Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 39

Sɛ Eda Ɔdwe Edzi A, Ɔkyerɛ Dɛ Eyɛ Dzen

Sɛ Eda Ɔdwe Edzi A, Ɔkyerɛ Dɛ Eyɛ Dzen

“Ɔnnsɛ Ewuradze akowaa dɛ ɔyɛ ntokwapɛfo, na mbom ɔsɛ no dɛ ɔdwe ma nyimpa nyina.”—2 TIM. 2:24.

NDWOM 120 Suasua Christ Osiandɛ Ɔdwe

DZA YERUBOSUSU HO a

1. Sɛ yɛwɔ skuul anaa edwuma mu a, ebɛn asɛm na obi botum ebisa hɛn?

 SƐ W’EDWUMAMUNYI anaa wo skuulnyi bi bisa wo gyedzi ho asɛm a, etse nka dɛn? Ɔyɛ a, wo yamu hye wo anaa? Sɛ dɛm a, ɔnnyɛ wo nkotsee, ɔyɛ hɛn mu pii so. Naaso asɛmbisa a ɔtse dɛm no botum aboa hɛn ma yeehu adwen a nyimpa no wɔ anaa dza ɔgye dzi. Iyi botum ebue hokwan ma yaaka hɛn gyedzi ho asɛm akyerɛ no. Naaso, ɔtɔ da a nyimpa binom bisa hɛn gyedzi ho nsɛm osiandɛ wɔnye hɛn nnyɛ adwen anaa wɔpɛ dɛ wɔnye hɛn gye kyim ara kɛkɛ. Sɛ ɔba no dɛm a, ɔnnsɛ dɛ ɔyɛ hɛn nwanwa. Adze yi, hɔn mu binom wɔ hɔ a nkorɔfo akeka hɛnho nsɛm a ɔnnyɛ nokwar akyerɛ hɔn. (Andw. 28:22) Afei so, yɛtse “nda a odzi ekyir no” mu, ntsi nyimpa pii wɔ hɔ a wɔnye hɔn nnyɛ apam na wɔyɛ “abɔyafo” so.—2 Tim. 3:​1, 3.

2. Ebɛnadze ntsi na no ho hia dɛ yɛda ɔdwe edzi?

2 Bi a ibebisa woho dɛ, ‘Sɛ obi kasa tsia me gyedzi a, mibesi dɛn edzi no nyi na menye no akasa bɔkɔɔ?’ Ɔdwe botum aboa wo ma aayɛ dɛm. Sɛ obi dwe a, otum hyɛ noho do aber a obi ahyɛ no ebufuw anaa tsebea bi ama onnhu dza ɔnnyɛ mpo no. (Mbɛ. 16:32) Naaso nokwasɛm nye dɛ, ɔnnyɛ aber nyina na ɔda famu dɛ yɛbɛda ɔdwe edzi. Ntsi ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yaakɔ do ada ɔdwe edzi? Dɛ nhwɛdo no, sɛ obi kasa tsia me gyedzi a, mebɛyɛ dɛn akyerɛ dɛ modwe? Sɛ eyɛ ɔwofo so a, ibesi dɛn aboa wo mba ma woeefi ɔdwe mu akyerɛkyerɛ hɔn gyedzi mu akyerɛ afofor? Hom mma yɛnhwɛ.

EBƐNADZE NA ƆBƆBOA HƐN MA YAAKƆ DO ADA ƆDWE EDZI?

3. Sɛ obi dwe a, ɔkyerɛ dɛ ɔyɛ dzen na ɔnnyɛ mberɛw. Ebɛnadze ntsi a? (2 Timothy 2:​24, 25)

3 Sɛ obi dwe a, ɔnnkyerɛ dɛ ɔyɛ mberɛw, na mbom ɔyɛ dzen ankasa. Siantsir nye dɛ, sɛ tsebea a no mu yɛ dzen soɛr a, obi a ɔyɛ dzen no tum hyɛ noho do na ogyina ano. Ɔdwe ka “sunsum no aba” no ho. (Gal. 5:​22, 23) Greek kasafua a wɔdze gyinaa hɔ maa “ɔdwe” wɔ Bible mu no, nna wɔdze dzi dwuma dze kyerɛ pɔnkɔ a n’enyi yɛ dzen naaso wɔatsetse no ma n’enyi aba famu. Ɔwodze, twa ho mfonyin hwɛ pɔnkɔ a n’enyi yɛ dzen na afei dze n’enyi aba famu. Ɔwɔ mu dɛ n’enyi aba famu dze, naaso ɔno nnkyerɛ dɛ n’ahoɔdzen no efi no mu. Hɛn so, ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yaakɔ do ada ɔdwe edzi na ber kor no ara yaayɛ nyimpa a yɛyɛ dzen? Hɛnankasa runntum nnyɛ. Mbom dza ɔbɔboa hɛn nye dɛ yɛbɛserɛ Jehovah hɔ sunsum krɔnkrɔn na aboa hɛn ma yaada su a no ho hia yi edzi. Nokwasɛm nye dɛ, nyimpa piinara na wɔabɛyɛ hɔn a wɔdwe. Dɛ nhwɛdo no, yɛwɔ enuanom pii a binom hyɛɛ hɔn ebufuw naaso wɔkyerɛɛ dɛ wɔdwe. Dza enuanom no yɛe no boaa hɔn a wohun dza ɔkɔr do no ma wonyaa enuanom no ho adwen pa. (Kenkan 2 Timothy 2:​24, 25.) Ibesi dɛn ada ɔdwe edzi dze akyerɛ dɛ eyɛ dzen?

4. Isaac kyerɛɛ dɛ ɔdwe. Ebɛnadze na yebotum esua efi dza ɔyɛe no mu?

4 Sɛ yɛhwɛ Bible mu a, yehu nhwɛdo pii a ɔkyerɛ dɛ ɔdwe wɔ hɔ yi, mfaso wɔ do paa. Ma yensusu Isaac ho nhwɛ. Ɔkɛtsenaa Gerar a ɔwɔ Philistiafo hɔn asaase do. Nna Philistiafo no enyi ber no, ntsi mbura a ne papa tutui nyina wosisiiw no. Isaac nye hɔn annko, mbom otui fii hɔ kɛtsenaa beebi fofor na otutuu mbura fofor. (Gen. 26:​12-18) Naaso Philistiafo a wɔwɔ hɔ so kaa dɛ nsu no yɛ hɔn dze. Ne nyina mu no, Isaac kyerɛɛ dɛ ɔpɛ asomdwee. (Gen. 26:​19-25) Ebɛnadze na ɔboaa no ma ɔkɔr do daa ɔdwe edzi aber a nna hɔn a wɔwɔ hɔ no awe ataa do dɛ wɔbɛhyɛ no ebufuw no? Ekyingye biara nnyi ho dɛ ɔhwɛɛ dza n’awofo yɛe no na osuaa dɛm su yi fii hɔn hɔ. Ohun dɛ ne papa Abraham pɛ asomdwee na ne maame Sarah so wɔ “sunsum a ɔdwe na ɔyɛ komm.”—1 Pet. 3:​4-6; Gen. 21:​22-34.

5. Ebɛn nhwɛdo na ɔma yehu dɛ awofo botum aboa hɔn mba ma woeehu mfaso a ɔwɔ do dɛ wɔbɛda ɔdwe edzi?

5 Awofo, hom botum aboa hom mba ma woeehu dɛ mfaso wɔ do paa dɛ wɔbɛda ɔdwe edzi. Ma yɛnhwɛ onua bi a oedzi mfe 17 a wɔfrɛ no Maxence n’asɛm no. Sɛ ɔwɔ skuul anaa asɛnka mu a, nna ohyia nkorɔfo a wɔhyɛ no ebufuw. N’awofo nyaa abotar boaa no ma ohun dɛ ɔsɛ dɛ ɔda ɔdwe edzi. Awofo no kaa dɛ, “Maxence ebohu dɛ, sɛ obi hyɛ wo ebufuw a, ɔnnyɛ dzen koraa dɛ ebɛyɛ bi dze etua no kaw. Naaso ɔgye mbɔdzembɔ ansaana obi etum ahyɛ noho do.” Enyigyesɛm nye dɛ, seseiara dze Maxence da ɔdwe edzi dze kyerɛ dɛ ɔyɛ dzen.

6. Sɛ yɛbɔ mpaa a, ebɛn kwan do na obotum aboa hɛn ma yaakɔ do ada ɔdwe edzi?

6 Sɛ yehyia tsebea bi a ɔhyɛ ebufuw a, ebɛnadze na yebotum ayɛ? Yɛmfa no dɛ obi aka Nyankopɔn ne dzin ho asɛm bɔn anaa ɔakasa etsia Bible no. Sɛ ɔba no dɛm a, ɔsɛ dɛ yɛserɛ Jehovah hɔ sunsum krɔnkrɔn nye nyansa na wɔaboa hɛn ma yeefi ɔdwe mu nye no akasa. Naaso, sɛ ekyir yi yehu dɛ yɛnye nyimpa no annkasa yie so ɛ? Yebotum abɔ asɛm no ho mpaa bio, na yaahwehwɛ kwan fofor a yebotum afa do edzi tsebea a ɔtse dɛm ho dwuma ber fofor. Sɛ yɛyɛ dɛm a, Jehovah dze no sunsum krɔnkrɔn no bɔboa hɛn ma yeenya abotar na yaada ɔdwe edzi.

7. Sɛ yɛkyer kyerɛwnsɛm ahorow bi gu hɛn tsirmu a, ebɛn kwan do na obotum aboa hɛn ma yaahyɛ hɛnho do na yaakasa bɔkɔɔ aber a obi ahyɛ hɛn ebufuw no? (Mbɛbusɛm 15:​1, 18)

7 Sɛ yehyia tsebea ahorow bi a ɔhyɛ ebufuw a, kyerɛwnsɛm ahorow bi botum aboa hɛn ma yaakasa bɔkɔɔ. Nyankopɔn no sunsum no botum aboa hɛn ma yaakaa kyerɛwnsɛm a ɔtsetse dɛm no. (John 14:26) Dɛ nhwɛdo no, afotusɛm a ɔwɔ Mbɛbusɛm nwoma no mu no botum aboa hɛn ma yaada ɔdwe edzi. (Kenkan Mbɛbusɛm 15:​1, 18.) Mbɛbusɛm nwoma no san boa hɛn ma yehu mfaso a ɔwɔ do dɛ yɛbɛhyɛ hɛnho do aber a hɛn bo efuw no.—Mbɛ. 10:19; 17:27; 21:23; 25:15.

NYANSA BOTUM ABOA HƐN MA YAADA ƆDWE EDZI

8. Ebɛnadze ntsi na no ho hia dɛ yedzi kan susu siantsir a obi ebisa hɛn asɛm bi no ho?

8 Adze fofor so a obotum aboa hɛn nye dɛ yɛbɛkyerɛ dɛ yenyim nyansa anaa yɛwɔ nhumu. (Mbɛ. 19:11) Sɛ obi nyim nyansa anaa ɔwɔ nhumu a, otum hyɛ noho do aber a obi akasa etsia ne gyedzi no. Mpɛn pii no, adwen a ɔwɔ nsɛm a nkorɔfo bisa hɛn ekyir no, wɔnnka nnkyerɛ hɛn. Ntsi ansaana yebeyi nsɛmbisa a ɔtsetse dɛm ano no, ɔbɛyɛ papa dɛ yɛkaa dɛ yennyim siantsir a nyimpa no ribisa asɛm a ɔtse dɛm no.—Mbɛ. 16:23.

9. Aber a Gideon nye Ephraim mbarimba no ridzi nsɛm no, ebɛnadze na ɔyɛe dze daa nyansa na ɔdwe edzi?

9 Ma yensusu kwan a Gideon faa do nye Ephraim mbarimba no kasae no ho nhwɛ. Wɔdze ebufuw kebisaa Gideon siantsir a ɔammfrɛ hɔn aber a ɔnye Israelfo hɔn atamfo rokɔko no. Naaso, nna ebɛnadze paa ntsi na hɔn bo efuw no? Obotum aba dɛ ɔhyee hɔn anaa? Yerunntum nnkyerɛ, naaso mbrɛ ɔtse biara no, Gideon daa nyansa edzi. Ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ obohu siantsir a hɔn bo efuw no, na ɔnye hɔn kasaa bɔkɔɔ. Ebɛnadze na ofii dza ɔyɛe no mu bae? Bible no ma yehu dɛ, aber a ɔyɛɛ dɛm no, “hɔn bo dwee.”—Atsɛ. 8:​1-3.

10. Hɔn a wɔnye hɛn nnyɛ adwen wɔ hɛn gyedzi ho no, ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yeehu mbrɛ yebesi eyi hɔn nsɛmbisa ano? (1 Peter 3:15)

10 Bi a hɛn edwumamunyi anaa hɛn skuulnyi bi botum ebisa hɛn siantsir a yɛdze Bible no bɔ hɛn bra. Sɛ ɔba no dɛm a, ɔsɛ dɛ yɛyɛ dza yebotum biara kyerɛkyerɛ no siantsir a yɛyɛ dɛm no mu. Naaso ɔsɛ dɛ yɛyɛ no wɔ kwan bi do a ɔkyerɛ dɛ yebu no anaa yedzi no nyi. (Kenkan 1 Peter 3:15.) Mpɛn pii no, ɔyɛ papa dɛ yehu asɛm a oribisa no dɛ ɔyɛ hokwan a ɔbɛma yeehu dza ɔwɔ n’adwen mu. Ɔnnsɛ dɛ yenya adwen dɛ ɔpɛ dɛ ɔnye hɛn yiyi nsɛm ano anaa ɔpɛ dɛ ɔnye hɛn gye kyim kɛkɛ. Ɔmmfa ho dza ɔmaa nyimpa no bisaa asɛm no, ɔsɛ dɛ yɛbɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛda ɔdwe edzi na yɛnye no akasa bɔkɔɔ. Mbuae a yɛdze bɛma no no botum ama ɔaasesa n’adwen. Sɛ ɔkwan a ɔfaa do nye hɛn kasae no kyerɛ dɛ ommbu hɛn anaa oridzi hɛnho fɛw mpo a, ɔsɛ dɛ yefi ɔdwe mu nye no kasa.—Rom. 12:17.

Sɛ yedzi kan dwendwen siantsir a obi roto nsa afrɛ hɛn dɛ yɛnkɔ awodadzi bi ase no ho a, ɔbɔboa hɛn ma yeehu kwan pa a yebotum afa do nye no akasa (Hwɛ nkyekyɛmu 11-12)

11-12. (a) Sɛ obi bisa hɛn asɛm bi a ɔkyerɛ dɛ ɔnye hɛn nnyɛ adwen wɔ ndzɛmba bi ho a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yesusu ho ansaana yɛama no mbuae? (Hwɛ mfonyin no so.) (b) Ma nhwɛdo a ɔkyerɛ dɛ sɛ yɛdwen siantsir a obi bisa hɛn asɛm bi no ho a, obotum ebue hokwan ma yɛnye no abɔ nkɔmbɔ kama.

11 Fa no dɛ w’edwumamunyi bi ebisa wo siantsir a yenndzi awoda. Sɛ ɔba no dɛm a, ibotum ebisa woho dɛ, ‘Ebɛnadze ntsi na oribisa me dɛm asɛm yi, n’adwen nye dɛ yɛnngye hɛn enyi anaa? Anaa n’adwen nye dɛ osiandɛ yenndzi awoda ntsi obotum ama anyɛnkofa a ɔwɔ edwumayɛfo no ntamu no ayɛ basaa?’ Yebedzi kan akamfo no dɛ ɔdwen edwumayɛfo no ho, na afei yaama oeehu dɛ hɛn so yɛpɛ paa dɛ obiara n’enyi gye wɔ edwuma mu hɔ. Ɔno botum ebue hokwan ma yeetum nye no abɔ nkɔmbɔ kama afa dza Bible no ka fa awodadzi ho.

12 Sɛ obi bisa hɛn nsɛm bi a obotum adan ekyingye a, yebotum afa dɛm kwan yi ara do ama no mbuae. Dɛ nhwɛdo no, bi a hɛn skuulnyi bi botum aka akyerɛ hɛn dɛ, ɔsɛ dɛ yɛsesa adwen a yɛwɔ wɔ mbarimba na mbarimba nye mbaa na mbaa a wɔnye hɔnho da no ho. Aso dza ɔkae no kyerɛ dɛ onnyim adwen a Jehovah Adasefo wɔ wɔ nkorɔfo a wɔtse dɛm ho anaa? Ana obotum aba dɛ ne nyɛnko anaa no busuanyi bi bɔ bra a ɔtse dɛm no bi? Anaa n’adwen yɛ no dɛ yɛmmpɛ hɔn a wɔtse dɛm no asɛm? Ɔno ekyir no, yɛbɛma oehu dɛ yɛpɛ nyimpa nyina asɛm, na yɛkyerɛ obu ma hokwan a obiara wɔ dɛ osi nankasa ne gyinae no. b (1 Pet. 2:17) Afei, yebotum ama oeehu dɛ, sɛ obi dze Bible no bɔ ne bra a, ɔboa no paa.

13. Sɛ obi nngye nndzi dɛ Nyankopɔn wɔ hɔ a, ebɛnadze na ibotum ayɛ dze aboa no?

13 Sɛ yehyia obi a ɔnye hɛn nnyɛ adwen koraa wɔ hɛn gyedzi ho a, ɔnnsɛ dɛ yɛper hɛnho ka dɛ yenyim dza ɔgye dzi. (Titus 3:2) Fa no dɛ wo skuulnyi bi aka akyerɛ wo dɛ nyansa nnyi mu dɛ yɛbɛgye edzi dɛ Nyankopɔn bi wɔ hɔ. Sɛ ɔka dɛm a, ɔsɛ dɛ hɔ ara yenya adwen dɛ ɔgye adandandzi nkyerɛkyerɛ no dzi na onyim ho nsɛm pii anaa? Bi mpo a dza ɔatse ho asɛm kɛkɛ na ɔreka. Ɔnnsɛ dɛ ehyɛ ase ka dza Bible no ka fa nyansahu ho no kyerɛ no, mbom no ibotum aka asɛm fofor bi a ɔbɛma oesusu ndzɛmba ho ekyir yi. Ibotum akyerɛ no asɛm bi a ɔfa abɔdze ho wɔ jw.org. Bi a ekyir yi n’enyi bɛgye ho dɛ ɔnye wo bɔbɔ asɛm bi a ɔakenkan anaa video bi a ɔahwɛ wɔ wɛbsaet no do ho nkɔmbɔ. Nokwasɛm nye dɛ, sɛ yɛkyerɛ dɛ yebu no a, bi a obekenyan no ma oeesua pii afa Bible no ho.

14. Ebɛn kwan do na Niall dze hɛn wɛbsaet no boaa no skuulnyi bi ma ohun dɛ nsɛm a nkorɔfo ka fa Jehovah Adasefo ho no nnyɛ nokwar?

14 Banyimba bi a wɔfrɛ no Niall dze hɛn wɛbsaet no dzii dwuma dze boaa nkorɔfo ma wohun dɛ nsɛm a nyimpa binom ka fa Jehovah Adasefo ho no nnyɛ nokwar. Ɔkaa dɛ, “Nna mo skuulnyi bi taa ka kyerɛ me dɛ menngye abɔdzenyansahu nye asɛm a ɔyɛ nokwar nndzi, mbom ‘anansesɛm’ na megye dzi.” Ɔwɔ mu dɛ skuulnyi no amma Niall kwan ma ɔannkyerɛkyerɛ ne gyedzi mu annkyerɛ no dze, naaso ɔkyerɛɛ no asɛm bi a ɔwɔ jw.org ɔfa a wɔato dzin “Abɔdzenyansahu Nye Bible No.” Ekyir yi, Niall bohun dɛ bɛyɛ dɛ no skuulnyi no akenkan asɛm no na n’enyi abɛgye ho dɛ obosua pii afa mbrɛ ɔyɛe a nkwa bae ho. Sɛ woara so yɛ dɛm a, ibotum aboa obi wɔ dɛm kwan yi do.

HOM MBƆ MU NSIESIE HOMHO DƐ EBUSUA

15. Awofo besi dɛn aboa hɔn mba ma woeefi ɔdwe mu nye hɔn skuulfo akasa aber a wɔakasa etsia hɔn gyedzi no?

15 Awofo botum aboa hɔn mba ma woeehu kwan a wobotum afa do ada ɔdwe edzi aber a afofor akasa etsia hɔn gyedzi no. (Jas. 3:13) Sɛ awofo binom nye hɔn mba reyɛ ebusua som a, wɔnye hɔn susu nsɛm ahorow ho. Wɔnye hɔn susu nsɛm ahorow a mbofra no botum ehyia wɔ skuul no ho, wɔboa hɔn ma wohu anoyi a wɔdze bɛma na wɔyɛ ho ɔyɛkyerɛ so. Wɔyɛ iyinom ama mbofra no eehu mbrɛ wobesi ada obu na ɔdwe edzi aber a wɔrekasa no.—Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Sɛ Hom Dzi Kan Sua Dza Hom Bɛka A, Obotum Aboa Ebusua No.”

16-17. Sɛ awofo nye hɔn mba bɔ mu sua nsɛm ahorow a obotum asoɛr wɔ skuul a, ebɛn kwan na obotum aboa hɔn mba no?

16 Sɛ yɛgye ber sua nsɛm a afofor ka fa hɛn gyedzi nye anoyi a ɔtɔ asomu a yɛdze bɛma hɔn no ho a, ɔno botum aboa hɛn ma hɛn gyedzi eesi pi. Nsɛm ahorow bi ba jw.org wɔ ɔfa a wɔato dzin “Mbabun Bisa Dɛ.” Dɛm nsɛm no bi yɛ dwumadzi nkrataa a woesiesie ama ababun. Woesiesie nsɛm a ɔtse dɛm ama mbabun no na aboa hɔn ma hɔn gyedzi aayɛ dzen na woeetum dze hɔnankasa hɔn nsɛm akyerɛkyerɛ hɔn gyedzi mu. Sɛ mbusua bɔ mu sua nsɛm a ɔtsetse dɛm a, ɔbɔboa hɔn ma woeefi ɔdwe nye obu mu akyerɛkyerɛ hɔn gyedzi mu akyerɛ afofor ma wɔaaka hɔn akoma.

17 Ɔbabun bi a wɔfrɛ no Matthew kaa mbrɛ nsɛm a n’ebusua no dzii kan bobɔɔ do no sii boaa no ho asɛm. Nna Matthew nye n’awofo taa yɛ nsɛm a afofor obotum ebisa no wɔ skuul no ho nhwehwɛmu wɔ hɔn ebusua som ase. Ɔkaa dɛ: “Ɔyɛ a, yɛdwendwen nsɛm a wobotum ebisa no ho, na yegyina nhwehwɛmu a yɛayɛ no do ma ho mbuae. Dza megye dzi no, sɛ metse ase yie a, ɔboa me ma minya akokodur na ɔnnyɛ dzen mma me dɛ mibefi ɔdwe mu akyerɛkyerɛ mu akyerɛ afofor.”

18. Ebɛnadze na Colossaefo 4:6 hyɛ hɛn nkuran dɛ yɛnyɛ?

18 Mbrɛ ɔtse nye dɛ, sɛ yɛtɔ hɛn bo ase kyerɛkyerɛ hɛn gyedzi mu ma no mu da hɔ mpo a, nnyɛ nyimpa nyina na wɔbɛgye ato mu. Naaso sɛ yɛda nyansa edzi na yefi ɔdwe mu kasa a, obotum aboa paa. (Kenkan Colossaefo 4:6.) Ɔkwan a yɛfa do kyerɛkyerɛ hɛn gyedzi mu kyerɛ obi no, yebotum dze atoto bɔɔl a yɛrototow dze edzi agor no ho. Yebotum atow bɔɔl no bɔkɔɔ anaa yeemia hɛn nsamu atow. Sɛ yɛtow bɔɔl no bɔkɔɔ a, nyia yɛrotow ama no no botum akyer no na ɔno so ɔatow ama hɛn. Iyi bɛma agodzi no akɔ do kamakama. Dɛmara na sɛ yɛrekyerɛkyerɛ hɛn gyedzi mu akyerɛ afofor na yɛda nyansa nye ɔdwe edzi a, ɔbɛma nkorɔfo etsie hɛn na yɛnye hɔn abɔ nkɔmbɔ akɔ ekyir. Naaso sɛ obi pɛ dɛ ɔnye hɛn gye kyim anaa odzi hɛnho fɛw a, ɔnnsɛ dɛ yɛtsena no ho koraa. (Mbɛ. 26:4) Nokwasɛm nye dɛ, yɛnntaa nnhyia nyimpa a wɔtse dɛm wɔ asɛnka mu. Nyimpadodow no ara na wotsie hɛn.

19. Sɛ yɛreka hɛn gyedzi ho asɛm akyerɛ afofor a, ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yɛda ɔdwe edzi?

19 Nokwasɛm nye dɛ, mfaso kɛse wɔ do paa dɛ yɛbɛyer hɛnho ada ɔdwe edzi. Ntsi, bɔ Jehovah mpaa dɛ ɔmma wo ahoɔdzen a ihia ama eetum ada ɔdwe edzi aber a obi ebisa wo asɛm bi a obotum akɛfa ekyingye aba anaa ɔakasa etsia wo no. Kaa dɛ sɛ hom adwen nnhyia wɔ asɛm bi ho mpo na enye no kasa bɔkɔɔ a, ɔremma nkɔmbɔ no nndan ekyingye. Afei so, sɛ eda ɔdwe edzi na enye hɔn a woritsie wo no kasa wɔ enyidzi mu a, obotum ama hɔn mu binom asesa adwen a wɔwɔ wɔ hɛnho nye Bible mu nokwasɛm a yɛka no ho. ‘Siesie woho daa dɛ edze anoyi bɛma obiara a obisa’ wo gyedzi ho asɛm no, naaso ɔsɛ dɛ eyɛ no wɔ “ɔdwe nye suro mu.” (1 Pet. 3:15) Ɔyɛ ampa dɛ, sɛ eda ɔdwe edzi a, ɔkyerɛ dɛ eyɛ dzen!

NDWOM 88 Kyerɛ Me W’akwan

a Dɛm adzesua yi bɛma hɛn nyansahyɛ ahorow a ɔbɔboa hɛn ma yaakɔ do dze ɔdwe aka hɛn gyedzi ho asɛm akyerɛ afofor aber a wɔahyɛ hɛn ebufuw anaa wɔnye hɛn nnyɛ adwen wɔ asɛm bi ho no.

b Sɛ epɛ nsɛm a ɔbɔboa wo wɔ iyi mu a, hwɛ “Ebɛnadze Na Bible Ka Fa Ɔbarimba Na Ɔbarimba Anaa Ɔbaa Na Ɔbaa Nda Ho?” Ɔwɔ Nyan! 2016 No. 4 no mu.

c Ibotum enya nsɛm pii a ɔbɔboa wo wɔ jw.org do. Hwɛ nsɛm a ɔba a wɔato dzin “Mbabun Bisa Dɛ” nye “Nsɛm A Wɔtaa Bisa Fa Jehovah Adasefo Ho” no.