Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ASETSENA MU NSƐM

Nna Morohwehwɛ Asetsena A Akomatɔyamu Wɔ Mu

Nna Morohwehwɛ Asetsena A Akomatɔyamu Wɔ Mu

NNA medze po do hɛn bi nam Mediterranean Po no do. Aber a mudur po no ne finimfin beebi no, muhun biribi ma me yamu hyee me papaapa. Muhun dɛ hɛn a medze nam no ruwin ma ba ara na nsu reba hɛn no mu. Annkyɛr na ehum kɛse bi tui. Mobɔɔ hũ papaapa, ntsi mobɔɔ mpaa. Nna mfe pii nye yi mommbɔɔ mpaa da. Ma menkã m’asetsena mu asɛm nkyerɛ wo, nye mbrɛ ɔyɛe a mebaa tsebea a ɔtse dɛm mu.

Aber a mowɔ mfe esuon no, nna hɛn ebusua no tse Brazil

Wɔwoo me wɔ Netherlands wɔ afe 1948. Afe a odzi hɔ no, hɛn ebusua no tui kɔr São Paulo, Brazil. Nna m’awofo mmfa hɔn kyaporkɔ nndzi agor koraa, na ewimbir biara aber a hɛn ebusua no edzidzi ewie no, nna yɛbɔ mu kenkan Bible. Afe 1959 mu no, hɛn ebusua no sanee tui fii Brazil, na dɛm aber yi dze yɛdze hɛn enyi kyerɛɛ United States, na yɛkɛtsenaa Massachusetts.

Nna yɛyɛ baawɔtwe wɔ ebusua no mu, na me papa yɛɛ edwumadzen dze hwɛɛ hɛn nyinara. Ɔyɛɛ ndwuma ahorow bi; otutuu akwan kɔtɔɔn edwumakuw bi hɔn ndzɛmba, ɔboae ma wɔyɛɛ kar akwan, afei so ɔyɛɛ edwuma maa wimuhɛn edwumakuw bi a wɔdze nkorɔfo tutu akwan. Aber a onyaa edwuma wɔ wimuhɛn edwumakuw no mu no, hɛn nyinara hɛn enyi gyee osiandɛ nna yebenya ho kwan dze etutu akwan.

Aber a nna mowɔ ntoado skuul no, nna metaa bisa moho dɛ, ‘Sɛ meyɛ panyin a ebɛn edwuma na mebɛyɛ?’ M’anyɛnkofo binom sii gyinae dɛ wɔbɔkɔ skuulpɔn, nna binom so sii gyinae dɛ wɔbɔkɔ sogya. Emidze, nna sogyadzi nnka m’adwendwen ho, osiandɛ nna ham mpo yɛ me dzen na akantam ɔkõ. Mbrɛ ɔbɛyɛ a moronnkɔ sogya ntsi, misii gyinae dɛ mobɔkɔ skuulpɔn. Naaso mo mu paa dze, nna mepɛ dɛ moboa nkorɔfo, osiandɛ nna mususu dɛ ɔno na ɔbɛma menya akomatɔyamu ankasa wɔ m’asetsena mu.

BER A MOWƆ SKUULPƆN MU NO

Medze mfe pii hwehwɛɛ asetsena a akomatɔyamu wɔ mu

Ber a nna mokɔ skuulpɔn no, nna m’enyi gye anthropology (Kwan a abɔdzenyansahufo fa do sũa nyimpa ho adze) ho, osiandɛ nna mepɛ dɛ muhu mbrɛ ɔyɛe a nyimpa baa nkwa mu. Wɔkyerɛɛ hɛn adandandzi ho adze. Nna akyerɛkyerɛfo no hwɛ kwan dɛ yɛbɛgye edzi dɛ ɔyɛ nokwar. Naaso emidze, nkyerɛkyerɛmu no bi wɔ hɔ a nna nyansa nnyi mu naaso nna gyedɛ egye to mu dɛmara, osiandɛ nna biribiara nnyi hɔ a wobotum dze akyerɛ dɛ ɔyɛ nokwar.

Aber a mowɔ skuul hɔ no, wɔannkyerɛ hɛn abrabɔ pa ho adze biara. Mbom, dza nna wɔtaa kã ho asɛm paa nye dɛ yɛnyɛ dza yebotum biara dɛ yebotwa hɛn nsɔhwɛ. Sɛ nna menye m’anyɛnkofo kɛgye hɛn enyi wɔ aponto ase anaa monom ndubɔn a, m’enyi gye. Naaso nna enyigye a ɔtse dɛm no nntsena hɔ nnkyɛr. Nna ɔyɛ a mibisa moho dɛ, ‘Ana iyi yɛ asetsena a akomatɔyamu wɔ mu?’

Nna mokɔ skuulpɔn bi wɔ Massachusetts. Ekyir yi mokɔr skuulpɔn fofor bi so wɔ Boston a ɔwɔ Massachusetts hɔ ara. Mbrɛ ɔbɛyɛ a mubotum ahwɛ moho wɔ skuul no, aber a yɛmaa kwan no mekɛyɛɛ edwuma bi; hɔ na midzii kan hyiaa Jehovah Adasefo. Edwumayɛfo a wɔwɔ hɔ no mu kor kãa nkɔnhyɛ a ɔfa “mfe esuon” a ɔwɔ Daniel tsir 4 no ho asɛm kyerɛɛ me, na ɔkyerɛkyerɛɛ mu dɛ yɛtse nda a odzi ekyir no mu. (Dan. 4:13-17) Ntsɛmara na muhun dɛ sɛ medze m’adwen kɔ nkɔmbɔ a ɔtse dɛm do na mefa no enyibersɛm a, noho behia dɛ mesesa mo suban. Ntsi meyɛɛ dza mubotum biara dɛ merennye m’edwumamunyi no mmbɔ.

Mowɔ skuul hɔ no, musũaa ndzɛmba bi a nna ɔbɔboa me ma maakɛyɛ etuhoakyɛ edwuma wɔ South America. Nna minyim dɛ sɛ muhu dɛ obi hia mboa na moboa no a na mibenya akomatɔyamu wɔ asetsena mu. Naaso iyi amma mennya akomatɔyamu a nna morohwehwɛ wɔ asetsena mu no. Metsee nka dɛ me nsa esi famu, ntsi akwanma a odzi hɔ no, migyaa skuul.

AKOMATƆYAMU A MOROHWEHWƐ WƆ ASETSENA MU NO DZE ME KOPUEE AMAN AHOROW DO

May 1970 mu no, mutui kɔr Amsterdam, wɔ Netherlands, na mekɛyɛɛ edwuma wɔ wimuhɛn edwumakuw a me papa yɛɛ mu edwuma no mu. Osian edwuma yi a nna meyɛ ntsi, mututuu akwan pii kɔr aman ahorow a wɔwɔ Africa, North America na South America, Europe, nye Asia. Annkyɛr na muhun dɛ ɔman biara a mobɔkɔ mu no, wɔwɔ ɔhaw a worihyia, na ɔtse dɛ mbrɛ obiara nnyi ɔhaw no n’ano edur. Afei dze nna ɔpɛ a mowɔ dɛ mebɛyɛ biribi a no ho hia wɔ m’asetsena mu ayɛ kɛse, ntsi misii gyinae dɛ mebɛsan akɔ United States na maakɔtoa mo skuul no do wɔ skuulpɔn a nna mowɔ mu dada wɔ Boston no.

Naaso annkyɛr na muhun dɛ skuul adzesua no mma minnya asetsena mu nsɛmbisa ho mbuae a morohwehwɛ no. Nna munnhu dza mennyɛ, ntsi mokɔr ɔbemfo a ɔkyerɛ hɛn anthropology no hɔ dɛ ɔmma me nyansahyɛ. Asɛm a ɔkãe no yɛɛ me nwanwa paa. Ɔkãa dɛ: “Ebɛnadze ntsi na eda ho ara rokɔ skuul? Gyaa skuul no na kɛtsena wo beebi!” Mamma ɔannkasa ammberɛ koraa. Afei dze misii gyinae dɛ mibegyaa skuulpɔn koraa.

Nna meda ho ara tse nka dɛ minnyi akomatɔyamu wɔ asetsena mu, ntsi meyɛɛ dɛ medze moho bɔbɔ kuw bi a wɔmmfa asetsena mu gyinapɛn nnyɛ hwee na ɔtse dɛ mbrɛ wɔhwehwɛ ɔdɔ na asomdwee ho. Dɛm ntsi menye m’anyɛnkofo bi twaa kwan fitsi United States araa kɔr Acapulco, Mexico. Beebi a nna yɛtse no, nna nkorɔfo a wɔmmfa asetsena mu gyinapɛn nnyɛ edwuma na ɔtse dɛ mbrɛ wonnyi ɔhaw biara wɔ asetsena mu no na wɔwɔ hɔ. Naaso annkyɛr na mubohun dɛ asetsena a wɔwɔ mu no runntum mma minnya akomatɔyamu anaa enyigye mapa. Mubohun dɛ hɔn mu pii wɔ hɔ a wonndzi nokwar.

PO DO HƐN BI MU AKWANTU

Nna menye me nyɛnko bi rohwehwɛ supɔw bi a hɔ yɛ fɛw na yaakɛtsena hɔ

Dɛm aber no mu no, mehyɛɛ ase dwendween biribi a nna mepɛ dɛ meyɛ ber a nna meyɛ abofra no ho. Nna mepɛ dɛ medze po do hɛn tutu akwan, nnyɛ dɛ obi a ɔyɛ edwuma wɔ hɛn no mu na mbom dɛ po do hɛn mu panyin. Nna kwan kor a mubotum afa do ayɛ dɛm nye dɛ mankasa mibenya mo po do hɛn bi. Nna me nyɛnko bi a wɔfrɛ Tom so pɛ dɛ ɔyɛ biribi a ɔtse dɛmara, ntsi yɛyɛɛ dɛ yɛdze po do hɛn botu kwan akɔ wiadze mfɛndzanan nyinara. Nna mepɛ dɛ mekɛhyɛ supɔw bi a hɔ yɛ fɛw na atsew no ho a obiara nnyi hɔ do.

Menye Tom tuu kwan kɔr Arenys de Mar. Nna hɔ bɛn Barcelona, Spain. Yedur hɔ no, yɛtɔɔ po do hɛn bi a wɔfrɛ no Llygra a ne tsentsen yɛ anamɔn 31 (mita 9.4). Yɛhyɛɛ ase siesiee hɛn no mbrɛ ɔbɛyɛ a yebotum dze etu kwan wɔ po do a asɛm biara nnkesi. Nna ɔnnyɛ adze a yɛrepɛ ntsɛm edu beebi a yɛrokɔ no, ntsi yetuu engine no fii mu mbrɛ ɔbɛyɛ a yebenya beebi akora nsu pii a yɛbɔnom wɔ hɛn no mu no do. Nna yɛpɛ dɛ yetum dze hɛn no kɔ habɔ nketseaba mu, ntsi yɛtɔɔ tabon ebien bi a ne tsentsen yɛ anamɔn 16 (mita 5). Yewiee biribiara no, yɛdze hɛn enyi kyerɛɛ Seychelles, wɔ Indian Po no do. Yɛyɛɛ dɛ yɛbɛfa po a ɔda Africa anee afamu dze akɔ Cape of Good Hope a ɔwɔ South Africa. Mbrɛ ɔbɛyɛ a yɛnnkɛyew no, yɛhwɛɛ nworaba, afei so yɛdze maap, nwoma ahorow nye edwindadze afofor dzii dwuma. Osian iyi ntsi, aber biara nna yetum hu beebi pɔtsee a yeedu, na iyi yɛɛ me nwanwa paa.

Naaso annkyɛr na yehun dɛ yerunntum mmfa hɛn no nntoa akwantu no do osiandɛ ayɛ dadaw. Dɔnhwer biara, nna nsu a ɔba mu no no dodow yɛ bɛyɛ gallon esia (22 L)! Dɛ mbrɛ midzii kan kãe no ahyɛse pɛɛ no, ehum kɛse bi tui ma mobɔɔ hũ, ntsi mobɔɔ mpaa. Mfe pii nye yi nna mommbɔɔ mpaa da. Mekãa kyerɛɛ Nyankopɔn wɔ mpaabɔ no mu dɛ sɛ yeennwu a, mobɔ no anohoba dɛ mobɔhwehwɛ n’ekyir kwan. Ehum no gyaae, na midzii anohoba a mobɔe no do.

Aber a yɛwɔ po no do no, mehyɛɛ ase dɛ merekenkan Bible no. Dwen ho hwɛ dɛ ewɔ Mediterranean Po no finimfin na nam a wotu nye ntui (dolphin) etwa woho ehyia, na eto w’enyi a ihu po no dɛ ɔda hɔ yantamm; ɔyɛ ahomka dɛ! Sɛ nna odu anafua na muhu nworaba pii a ɔwɔ wimu no a, nna ɔyɛ me nwanwa, na ɔno maa megyee dzii paa dɛ Nyankopɔn wɔ hɔ na ɔdwen adasamba ho.

Yedzii adapɛn kakra wɔ po do. Ɔno ekyir no, yɛbaa habɔ a ɔwɔ Alicante, Spain no. Yedur hɔ no, yɛyɛɛ dɛ yɛbɔtɔn hɛn hɛn no na yaatɔ dza ɔyɛ papa kyɛn ɔno. Naaso nna ɔyɛ dzen dɛ yebenya obi a ɔbɔtɔ hɛn no, na ɔannyɛ me nwanwa, osiandɛ nna engine nnyi mu, owin na ɔayɛ dadaw so! Ber kor no ara so, nna ɔyɛ ber pa a mubotum dze akenkan me Bible no.

Aber a mekenkaan Bible no kɔr ekyir no, muhun dɛ ɔyɛ nwoma a akwankyerɛ a ɔwɔ mu botum aboa hɛn ma eesi hɛn yie wɔ asetsena mu. Nna nsɛm a Bible no kã fa hɛn abrabɔ a yɛbɛma no ho atsew ho no, nna no mu da hɔ na ɔkaa m’akoma paa. Ntsi nna modwen ho, siantsir a nyimpa pii a wɔdɛ wɔyɛ Christianfo a mara so meka ho no mmfa dza Bible no kã no nnyɛ edwuma.

Misii mo bo dɛ mebɛyɛ nsesa kɛse wɔ m’asetsena mu, ntsi migyaa ndubɔn nom. Nna megye dzi dɛ mbrɛ ɔtse biara, nyimpa binom wɔ hɔ a wɔdze Bible mu abrabɔ gyinapɛn a ɔkrɔn no bɔ hɔn bra; nna mepɛ dɛ mihyia hɔn. Mobɔɔ mpaa serɛɛ Nyankopɔn dɛ ɔmboa me ma munhu hɔn; sɛ mebɛkã a, iyi nye mpaa a otsĩa ebien a mobɔe.

MEYƐƐ DƐ MOBƆHWEHWƐ NOKWAR SOM

Emidze medze yɛɛ m’adwen dɛ mobɔsɔ asɔrasɔr ahorow nyinara ahwɛ na meehu nokwar som. Sɛ nna menam Alicante kurow no mu a, muhu asɔrdan ahorow pii. Naaso no mu beberee wɔ hɔ a, nna wɔayeyɛ ehonyi wɔ ho, ntsi annyɛ dzen amma me dɛ mubohu dɛ ɔnnyɛ nokwar som.

Kwesida ewiaber bi, mokɔr beebi a ɔbɛn koko bi ho. Sɛ igyina hɔ a, nna ihu habɔ no. Mowɔ hɔ no, nna merekenkan James 2:1-5. Dɛm kyerɛwsɛm no ma yehu dɛ ɔnnsɛ dɛ yɛnye ahonyafo dzi no yie kyɛn ehiafo. Aber a meresan akɔ hɛn no mu no, muhun dan bi a ɔtse dɛ asɔrdan. Nna adze a wɔakyerɛw wɔ abow no etsifĩ nye: “Kingdom Hall of Jehovah’s Witnesses” (Jehovah Adasefo Ahendzi Asa).

Mekãe wɔ me tsirmu dɛ, ‘Ma monsɔ dɛm nkorɔfo yi so nhwɛ, na monhwɛ mbrɛ wobesi agye me.’ Ntsi mobɔe wuraa Ahendzi Asa no do; nna me nan da famu, m’abɔdwe efuw sakatuu, na jeans a ɔhyɛ me no so nna wɔatsetsew. Attendant a ohyiaa me no dze me kɛtsenaa maame panyin bi ne nkyɛn. Kyerɛwsɛm a ɔkasafo no bɔbɔ biara, nna maame no boa me ma mubue. Wɔpoon nhyiamu no, enuanom dze enyigye bekyiaa me, iyi yɛɛ me nwanwa. Onua kor bi too nsa frɛɛ me dɛ membra ne fie ma yɛmbɔ Bible mu nkɔmbɔ. Naaso osiandɛ nna mennkenkaan Bible no nnwiei ntsi, mekãa kyerɛɛ no dɛ, “Sɛ meyɛ krado a mebɛkã akyerɛ wo.” Naaso mehyɛɛ ase dɛ morokɔ asafo nhyiamu ahorow no nyinara.

Adapɛn bi ekyir no, mekɛseraa onua no wɔ ne fie na ɔmaa minyaa Bible mu nsɛmbisa a nna mowɔ no ho mbuae. Dapɛn kor ekyir no, onua no maa me baag a nna ntar fɛɛfɛw ayɛ mu mã. Ɔkãa kyerɛɛ me dɛ ntar no yɛ onua bi dze, na wɔdze no ato efiadze osiandɛ ɔdze Bible mu asɛm a ɔse yɛndodɔ hɛnho na mma yenndzi akõ no yɛɛ edwuma. (Isa. 2:4; John 13:34, 35) Afei dze nna mehu dza morohwehwɛ wɔ asetsena mu no; nna dza morohwehwɛ ara nye dɛ mubohu hɔn a wɔdze dza Bible no kã fa hɛn abrabɔ a yɛbɛma no ho atsew no ho no yɛ edwuma! Afei dze, nna nnyɛ mo botae nye dɛ mobɔhwehwɛ supɔw bi a hɔ yɛ fɛw do akɛtsena, mbom dɛ mubosũa Bible no akɔ ekyir. Ntsi mesaan m’ekyir kɔr Netherlands.

MOKƆHWEHWƐƐ EDWUMA

Ɔgyee me ndaanan ana murukodu Groningen, wɔ Netherlands. Mudur hɔ no, nna ɔwɔ dɛ mepɛ edwuma yɛ dze hwɛ moho. Mokɔr kapentanyi bi n’edwuma mu, na wɔmaa me fɔɔm bi dɛ menhyehyɛ. Wɔ fɔɔm no do no wobisaa asɔr a mokɔ, na mekyerɛɛw dɛ, “Jehovah Dasefo.” Aber a edwumawura no n’enyi bɔɔ do no ara na muhun dɛ n’enyim asesa. Ɔkãa dɛ, “Ebɛtse me nka.” Naaso besi ndɛ, menntsee ne nka.

Mokɔr kapentanyi fofor bi so n’edwuma mu kebisaa dɛ obehia obi nye no ayɛ edwuma a. Obisaa me abɔdzin krataa a mowɔ nye adanse a ɔkyerɛ dɛ mayɛ kapenta edwuma pɛn. Mekãa kyerɛɛ no dɛ mesiesie po do hɛn bi a wɔdze dua ayɛ da. Anwanwasɛm nye dɛ, ɔkãa kyerɛɛ me dɛ “Ibotum ahyɛ edwuma ase ewiaber yi, naaso asɛm kor bi wɔ hɔ a ɔwɔ dɛ mekã kyerɛ wo. Memmpɛ ɔhaw biara wɔ m’edwuma mu ha, osiandɛ meyɛ Jehovah Dasefo, na medze Bible mu ngyinadonsɛm bɔ me bra.” Mohwɛɛ n’enyim dzinn, nna awɔse egu me na mekãa dɛ, “Mara so meyɛ Jehovah Dasefo!” Naaso, osiandɛ nna me tsinhwi efuw kusuww na m’abɔdwe efuw huhaa ntsi, ohun dɛ mennyɛ Jehovah Dasefo ankasa. Dɛm ntsi ɔkãa dɛ, “Nna ɔno menye wo bosũa Bible no!” Medze enyigye gyee pen. Mubohun siantsir a kapentanyi a odzi kan no ammfrɛ me da no. Ɔnye dɛ nna Jehovah pɛ dɛ me nsa ka dza morohwehwɛ no. (Ndw. 37:4) Menye onua no yɛɛ edwuma afe kor. Dɛm aber no, ɔnye me sũaa Bible no na ɔno ekyir no wonumaa me wɔ January 1974.

MENYA ASETSENA A AKOMATƆYAMU WƆ MU!

Bosoom kor ekyir no, mehyɛɛ akwampaae edwuma no ase; ɔyɛ edwuma a wɔama menya akomatɔyamu wɔ asetsena mu. Bosoom a odzi hɔ no, mutui kɔr Amsterdam kɔboaa kuw bi a wɔatsew no fofor a nna wɔkã Spanish kasa. Nna m’enyi gye ho dɛ menye nkorɔfo bosũa Bible no wɔ Spanish na Portuguese kasa mu! Wɔ May 1975 mu no, minyaa ho kwan dɛ monsom dɛ ɔkwampaaefo tsitsir.

Da kor bi, akyerɛbaa bi a ɔyɛ ɔkwampaaefo tsitsir a wɔfrɛ no Ineke baa hɛn Spanish asafo nhyiamu ase. Ɔbaa hɔ dɛ ɔdze ne Bible suanyi bi a ofi Bolivia ribekyia hɛn. Menye Ineke yɛɛ adwen dɛ yebohu hɛnho yie, ntsi nna ɔyɛ a yɛkyerɛw hɛnho nkrataa. Annkyɛr na yebohun dɛ hɛn nyina hɛn botae yɛ kor. Yɛwaree wɔ afe 1976 na yɛkɔr do somee dɛ akwampaaefo etsitsir kesii dɛ wɔtoo nsa frɛɛ hɛn dɛ yɛnkɔ Gilead wɔ afe 1982. Nna yɛka adzesua kuw a otsĩa 73 no ho. Yewiee skuul no, wɔdze hɛn kɔr Africa Boka afamu. Hɛn enyi gyee, osiandɛ nna yɛnnhwɛ kwan koraa. Yɛdze mfe enum somee wɔ Mombasa, Kenya! Afe 1987 no, wɔdze hɛn kɔr Tanzania. Dɛm aber no, nna woeyi nsa a ɔda hɛn edwuma no do no. Yɛsomee wɔ hɔ mfe 26 ansaana yɛresan aba Kenya.

Aber a menye me yer wɔ Africa Boka afamu no, yɛboaa afofor ma wosũaa nokwasɛm a ɔwɔ Bible mu no na iyi maa hɛn enyi gyee papaapa

Nyimpa ahobrɛadzefo a yɛaboa hɔn ma woesũa Bible no ama yeenya akomatɔyamu wɔ asetsena mu. Dɛ nhwɛdo no, me Bible suanyi a odzi kan wɔ Mombasa no, nna ɔyɛ ɔbarimba bi a mihyiaa no aber a nna mereyɛ bagua mu adasedzi. Memaa no magazine ebien, nna obisaa me dɛ, “Sɛ mekenkan wie a, ebɛnadze na mebɛyɛ?” Dapɛn a odzi hɔ no ara na yɛhyɛɛ ase dɛ yerusũa You Can Live Forever in Paradise on Earth nwoma no. Nna mbrɛana woeyi no edzi wɔ Swahili kasa mu. Afe kor ekyir no wonumaa no, na ɔbɛyɛɛ daa kwampaaefo. Ofitsi dɛm aber no, ɔnye ne yer aboa nkorɔfo bɛyɛ 100 ma woehyira hɔnho do ama Jehovah na woenuma hɔn.

Menye me yer Ineke ehu mbrɛ Jehovah hyira no nkorɔfo ma wonya asetsena a akomatɔyamu wɔ mu

Aber a odzi kan a muhun asetsena ne tsirmpɔw no, metsee nka dɛ guadzinyi kwantunyi no a okohun ahondzepa kor bi na ɔyɛɛ dza obotum biara dɛ ne nsa bɛka no. (Matt. 13:45, 46) Nna mepɛ dɛ medze me mber boa afofor ma hɔn so wobohu asetsena ne tsirmpɔw ankasa. Menye me yer dze hɛn enyi ehu mbrɛ Jehovah hyira no nkorɔfo ma wonya asetsena a akomatɔyamu wɔ mu.