɛn so. (Ndw. 126:5) Sɛ yehu dɛ Jehovah rihyira hɛn a, ɔno mpo botum ekenyan hɛn ma yaayer hɛnho. Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Lucyna a ɔwɔ Poland no kaa dɛ: “Ɔtɔ da a biribiara nnka me dɛ monkɔ asɛnka, nkanka da a maberɛ no. Naaso sɛ mobɔ mbɔdzen kɔ a, m’enyi gye paa.” Dze besi ha yi, hom mma yɛnhwɛ dza yebotum ayɛ aber a ɔpɛ a yɛdze bɛyɛ dza yɛdze esi hɛn enyi do nnyi hɔ no.

11. Ebɛn kwan do na Jehovah botum aboa hɛn ma yaahyɛ hɛnho do?

11 Serɛ Jehovah dɛ ɔmboa wo ma nya ahohyɛdo. Sɛ wɔka ahohyɛdo a, dza ɔtaa ba adwen mu ara nye dɛ obi bɔtwe noho efi biribi a ɔbɛma ɔayɛ bɔn ho. Naaso ɔnnyɛ ɔno nko. Sɛ yebotum ayɛ ndzɛmba pa a, ohia dɛ yenya ahohyɛdo, nkanka biribi a ɔyɛ dzen dɛ yɛbɛyɛ anaa yennyi ɔpɛ dɛ yɛbɛyɛ no. Afei so, kaa dɛ ahohyɛdo ka sunsum aba no ho. Dɛm ntsi serɛ Jehovah dɛ ɔmfa no sunsum no mboa wo ama eetum ada dɛm suban pa yi edzi. (Luke 11:13; Gal. 5:22, 23) David a yeedzi kan aka noho asɛm no kaa mbrɛ mpaa a ɔbɔe no sii boaa no. Nna ɔpɛ dɛ ɔtaa yɛ n’ankorankor adzesua. Ɔkaa dɛ: “Meserɛɛ Jehovah dɛ ɔmboa me ma muntum nhyɛ moho do. Na ɔboaa me ma afei dze nna mutum sua adze yie, na adzesua no toatoa do so.”

12. Ebɛn kwan do na afotu a ɔwɔ Ɔsɛnkafo 11:4 no fa botae a yɛdze sisi hɛn enyi do wɔ Jehovah no som mu no ho?

12 Mma nntweɔn ber pa ana ayɛ dza edze esi w’enyi do no ho biribi. Wiadze yi mu dze, obotum aba dɛ biribiara ronnkɔ pɛpɛɛpɛ dɛ mbrɛ yɛhwɛ kwan no. Ntsi, sɛ yɛka dɛ yɛrotweɔn ma biribiara akɔ pɛpɛɛpɛ a, ɔnodze, yɛronnkɔ hɛn enyim da. (Kenkan Ɔsɛnkafo 11:4.) Onua bi a wɔfrɛ no Dayniel kaa dɛ: “Ber a oye paa dze, bi nnyi hɔ. Dɛm ntsi, ɔnnsɛ dɛ yɛtwentweɔn hɛn ananadze koraa dɛ yɛbɛyɛ dza yɛdze esi hɛn enyi do no, dza ohia ara nye dɛ yɛbɛhyɛ ase.” Onua bi a ofi Uganda a wɔfrɛ Paul so kaa adze fofor ntsi a ɔnnsɛ dɛ yɛtwentweɔn hɛn ananadze wɔ dza yɛdze esi hɛn enyi do no ho. Ɔkaa dɛ: “Sɛ yɛdze biribi si hɛn enyi do na ɔyɛ dzen ma hɛn mpo na yɛbɔ mbɔdzen hyɛ ase a, Jehovah bɔboa hɛn ma ndzɛmba aakɔ yie.”​—Mal. 3:10.

13. Sɛ yɛdze biribi si hɛn enyi do na yɛhyɛ ase nkakrankakra a, ɔboa hɛn dɛn?

13 Hyɛ ase nkakrankakra. Sɛ ɔtse dɛ mbrɛ dza yɛdze esi hɛn enyi do no yɛ dzen ma hɛn dɛ yebodu ho a, bi a yerinnya ɔpɛ no dɛ yɛbɛyer hɛnho edu ho. Sɛ dɛm na ɔtse wɔ w’afamu a, ibotum ahyɛ ase ayɛ dza edze esi w’enyi do no nkakrankakra. Dɛ nhwɛdo no, sɛ edze esi w’enyi do dɛ ibenya suban pa bi a, ibotum ahyɛ ase ada dɛm suban no edzi nkakrankakra. Sɛ wo botae so nye dɛ ebɛkenkan Bible mu no nyina a, ibotum ahyɛ ase akenkan no nkakrankakra da biara. Tomáš a yeedzi kan aka noho asɛm no, nna no botae nye dɛ ɔdze afe bɛkenkan Bible no, naaso nna ɔyɛ dzen ma no. Ɔkaa dɛ: “Mubohun dɛ medze me Bible akenkan no rutu mbirika dodow. Ntsi mehyɛɛ ase fofor, na dɛm aber yi dze, medze sii m’enyi do dɛ da biara mebɛkenkan ɔfa kakraabi na maadwendwen ho. Meyɛɛ dɛm no, Bible akenkan bɛyɛɛ me dɛw.” Afei dze, sɛ nna Tomáš tsena hɔ dɛ ɔrekenkan Bible no a, ɔdze mber pii kenkan. Owiee ase no, otumii kenkaan Bible mu no nyina. c

SƐ BIRIBI SIW WO KWAN DƐ IBODU WO BOTAE HO MPO A, MMA W’ABAW MU MMBU

14. Ebɛn ɔhaw na yebotum ehyia?

14 Awerɛhosɛm nye dɛ, sɛ ɔpɛ no wɔ hɔ dɛ dɛn ara anaa yɛhyɛ hɛnho do dɛ dɛn ara mpo a, ndzɛmba bi botum esiw hɛn kwan wɔ dza yɛdze esi hɛn enyi do no ho. Dɛ nhwɛdo no, biribi a yɛnnhwɛ kwan botum esi ma wɔaagye hɛn ber nyina. Sɛ ɔba dɛm a, obotum ayɛ dzen ama hɛn dɛ yebodu dza yɛdze esi hɛn enyi do no ho. (Ɔsɛnk. 9:11) Bio so, yebotum ehyia ɔhaw bi ma hɛn abaw mu eebu anaa hɛn ahoɔdzen do atsew. (Mbɛ. 24:10) Afei so, osiandɛ bɔn wɔ hɛnho ntsi, yebotum edzi mfom bi a ɔremma yenndu hɛn botae ho. (Rom. 7:23) Anaadɛ ebɔhwɛ no, nna yɛaberɛ araa ma yɛyɛ hɛnho hwee a ɔnnyɛ yie. (Matt. 26:43) Ebɛnadze na obotum aboa hɛn ma yeegyina ɔhaw a ɔtsetse dɛm no ano?

15. Sɛ yɛdze biribi si hɛn enyi do na ɔhaw bi bɔbɔ mu a, ɔkyerɛ dɛ yerunntum nnyɛ ho hwee anaa? Kyerɛkyerɛ mu. (Ndwom 145:14)

15 Sɛ ihyia ɔhaw a, mma mmfa ahwease nnyɛ nda. Bible no ma yehu dɛ yebotum ehyia ɔhaw ahorow. Dɛm ɔhaw yi botum aba atoatoa do. Bible kor yi ara so ma yehu pefee dɛ, sɛ yehyia ɔhaw mpo a, Jehovah bɔboa hɛn ma yeegyina ano. (Kenkan Ndwom 145:14.) Philip a yedzii kan kaa noho asɛm no kaa dɛ: “Sɛ medze biribi si m’enyi do dɛ mebɛyɛ na mohwe ase mpɛn ahen mpo a, memma ɔno mmbu m’abaw mu. Mbom medze m’adwen si dza meyɛ a ɔbɛma metum edu mo botae no ho no do.” David a yɛkaa noho asɛm no so kaa dɛ: “Sɛ medze biribi si m’enyi do na mihyia ɔhaw bi a, memma ɔno nnsiw me kwan, mbom muhu no dɛ ɔyɛ hokwan a mubotum dze akyerɛ Jehovah dɛ modɔ no paa.” Ɔyɛ ampa, ɔmmfa ho ɔhaw biara a yebehyia no, sɛ yɛyer hɛnho dɛ yebodu dza yɛdze esi hɛn enyi do no ho a, yɛda no edzi dɛ yɛpɛ dɛ Jehovah n’enyi gye. Sɛ Jehovah hu dɛ ereyer woho dɛ ibodu dza edze esi w’enyi do no ho a, n’enyi bɛgye paa!

16. Sɛ ɔhaw bi ntsi enntum enndu wo botae ho a, ebɛnadze na ibotum esua efi mu?

16 Sua biribi fi ɔhaw a ihyiae no mu. Dwendwen dza ɔkɛfaa ɔhaw no bae no ho, na bisa woho dɛ, ‘Ebɛnadze na mubotum ayɛ amma ɔhaw no ennyi ne tsir bio?’ (Mbɛ. 27:12) Ɔtɔ da a, ɔhaw bi a ibehyia no bɛma ehu dɛ, dza edze sii w’enyi do no ara mpo nna ɔnnyɛ adze a ibotum edu ho. Sɛ dɛm na ɔtse wɔ w’afamu a, nna ɔno san susu wo botae no ho na hwɛ dɛ ibotum edu ho anaa ɔsɛ dɛ esesa. d Sɛ ɔba no dɛ esesa w’adwen a, Jehovah rennka dɛ annyɛ no yie koraa.​—2 Cor. 8:12.

17. Ebɛnadze ntsi na ɔnnsɛ dɛ hɛn werɛ fir dza yeetum ayɛ no?

17 Mma wo werɛ mmfir dza etum ayɛ no. Bible no ka dɛ: “Nyankopɔn nnyɛ nyia ɔnntsen na no werɛ efir hom ndwuma.” (Heb. 6:10) Ntsi woara so ɔyɛ a mma wo werɛ mmfir dza etum ayɛ no. Dwendwen botae ahorow a etum edu ho no ho. Bi nye dɛ enye Jehovah enya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen, ekɔ asɛnka, na woenuma wo so. Dɛ mbrɛ etum edu dɛm botae ahorow yi ho no, dɛmara so na ibotum ayer woho dɛ ibodu dza edze esisi w’enyi do no ho.​—Phil. 3:16.

Fa w’adwen si mbrɛ jehovah roboa wo no do (Hwɛ nkyekyɛmu 18)

18. Ber a yɛreyer hɛnho dɛ yebodu hɛn botae ho no, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ? (Hwɛ mfonyin no so.)

18 Dɛ mbrɛ ndzɛmba bi boa obi a ɔreka hɛmba ma okodu beebi a ɔrokɔ no, dɛmara na woara so, Jehovah bɔboa wo ma eetum edu wo botae ho. Naaso kaa dɛ hɔn a wɔka hɛmba no, hɔn mu pii wɔ hɔ a hɔn enyi gye aber a wɔnam kwan mu no. Woara so ɔyɛ a, fa w’adwen si mbrɛ Jehovah roboa wo no do. Sɛ eyɛ dɛm a, ɔbɛma w’enyi agye aber a ereyɛ ndzɛmba a ɔbɛma edu wo botae ho no. (2 Cor. 4:7) Sɛ yɛammpa abaw a, ewiei koraa no yebenya nhyira pii.​—Gal. 6:9.

NDWOM 126 Kɔ Do Weɔn, Gyina Hɔ Pintsinn

a Aber nyina wɔhyɛ hɛn nkuran dɛ yɛmfa Nyankopɔn no som mu botae nsisi hɛn enyi do. Na sɛ yɛdze botae bi esi hɛn enyi do naaso ɔyɛ dzen ma hɛn dɛ yebodu ho so ɛ? Adzesua yi bɔboa hɛn ma yeehu kwan ahorow a yɛbɛfa do edu hɛn botae ahorow ho.

b NSƐM BI A WƆAKYERƐKYERƐ MU: Biribiara a yɛdze esi hɛn enyi do dɛ yɛbɛyɛ, anaa dza yɛreyɛ no dada a yɛpɛ dɛ yɛyɛ no yie mbrɛ ɔbɛyɛ a yebotum asom Jehovah na yaama n’enyi agye no, ɔka Nyankopɔn no som mu botae ho. Dɛ nhwɛdo no, ibotum dze esi w’enyi do dɛ ebɛda suban pa bi edzi. Anaadɛ ndzɛmba bi a eyɛ no dada tse dɛ Bible akenkan, ankorankor adzesua nye asɛnka edwuma no, ebɛyer woho ayɛ no yie.

d Sɛ epɛ iyi ho nsɛm pii a, hwɛ asɛm a wɔato dzin “Yɛ Dza W’ahoɔdzen Botum, Na Nya Enigye.” Ɔwɔ July 15, 2008 Ɔweɔn-Aban no mu.