Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 46

Dza Jehovah Yɛ Dze Boa Hɛn Ma Yɛdze Enyigye Gyina Ɔhaw Ano

Dza Jehovah Yɛ Dze Boa Hɛn Ma Yɛdze Enyigye Gyina Ɔhaw Ano

‘Jehovah dze abotar rotweɔn, ama ɔaayɛ adom ama hom, dɛm ntsi na ɔbɛma no ho do dze eehu hom mbɔbɔr.’​—ISA. 30:18.

NDWOM 3 Hɛn Ahoɔdzen, Hɛn Enyidado Nye Hɛn Ahotodo

DZA YERUBOSUSU HO a

1-2. (a) Ebɛn nsɛmbisa na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu? (b) Ebɛnadze na ɔma yehu dɛ Jehovah pɛ paa dɛ ɔboa hɛn?

 JEHOVAH botum aboa hɛn ma yeegyina nsɛndzendzen a yehyia wɔ hɛn asetsena mu no ano na yɛdze enyigye aakɔ do asom no. Ebɛn akwan na ɔfa do yɛ dɛm? Yebesi dɛn enya mboa a Jehovah dze ma hɛn no do mfaso kɛse? Yebosusu dɛm nsɛmbisa yi ho wɔ adzesua yi mu. Naaso, ma yendzi kan nhwɛ dɛm asɛmbisa yi: Ana Jehovah pɛ paa dɛ ɔboa hɛn?

2 Asɛm bi a ɔsomafo Paul dze dzii dwuma wɔ ne krataa a ɔkyerɛwee kɛmaa Hebrewfo no mu no bɔboa hɛn ma yeenya mbuae no. Paul kaa dɛ: ‘Jehovah nye mo boafo; murunnsuro. Nyimpa botum ayɛ me dɛn?’ (Heb. 13:6) Bible ho nwoma ahorow bi ka dɛ kasafua “boafo” a ɔsomafo Paul dze dzii dwuma wɔ ha no, ɔkyerɛ obi a noho per no dɛ ɔbɔboa obi fofor a orusu hwehwɛ mboa. Ɔwodze twa ho mfonyin na hwɛ dɛ Jehovah noho reper no anaa ɔdze mbirika dɛ ɔrokɔboa obi a ɔwɔ ahohia mu. Dza yɛaka ho asɛm yi ma yehu dɛ Jehovah pɛ paa dɛ ɔboa hɛn. Anaa ɔnntse dɛm? Jehovah wɔ hɛn afa yi ara dze, yebotum dze enyigye egyina nsɔhwɛ a yehyia no ano.

3. Ebɛn ndzɛmba ebiasa na Jehovah yɛ dze boa hɛn ma yetum dze enyigye gyina nsɔhwɛ a yehyia no ano?

3 Ndzɛmba a Jehovah yɛ dze boa hɛn ma yetum dze enyigye gyina nsɔhwɛ ano no, bi nye dɛn? Isaiah nwoma no bɔboa hɛn ma yeenya asɛmbisa yi ho mbuae. Ebɛnadze ntsi na yɛreka dɛm? Osiandɛ nkɔm a Jehovah maa Isaiah hyɛe no, no mu piinara fa Nyankopɔn n’asomfo a wɔwɔ hɔ ndɛ no ho. Afei so, Isaiah nwoma no taa ka Jehovah ho asɛm wɔ kwan bi do a ɔnnyɛ dzen dɛ yɛbɛtse ase. Ɔwodze, ma yɛmfa Isaiah tsir 30 nyɛ nhwɛdo. Dɛm tsir no mu no, Isaiah yɛɛ mfatoho kamakama bi a ɔfa ndzɛmba a Jehovah yɛ dze boa no nkorɔfo ho. Ndzɛmba a Jehovah yɛ dze boa hɛn no bi nye dɛ (1) ɔkyɛn n’aso tsie hɛn mpaabɔ na ɔma ho mbuae, (2) ɔma hɛn akwankyerɛ, na (3) ɔma hɛn ndzɛmba pa ndɛ na daakye so ɔbɛyɛ dɛmara ama hɛn. Yebosusu ndzɛmba ebiasa a Jehovah yɛ dze boa hɛn yi ho.

JEHOVAH TSIE HƐN MPAABƆ

4. (a) Ebɛn asɛm na Jehovah kae faa Jewfo a nna wɔwɔ Isaiah n’aber do no ho, na ebɛnadze na ɔmaa kwan ma ɔtoo hɔn? (b) Ebɛn enyidado na Jehovah maa hɔn a wodzii no nokwar no nyae? (Isaiah 30:18, 19)

4 Isaiah tsir 30 n’ahyɛse hɔ pɛɛ no, Jehovah kaa Jewfo no ho asɛm dɛ wɔyɛ ‘mba etuatsewfo a wɔdze bɔn ka bɔn ho.’ Ɔsanee kaa dɛ: ‘Wɔyɛ ɔman etuatsewfo a wɔmmpɛ dɛ wotsie Jehovah ne mbra.’ (Isa. 30:1, 9) Jewfo no enntsie Jehovah, ntsi Isaiah kaa dɛ Jehovah bɛma kwan ma woeehu amandze. (Isa. 30:5, 17; Jer. 25:8-11) Ampaara so Babylonfo no bɛfaa hɔn ndɔmmum na iyi maa asɛm no baa mu. Naaso, enyigyesɛm nye dɛ nna Jewfo no bi dzi Jehovah nokwar, ntsi Isaiah kaa awerɛkyekyesɛm bi kyerɛɛ hɔn na ɔno maa wonyaa enyidado. Ɔkaa kyerɛɛ hɔn dɛ da kor da kor Jehovah bɛma wɔasan akɔ hɔn kurow mu. (Kenkan Isaiah 30:18, 19.) Dɛm pɛpɛɛpɛ so na osii. Jehovah gyee hɔn fii Babylonfo no nsamu. Naaso nna nnyɛ amonmu hɔ ara na Jehovah bɛyɛ dɛm. Isaiah kaa dɛ, ‘Jehovah dze abotar rotweɔn, ama ɔaayɛ adom ama hom.’ Iyi kyerɛ dɛ nna mfe bi botwa mu ana Jehovah aagye Jewfo a wodzi no nokwar no. Na ampaara so, aber a wɔfaa Israelfo no ndɔmmum kɔr Babylon no, mfe 70 ekyir ansaana hɔn a wɔkɔree no mu bi resan akɔ Jerusalem. (Isa. 10:21; Jer. 29:10) Aber a Israelfo no wɔ nkowaasom mu no, nna wodzi awerɛhow, naaso aber a wɔsanee kɔr hɔn kurow mu no, hɔn enyi gyee paa.

5. Ebɛn awerɛhyɛmu na Isaiah 30:19 ma yenya?

5 Ndɛ so asɛm a Isaiah kae no kyekye hɛn werɛ. Ɔkaa dɛ: ‘Sɛ ema wo ndze do su frɛ no a, ɔbɛyɛ wo adom ara ampa.’ (Isa. 30:19) Asɛm yi ma yenya awerɛhyɛmu dɛ, sɛ yɛma hɛn ndze do su frɛ Jehovah a, ɔbɛkyɛn n’aso etsie hɛn na ɔaayɛ hɛn ebisadze no ama hɛn ntsɛmara. Isaiah dze kaa ho dɛ: ‘Sɛ ɔtse ara a, ɔbɛgye wo do.’ Dɛm asɛm yi kyekye hɛn werɛ na ɔma yehu dɛ hɛn Egya Jehovah pɛ paa dɛ ɔboa hɔn a wosu frɛ no no. Sɛ yɛma dɛm asɛm yi tsena hɛn adwen mu a, ɔbɛma yɛdze enyigye egyina nsɔhwɛ ano.

6. Ebɛn kwan do na nsɛm a Isaiah kae no ma yehu dɛ Jehovah tsie no somfo biara ne mpaabɔ?

6 Ebɛnadze bio na kyerɛwsɛm yi ma yehu fa mpaa a yɛbɔ no ho? Ɔno nye dɛ Jehovah kyɛn n’aso tsie hɛn mu biara ne mpaabɔ. Ebɛnadze ntsi na yebotum aka dɛm? Ansaana Isaiah rebɛka asɛm a ɔwɔ nyiyimu 19 no, ɔdze kasafua “hom” a ɔkyerɛ dodow kabea na ɔdze dzii dwuma. Ɔyɛɛ dɛm osiandɛ nna ɔreka Jehovah no nkorɔfo nyina ho asɛm. Naaso wɔ nyiyimu 19 no mu no, ɔdze nkasafua “ɔwo” na “wo” a ɔkyerɛ ankonam kabea na ɔdze dzii dwuma. Siantsir a ɔyɛɛ dɛm nye dɛ, dɛm aber yi dze, nna ɔrekasa akyerɛ ankorankor. Isaiah kaa dɛ: “Ɔwo innkosu ara bio”; ‘ɔbɛyɛ wo adom ara ampa’; “Ɔbɛgye wo do.” Jehovah yɛ hɛn Egya na ɔdɔ hɛn, dɛm ntsi sɛ ne ba bi n’abaw mu bu a, ɔrennka nnkyerɛ no dɛ, “Ɔsɛ dɛ ekeka woho dɛ wo nua osimesi.” Mbom ohu dɛ ɔsor mbrɛ hɛn mu biara tse, na obua hɛn mu biara ne mpaabɔ.​—Ndw. 116:1; Isa. 57:15.

Aber a Isaiah kaa dɛ: “Mma hom mma [Jehovah] ahomgye” no, nna ɔrepɛ akyerɛ dɛn? (Hwɛ nkyekyɛmu 7)

7. Ebɛn nsɛm na Isaiah na Jesus nyina kae a ɔma yehu dɛ no ho hia dɛ yɛkɔ do bɔ Jehovah mpaa?

7 Sɛ yerihyia ɔhaw bi na yɛka ho asɛm kyerɛ Jehovah a, adze a obedzi kan ayɛ nye dɛ ɔbɛma hɛn ahoɔdzen ma yɛdze egyina ɔhaw no ano. Sɛ ɔba no dɛ ɔhaw no emmfi hɔ dɛ mbrɛ yɛhwɛ kwan no a, bi a no ho behia dɛ yɛkɔ do ara serɛ Jehovah dɛ ɔmma hɛn ahoɔdzen a yɛdze begyina ano. Jehovah pɛ dɛ yɛkɔ do bɔ no mpaa. Asɛm a Isaiah kae no ma yehu dɛ iyi yɛ nokwar. Ɔkaa dɛ: “Mma hom mma [Jehovah] ahomgye.” (Isa. 62:7) Dɛm asɛm no kyerɛ dɛn? Ɔkyerɛ dɛ ɔsɛ dɛ yɛkɔ do bɔ Jehovah mpaa anaa yɛbɔ mpaa no ntoatoado ma kwan bi do no ɔkɛyɛ dɛ yɛmmpɛ dɛ ɔbɛgye n’ahom koraa. Asɛm a Isaiah kae yi ma yɛkaa mfatoho bi a Jesus yɛe faa mpaabɔ ho wɔ Luke 11:8-10, 13. Jesus kaa dɛ yɛnyer hɛnho mbɔ Jehovah mpaa na ‘yɛnkɔ do mbisa’ no hɔ sunsum krɔnkrɔn. Yebotum so abɔ Jehovah mpaa dɛ ɔnkyerɛ hɛn kwan ma yentum nsisi gyinae pa.

JEHOVAH MA HƐN AKWANKYERƐ

8. Ebɛn kwan do na Isaiah 30:20, 21 baa mu wɔ Jewfo no hɔn aber do?

8 Kenkan Isaiah 30:20, 21. Babylon nsordaafo botwaa Jerusalem ho hyiae afe kor na fa, na iyi maa amamfo no ho kyeer hɔn paa. Naaso wɔ nyiyimu 20 nye 21 no mu, Jehovah hyɛɛ Jewfo no bɔ dɛ, sɛ wonu hɔnho na wɔsesa hɔn abrabɔ a ɔbɛgye hɔn. Isaiah kaa dɛ Jehovah yɛ hɔn ‘Kyerɛkyerɛfo Kunyin,’ na ɔmaa wohun dɛ Jehovah bɛkyerɛ hɔn kwan pa a ɔwɔ dɛ wɔfa do som no. Dɛm asɛm yi baa mu aber a Jehovah gyee Jewfo no fii Babylonfo no nsamu no. Ndzɛmba a Jehovah yɛe maa Jewfo no nyinara kyerɛe dɛ ɔyɛ Kyerɛkyerɛfo Kunyin, na ɔkyerɛɛ hɔn kwan ma wotumii soom no nokwar mu bio. Ndɛ, hɛn so ɔyɛ hɛn dɛw dɛ Jehovah yɛ hɛn Kyerɛkyerɛfo Kunyin.

9. Ndɛ, yesi dɛn nya nkyerɛkyerɛ fi Jehovah hɔ?

9 Dɛm kyerɛwnsɛm yi mu no, Isaiah kaa dɛ yɛtse dɛ esuafo a Jehovah afa akwan ebien do rekyerɛ hɛn adze. Odzi kan, Isaiah kaa dɛ, edze ‘w’enyiwa bohu wo Kyerɛkyerɛfo Kunyin no.’ Dɛm mfatoho yi mu no, Isaiah kaa dɛ Kyerɛkyerɛfo no gyina n’esuafo no hɔn enyim. Ɔyɛ hɛn dɛw paa dɛ Nyankopɔn na ɔrekyerɛ hɛn adze ndɛ. Ebɛn kwan na Jehovah fa do kyerɛkyerɛ hɛn? Ɔnam n’ahyehyɛdze no do na ɔyɛ dɛm. Yɛda Jehovah ase paa dɛ ɔma yenya nkyerɛkyerɛ a no mu da hɔ fi n’ahyehyɛdze no hɔ! Sɛ yɛkɔ asafo nhyiamu nye ehyiadzi ahorow ase a wɔkyerɛkyerɛ hɛn. Afei so, Jehovah n’ahyehyɛdze no nam asafo nwoma, JW Broadcasting® dwumadzi no nye ndzɛmba afofor do kyerɛkyerɛ hɛn. Dɛm nkyerɛkyerɛ yi boa hɛn ma yetum dze enyigye gyina nsɔhwɛ a yehyia no ano.

10. Ndɛ, ebɛn kwan do na yɛtse Nyankopɔn ne ndze wɔ ‘hɛn ekyir’?

10 Isaiah kaa kwan fofor so a Jehovah fa do kyerɛkyerɛ hɛn no ho asɛm dɛ: “W’asowa bɛtse w’ekyir asɛm.” Dɛm ɔfa yi dze, nkɔnhyɛnyi Isaiah kaa Jehovah ho asɛm dɛ ɔtse dɛ kyerɛkyerɛfo bi a odzi n’esuafo hɔn ekyir na ɔrekyerɛ hɔn beebi a wɔmfa. Ndɛ hɛn so yɛtse Nyankopɔn ne ndze wɔ hɛn ekyir. Ebɛn kwan do? Wɔkyerɛɛw Bible no, nna wɔnnwoo hɛn mu biara. Dɛm aber no wɔ hɛn ekyir koraa. Ntsi kwan bi do no, sɛ yɛrekenkan Bible no a, ɔtse dɛ mbrɛ Nyankopɔn gyina hɛn ekyir na ɔnye hɛn rekasa.​—Isa. 51:4.

11. Sɛ yebotum akɔ do dze enyigye asom Jehovah a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ, na ebɛnadze ntsi a?

11 Akwankyerɛ a Jehovah nam n’ahyehyɛdze nye n’Asɛm no do dze ma hɛn no, yebesi dɛn enya do mfaso kɛse? Hyɛ no nsew dɛ Isaiah kaa ndzɛmba ebien ho asɛm. Odzi kan no, ɔkaa dɛ “ɔkwan no nye yi.” Afei, ɔdze kaa ho dɛ, “hom nnantsew mu.” (Isa. 30:21) Sɛ yehu “ɔkwan no” a oye, naaso ɔno ara nndɔɔ so, ɔsɛ dɛ ‘yɛnantsew mu.’ Jehovah n’Asɛm no nye nkyerɛkyerɛmu a ahyehyɛdze no dze ma hɛn wɔ ho no ma yehu dza Jehovah hwehwɛ fi hɛn hɔ. Afei so ɔma yehu kwan a yɛbɛfa do dze dza yesua no ayɛ edwuma. Sɛ yebotum akɔ do dze enyigye asom Jehovah a, ɔsɛ dɛ yesua Bible no na yɛdze dza yesua no bɔ hɛn bra. Sɛ yɛyɛ dɛm a, Jehovah so behyira hɛn paa.

JEHOVAH HYIRA HƐN

12. Dɛ mbrɛ Isaiah 30:23-26 ma yehu no, ebɛn kwan do na Jehovah hyiraa no nkorɔfo?

12 Kenkan Isaiah 30:23-26. Aber a Jewfo no fii nkowaasom mu wɔ Babylon na wɔsanee kɔr Israel no, ebɛn kwan do na dɛm nkɔnhyɛ yi nyaa ne mbamu wɔ hɔn do? Jehovah maa hɔn ndzɛmba pii a nna ɔbɛma wɔatsena nkwa mu nye dza ɔbɛma wɔakɔ do asom no. Ɔmaa hɔn edziban pii. Naaso ɔmaa hɔn biribi a no ho hia koraa kyɛn edziban. Ɔmaa hɔn nsa kaa ndzɛmba pii a ɔbɛma woetum atwe abɛn no na wɔaasom no wɔ kwan pa do bio. Ndzɛmba a nna obotum aboa hɔn ma wɔaasom Nyankopɔn a hɔn nsa kae no, nna hɔn nsa nnkaa bi dɛm da. Nyiyimu 26 no ma yehu dɛ Jehovah maa nokwar kan hyerɛɛn kɛse, kyerɛ dɛ, ɔboaa no nkorɔfo no ma wɔtsee n’Asɛm no ase yie. (Isa. 60:2) Jehovah hyiraa no nkorɔfo no ma wonyaa “akoma mu enyigye,” ntsi wotumii kɔr do dze nsi nye enyigye soom no.​—Isa. 65:14.

13. Nkɔnhyɛ a nna ɔfa nokwar som a wɔbɛsan dze esi hɔ ho no, ebɛn kwan do na wɔaba mu wɔ hɛn aber yi do?

13 Nkɔnhyɛ a nna ɔfa nokwar som a wɔbɛsan dze esi hɔ bio ho no, aso ɔfa hɛnho ndɛ? Nyew, ɔfa hɛnho paa! Ebɛnadze ntsi na yɛreka dɛm? Ofi afe 1919 H.B. no, nyimpa ɔpepem pii na wɔatwe hɔnho efi Babylon Kɛse a ɔyɛ wiadze nyina ator som ahenman no ho. Beebi a wɔdze hɔn aba no, ɔyɛ papa koraa kyɛn Anohoba Asaase no a Israelfo no kɔr do no. Wɔdze hɔn aba sunsum afamu paradise bi mu. (Isa. 51:3; 66:8) Ebɛnadze nye dɛm sunsum afamu paradise no?

14. Sɛ wɔka sunsum afamu paradise a, ɔkyerɛ dɛn, na woananom na wɔtse hɔ ndɛ? (Hwɛ Nsɛm Bi A Wɔakyerɛkyerɛ Mu.)

14 Ofi 1919 H.B. no, hɔn a wɔasera hɔn no akɔ do dze enyigye atsena sunsum afamu paradise. b Mber bi ekyir no, hɔn a wɔwɔ enyidado dɛ wɔbɛtsena asaase do, kyerɛ, ‘nguan fofor no’ so kɛkaa hɔnho wɔ sunsum afamu paradise hɔ, na Jehovah ehyira hɔn pii.​—John 10:16; Isa. 25:6; 65:13.

15. Henfa na sunsum afamu paradise no wɔ?

15 Ndɛ, henfa na sunsum afamu paradise no wɔ? Jehovah n’asomfo wɔ wiadze yi mu beebiara. Dɛm ntsi sunsum afamu paradise a wɔwɔ mu no so wɔ wiadze yi mu beebiara. Iyi ntsi, ndɛ ɔmmfa ho beebiara a yɛtse wɔ wiadze yi mu no, sɛ yɛkɔ do dze hɛn ndzeyɛɛ na hɛn kasaa kyerɛ dɛ yɛtaa nokwar som ekyir a, ɔkyerɛ dɛ yɛwɔ sunsum afamu paradise no mu.

Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ hɛn mu biara yɛ ama hɛn sunsum afamu paradise no aakɔ do ayɛ fɛw? (Hwɛ nkyekyɛmu 16-17)

16. Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ ama hɛn sunsum afamu paradise no aakɔ do ayɛ fɛw?

16 Sɛ yebotum akɔ do atsena sunsum afamu paradise no mu a, ɔsɛ dɛ yɛyɛ ndzɛmba ahorow bi. Bi nye dɛ ɔsɛ dɛ yɛma hɛn enyi sɔ hokwan a yɛwɔ dɛ yɛka wiadze nyina enuayɛkuw no ho no. Yebesi dɛn ayɛ dɛm? Adze kor a obotum aboa hɛn nye dɛ ɔnnsɛ dɛ yɛdze hɛn adwen si hɛn nuanom a yɛnye hɔn som no hɔn sintɔ do, mbom ɔsɛ dɛ yɛdze si suban pa a wɔwɔ no do. (John 17:20, 21) Ebɛnadze ntsi na no ho hia dɛ yɛyɛ dɛm? Hom mma yɛnhwɛ dɛm mfatoho yi. Sɛ ekɔ mbea ahorow bi a, ibohu ndua asorɔtow pii a ɔka bɔ mu ma bea no yɛ fɛw. Dɛmara na sunsum afamu paradise no so tse. Sɛ yɛkɔ asafo ahorow no mu a, yebohu enuanom pii a sɛ yɛbɛka a, wɔtse dɛ ndua no. (Isa. 44:4; 61:3) Sɛ yegyina ekyir na yɛhwɛ ndua no a, yebohu dɛ wɔaboa ano ma wɔayɛ fɛw. Naaso sɛ yɛbɛn ho a, yebohu dɛ ndua no bi wɔ hɔ a, ndzɛmba kor anaa ebien bi nnkɔ yie wɔ ho. Dɛ mbrɛ ndua no abɔ mu ma bea no yɛ fɛw no na ɔsɛ dɛ yɛdze hɛn adwen si do na nnyɛ ndzɛmba a ɔnnkɔ yie wɔ ho no. Ɔnnsɛ dɛ yɛma hɛn sintɔ anaa hɛn nuanom no hɔn sintɔ sɛɛ koryɛ a ɔma hɛn wiadze nyina enuayɛkuw no yɛ fɛw no.

17. Ebɛnadze na hɛn mu biara botum ayɛ ama asomdwee aakɔ do atsena asafo no mu?

17 Ebɛnadze na hɛn mu biara botum ayɛ ama asomdwee aakɔ do atsena asafo no mu? Ɔsɛ dɛ yɛyɛ nkorɔfo a yɛpɛ asomdwee. (Matt. 5:9; Rom. 12:18) Sɛ akasakasa ba yɛnye hɛn nuanom ntamu a, ɔsɛ dɛ yesiesie no ntsɛmara. Sɛ yɛyɛ dɛm a, nna yɛrema hɛn sunsum afamu paradise no ayɛ fɛw. Ɔsɛ dɛ yɛkaa dɛ obiara a ɔrosom Jehovah nokwar mu wɔ sunsum afamu paradise no mu no, Jehovah na ɔatwe no. (John 6:44) Jehovah n’asomfo nyina som bo ma no paa. Dɛm ntsi sɛ ohu dɛ yɛreyɛ dza yebotum biara dɛ yɛbɛma asomdwee na koryɛ a ɔwɔ hɛn ntamu no atsena hɔ a, n’enyi gye paa!​—Isa. 26:3; Hag. 2:7.

18. Ebɛn ndzɛmba na ɔsɛ dɛ yɛdwendwen ho, na ebɛnadze ntsi a?

18 Ndzɛmba pa a Jehovah dze ma n’asomfo no, yebesi dɛn enya do mfaso kɛse? Ɔsɛ dɛ yɛgye ber dwendwen dza yesua fi Bible nye asafo nwoma mu no ho yie. Sɛ yesua adze na yɛdwendwen ho a, ɔbɔboa hɛn ma yeenya suban pa, na iyi bɛma yɛada “onuadɔ” edzi na ‘yaadodɔ hɛnho’ wɔ asafo no mu. (Rom. 12:10) Sɛ yɛdwendwen ndzɛmba pa a Jehovah dze ma hɛn ndɛ no ho a, ɔbɛma yɛahyɛ yɛnye no ntamu ebusuabɔ no mu dzen. Afei so, sɛ yɛdwendwen ndzɛmba pa a Jehovah bɛyɛ ama hɛn daakye no ho a, ɔbɛma enyidado a yɛwɔ dɛ yɛbɔsom no afebɔɔ no ada hɛn akoma do paa. Sɛ yɛyɛ dɛm ndzɛmba yi a, ɔbɔboa hɛn ma yɛdze enyigye aakɔ do asom Jehovah ndɛ.

YEESI HƐN BO DƐ YƐDZE ABOTAR BƆTWEƆN JEHOVAH

19. (a) Dɛ mbrɛ Isaiah 30:18 kyerɛ no, ebɛn awerɛhyɛmu na ɔsɛ dɛ yenya? (b) Ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yeetum dze enyigye akɔ do asom Jehovah?

19 Sɛ Jehovah resɛɛ wiadze bɔn yi a, ‘ɔbɛma no ho do’ na ɔaagye no nkorɔfo nkwa. (Isa. 30:18) Yɛgye dzi paa dɛ Jehovah yɛ ‘atsɛntsenenee Nyankopɔn.’ Ntsi sɛ da a ɔdze bɛsɛɛ Satan no wiadze bɔn yi du a, ɔremma da kor mpo mmbɛda do. (Isa. 25:9) Ɔsɛ dɛ yenya abotar na yɛnye Jehovah tweɔn kesi dɛ ɔbɛgye hɛn nkwa. Naaso seseiara a dɛm aber no mmbae yi, yeesi hɛn bo dɛ yɛbɛma hɛn enyi asɔ hokwan a yɛwɔ dɛ yɛbɔ Jehovah mpaa no. Bio so yebosua n’Asɛm no na yɛdze ayɛ edwuma. Afei so, yɛbɔdwendwen ndzɛmba pa a Jehovah yɛ ma hɛn nye dza ɔbɛyɛ ama hɛn daakye no ho. Sɛ yɛyɛ dɛm a, Jehovah bɔboa hɛn ma yɛdze enyigye akɔ do asom no.

NDWOM 142 Hom Mma Yensuo Hɛn Enyidado Mu Dzen

a Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ akwan ebiasa a Jehovah fa do boa n’asomfo ma wɔdze enyigye gyina nsɛndzendzen ano. Yebosusu Isaiah tsir 30 no ho na ɔbɔboa hɛn ma yeehu akwan a Jehovah fa do yɛ dɛm no. Aber a yɛreyɛ dɛm no, yebohu dɛ no ho hia paa dɛ yɛbɔ Jehovah mpaa, yesua n’Asɛm no na yɛdwendwen ndzɛmba pa a ɔyɛ ma hɛn nye dza ɔbɛyɛ ama hɛn daakye no ho.

b NSƐM BI A WƆAKYERƐKYERƐ MU: Sɛ yɛdze koryɛ bɔ mu som Jehovah nokwar mu a, ɔkyerɛ dɛ yɛwɔ “sunsum afamu paradise.” Sunsum afamu paradise yi mu no, Nyankopɔn ne nkyerɛkyerɛ a ɔyɛ nokwar ebu do. Ɔno da nkyɛn a, yɛwɔ edwuma pii yɛ wɔ Ahendzi no ho asɛmpa a yɛka no mu, na dɛm edwuma no ma hɛn akoma tɔ hɛn yamu. Afei so, yɛnye Jehovah ntamu yɛ kama na yɛnye hɛn nuanom nyina so tse asomdwee mu. Dɛm enuanom yi boa hɛn ma yɛdze enyigye gyina nsɔhwɛ a yehyia no ano. Sɛ yɛhyɛ ase som Jehovah wɔ kwan a ɔpɛ do na yɛyɛ dza yebotum biara suasua no a, nna ɔkyerɛ dɛ yɛaba sunsum afamu paradise no mu.