Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Ana Inyim?

Ana Inyim?

Aso Mordecai yɛ obi a ɔtsenaa ase ankasa?

MORDECAI yɛ Jewnyi ɔbarimba bi a Esther nwoma no ka noho asɛm. Odzi dwuma tsitsir bi wɔ Esther nwoma no mu. Nna ɔwɔ ndɔmmumfa mu na ɔyɛ edwuma wɔ Persia ahemfie. Iyi kɔr do wɔ 500 A.H.B. n’ekyir pɛɛ, ‘wɔ Ɔhen Ahasuerus n’aber do.’ (Ndɛ nyimpa pii ka dɛ dɛm ɔhen yi nye Xerxes I no.) Nkorɔfo bi bɔɔ pɔw dɛ woboku ɔhen no. Aber a Mordecai tsee no, okotuee nkorɔfo no hɔn tun ma ntsi pɔw a wɔbɔe no ammba mu. Dza Mordecai yɛe no yɛɛ ɔhen no dɛw paa, dɛm ntsi ɔhyɛɛ no enyimnyam ma obiara hunii. Nna Haman kyir Mordecai nye Jewfo no kɔkɔɔkɔ. Aber a owui no, ɔhen no yɛɛ Mordecai ɔsoafo panyin. Hokwan a Mordecai nyae yi maa otumii hyɛɛ mbra bi. Dɛm mbra no amma wɔanntɔr Jewfo a nna wɔwɔ Persia Ahenman no mu no ase.​—Esther 1:1; 2:5, 21-23; 8:1, 2; 9:16.

Nna abakɔsɛm akyerɛwfo bi aka dɛ Esther nwoma no yɛ anansesɛm, na Mordecai nnyɛ obi a ɔtsenaa ase ankasa. Naaso wɔ 1941 no, hɔn a wotutu famu hwehwɛ tsetse ndzɛmba mu no hun biribi. Obotum aba dɛ dza wohunii no yɛ dase a ɔfoa dza Bible no ka fa Mordecai ho no do. Ebɛnadze na wohunii?

Hɔn a wɔyɛɛ nhwehwɛmu no hun dɛ Persia cuneiform nkyerɛwee bi ka ɔbarimba bi a wɔfrɛ no Marduka (Borɔfo mu no, wɔfrɛ no Mordecai) ho asɛm. Nna Mordecai yɛ edwuma wɔ Shushan. Obotum aba dɛ nna ɔno na ɔhwɛ sikasɛm do. Aber a wohun cuneiform nkyerɛwee no, ɔbemfo bi a wɔfrɛ no Arthur Ungnad a onyim apaamu hɔ abakɔsɛm no kaa dɛ, iyi nye “aber a odzi kan a wɔabɔ Mordecai ne dzin wɔ nwoma bi a onnyi Bible mu.”

Ofi ber a Ungnad dze no nhwehwɛmu no bɔtoo gua no, abemfo binom abɔ mbɔdzen akyerɛ Persia cuneiform nkyerɛwee mpempem pii ase. Iyi mu bi nye abopon bi a wohunii wɔ Persepolis kurow a asɛɛ no mu no. Wohun dɛm abopon yi wɔ beebi a nkyɛ nkan no ɔyɛ Adzekorabea a ɔbɛn kurow no n’afasu ho. Wɔkyerɛɛw nsɛm a ɔwɔ abopon no do aber a nna Xerxes I yɛ ɔhen no. Elam kasa na wɔdze kyerɛwee, na edzin a ɔwɔ do no, beberee no ara wɔ Esther nwoma no mu. a

Mbrɛ wosi kyerɛw Mordecai (Marduka) wɔ Persia cuneiform nkyerɛwee mu

Persepolis abopon pii ka Marduka ho asɛm. Wɔkyerɛ dɛ nna ɔyɛ ɔkyerɛwfo ma ɔhen no wɔ Shushan ahemfie hɔ aber a Xerxes I dzi adze no. Abopon no mu kor ka Marduka no ho asɛm dɛ nna ɔkyerɛ nsɛm ase. Dɛm asɛm yi nye dza Bible no ka fa Mordecai ho no hyia pɛpɛɛpɛ. Nna Mordecai yɛ ɔbarimba a ɔsom dɛ Ɔhen Ahasuerus (Xerxes I) n’akowaa. Annyɛ yie koraa no, nna ɔtse kasa ebien. Nna ɔtaa tsena ɔhen no no kuropon no ano wɔ Shushan ahemfie hɔ. (Esther 2:19, 21; 3:3) Nna kuropon no yɛ dan kɛse bi a hɔn a wɔyɛ edwuma wɔ ahemfie hɔ no yɛ edwuma.

Sɛ yɛhwɛ nsɛm a abopon ahorow no ka fa Marduka ho nye dza Bible no ka fa Mordecai ho no a, odzi nsɛ ma ɔyɛ nwanwa paa. Marduka na Mordecai nyina tsenaa ase wɔ ber kor mu. Nna bea kor no ara na hɔn nyina tse. Afei so, nna hɔn beenu nyina yɛ edwuma ma ɔhen no wɔ beebi kor. Iyi nyina ma yehu dɛ Marduka a abopon ahorow no ka noho asɛm no na Mordecai a Esther nwoma no so ka noho asɛm no botum ayɛ nyimpa kor no ara.

a Afe 1992 mu no, Professor Edwin M. Yamauchi kyerɛɛw asɛm bi. Dzin du bi wɔ n’asɛm no mu a opue wɔ Persepolis abopon no do. Dɛm dzin du yi so pue wɔ Esther nwoma no mu.