Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 46

Enuanom A Hom Waree Nnkyɛree, Hom Mfa Jehovah No Som Ndzi Kan Wɔ Hom Asetsena Mu

Enuanom A Hom Waree Nnkyɛree, Hom Mfa Jehovah No Som Ndzi Kan Wɔ Hom Asetsena Mu

“[Jehovah] nye m’ahoɔdzen . . . Medze m’akoma atwer no.”—NDW. 28:7.

NDWOM 131 “Dza Nyankopɔn Aka Abɔ Mu”

DZA YERUBOSUSU HO *

1-2. (a) Ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ hɔn a wɔwaree nnkyɛree no dze hɔnho to Jehovah do? (Ndwom 37:3, 4) (b) Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

ANA erobɔwar, anaa ewaree nnkyɛree? Sɛ dɛm a, ekyingye biara nnyi ho dɛ erohwɛ kwan dɛ enye obi a edɔ no paa no benya asetsena a enyigye wɔ mu. Nokwasɛm nye dɛ, nsɛndzendzen wɔ awar mu. Afei so hɔn a wɔwaree nnkyɛree no wɔ gyinae a noho hia a ɔwɔ dɛ wosisi. Dza hom bɛyɛ ber a hom rihyia nsɛndzendzen no nye gyinae a hom besisi no bɛka enyigye a hom benya dɛ awarfo no daakye. Sɛ hom dze homho to Jehovah do a, hom besisi gyinae a nyansa wɔ mu, hom awar no bɔsɔ twann, na hom benya enyigye so. Naaso sɛ hom ammfa Nyankopɔn n’akwankyerɛ aannyɛ edwuma a, ɔnnyɛ nwanwa dɛ nsɛndzendzen a hom behyia no dze ɔhaw bɛba hom awar no mu, na ɔremma hom nnya enyigye.​—Kenkan Ndwom 37:3, 4.

2 Ɔwɔ mu dɛ adzesua asɛm yi kɔ ma hɔn a wɔwaree nnkyɛree no dze, naaso ɔkã nsɛndzendzen a awarfo nyinara botum ehyia no ho asɛm. Ɔbɛma yeehu dza yebotum esũa efi mbarimba na mbaa anokwafo bi a wɔyɛɛ nhwɛdo pa a Bible no kã hɔnho asɛm no hɔ. Dɛm Bible mu nsɛm yi bɔboa hɛn ma yeenya esuadze a yebotum dze ayɛ edwuma wɔ hɛn asetsena n’afã ahorow nyina a hɛn awar mu so ka ho. Afei so awarfo a wɔwɔ hɛn aber yi do no, yɛbɔhwɛ dza yebotum esũa efi hɔn mu binom hɔ.

EBƐN NSƐNDZENDZEN NA HƆN A WƆWAREE NNKYƐREE NO BOTUM EHYIA?

Ebɛn gyinae ahorow na obotum esiw hɔn a wɔwaree nnkyɛree no kwan dɛ wɔbɛtserɛw hɔn som mu? (Hwɛ nkyekyɛmu 3-4)

3-4. Ebɛn nsɛndzendzen na hɔn a wɔwaree nnkyɛree no botum ehyia?

3 Bi a nyimpa binom bɛhyɛ hɔn a wɔwaree nnkyɛree no nkuran dɛ wɔmbɔ hɔn bra dɛ mbrɛ nyimpa dodow no ara bɔ hɔn bra ndɛ no. Dɛ nhwɛdo no, bi a awofo na ebusuafo bɛhyɛ awarfo bi dɛ wɔnwo mba ntsɛmara. Anaa bi a ebusuafo nye anyɛnkofo a wɔwɔ adwen pa bɛkã akyerɛ awarfo yi dɛ wonsi dan na wonsiesie mu kama.

4 Sɛ awarfo bi annyɛ ahwɛyie a, bi a wobesisi gyinae ahorow bi ma kaw kɛse bi abɛda hɔn do. Obowie ase no, nna ɔwɔ dɛ okun na ɔyer nyina yɛ edwuma ndɔnhwer pii dze tuatua hɔnho akaw. Ebɔhwɛ no, nna ber tsentsen a wɔdze yɛ honam afamu edwuma no ama wonntum nnyɛ ankorankor adzesua, ebusua som nye asɛnka edwuma no. Bi a awarfo yi dze mber a ɔsɛ dɛ wɔdze kɔ asafo nhyiamu no bɛyɛ overtime mbrɛ ɔbɛyɛ a wobenya sika pii anaa hɔn edwuma nnkefi hɔn nsa. Sɛ ɔba no dɛm a, Jehovah no som mu ndzɛmba ahorow bi a ɔyɛ enyigye no, wonnkotum ayɛ bi.

5. Ebɛnadze na isũa fi Klaus na Marisa hɔn asɛm no mu?

5 Yɛwɔ nhwɛdo pii a ɔma yehu dɛ sɛ yɛdze honam afamu ndzɛmba dzi kan wɔ hɛn asetsena mu a, yennkenya enyigye. Esuadze a Klaus na ne yer Marisa nyae no ma yehu dɛ asɛm yi yɛ nokwar. * Hom mma yensusu hɔn asɛm no ho nhwɛ. Aber a wɔwaree no, nna hɔn beenu no dze hɔn ber nyina yɛ edwuma mbrɛ ɔbɛyɛ a hɔnho bɔtɔ hɔn wɔ asetsena mu. Naaso iyi amma woennya enyigye a nna wɔrohwehwɛ no. Klaus kãa dɛ: “Honam afamu dze, nna yɛwɔ ndzɛmba pii ma ebu hɛn do, naaso Nyankopɔn no som mu dze nna yennyi botae biara si hɛn enyi do. Nokwasɛm nye dɛ, hɛn asetsena yɛɛ basaa.” Bi a woara so ahyɛ no nsew dɛ honam afamu ndzɛmba a edze w’adwen esi do no mma w’enyi nngye. Sɛ dɛm na ɔtse wɔ w’afamu a, mma w’abaw mu mmbu. Nhwɛdo pa a afofor ayɛ a ibosũasua no bɔboa wo ma aayɛ nsesa a ohia no. Odzi kan, hom mma yɛnhwɛ dza kunnom botum esũa efi nhwɛdo a Ɔhen Jehoshaphat yɛe no mu.

FA WOHO TO JEHOVAH DO DƐ MBRƐ ƆHEN JEHOSHAPHAT YƐE NO

6. Aber a Ɔhen Jehoshaphat hyiaa ɔhaw kɛse bi no, ebɛn kwan do na ɔdze afotusɛm a ɔwɔ Mbɛbusɛm 3:5, 6 no yɛɛ edwuma?

6 Kunnom, ana ɔtɔ da a hom tse nka dɛ asodzi a hom wɔ no hyɛ hom do dodoodow? Sɛ dɛm a, nhwɛdo a Ɔhen Jehoshaphat yɛe no botum aboa hom. Dɛ ɔhen no, nna Jehoshaphat n’asodzii nye dɛ ɔbɔbɔ ɔman mũ no nyinara ho ban! Ebɛn kwan do na odzii asodzi a no mu yɛ dur yi ho dwuma? Jehoshaphat yɛɛ dza obotum biara bɔɔ hɔn a wɔhyɛ n’ase no ho ban. Ɔhyehyɛɛ Judah nkurow no n’afasu no mu dzen na ɔboaboaa nsordaafo a wɔyɛ ndam bɔbor 1,160,000 ano. (2 Mber. 17:12-19) Ekyir yi, Jehoshaphat hyiaa ɔhaw kɛse bi. Nsordaafo dɔm kɛse bi a wofi Ammon, Moab, nye mbarimba a wɔwɔ Seir mbepɔw nkurow do no baa dɛ wɔrobɔtow ahyɛ ɔno, n’ebusua nye ne mamfo no do. (2 Mber. 20:1, 2) Ebɛnadze na Jehoshaphat yɛe? Ɔhwehwɛɛ mboa na ahoɔdzen fii Jehovah hɔ. Dza ɔyɛe yi nye afotusɛm a nyansa wɔ mu a ɔwɔ Mbɛbusɛm 3:5, 6 no hyia. (Kenkan.) Jehoshaphat fii ahobrɛadze mu bɔɔ mpaa. Wɔayɛ iyi ho kyerɛwtohɔ wɔ 2 Mbermunsɛm 20:5-12. Dɛm a ɔyɛe no ma yehu mbrɛ ɔdze noho too no sor Egya a ɔwɔ ɔdɔ no do. Ebɛn kwan do na Jehovah buaa Jehoshaphat ne mpaabɔ no?

7. Ebɛn kwan do na Jehovah buaa Jehoshaphat ne mpaabɔ no?

7 Jehovah nam Levinyi bi a wɔfrɛ no Jahaziel do kasaa kyerɛɛ Jehoshaphat. Jehovah kãa dɛ: “Hom nhuruhuruw ngyina, hom ngyina dzen, na wɔnhwɛ Ewuradze a ɔka hom ho no, no nkwagye.” (2 Mber. 20:13-17) Nokwasɛm nye dɛ, nnyɛ dɛm kwan no na wɔfa do dzi akõ! Naaso, nna dɛm akwankyerɛ no mmfi nyimpa hɔ; nna ofi Jehovah hɔ. Jehoshaphat dze noho nyina too Nyankopɔn do, na ɔdze akwankyerɛ no yɛɛ edwuma. Ber a ɔnye no nkorɔfo no kehyiaa atamfo no, ɔammfa nsordaafo a hɔnho awea wɔ ɔkõ mu no enndzi enyim, mbom adwontofo a wonnkitsa akodze no na ɔdze hɔn dzii enyim. Jehovah amma Jehoshaphat ne nsa eennsi famu. Jehovah dzii atamfo no do konyim.​—2 Mber. 20:18-23.

Sɛ hɔn a wɔwaree nnkyɛree no bɔ mpaa na wosũa Bible no a, wobotum dze Jehovah no som edzi kan wɔ hɔn asetsena mu (Hwɛ nkyekyɛmu 8, 10)

8. Ebɛnadze na kunnom botum esũa efi Jehoshaphat no nhwɛdo no mu?

8 Kunnom, hom botum esũa biribi efi Jehoshaphat no nhwɛdo no mu. Osiandɛ hom ebusua no n’eyiedzi hyɛ hom nsa ntsi, hom yɛ edwumadzen dze bɔ hɔnho ban na hom boa hɔn. Sɛ hom hyia nsɛndzendzen a, bi a hom bɛtse nka dɛ homankasa hom botum edzi tsebea no ho dwuma. Naaso hom nkwetsir dɛ hom dze homho bɔto homankasa hom ahoɔdzen do. Mbom, hom mbɔ mpaa kukua mu nhwehwɛ Jehovah hɔ mboa. Nkyii so, hom nye hom yernom mbɔ mu mbɔ mpaa dzendzenndzen. Hom nsũa Bible no nye asafo nwoma ahorow, na hom mfa afotu a ɔwɔ mu no nyɛ edwuma. Hom nyɛ dɛm mfa nhwehwɛ akwankyerɛ mfi Jehovah hɔ. Bi a afofor rennye hom nnyɛ adwen wɔ gyinae a hom gyina Bible do sisi no ho, na bi mpo a wɔbɛkã akyerɛ hom dɛ hom reyɛ nkwaseadze. Bi a wɔbɛkã dɛ sika na ahonyadze a hom benya no botum abɔ hom ebusua no ho ban. Naaso hom nkaa nhwɛdo a Jehoshaphat yɛe no. Onyaa Jehovah no mu ahotodo, na ɔdze ne ndzeyɛɛ so kyerɛɛ dɛm. Jehovah amma ɔbarimba nokwafo yi ne nsa ennsi famu, na ɔnnkɛma hom so hom nsa esi famu. (Ndw. 37:28; Heb. 13:5) Ebɛnadze bio na awarfo botum ayɛ ama woeenya asetsena a enyigye wɔ mu?

HOM MFA JEHOVAH NO SOM NDZI KAN WƆ HOM ASETSENA MU DƐ NKƆNHYƐNYI ISAIAH NA NE YER

9. Ebɛn asɛm na yebotum akã afa nkɔnhyɛnyi Isaiah na ne yer ho?

9 Adze a nna noho hia nkɔnhyɛnyi Isaiah nye ne yer papaapa wɔ hɔn asetsena mu nye dɛ wɔbɔsom Jehovah. Nna Isaiah yɛ nkɔnhyɛnyi, na obotum aba dɛ nna ne yer so hyɛ nkɔm osiandɛ Bible no kãa no ho asɛm dɛ ɔyɛ “nkɔnhyɛnyibaa.” (Isa. 8:1-4) Ɔda edzi dɛ, Isaiah na ne yer nyina dze Jehovah no som dzii kan wɔ hɔn asetsena mu. Hwɛ nhwɛdo a odzi mũ a awarfo a wɔwɔ hɔ ndɛ no botum esũasua!

10. Ebɛn kwan do na Bible mu nkɔnhyɛ a awarfo bi bosũa no botum aboa hɔn ma woeesi hɔn bo dɛ wɔbɛyɛ dza wobotum biara asom Jehovah?

10 Awarfo a wɔwɔ hɔ ndɛ no botum dze Jehovah no som edzi kan wɔ hɔn asetsena mu, na wɔaayɛ dza wobotum biara wɔ Jehovah no som mu. Sɛ wɔbɔ mu sũa Bible mu nkɔnhyɛ na wohu mbrɛ osi ba mu aber nyinara no a, ahotodo a wɔwɔ wɔ Jehovah mu no, wobotum ahyɛ mu dzen. * (Titus 1:2) Wobotum esusu dza wobotum ayɛ ma Bible mu nkɔnhyɛ ahorow bi eenya mbamu no ho. Dɛ nhwɛdo no, nkɔm a Jesus hyɛɛ dɛ wɔbɛkã asɛmpa no wɔ wiadze nyina ansaana ewiei no aba no, wobotum aboa ma eenya mbamu. (Matt. 24:14) Sɛ awarfo bi hu mbrɛ Bible mu nkɔnhyɛ bi rinya mbamu a, ɔbɛma ɔpɛ a wɔwɔ dɛ wɔbɛyɛ pii wɔ Jehovah no som mu no ayɛ kɛse.

FA AHENDZI NO HO NDZƐMBA DZI KAN DƐ MBRƐ PRISCILLA NA AQUILA YƐE NO

11. Ebɛnadze na Priscilla na Aquila tumii yɛe, na ebɛnadze ntsi a?

11 Nna Priscilla na Aquila yɛ Jewfo awarfo bi a wɔtse Rome. Awarfo a hɔn mfe nnkɔr enyim no botum esũa biribi efi hɔn hɔ. Nna dɛm awarfo yi atse asɛmpa a ɔfa Jesus ho ma wɔabɛyɛ Christianfo. Ekyingye biara nnyi ho dɛ, nna hɔn enyi gye wɔ hɔn asetsena mu. Naaso, hɔn asetsena sesae awerɛfir mu aber a Ɔhempɔn Claudius hyɛɛ dɛ Jewfo nyina mfi Rome no. Ehwɛ a, nna iyi bɛka Aquila na Priscilla hɔn asetsena dɛn? Nna ɔwɔ dɛ wofi kurow a wɔatsena mu akyɛr no mu kɔ kurow fofor do kɛhyɛ hɔn ntamadan edwuma no ase wɔ hɔ. Aso nna dɛm nsɛndzendzen yi bɛma wɔdze Ahendzi ho ndzɛmba ato nkyɛn? Megye dzi dɛ inyim dɛm asɛmbisa yi ho mbuae. Aber a Aquila na Priscilla baa Corinth no, wɔdze hɔnho bɔɔ asafo a nna ɔwɔ hɔ no ho, na wɔnye ɔsomafo Paul bɔɔ mu hyɛɛ enuanom a wɔwɔ hɔ no dzen. Ekyir yi, wɔkɔr nkurow afofor a nna wohia asɛmpakafo pii wɔ hɔ kɔboae. (Andw. 18:18-21; Rom. 16:3-5) Wonyaa ho kwan yɛɛ pii wɔ Ewuradze edwuma no mu na hɔn enyi gyee papaapa!

12. Ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ awarfo dze Nyankopɔn no som mu botae sisi hɔn enyi do?

12 Awarfo a wɔwɔ hɔ ndɛ no botum esũasua Priscilla na Aquila na wɔdze Ahendzi ho ndzɛmba eedzi kan. Aber a oye paa a wobotum akã hɔn botae ho asɛm nye ber a wɔreyɛ nhyehyɛɛ dɛ wɔbɔwar no. Sɛ awarfo bi dze Nyankopɔn no som mu botae ahorow sisi hɔn enyi do na wɔper dɛ wobodu ho a, wobenya ho kwan pii ehu Nyankopɔn no mboa wɔ hɔn asetsena mu. (Ɔsɛnk. 4:9, 12) Hom mma yɛnhwɛ dza Russell na ne yer Elizabeth yɛe. Russell kãa dɛ, “Aber a yɛreyɛ nhyehyɛɛ dɛ yɛbɔwar no, yɛgyee ber susuu Nyankopɔn no som mu botae a yɛdze esisi hɛn enyi do no ho.” Elizabeth so kãa dɛ, “Yesusuu nsɛm a ɔtse dɛm ho mbrɛ ɔbɛyɛ a ekyir yi sɛ ɔwɔ dɛ yesisi gyinae ahorow bi a, onnkesiw hɛn kwan dɛ yebodu Nyankopɔn no som mu botae ahorow a yɛdze esisi hɛn enyi do no ho.” Russell na Elizabeth hɔn nsɛm tsebea maa hɔn kwan ma wotui kɔr Micronesia kɔsomee wɔ beebi a wohia adawurbɔfo pii.

Sɛ hɔn a wɔwaree nnkyɛree no dze botae pa sisi hɔn enyi do a, wobotum dze Jehovah no som edzi kan wɔ hɔn asetsena mu (Hwɛ nkyekyɛmu 13)

13. Dɛ mbrɛ Ndwom 28:7 kyerɛ no, sɛ yɛdze hɛnho to Jehovah do a, ebɛnadze na obefi mu aba?

13 Dɛ mbrɛ Russell na Elizabeth yɛe no, awarfo pii esi gyinae dɛ wobotwitwa ndzɛmba ahorow bi do ama woeenya mber pii dze ayɛ asɛnka nye ɔkyerɛkyerɛ edwuma no. Sɛ awarfo dze botae pa sisi hɔn enyi do wɔ Jehovah no som mu na wɔbɔ mbɔdzen dɛ wobodu ho a, ndzɛmba pa pii botum efi mu aba. Wobohu mbrɛ Jehovah si dwen hɔnho, no mu gyedzi a wɔwɔ no bɛyɛ kɛse na wobenya enyigye mapa.​—Kenkan Ndwom 28:7.

NYA JEHOVAH N’ANOHOBA AHOROW MU GYEDZI DƐ MBRƐ ƆSOMAFO PETER NA NE YER YƐE NO

14. Ebɛn kwan do na ɔsomafo Peter na ne yer daa no edzi dɛ wɔwɔ gyedzi wɔ anohoba a ɔwɔ Matthew 6:25, 31-34 no mu?

14 Awarfo botum esũa biribi efi ɔsomafo Peter na ne yer hɔn nhwɛdo no so mu. Ɔsomafo Peter hyiaa Jesus abosoom esia dze kɔ afe ekyir no, nna ɔsɛ dɛ osi gyinae bi a no ho hia. Nna Peter yɛ farnyi; nna dɛm edwuma no ara na ɔyɛ dze hwɛ n’ebusua. Ntsi aber a Jesus kãa dɛ ombedzi n’ekyir no, nna ɔsɛ dɛ osusu mbrɛ obesi ahwɛ n’ebusua no ho. (Luke 5:1-11) Peter sii gyinae dɛ obedzi Jesus n’ekyir na ɔnye no ayɛ no som edwuma no. Osii gyinae a nyansa wɔ mu! Na yebotum akã dɛ Peter ne yer no taa ne gyinaesi no ekyir. Bible no da no edzi dɛ wɔ Jesus no wusoɛr ekyir no, Peter nye ne yer bɔɔ mu tutuu akwan kakra kɛyɛɛ ɔsom edwuma no. (1 Cor. 9:5) Ekyingye biara nnyi ho dɛ nhwɛdo pa a ɔyɛe dɛ Christiannyi ɔyer no maa Peter nyaa kasa mu fahodzi dze tuu Christianfo kunnom nye yernom fo. (1 Pet. 3:1-7) Ɔda edzi kofee dɛ, Peter na ne yer nyina dze hɔnho too Jehovah n’anohoba a ɔnye dɛ, sɛ wɔdze Ahendzi ndzɛmba dzi kan wɔ hɔn asetsena mu a, ɔdze dza wohia nyina bɛma hɔn no do.​—Kenkan Matthew 6:25, 31-34.

15. Ebɛnadze na isũa fi Tiago na Esther hɔn asɛm no mu?

15 Sɛ hom awar ma mfe kakra egu mu a, hom besi dɛn enya ɔpɛ dɛ hom bɛtserɛw hom som mu? Kwan kor a hom botum afa do ayɛ dɛm nye dɛ hom bosusu nhwɛdo a awarfo bi ayɛ ho. Dɛ nhwɛdo no, hom botum akenkan nsɛm a ɔba a wɔato dzin “Wotuu Hɔnho Maa Koraa” no. Nsɛm a ɔtse dɛm na ɔboaa Tiago na Esther, awarfo bi a wɔwɔ Brazil ma wonyaa ɔpɛ a no mu yɛ dzen dɛ wɔbɔkɔ akɔsom wɔ mbea a mboa ho hia kɛse. Tiago kãa dɛ: “Aber a yɛkenkaan mbrɛ Jehovah esi aboa n’asomfo kɛse wɔ hɛn aber yi do ho nsɛm no, nna hɛn so yɛpɛ dɛ yedzi n’akwankyerɛ ekyir na yenya ne nhyira.” Ewiei koraa no wotui kɔr Paraguay, na ofi afe 2014 reba no wɔakɔ do asom wɔ beebi a wɔkã Portuguese kasa. Esther so kãa dɛ: “Kyerɛwsɛm kor a hɛn enyi gye ho paa nye dza ɔwɔ Ephesusfo 3:20 no. Yeehu dɛm kyerɛwsɛm no ne mbamu mpɛn pii wɔ ɔsom a yɛdze ma Jehovah no mu.” Dɛm krataa a ɔsomafo Paul kyerɛwee kɛmaa Ephesusfo no mu no, ɔbɔɔ hɔn anohoba dɛ Jehovah dze dza wobebisa no bɛma hɔn ma eebu hɔn do. Dɛm anohoba yi yɛ nokwar ankasa!

Sɛ hɔn a wɔwaree nnkyɛree no hwehwɛ akwankyerɛ fi hɔn a hɔnho akokwaa no hɔ a, wobotum dze Jehovah no som edzi kan wɔ hɔn asetsena mu (Hwɛ nkyekyɛmu 16)

16. Sɛ awarfo a hɔn mfe nnkɔr enyim rususu hɔn botae ho a, woananom na wobotum ebisa hɔn adwenkyerɛ?

16 Awarfo a hɔn mfe nnkɔr enyim no botum enya mfaso efi hɔn a wɔdze hɔnho ato Jehovah do no hɔn suahu ahorow mu. Awarfo binom wɔ hɔ a, wɔdze mfe pii ayɛ ber nyina som edwuma no. Sɛ hom rususu hom botae ho a, hom botum ebisa hɔn adwenkyerɛ. Iyi yɛ kwan fofor a hom botum afa do akyerɛ dɛ hom dze homho to Jehovah do. (Mbɛ. 22:17, 19) Asafo mu mpanyimfo so botum aboa awarfo a hɔn mfe nnkɔr enyim no ma wɔdze botae eesisi hɔn enyi do wɔ Nyankopɔn no som mu na wɔaaper edu ho.

17. Ebɛn asɛm na ɔtoo Klaus na Marisa, na ebɛnadze na yebotum esũa efi hɔn nhwɛdo no mu?

17 Ɔtɔ da a, bi a yɛpɛ dɛ yɛyɛ biribi pɔtsee dze tserɛw hɛn som mu naaso bi a ɔremmba mu dɛ mbrɛ yɛhwɛ kwan no. Hom mma yɛmfa Klaus na Marisa a yeedzi kan akã hɔnho asɛm no dɛ nhwɛdo. Wɔwaree mfe ebiasa ekyir no, wofii hɔn fie na wotuu hɔnho mae kɔboaa adansi edwuma a nna ɔrokɔ do wɔ Finland Bethel no. Naaso ekyir yi wonyaa no ntsee dɛ worunntum nntsena hɔ mmbor abosoom esia. Ahyɛse no dze, wɔtsee nka dɛ hɔn nsa esi famu. Naaso ndzɛmba sesae. Annkyɛr na wɔtoo nsa frɛɛ hɔn dɛ wonkosũa Arabic kasa. Na yɛrekasa yi, wɔdze enyigye rosom wɔ beebi a wɔkã Arabic kasa wɔ ɔman fofor do. Aber a Marisa rekã dza osii no ho asɛm no, ɔkãa dɛ: “Nna musuro dɛ mebɛyɛ biribi a mennyɛɛ bi da, ntsi nna ɔwɔ dɛ medze moho to Jehovah do koraa. Naaso mehu dɛ Jehovah aboa hɛn wɔ akwan pii do; bi mpo wɔ hɔ a nna yɛnnhwɛ kwan. Iyi nyina ama ahotodo a mowɔ wɔ Jehovah mu no ayɛ kɛse.” Nhwɛdo yi ama yeehu dɛ sɛ yɛdze hɛnho to Jehovah do koraa a, hɛn nsa nnkesi famu da.

18. Ebɛnadze na awarfo botum ayɛ ama wɔaakɔ do dze hɔnho ato Jehovah do?

18 Awar yɛ akyɛdze a ofi Jehovah hɔ. (Matt. 19:5, 6) Na ɔpɛ dɛ awarfo enyi gye wɔ hɔn awar mu. (Mbɛ. 5:18) Awarfo a hom mfe nnkɔr enyim, hom botum esusu dza hom dze hom asetsena reyɛ no ho. Ana hom reyɛ dza hom botum biara dɛ hom bɛkyerɛ akyɛdze ahorow a Jehovah dze ama hom no ho enyisɔ? Hom mbɔ Jehovah mpaa. Hom nhwehwɛ Bible mu ngyinadonsɛm a ɔfa tsebea a hom wɔ mu no ho. Afei hom mfa afotu a Jehovah dze ma hom no nyɛ edwuma. Sɛ hom dze Jehovah no som dzi kan wɔ hom asetsena mu a, hom benya asetsena a enyigye na akomatɔyamu wɔ mu!

NDWOM 132 Yɛayɛ Baako

^ nky. 5 Gyinae ahorow a yesisi wɔ asetsena mu no botum aka hɛn ber nye hɛn ahoɔdzen a yɛdze som Jehovah no. Hɔn a wɔwaree nnkyɛree no, ɔsɛ dɛ wosi ndzɛmba ahorow bi ho gyinae na iyi botum aka hɔn asetsena hɔn nkwa nda nyinara. Adzesua asɛm yi bɔboa hɔn ma woeesisi gyinae a ɔbɛma woenya asetsena a enyigye na akomatɔyamu wɔ mu.

^ nky. 5 Wɔasesa edzin ahorow no bi.

^ nky. 10 Dɛ nhwɛdo no, hom nsusu esuadze a ɔwɔ Nokwar Som​—Jehovah Ama Do Bio! nwoma no tsir 6, 7, nye 19 no ho.