Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 47

Mma Mma Biribiara Nntwe Wo Mmfi Jehovah Ho

Mma Mma Biribiara Nntwe Wo Mmfi Jehovah Ho

‘Ɔwo Jehovah na medze mo werɛ ahyɛ wo mu.’​—NDW. 31:14.

NDWOM 122 Hom Ntsintsim, Mma Hom Nnhinhim!

DZA YERUBOSUSU HO a

1. Yɛyɛ dɛn hu dɛ Jehovah pɛ dɛ ɔtwe bɛn hɛn?

 JEHOVAH ka kyerɛ hɛn dɛ yɛntwe mbɛn no. (Jas. 4:8) Ɔpɛ dɛ ɔyɛ hɛn Nyankopɔn, hɛn Egya nye hɛn Nyɛnko. Otsie hɛn mpaabɔ na ɔboa hɛn ma yegyina nsɔhwɛ a yehyia no ano. Afei so, ɔnam n’ahyehyɛdze no do kyerɛkyerɛ hɛn na ɔbɔ hɛnho ban so. Naaso ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ ama yeetum abɛn Jehovah?

2. Yebesi dɛn atwe abɛn Jehovah?

2 Sɛ yɛbɔ Jehovah mpaa na yɛkenkan Bible no dwendwen ho a, yebotum abɛn no. Sɛ yɛyɛ dɛm a, ɔdɔ na enyisɔ a yɛwɔ ma no no bɛyɛ kɛse. Afei so obekenyan hɛn ma yaayɛ setsie ama no na yɛdze ayɛyi a ɔsɛ fata no ama no. (Nyi. 4:11) Sɛ yehu Jehovah yie a, awerɛhyɛmu a yɛwɔ wɔ no mu no bɛyɛ kɛse. Bio so, ahotodo a yɛwɔ wɔ n’ahyehyɛdze a ɔdze ama hɛn dɛ ɔmboa hɛn no mu no bɛyɛ kɛse.

3. Abɔnsam robɔ mbɔdzen biara dɛ ɔbɔtwe hɛn efi Jehovah ho. Ɔyɛ no dɛn? Ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yaakɔ do edzi Nyankopɔn nye n’ahyehyɛdze no nokwar? (Ndwom 31:13, 14)

3 Abɔnsam robɔ mbɔdzen biara dɛ ɔbɔtwe hɛn efi Jehovah ho. Aber a yerihyia nsɛndzendzen no paa na ɔpɛ dɛ ɔyɛ dɛm. Ɔyɛ no dɛn? Ɔdze no nkakrankakra pɛ dɛ ɔsɛɛ ahotodo a yɛwɔ wɔ Jehovah nye n’ahyehyɛdze no mu no. Naaso yebotum abɔ hɛnho ban efi ndzɛmba a Abɔnsam dze dzi dwuma no ho. Sɛ yɛma hɛn gyedzi mu yɛ dzen na yɛma ahotodo a yɛwɔ wɔ Jehovah mu no so yɛ kɛse a, yɛbɔkɔ do edzi Nyankopɔn nye n’ahyehyɛdze no nokwar.​—Kenkan Ndwom 31:13, 14.

4. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

4 Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ ɔhaw ebiasa bi a yebotum ehyia. Dɛm ɔhaw yi mmfi asafo no mu, naaso no mu biara botum asɛɛ ahotodo a yɛwɔ wɔ Jehovah nye n’ahyehyɛdze no mu no. Dɛm ndzɛmba yi besi dɛn atwe hɛn efi Jehovah ho? Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ amma Satan eennya hɛn?

ABER A YERIHYIA ƆHAW WƆ HƐN ASETSENA MU

5. Sɛ yehyia ɔhaw a, obotum ama wɔayɛ dzen dɛ yɛbɛgye Jehovah na n’ahyehyɛdze no edzi. Ebɛn kwan do?

5 Ɔtɔ da a, yehyia ɔhaw pii wɔ hɛn abrabɔ mu. Hɛn edwuma botum efi hɛn nsa anaadɛ osiandɛ yɛpɛ dɛ yɛsom Jehovah ntsi, hɛn ebusuafo botum atan hɛn enyi. Ɔhaw a ɔtsetse dɛm botum ama yaatwe hɛnho efi Jehovah ho, anaa obotum ama wɔaayɛ dzen ama hɛn dɛ yɛbɛgye n’ahyehyɛdze no edzi. Ebɛn kwan do? Dza ɔwɔ mu nye dɛ, sɛ ɔhaw a ɔtse dɛm tsena hɔ kyɛr a, obotum ama hɛn abaw mu ebu na yaayɛ basaa. Sɛ ɔba no dɛm a, Satan botum ama yeenya adwen dɛ Jehovah nndɔ hɛn. Abɔnsam so dze, dza ɔpɛ ara nye dɛ yɛdze ɔhaw ahorow a yerihyia no ho sombo bɔbɔ Jehovah anaa n’ahyehyɛdze no. Aber a nna Israelfo no wɔ Egypt no, asɛm bi a ɔtse dɛmara too hɔn mu binom. Ahyɛse no dze, nna wɔgye dzi paa dɛ ɔyɛ Moses na Aaron na Nyankopɔn eyi hɔn dɛ wɔmbɛgye hɔn mfi nkowaasom mu. (Ex. 4:29-31) Naaso, aber a Pharaoh maa asetsena mu yɛɛ dzen maa hɔn no, wɔbɔɔ Moses na Aaron sombo dɛ: ‘Hom ama Pharaoh na no nkowaa bu efuw hɛn, na hom dze afona ahyɛ hɔn nsamu dɛ wɔmfa nku hɛn.’ (Ex. 5:19-21) Ɔyɛ awerɛhow o! Wɔdze ɔhaw a nna worihyia no ho sombo bɔɔ Nyankopɔn n’asomfo anokwafo yi. Ɔwo so ɛ? Sɛ ɔhaw bi atsena wo do akyɛr a, ebɛnadze na ibotum ayɛ ama aakɔ do ara agye Jehovah na n’ahyehyɛdze no edzi?

6. Sɛ yerihyia ɔhaw a, ebɛn kwan do na nkɔnhyɛnyi Habakkuk n’asɛm no botum aboa hɛn ma yeegyina ano? (Habakkuk 3:17-19)

6 Fi w’akoma mu ka dza ɔrehaw wo no ho asɛm kyerɛ Jehovah na hwehwɛ no hɔ mboa. Nkɔnhyɛnyi Habakkuk hyiaa ɔhaw pii wɔ n’asetsena mu. Dɛm ntsi odur mber bi no, onyaa adwen dɛ gyama Jehovah nndwen noho. Iyi ntsi ofii n’akoma mu kaa dza ɔrehaw no no ho asɛm kyerɛɛ Jehovah. Ɔkaa dɛ: ‘Ao Jehovah, munsu ma onkodu dabɛn ana etsie me? Ɔyɛ dɛn ntsi na ehwɛ ma nhyɛdo kɔ do yi?’ (Hab. 1:2, 3) Jehovah buaa mpaa a no somfo nokwafo yi fii n’akoma mu bɔe no. (Hab. 2:2, 3) Nna Habakkuk nyim dɛ Jehovah wɔ tum a ɔdze gye n’asomfo. Ntsi aber a ɔdwendween iyi ho no, n’enyi sanee gyee bio. Afei so, ɔbɛgyee dzii paa dɛ Jehovah dwen noho na ɔbɔboa no ma oeegyina ɔhaw a orihyia no ano. (Kenkan Habakkuk 3:17-19.) Ebɛnadze na yebotum esua efi Habakkuk n’asɛm no mu? Sɛ irihyia ɔhaw bi wɔ w’asetsena mu a, fi w’akoma mu ka dza ɔrehaw wo no ho asɛm kyerɛ Jehovah. Afei serɛ no dɛ ɔmboa wo. Sɛ eyɛ dɛm a, ibenya ahotodo dɛ Jehovah bɛma wo ahoɔdzen ma edze egyina ɔhaw a irihyia no ano. Sɛ ihu dɛ Jehovah roboa wo a, gyedzi a ewɔ wɔ no mu no bɛyɛ kɛse.

7. Nna ebɛn adwen na Shirley no busuanyi bi pɛ dɛ onya, na ebɛnadze na ɔboaa no ma ɔkɔr do nyaa Jehovah no mu gyedzi?

7 Kɔ do yɛ ndzɛmba a ɔbɛma atwe abɛn Jehovah. Hom mma yensusu hɛn akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Shirley a ɔwɔ Papua New Guinea n’asɛm no ho. b Ohyiaa ɔhaw pii wɔ n’asetsena mu naaso ɔkɔr do yɛɛ ndzɛmba a ɔbɛma ɔatwe abɛn Jehovah, na iyi boaa no paa. Nna Shirley n’ebusua dzi hia, na ɔtɔ da a, nna dza wobedzi mpo ayɛ dzen ama hɔn. No busuanyi bi yɛɛ ara dɛ ɔbɛma ahotodo a ɔwɔ wɔ Jehovah mu no akɔ famu. Shirley no busuanyi no kaa kyerɛɛ no dɛ: “Esoɛr a ese Nyankopɔn no sunsum krɔnkrɔn no bɔboa wo. Mboa no a aka araa nko no wɔ hen? Hom da ho ara dzi hia. Eremmpɛ bra bi mmbɔ na esoɛr a asɛnka ara na ekɔ.” Shirley kaa dɛ: “Ɔmaa mibisaa moho dɛ: ‘Ntsi Nyankopɔn noara ɔdwen hɛnho anaa ɔnndwen hɛnho?’ Hɔ no ara na mobɔɔ Jehovah mpaa na mekaa dza ɔhaw me nyina kyerɛɛ no. Mokɔr do kenkaan Bible nye asafo nwoma, na menngyaa asɛnka na asafo nhyiamu kɔ da.” Shirley hun dɛ Jehovah rohwɛ n’ebusua no. Jehovah amma n’ebusua no annda kɔm da, na iyi maa hɔn enyi gyee paa. Ɔkaa dɛ: “Muhun dɛ Jehovah etsie me mpaabɔ.” (1 Tim. 6:6-8) Woara so, sɛ w’adwen yɛ wo dɛ bi a Jehovah nndwen woho anaadɛ irihyia ɔhaw ahorow mpo a, kɔ do yɛ ndzɛmba a ɔbɛma atwe abɛn Jehovah. Sɛ eyɛ dɛm a, ɔremma nntwe woho mmfi Jehovah ho da.

ABER A WƆRETAN ENUANOM A WODZI NDZƐMBA ENYIM NO ENYI

8. Ebɛn asɛm na obotum ato enuanom a wodzi ndzɛmba enyim wɔ Jehovah n’ahyehyɛdze no mu no?

8 Hɛn atamfo fa dawurbɔ ndwuma nye sohyial nɛtwɛk do keka atorsɛm anaa nsɛm a ɔbɛma hɛn adwen mu ayɛ hɛn konsee wɔ enuanom a wodzi ndzɛmba enyim wɔ Jehovah n’ahyehyɛdze no mu ho. (Ndw. 31:13) Wɔakyer hɛn nuanom binom na wɔabɔ hɔn sombo dɛ wɔyɛ nsɛmbɔndzifo. Biribi a ɔtse dɛm so sii wɔ tsetse Christianfo no hɔn aber do. Atamfo twaa asɛm too ɔsomafo Paul do na wɔkyeer no. Ɔbaa no dɛm no, tsetse Christianfo no yɛɛ hɔn adze dɛn?

9. Aber a wɔdze ɔsomafo Paul too efiadze no, tsetse Christianfo no bi yɛɛ hɔn adze dɛn?

9 Aber a wɔdze ɔsomafo Paul kɔtoo efiadze wɔ Rome no, tsetse Christianfo no bi ammboa no bio. (2 Tim. 1:8, 15) Ebɛnadze ntsi na wɔammboa no bio? Aso nna ɔyɛ hɔn enyito dɛ wɔbɛbɛn Paul osiandɛ nna nkorɔfo hu no dɛ ɔyɛ nsɛmbɔndzinyi ntsi? (2 Tim. 2:8, 9) Anaadɛ nna wosuro dɛ hɔnara so wɔbɛkyer hɔn? Yennyim siantsir a wɔyɛɛ dɛm dze, naaso ehwɛ a, dɛm a wɔyɛe no maa Paul tsee nka dɛn? Hɔn ntsi, Paul hyiaa ɔhaw pii wɔ n’asetsena mu na ɔdze no nkwa mpo too esian mu maa hɔn. (Andw. 20:18-21; 2 Cor. 1:8) Naaso aber a nna Paul hia hɔn mboa paa no, woyii ne baako hyɛɛ ne nsa. Ɔnnsɛ dɛ yɛyɛ hɛn adze dɛ dɛm enuanom yi da! Sɛ ɔba no dɛ wɔtan enuanom a wodzi ndzɛmba enyim no enyi a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛma ɔtsena hɛn adwen mu?

10. Sɛ wɔtan enuanom a wodzi ndzɛmba enyim no enyi a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛkaa, na ebɛnadze ntsi a?

10 Ɔsɛ dɛ yɛkaa siantsir a wɔtan hɛn enyi nye nyia ɔhyɛ ekyir. Timothy nwoma a otsia ebien 3:12 ka dɛ: ‘Hɔn a wɔpɛ dɛ wɔdze nyamesompa tsena ase wɔ Christ Jesus mu nyina wɔbɛtan hɔn enyi.’ Dɛm ntsi sɛ Satan tow hyɛ enuanom a wodzi ndzɛmba enyim no do a, ɔnnsɛ dɛ ɔyɛ hɛn nwanwa. Dza ɔpɛ ara nye dɛ dɛm enuanom yi begyaa Jehovah n’ekyirdzi. Afei so, ɔpɛ dɛ ohunahuna hɛn.​—1 Pet. 5:8.

Nna Paul da nkɔnsɔnkɔnsɔn mu dze, naaso Onesiphorus daa akokodur edzi na ɔboaa no. Ndɛ so, hɛn nuanom boa hɔn mfɛfo a wɔdze hɔn egu efiadze no. Iyi ho ɔyɛkyerɛ na yehu wɔ mfonyin no mu no (Hwɛ nkyekyɛmu 11-12)

11. Ebɛnadze na yesua fi dza Onesiphorus yɛe no mu? (2 Timothy 1:16-18)

11 Kɔ do boa wo nuanom na mma nntwe woho mmfi hɔnho da. (Kenkan 2 Timothy 1:16-18.) Aber a wɔdze Paul too efiadze na tsetse Christianfo binom twee hɔnho fii noho no, Onesiphorus dze ɔannyɛ dɛm. Bible no ka dɛ: “N’enyi annto [Paul no] nkɔnsɔnkɔnsɔn.” Ebɛnadze na Onesiphorus yɛe? Ɔkɔhwehwɛɛ Paul na aber a ohun no no, ɔyɛɛ dza obotum biara boaa no ma ne nsa kaa dza ohia. Onesiphorus dze nankasa no nkwa too esian mu boaa Paul. Ebɛnadze na yesua fi dza ɔyɛe no mu? Ɔnnsɛ dɛ yɛma dza nkorɔfo bɛyɛ no bɔ hɛn hu ma ɔkɛba dɛ yɛrommboa hɛn nuanom a wɔretan hɔn enyi no. Mbom ɔsɛ dɛ yɛtaa hɔn ekyir na yɛdze mboa biara a wobehia no ma hɔn. (Mbɛ. 17:17) Ɔsɛ dɛ yɛma wohu dɛ yɛdɔ hɔn na yɛtaa hɔn ekyir.

12. Ebɛnadze na yebotum esua efi enuanom a wɔwɔ Russia no hɔ?

12 Hom mma yɛnhwɛ dza hɛn nuanom a wɔwɔ Russia no ayɛ dze aboa hɔn mfɛfo a wɔdze hɔn egu efiadze no. Sɛ wɔdze enuanom binom kɔ kɔɔt a enuanom afofor kɔ hɔ kɛtaa hɔn ekyir. Ebɛnadze na yesua fi dza enuanom yi yɛ no mu? Sɛ wɔsɛɛ enuanom a wodzi ndzɛmba enyim no hɔn dzin, wɔkyer hɔn anaa wɔtan hɔn enyi a, ɔnnsɛ dɛ yɛbɔ hu koraa. Mbom ɔsɛ dɛ yɛbɔ mpaa ma hɔn, na yɛyɛ dza yebotum biara ma hɔn ebusuafo nsa ka dza wohia no. Afei so, ɔsɛ dɛ yɛyɛ ndzɛmba afofor dze boa enuanom a wɔretan hɔn enyi no dze kyerɛ dɛ yɛtaa hɔn ekyir.​—Andw. 12:5; 2 Cor. 1:10, 11.

ABER A WODZI HƐNHO FƐW

13. Sɛ nkorɔfo serew hɛn a, ebɛn kwan do na obotum ama ahotodo a yɛwɔ wɔ Jehovah nye n’ahyehyɛdze no mu no akɔ famu?

13 Obotum aba dɛ osiandɛ yɛka asɛmpa no na yɛdze Jehovah ne mbra a ɔkrɔn no bɔ hɛn bra ntsi, hɛn ebusuafo a wɔnnyɛ Adasefo, hɛn edwumamufo anaa hɛn skuulfo bɛserew hɛn. (1 Pet. 4:4) Bi a wɔbɛka dɛ: “Mepɛ w’asɛm paa naaso hom asɔr no dze, wɔyɛ katsee dodow na yerunntum mmfa dza wɔka no nnyɛ edwuma ndɛ.” Binom wɔ hɔ a wɔnye hɛn nnyɛ adwen wɔ kwan a yɛfa do yɛ hɛn adze aber a woetu obi efi asafo no mu no ho, na iyi ma wɔkasa tsia hɛn. Dza wɔka nye dɛ: “Dza hom yɛ no dze, ɔnnkyerɛ ɔdɔ koraa.” Nsɛm a ɔtsetse dɛm no botum ama yeenya adwen dɛ gyama Jehovah ne mbra yɛ dzen dodow. Obotum mpo ama yeenya adwen dɛ, ‘Dza Jehovah hwehwɛ fi hɛn hɔ no yɛ dzen dodow. Anaa n’ahyehyɛdze no dze ndzɛmba kyekyer hɛn dodow.’ Sɛ irihyia tsebea a ɔtse dɛm a, ebɛnadze na ebɛyɛ ama akɔ do ara enya Jehovah nye n’ahyehyɛdze no mu ahotodo?

Job anngye atorsɛm a mbarimba a hɔnara wɔse wɔyɛ n’anyɛnkofo no kae dze dzii no ho fɛw no enndzi. Mbom osii no bo dɛ ɔbɔkɔ do edzi Jehovah nokwar (Hwɛ nkyekyɛmu 14)

14. Sɛ yɛdze Jehovah ne mbra bɔ hɛn bra na nkorɔfo serew hɛn mpo a, ɔsɛ dɛ yɛyɛ hɛn adze dɛn? (Ndwom 119:50-52)

14 Si wo bo dɛ edze Jehovah ne mbra bɔbɔ wo bra. Job kɔr do dze Jehovah ne mbra bɔɔ ne bra ɔmmfa ho mpo dɛ dɛm a ɔyɛe no maa nkorɔfo sereew no no. Mbarimba a hɔnara wɔse wɔyɛ Job n’anyɛnkofo no mu kor yɛɛ ara dɛ nkyɛ ɔbɛma Job enya adwen dɛ sɛ ɔyɛ dza ɔtsen mpo a ɔmmfa Nyankopɔn ho. (Job 4:17, 18; 22:3) Naaso, Job anngye dɛm atorsɛm no enndzi. Nna onyim dɛ Jehovah ne mbra a ɔfa papa na bɔn ho no tsen. Afei so nna oesi no bo dɛ ɔdze bɔbɔ ne bra aber nyina. Job amma kwan ma obiara anntwe no emmfi Jehovah ho. (Job 27:5, 6) Ebɛnadze na yebotum esua efi mu? Sɛ edze Jehovah ne mbra bɔ wo bra na sɛ nkorɔfo serew wo mpo a, kɔ do fa bɔ wo bra. Ɔnnsɛ dɛ inya adwen dɛ ɔyɛ dzen. Ɔwodze fa woara woho dɛ nhwɛdo. Innhu dɛ sɛ edze Jehovah ne mbra bɔ wo bra a mpɛn pii no ndzɛmba kɔ yie ma wo a? Jehovah n’ahyehyɛdze no dze Jehovah ne mbra yɛ edwuma. Dɛm ntsi si wo bo dɛ edze dza ahyehyɛdze no ka no bɛyɛ edwuma. Sɛ eyɛ dɛm na nkorɔfo serew wo dɛn ara mpo a, ɔremma nntwe woho mmfi Jehovah ho da.​—Kenkan Ndwom 119:50-52.

15. Ebɛnadze ntsi na binom dzii Brizit noho fɛw?

15 Hom mma yɛnhwɛ asɛm a ɔtoo hɛn akyerɛbaa bi a ɔwɔ India. Wɔfrɛ no Brizit. Osian ne gyedzi ntsi, n’ebusuafo dzii noho fɛw. Wonumaa no wɔ afe 1997. Ɔno ekyir no, annkyɛr koraa na no kun a ɔnnyɛ Ɔdasefo no n’edwuma fii ne nsa. Dɛm ntsi no kun no yɛɛ n’adwen dɛ ɔnye Brizit na hɔn mbabaa no botu akɔ banyin no n’awofo hɔn nkyɛn wɔ kurow fofor do. Naaso nna dza Brizit behyia wɔ ekyir yi mpo dze, wɔnnka. Osiandɛ nna no kun no nnyɛ edwuma ntsi, nna ɔsɛ dɛ ɔdze mber pii yɛ edwuma dze hwɛ ebusua no. Iyi da nkyɛn a, beebi a nna ɔbɛn no a obotum akɔ asafo nhyiamu no, nna ɔsɛ dɛ otwa kwan bɛyɛ kilomita 350 (akwansin 220) ansaana oedu hɔ. Awerɛhosɛm nye dɛ no kun n’ebusuafo so taan n’enyi osian ne gyedzi ntsi. Ɔtaa no mu yɛɛ dzen araa ma nna ɔsɛ dɛ wotu fi hɔ so. Ɔhaw no annso hɔ ara, awerɛfir mu ara na no kun no wui. Ekyir yi, ne mba no mu kor so nyaa cancer ma owui. Nna oedzi mfe 12 pɛ. Dza ɔsɛɛ asɛm no mpo nye dɛ, Brizit n’ebusuafo kaa dɛ ɔno na ɔama dɛm nsɛm yi nyinara esisi. Wɔbɔɔ no sombo dɛ sɛ ɔammbɛyɛ Jehovah Dasefo a, nkyɛ dɛm awerɛhosɛm yi nyinara ennsisi. Naaso enyigyesɛm nye dɛ, ɔmmfa ho ɔhaw a hɛn akyerɛbaa yi hyiae nyina ekyir no, ɔkɔr do nyaa Jehovah nye n’ahyehyɛdze no mu ahotodo.

16. Brizit dze noho too Jehovah do na ɔanntwe noho emmfi ahyehyɛdze no ho. Ebɛn kwan do na Jehovah hyiraa no?

16 Dɛ mbrɛ yeedzi kan ehu no, nna asafo a Brizit wɔ mu no mmbɛn no koraa. Dɛm ntsi ɔmansin do hwɛfo bi kaa kyerɛɛ no dɛ ɔnyɛ asɛnka edwuma no wɔ beebi a ɔwɔ no ara, na ɔnyɛ asafo nhyiamu so wɔ ne fie. Ahyɛse no nna ɔtse nka dɛ ɔyɛ dzen dɛ ɔbɛyɛ dɛm. Naaso ɔdze afotu no yɛɛ edwuma. Ɔkaa asɛmpa no kyerɛɛ nkorɔfo na ɔyɛɛ asafo nhyiamu wɔ nankasa ne fie. Afei so, nna ɔnye ne mbabaa no yɛ ebusua som dapɛn biara. Ebɛnadze na ofii dza ɔyɛe no mu bae? Brizit nye nkorɔfo beberee suaa Bible no na wonumaa hɔn mu pii. Ɔbɛyɛɛ daa kwampaafo wɔ 2005. Ɔdze noho too Jehovah do na ɔanntwe noho emmfi ahyehyɛdze no ho, dɛm ntsi Jehovah so hyiraa no pii. Ndɛ ne mbabaa no dze enyigye rosom Jehovah nokwar mu. Afei so, asafo nkorkor ebien na wɔaba kurow mu hɔ! Brizit gye dzi paa dɛ dza n’ebusuafo no yɛe nye ɔhaw a ohyiae no, Jehovah na ɔmaa no ahoɔdzen ma otumii gyinaa ano.

MMA NNTWE WOHO MMFI JEHOVAH NA N’AHYEHYƐDZE NO HO DA

17. Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yesi hɛn bo dɛ yɛbɛyɛ?

17 Satan pɛ dɛ yɛgye dzi dɛ sɛ yehyia ɔhaw a, Jehovah nnkasa hɛnho. Ɔpɛ dɛ yenya adwen dɛ sɛ yaanntwe hɛnho emmfi Jehovah n’ahyehyɛdze no ho a, asetsena mu bɛyɛ dzen ama hɛn paa. Bio so, ɔtɔ da a, wɔsɛɛ enuanom a wodzi ndzɛmba enyim no hɔn dzin, wɔtan hɔn enyi anaa wɔdze hɔn gu efiadze. Satan pɛ dɛ iyi bɔ hɛn hu. Afei so ɔyɛ a, afofor dzi hɛnho fɛw na iyi botum ama yeenya adwen dɛ Nyankopɔn ne mbra yɛ dzen. Obotum mpo ama ayɛ dzen dɛ yɛbɛgye Jehovah n’ahyehyɛdze no edzi. Na dɛmara so na Satan pɛ. Naaso akwan ahorow a Satan fa do daadaa nkorɔfo no, yenyim paa, dɛm ntsi yɛremma kwan ma ɔnndaadaa hɛn da. (2 Cor. 2:11) Si wo bo dɛ eremma Satan nndaadaa wo. Afei so, mma nntwe woho mmfi Jehovah nye n’ahyehyɛdze no ho da. Ma ɔntsena w’adwen mu dɛ Jehovah rinnyi wo baako nnhyɛ wo nsa. (Ndw. 28:7) Dɛm ntsi mma mma biribiara nntwe wo mmfi Jehovah ho da!​—Rom. 8:35-39.

18. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua a odzi hɔ no mu?

18 Adzesua yi mu no, yɛahwɛ ɔhaw ahorow bi a yebotum ehyia. Yeehu dɛ dɛm ɔhaw yi mu biara mmfi asafo no mu. Naaso yebotum ehyia ɔhaw ahorow bi wɔ asafo no mu a ɔno so botum asɔ ahotodo a yɛwɔ wɔ Jehovah nye n’ahyehyɛdze no mu no ahwɛ. Yebesi dɛn egyina ɔhaw ahorow a ɔtsetse dɛm no ano? Yebosusu iyi ho wɔ adzesua a odzi hɔ no mu.

NDWOM 118 “Ma Hɛn Gyedzi Nyɛ Kɛse”

a Sɛ yebotum asom Jehovah nokwar mu wɔ nda a odzi ekyir yi mu a, ɔsɛ dɛ yɛkɔ do nya Jehovah na n’ahyehyɛdze no mu ahotodo. Naaso Satan mmpɛ no dɛm. Dɛm ntsi ɔdze nsɔhwɛ ba hɛn do mbrɛ ɔbɛyɛ a ɔbɛsɛɛ ahotodo a ɔtse dɛm no. Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ ndzɛmba ebiasa bi a Abɔnsam dze dzi dwuma nye dza yebotum ayɛ ama yaakɔ do enya Jehovah na n’ahyehyɛdze no mu ahotodo.

b Wɔasesa edzin ahorow no bi.