Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ASETSENA MU NSƐM

“Jehovah No Werɛ Emmfir Me”

“Jehovah No Werɛ Emmfir Me”

MIFI Orealla; ɔyɛ Amerindiafo hɔn ekuraase bi a bɛyɛ nyimpa 2,000 na wɔwɔ mu. Kurow no wɔ Guyana, South America. Ekuraase no atsew no ho, na wimhɛn nkakraba nye hɛmba nko na wotum ba ha.

Wɔwoo me wɔ afe 1983. Ber a meyɛ abofra no, nna mowɔ ahoɔdzen, naaso ber a midzii mfe du no, mehyɛɛ ase tsee yaw bi a n’ano yɛ dzen wɔ me nyimpadua mu. Bɛyɛ mfe ebien ekyir no, da kor anapa bi a mosoɛree no nna munntum nnantsew. Ɔmmfa ho mbɔdzen biara a mobɔɔ dɛ mebɛma me nan do no, menntum amma do. Ofi dɛm da no besi ndɛ, munntumii nnantseew bio. Afei so, yarba no maa motɔɔ ape. Seseiara, me da ho ara yɛ ketseketse dɛ abofra.

Yarba no bɔɔ me ma mekaa dan mu no, abosoom kakraabi ekyir ara na Jehovah Adasefo mbaa beenu bi bɛseraa me. Sɛ nna ahɔho bɛsera me a, nna metaa dze moho kosuma, naaso dɛm da no dze, memaa mbaa beenu no kwan ma wɔnye me kasae. Aber a wɔkãa Paradise ho asɛm no, mekaa asɛm bi a metsee ber a nna medzi bɛyɛ mfe enum no. Dɛm aber no, nna asɛmpatserɛwnyi bi a wɔfrɛ no Jethro a ɔtse Suriname ba hɛn ekuraase nye me papa bosũa Bible no pɛnkor bosoom biara. Nna Jethro da ayamuyie edzi kyerɛ me. Nna mepɛ n’asɛm papaapa. Afei so, asafo nhyiamu a nna Adasefo no yɛ wɔ hɛn ekuraase hɔ no, bi wɔ hɔ a, nna menye me nananom kɔ. Ntsi, dɛm da no, aber a mbaa beenu a wɔbɛseraa me no mu kor a wɔfrɛ no Florence bisaa me dɛ, m’enyi bɛgye ho dɛ mubosũa pii aka ho no, mubuaa dɛ nyew.

Florence resan aba bio no, ɔnye no kun Justus bae, na wɔnye me hyɛɛ ase sũaa Bible no. Aber a wohun dɛ minnyim akenkan no, wɔboaa me ma musũaa akenkan. Mber bi ekyir no, nna mankasa mutum kenkan adze. Da kor bi, awarfo no kãa kyerɛɛ me dɛ, wɔakã akyerɛ hɔn dɛ wɔnkɛyɛ asɛnka edwuma no wɔ Suriname. Awerɛhosɛm nye dɛ, nna obiara nnyi Orealla ha a ɔnye me bɔtoa do esũa Bible no. Naaso, enyigyesɛm nye dɛ, Jehovah no werɛ emmfir me da.

Ɔno ekyir ber tsiabaa bi no, ɔkwampaaefo bi a wɔfrɛ no Floyd baa Orealla, na aber a ɔreyɛ efiefi asɛnka no obopuee mo do. Aber a ɔkãa Bible adzesua ho asɛm kyerɛɛ me no, meserewee. Obisaa me dɛ, “Ebɛnadze ntsi na ereserew yi?” Mekãa kyerɛɛ no dɛ, mesũa Dɛn na Onyankopɔn Hwehwɛ Fi Yɛn Hɔ? nwomaba no ewie, na mahyɛ ase rusũa Nimdeɛ A Ɛde Kɔ Daa Nkwa Mu * nwoma no. Afei, siantsir a adzesua no nnkɔ do bio no, mekyerɛɛ mu kyerɛɛ no. Floyd nye me toaa do sũaa Nimdeɛ nwoma no, naaso wɔannkyɛr na woyii no so fii hɔ dɛ ɔnkɛyɛ asɛnka edwuma no wɔ beebi fofor. Ɔno so kɔree no, nna minnyi obiara a ɔnye me bosũa Bible no.

Naaso, afe 2004 mu no, wɔdze akwampaaefo etsitsir beenu, Granville na Joshua baa Orealla. Aber a nna wɔreyɛ efiefi asɛnka no, wɔbɔtoo me wɔ fie. Aber a wobisaa me dɛ m’enyi bɛgye ho dɛ mubosũa Bible no, meserewee. Mekãa kyerɛɛ hɔn dɛ, wɔnye me nhyɛ ase nsũa Nimdeɛ nwoma no bio. Nna mepɛ dɛ muhu dɛ ndzɛmba a me Bible akyerɛkyerɛfo a wodzi kan no dze akyerɛkyerɛ me, ɔnoara na wɔdze bɛkyerɛkyerɛ me anaa. Granville kãa kyerɛɛ me dɛ wɔyɛ asafo nhyiamu wɔ ekuraase hɔ. Ɔwɔ mu dɛ, bɛyɛ mfe du ntamu no, nna mummpuei mmfii me fie da dze, naaso meyɛɛ dɛ mobɔkɔ. Ntsi, Granville baa me fie na ɔboaa me ma metsenaa ebubuafo egua mu na opiaa me kɔr Ahendzi Asa do.

Ekyir yi, Granville hyɛɛ me nkuran dɛ memfa moho nhyɛ Theocracy Ɔsom Skuul no mu. Ɔkãa dɛ: “Ɔwɔ mu dɛ edzi dzɛm, naaso itum kasa. Da kor, ebɛma bagua mu ɔkasa. Ɔkwan biara do ɔbɛba mu.” Nkuranhyɛsɛm a ɔkãe no maa minyaa ahotodo dɛ mubotum ayɛ.

Mehyɛɛ ase nye Granville kɔr asɛnka. Naaso, nna akwan a ɔwɔ ekuraase ha no, piinara no do etutu, ntsi nna ɔyɛ dzen dɛ edze ebubuafo egua no bɛfa do. Dɛm ntsi, mekãa kyerɛɛ Granville dɛ ɔmfa me nsi wheelbarrow mu na ompia me ma yɛnkɔ asɛnka. Dɛm a yɛyɛe no boaa papaapa. Mobɔɔ esu wɔ April 2005. Ɔno ekyir ber tsiabaa bi no, enuanom no tsetsee me dɛ monhwɛ asafo no no nwoma nye akasamu mfir a wɔdze dzi dwuma wɔ Ahendzi Asa do hɔ no do.

Awerɛhosɛm nye dɛ, afe 2007 mu no, me papa nyaa akwanhyia ber a nna ɔtse hɛmba mu ma owui. Asɛm no haaw hɛn ebusua no. Granville bɔɔ mpaa maa ebusua no na ofii Bible no mu kyekyee hɛn werɛ. Mfe ebien ekyir no, awerɛhosɛm fofor so sii. Granville so nyaa akwanhyia ber a nna ɔtse hɛmba mu ma owui.

Awerɛhosɛm a ɔtoo hɛn asafo ketseaba yi ntsi, nna yennyi asafo mu panyin biara. Nna yɛwɔ asafo mu somfo kortsee. Granville no wu no yɛɛ me yaw papaapa, osiandɛ, nna ɔyɛ me nyɛnko a mepɛ n’asɛm. Ofii nokwardzi mu boaa me ma motwee bɛɛn Jehovah na ɔboaa me ma me nsa kaa mo honam afamu ehiadze so. Granville wui ekyir no, asafo nhyiamu a odzi hɔ a yɛkɔree no, nna mowɔ dwumadzi. Nna emi na mekan Ɔweɔn-Aban no. Mobɔɔ mbɔdzen kenkaan nkyekyɛmu ebien a odzi kan no. Ɔno ekyir no, musui araa ma nna munntum nngyaa su. Ntsi, nna ɔsɛ dɛ mifi bamba no do.

Aber a enuanom afofor a wofi asafo fofor mu baa Orealla bɔboaa hɛn no, m’enyi gyee. Afei so, Bethel dze ɔkwampaaefo tsitsir bi a wɔfrɛ no Kojo baa ha. Dza ɔmaa m’enyi gyee kɛse nye dɛ, me maame nye mo nuabanyin kakraba sũaa Bible no na wɔbɔɔ esu. Afei, wɔ March 2015 no, wɔpaaw me dɛ asafo mu somfo. Mber bi ekyir no, memaa me bagua mu ɔkasa a odzi kan. Dɛm da no, mekaa asɛm a Granville kãa kyerɛɛ me mfe bi a etwa mu no. Ɔkãa dɛ: “Da kor, ebɛma bagua mu ɔkasa. Ɔkwan biara do ɔbɛba mu.” Iyi maa meserewee na musui.

JW Broadcasting® dwumadzi no ama mehu me mfɛfo Adasefo a hɔn tsebea tse dɛ medze no. Ɔwɔ mu dɛ woedzi dzɛm dze, naaso wɔbɔ hɔnho mbɔdzen yɛɛ pii na wɔwɔ enyigye wɔ hɔn asetsena mu. Mo so, meda ho ara tum yɛ ndzɛmba ahorow bi. Ɔpɛ a mowɔ dɛ medze ahoɔdzen kakra a mowɔ no bɛyɛ dza mubotum ama Jehovah no na okenyaan me ma mebɛyɛɛ daa kwampaaefo no. Afei, September 2019 no, metsee amandzɛɛbɔ bi a nna monnhwɛ kwan koraa! Dɛm bosoom no mu na wɔbɔɔ me amandzɛɛ dɛ wɔapaw me dɛ monsom dɛ asafo mu panyin wɔ asafo a adawurbɔfo bɛyɛ 40 na wɔwɔ mu no mu.

Enuanom a wɔnye me sũaa adze na wɔboaa me wɔ asɛnka edwuma no mu no, meda hɔn ase. Dza ɔkyɛn ne nyina no, meda Jehovah ase papaapa dɛ no werɛ emmfir me.

^ nky. 8 Jehovah Adasefo na wotsintsimii, naaso seseiara dze woegyaa tsintsim.