Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 38

NDWOM 25 Egyapadze Soronko

Iritsie Kɔkɔbɔ Ahorow No Anaa?

Iritsie Kɔkɔbɔ Ahorow No Anaa?

“Wɔbɛfa kor na woeegya kor.”MATT. 24:40.

DZA YEBOSUA

Yebosusu mfatoho ebiasa bi a Jesus yɛe ho, na yaahwɛ mbrɛ dɛm mfatoho ahorow no fa atsɛmbu a ɔbɔkɔ do wɔ wiadze bɔn yi n’ewiei no ho.

1. Ebɛnadze na Jesus bɛba abɛyɛ ndaansa yi ara?

 NSƐM akɛseakɛse ribesisi wɔ mber a yɛtse mu yi mu! Ɔrennkyɛr, Jesus bobu obiara a ɔtse asaase yi do no atsɛn. Jesus kaa nsɛm ahorow bi a obesisi ansaana ɔaba ebobu nkorɔfo atsɛn. Ɔmaa n’esuafo no asɛnkyerɛdze a ɔbɛma woehu dɛ ɔaba n’Ahendzi mu nye “wiadze ewiei ho asɛnkyerɛdze.” (Matt. 24:3) Wɔayɛ dɛm nkɔnhyɛ yi ho kyerɛwtohɔ wɔ Matthew tsir 24 na 25 no, na dɛmara so na wɔaka ho asɛm wɔ Mark tsir 13 nye Luke tsir 21.

2. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu, na ebɛnadze ntsi na iyi bɔboa hɛn?

2 Jesus yɛɛ mfatoho ebiasa bi a ɔbɔboa hɛn ma yeesiesie hɛnho ama nsɛm a ɔrennkyɛr obesisi no. Dɛm mfatoho ahorow yi yɛ kɔkɔbɔ ma hɛn. Dɛm mfatoho yi nye dza ɔfa nguan na mpɔnkye ho, dza ɔfa mbaabun enyansafo na mbaabun nkwaseafo ho, nye dza ɔfa talɛnt ho no. Mfatoho yi mu biara boa hɛn ma yehu dɛ, mbrɛ obi besi abɔ ne bra no na wobegyina do eebu no atsɛn. Aber a yerususu dɛm mfatoho ahorow yi ho no, ɔyɛ a hom mma yɛnhyɛ esuadze ahorow a ɔwɔ mu no nsew, na yɛnhwɛ mbrɛ yebesi dze abɔ hɛn bra. Mfatoho a odzi kan a yebosusu ho nye dza ɔfa nguan na mpɔnkye ho no.

NGUAN NA MPƆNKYE HO MFATOHO NO

3. Ebɛn aber na Jesus bobu nkorɔfo atsɛn?

3 Nguan na mpɔnkye ho mfatoho no mu no, Jesus kaa dɛ mbrɛ nkorɔfo besi ayɛ hɔn adze wɔ asɛmpa no ho, nye mbrɛ wɔnye no nuanom a wɔasera hɔn no bedzi no na obegyina do dze eebu hɔn atsɛn. (Matt. 25:​31-46) Obobu nkorɔfo atsɛn dɛ nguan anaa mpɔnkye wɔ “ahohiahia kɛse” no mu, na owiei ara pɛr nna Amagedon ko no so toa do. (Matt. 24:21) Dɛ mbrɛ oguanhwɛfo kyekyɛ nguan na mpɔnkye mu no, dɛmara so na Jesus beyi hɔn a wɔdze nokwardzi taa no nuanom a wɔasera hɔn no ekyir no egyina afa na ɔdze hɔn a wɔannyɛ dɛm no so egyina afa.

4. Dɛ mbrɛ Isaiah 11:​3, 4 ma yehu no, ebɛnadze ntsi na yebotum enya awerɛhyɛmu dɛ Jesus bobu atsɛn a ɔtsen? (Hwɛ mfonyin no so.)

4 Bible no ma yehu dɛ, Jesus a Jehovah eyi no dɛ Ɔtsɛmbuafo no bobu atsɛn a ɔtsen. (Kenkan Isaiah 11:​3, 4.) Ɔdze n’enyi to famu hwɛ mbrɛ nkorɔfo si yɛ hɔn adze, hɔn suban, nye nsɛm a wɔka no yie. Afei so ɔhwɛ mbrɛ nkorɔfo nye no nuanom a wɔasera hɔn no dzi. (Matt. 12:​36, 37; 25:40) Dɛm a Jesus yɛ no bɛma oehu hɔn a wɔtaa no nuanom a wɔasera hɔn no ekyir na wɔboaa edwuma a wɔdze hyɛɛ hɔn nsa no. a Ndzɛmba etsitsir a nguan no yɛ dze kyerɛ dɛ wɔtaa Christ no nuanom no ekyir no, no mu kor nye dɛ wɔboa hɔn ma wɔyɛ asɛmpaka edwuma no. Jesus bobu dɛm nkorɔfo yi atsɛn dɛ wɔyɛ “atseneneefo” na wobotum ahwɛ kwan dɛ wɔbɛtsena asaase yi do “daa.” (Matt. 25:46; Nyi. 7:​16, 17) Hwɛ akatua soronko a hɔn a wobedzi nokwar ekesi ase no nsa bɛka! Sɛ dɛm nkorɔfo yi kɔ do dzi Jehovah nokwar wɔ ahohiahia kɛse no mu, na wɔkɔ do ara yɛ dɛm wɔ ahohiahia kɛse no n’ekyir a, hɔn edzin bɛka “nkwa nwoma no mu.”—Nyi. 20:15.

Ɔrennkyɛr koraa Jesus begyina dza nkorɔfo yɛe no do ebu hɔn atsɛn dɛ nguan anaa mpɔnkye (Hwɛ nkyekyɛmu 4)


5. Ebɛn esuadze na ɔwɔ mfatoho a ɔfa nguan na mpɔnkye ho no mu, na woananom na obotum aboa hɔn?

5 Kɔ do dzi nokwar kesi ase. Nguan na mpɔnkye ho mfatoho a Jesus yɛe no, ɔfa hɔn a wɔwɔ enyidado dɛ wɔbɛtsena asaase yi do no ho paa. Dɛm nkorɔfo yi boa Christ no nuanom no wɔ asɛmpaka edwuma no mu. Afei so, enuanom kakraabi a wɔasera hɔn a Jesus eyi hɔn dɛ wondzi ndzɛmba enyim no, wotsie hɔn akwankyerɛ. Wɔyɛ iyinom nyina dze kyerɛ dɛ wɔwɔ gyedzi. (Matt. 24:45) Naaso ɔsɛ dɛ hɔn a wɔwɔ enyidado dɛ wɔbɔkɔ sor no so tsie kɔkɔbɔ a ɔwɔ dɛm mfatoho yi mu no. Ebɛnadze ntsi a? Siantsir no nye dɛ, Jesus hwɛ mbrɛ wosi yɛ hɔn adze, hɔn suban, nye nsɛm a wɔka no yie. Dɛm ntsi ɔsɛ dɛ hɔn so dzi nokwar kesi ase. Dza ɔwɔ mu nye dɛ, Jesus yɛɛ mfatoho afofor ebien bi so dze bɔɔ hɔn a wɔasera hɔn no kɔkɔ. Yebohu dɛm mfatoho ahorow yi so wɔ Matthew tsir 25. Afei, hom mma yɛnhwɛ mfatoho a ɔfa mbaabun enyansafo na mbaabun nkwaseafo ho no.

MBAABUN ENYANSAFO NA MBAABUN NKWASEAFO HO MFATOHO NO

6. Ebɛnadze na mbaabun no mu beenum yɛe dze kyerɛɛ dɛ wonyim nyansa? (Matthew 25:​6-10)

6 Mfatoho a ɔfa mbaabun ho mu no, Jesus kaa mbaabun du bi a wopuee dɛ worikehyia ayeforkun bi ho asɛm. (Matt. 25:​1-4) Nna hɔn nyina rohwɛ kwan dɛ wobedzi ayeforkun no ekyir nye no akɔ n’ayeforhyia aponto no ase. Jesus kaa dɛ hɔn mu beenum yɛ “enyansafo” na beenum a wɔaka no so yɛ “nkwaseafo.” Mbaabun enyansafo no siesiee hɔnho na wɔmaa hɔn enyi daa hɔ. Nna wɔayɛ krado dɛ wɔbɔtweɔn ekesi dɛ ayeforkun no bɛba, na sɛ ɔbɛba esuom mpo a, nna woesiesie hɔnho dɛ wɔbɔtweɔn no. Dɛm ntsi, wɔfaa nkandzea a sɛ adze sa hɔn a wɔbɔsɔ. Na wɔfaa ngo so kaa ho, mbrɛ ɔbɛyɛ a sɛ ayeforkun no emmbodu ntsɛm mpo a, wobotum dze atweɔn no. Nokwasɛm nye dɛ, nna dɛm mbaabun yi esiesie hɔnho paa. (Kenkan Matthew 25:​6-10.) Aber a ayeforkun no bodurii no, mbaabun enyansafo no nye no kɔr ayeforhyia aponto no ase. Dɛmara na Christianfo a wɔasera hɔn no so, sɛ wɔma hɔn enyi da hɔ na wodzi nokwar kesi dɛ Christ bɛba a, wobobu hɔn dɛ wɔfata dɛ wɔkɛka Ayeforkun Jesus ho wɔ no sor Ahenman no mu. b (Nyi. 7:​1-3) Na mbaabun nkwaseafo beenum no so ɛ?

7. Ebɛn asɛm na ɔtoo mbaabun nkwaseafo beenum no, na ebɛnadze ntsi a?

7 Mbaabun nkwaseafo beenum no ennsiesie hɔnho tse dɛ mbaabun enyansafo no, osiandɛ aber a ayeforkun no bodurii no, nna wonnyi hɔ. Nna hɔn kandzea no reyɛ edundum, naaso nna wonnyi ngo biara a wɔdze bogu mu. Ntsi aber a wɔtsee dɛ ɔrennkyɛr ayeforkun no bɛba ebodu no, nna ɔsɛ dɛ wɔkɔ kɔtɔ ngo gu hɔn kandzea no mu. Dɛm ntsi aber a ayeforkun no bae no, nna wonnyi hɔ. Ayeforkun no bodurii no, “mbaabun a wɔayɛ krado no nye no kɔr ayeforhyia aponto no ase, na wɔtoow abow no mu.” (Matt. 25:10) Ekyir yi, aber a mbaabun nkwaseafo no bae no, wɔbɔɔ abow no mu na wɔkaa kyerɛɛ ayeforkun no dɛ ombue hɔn, naaso ɔkaa kyerɛ hɔn dɛ: “Minnyim hom.” (Matt. 25:​11, 12) Nna dɛm mbaabun yi nnsiesiee hɔnho dɛ sɛ ayeforkun no kyɛr dɛ dɛn ara mpo a, wɔbɔtweɔn no. Ebɛnadze na hɔn a wɔasera hɔn no botum esua efi dɛm mfatoho yi mu?

8-9. Ebɛnadze na hɔn a wɔasera hɔn no botum esua efi mfatoho a ɔfa mbaabun ho no mu? (Hwɛ mfonyin no so.)

8 Siesie woho na ma w’enyi nda hɔ. Nna ɔnnyɛ dɛ Jesus rehyɛ nkɔm dɛ hɔn a wɔasera hɔn no bɛyɛ ekuw ebien. Kyerɛ dɛ, kuw kor bɛyɛ hɔn a woesiesie hɔnho dɛ wɔbɔtweɔn ekesi dɛ wiadze bɔn yi bɛba n’ewiei, na kuw kor so ayɛ hɔn a wonnsiesiee hɔnho koraa. Mbom no, nna ɔrema hɔn a wɔasera hɔn no ehu dɛ sɛ woennsiesie hɔnho dɛ wobemia hɔn enyi egyina mu ekodu ewiei a, biribi a ɔtse dɛm botum ato hɔn. Sɛ ɔba no dɛm so a, hɔn nsa rennka hɔn akatua no. (John 14:​3, 4) Dɛm kɔkɔbɔ yi yɛ enyibersɛm! Sɛ yɛwɔ enyidado dɛ yɛbɔkɔ sor o, sɛ hɛndze nye dɛ yɛbɛtsena asaase yi do o, ɔsɛ dɛ yetsie kɔkɔbɔ a ɔwɔ mbaabun ho mfatoho no mu no. Ɔsɛ dɛ hɛn mu biara ma n’enyi da hɔ na osiesie no ho, na ɔyɛ krado dɛ obemia n’enyi egyina mu ekodu ewiei.—Matt. 24:13.

9 Mfatoho a Jesus yɛe faa mbaabun ho no boa hɛn ma yehu hia a ohia dɛ yesiesie hɛnho na yɛma hɛn enyi da hɔ. Aber a owiee dɛm mfatoho yi no, ɔyɛɛ mfatoho fofor bi a ɔfa talɛnt ho. Dɛm mfatoho no ma yehu siantsir a ohia paa dɛ yɛyer hɛnho yɛ edwuma a wɔdze ahyɛ hɛn nsa no.

Kɔkɔbɔ a ɔwɔ mfatoho a ɔfa mbaabun ho no mu no, ɔsɛ dɛ hɛn mu biara fa no enyibersɛm, na yesiesie hɛnho, yɛma hɛn enyi da hɔ, na yɛyɛ krado dɛ yebegyina mu ekodu ewiei (Hwɛ nkyekyɛmu 8-9)


TALƐNT HO MFATOHO NO

10. Ebɛnadze na nkowaa beenu bi yɛe dze kyerɛɛ dɛ wɔyɛ anokwafo? (Matthew 25:​19-23)

10 Mfatoho a ɔfa talɛnt ho no mu no, Jesus kaa nkowaa baasa bi ho asɛm. Hɔn mu beenu dzii hɔn wura no nokwar na kor a wɔaka no dze, oenndzi no wura no nokwar. (Matt. 25:​14-18) Nkowaa beenu no daa no edzi dɛ wɔyɛ anokwafo, na wɔyɛɛ edwumadzen dze hwehwɛɛ sika pii kaa dza nna hɔn wura no wɔ no ho. Ansaana hɔn wura no rubotu kwan no, ɔmaa hɔn talɛnt ahorow bi. Nna talɛnt kor yɛ sika a no mu yɛ dur ara yie. Nkowaa beenu no annyɛ akwadwer mbom wɔdze sika no yɛɛ edwuma. Ebɛnadze na ofii mu bae? Aber a hɔn wura no fi akwantu mu bae no, nna dɛm nkowaa yi dze sika a hɔn wura no dze maa hɔn no ayɛ edwuma ma woenya mbɔho ebien. Dɛm ntsi, owura no bɔɔ hɔn abaw do na ‘wɔnye hɔn wura no kedzii dɛw.’ (Kenkan Matthew 25:​19-23.) Naaso akowaa a otsia ebiasa no ɛ? Ebɛnadze na ɔdze sika a no wura no dze maa no no yɛe?

11. Ebɛn asɛm na ɔtoo akowaa “kwadwefo” no, na ebɛnadze ntsi a?

11 Ɔwɔ mu dɛ akowaa a otsia ebiasa no nyaa talɛnt kor dze, naaso nna ɔyɛ “kwadwefo.” Nna no wura no nyim dɛ annyɛ yie koraa no, nkyɛ talɛnt kor dze, obotum dze ayɛ biribi. Naaso akowaa no kotutuu famu dze sika no kesiei, kyerɛ dɛ, ɔammfa annyɛ hwee. Dɛm ntsi aber a no wura no fi akwantu mu bae no, akowaa no ennya hwee annka dza no wura no dze maa no no ho. Nna akowaa yi nnyi suban koraa. Iyi nyina ekyir no, dɛ nkyɛ akowaa yi bɛpa no wura no kyɛw no, ɔannyɛ dɛm, mbom dza ɔkae ara nye dɛ no wura no ‘n’asɛm yɛ dzen.’ Ah, akowaa yi yɛ bɔnyiayɛ ae! No wura no no bo fuuw no paa. Na dza ɔkyɛn ne nyina mpo no, ɔgyee ne talɛnt no fii akowaa no ne nsamu na otuu no fii ne fie hɔ.—Matt. 25:​24, 26-30.

12. Ndɛ, akowaa anokwafo beenu no gyina hɔ ma woananom?

12 Akowaa anokwafo beenu no gyina hɔ ma Christianfo a wɔasera hɔn a wɔdze nokwardzi som no. Owura no nye Jesus, na ɔafrɛ hɔn dɛ ‘wɔmbra na wɔnye no mbedzi dɛw.’ Wobenya hɔn sor akatua a ɔno nye owusoɛr a odzi kan no. (Matt. 25:​21, 23; Nyi. 20:5b) Naaso, akowaa kwadwefo no n’asɛm no so yɛ kɔkɔbɔ ma hɔn a wɔasera hɔn no. Ebɛn kwan do?

13-14. Ebɛnadze na hɔn a wɔasera hɔn no botum esua efi mfatoho a ɔfa talɛnt ho no mu? (Hwɛ mfonyin no so.)

13 Yer woho yɛ edwuma a wɔdze ahyɛ wo nsa no yie. Mfatoho a Jesus yɛe a ɔfa mbaabun ho nye dza ɔfa talɛnt ho no nyina mu no, nna ɔnnyɛ dza ɔpɛ dɛ ɔkyerɛ nye dɛ hɔn a wɔasera hɔn no bɛyɛ akwadwefo daakye bi. Mbom no, nna ɔrema woehu dɛ sɛ wɔma ahokeka a wɔdze reyɛ edwuma no kɔ famu a, biribi a ɔtse dɛm bɔto hɔn. Sɛ wɔyɛ dɛm a, nna wɔremma ‘hɔn frɛ na yi a woeyi hɔn no nnsi pi,’ na sɛ ɔba no dɛm so a, nna wɔremma hɔn kwan ma wɔnkɔ ɔsor Ahenman no mu.—2 Pet. 1:10.

14 Mfatoho a Jesus yɛe faa mbaabun no na talɛnt ho no nyina ma yehu no pefee dɛ, ɔsɛ dɛ hɔn a wɔasera hɔn no nyina siesie hɔnho na wɔma hɔn enyi da hɔ. Afei so, ɔnnsɛ dɛ wɔyɛ akwadwer, mbom ɔsɛ dɛ wɔyer hɔnho yɛ edwuma a wɔdze ahyɛ hɔn nsa no yie. Naaso Jesus kaa biribi fofor dze bɔɔ hɔn a wɔasera hɔn no kɔkɔ anaa? Nyew, ɔyɛɛ biribi a ɔtse dɛm! Asɛm a Jesus kae a wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Matthew 24:​40, 41 no yɛ kɔkɔbɔ a ɔdze maa hɔn a wɔasera hɔn no.

Jesus pɛ dɛ hɔn a wɔasera hɔn no yer hɔnho yɛ edwuma a wɔdze ahyɛ hɔn nsa no (Hwɛ nkyekyɛmu 13-14) d


WOANA NA “WƆBƐFA” NO AKƆ?

15-16. Ebɛn kwan do na asɛm a ɔwɔ Matthew 24:​40, 41 no ma yehu dɛ ohia paa dɛ hɔn a wɔasera hɔn no kɔ do weɔn?

15 Ansaana Jesus rebɛyɛ mfatoho ebiasa a yeedzi kan esusu ho no, ɔmaa yehun mbrɛ hɔn a wɔasera hɔn no hɔn atsɛmbu a otwa tun no bɛyɛ. Nna dɛm atsɛmbu yi bɛma woehu hɔn a wɔagye hɔn ato mu no. Ɔkaa mbarimba beenu bi a nna wɔwɔ haban mu nye mbaa beenu bi a nna wɔreyam adze wɔ ewuyambo do ho asɛm. Ɔbɛyɛ dɛ nna mbarimba no reyɛ edwuma kor, na dɛmara so na nna mbaa no so reyɛ edwuma kor. Naaso Jesus kaa dɛ “wɔbɛfa kor na woeegya kor.” (Kenkan Matthew 24:​40, 41.) Owiei no, otuu n’ekyirdzifo no fo dɛ: “Dɛm ntsi hom nkɔ do nweɔn, osiandɛ hom nnyim da a hom Wura no bɛba.” (Matt. 24:42) Aber a Jesus dze ne mfatoho a ɔfa mbaabun ho reba n’ewiei no, ɔkaa asɛm bi a ɔtse dɛmara. (Matt. 25:13) Nna asɛm kor no ara na Jesus risi do dua anaa? Ɔbɛyɛ dɛm. Osiandɛ hɔn a wɔasera hɔn ampaara ampaara na wodzi Jehovah nokwar no nkotsee na Jesus ‘bɛfa’ hɔn akɔ no sor Ahenman no mu.—John 14:3.

16 Kɔ do weɔn. Christiannyi biara a wɔasera no a oenntum annweɔn no, sɛ wɔroboaboa “hɔn a woeyi hɔn no” ano a, wɔremmfa no nnka ho. (Matt. 24:31) Naaso ɔsɛ dɛ Nyankopɔn n’asomfo a wɔwɔ enyidado dɛ wɔbɛtsena asaase yi do no nyina so tsie Jesus no kɔkɔbɔ yi. Ɔsɛ dɛ hɛn nyina kɔ do weɔn na yɛkɔ do ara so dzi Jehovah nokwar kesi ase.

17. Ebɛnadze ntsi na ɔnnsɛ dɛ yɛma ber a Jehovah dze no sunsum krɔnkrɔn sera obi no haw hɛn?

17 Yeebohu Jehovah yie, dɛm ntsi yɛgye dzi paa dɛ ɔbɛyɛ dza ɔtsen aber biara. Dɛm ntsi sɛ Jehovah dze no sunsum krɔnkrɔn no sera n’asomfo anokwafo pii wɔ hɛn aber yi do kyɛn ber biara a abɛsen kɔ a, yɛmma ɔnnhaw hɛn. c Jesus yɛɛ mfatoho bi faa habanwura bi a ɔbɔɔ edwumayɛfo bi paa ma wɔkɛyɛɛ edwuma wɔ ne wenyin haban mu no ho. Mfatoho no mu no, ɔkaa asɛm bi faa edwumayɛfo a wɔbɔɔ hɔn paa wɔ dɔn a otsia dubiako no mu no ho, na ɔsɛ dɛ yɛma dɛm asɛm no tsena hɛn adwen mu. (Matt. 20:​1-16) Hɔn a wɔkɛyɛɛ edwuma wɔ haban no mu ekyir yi nye hɔn a wɔhyɛɛ edwuma no ase anapatutuutu no nyina nyaa akatua kor. Dɛm mfatoho yi ma yehu dɛ, ɔmmfa ho ber a wɔdze sera obi no, sɛ ɔkɔ do dzi nokwar kesi ase a, obenya no sor akatua no.

TSIE KƆKƆBƆ AHOROW NO

18-19. Ebɛnadze na yeesua efi mfatoho ahorow a yeesusu ho yi mu?

18 Dze besi ha yi, ebɛnadze na yeesusu ho? Hɔn a wɔwɔ enyidado dɛ wɔbɛtsena asaase yi do no, mfatoho a ɔfa nguan na mpɔnkye ho no ma wohu dɛ ohia paa dɛ wɔkɔ do dzi Jehovah nokwar kesi ase. Iyi kyerɛ dɛ ɔsɛ dɛ wɔkɔ do dzi no nokwar ndɛ dze kesi ahohiahia kɛse a ɔrobobɔ ba no mu. Aka kakra ma ahohiahia kɛse no aba n’ewiei no, Jesus bobu anokwafo no atsɛn dɛ wɔfata dɛ wonya “daa nkwa.”—Matt. 25:46.

19 Yeesusu mfatoho ebien bi so a ɔbɔ hɔn a wɔasera hɔn no kɔkɔ ho. Mfatoho a Jesus yɛe a ɔfa mbaabun enyansafo na nkwaseafo ho mu no, hɔn mu beenum daa no edzi dɛ wɔyɛ enyansafo. Wosiesiee hɔnho na wɔmaa hɔn enyi daa hɔ, ntsi nna wɔayɛ krado dɛ wɔbɔtweɔn ara ekesi dɛ ayeforkun no bɛba. Naaso mbaabun nkwaseafo no dze, nna wonnsiesiee hɔnho. Dɛm ntsi ayeforkun no amma wɔammba n’ayeforhyia aponto no ase bi. Hɛn so, ɔsɛ dɛ yɛyɛ krado dɛ yɛbɔtweɔn ara ekesi dɛ Jesus bɛsɛɛ dɛm wiadze bɔn yi. Afei so, wɔ mfatoho a Jesus yɛe a ɔfa talɛnt ho mu no, yebohun dɛ nkowaa beenu no daa no edzi dɛ wɔyɛ anokwafo na wɔyeer hɔnho so yɛɛ edwuma. Wɔyɛɛ edwumadzen dze boaa hɔn wura no, na iyi maa hɔn wura no so bɛpɛɛ hɔn asɛm. Naaso akowaa kwadwefo no dze, woyii no edzi. Ebɛnadze na yesua fi n’asɛm no mu? Ɔsɛ dɛ yɛyer hɛnho som Jehovah kesi ase. Ewiei koraa no, yebohun dɛ, ansaana Jesus ‘bɛfa’ hɔn a wɔasera hɔn no akɔ sor no, ɔsɛ dɛ wɔkɔ do ara weɔn. Dɛm nkorɔfo yi rohwɛ kwan paa dɛ ‘wɔbɔboaboa hɔn ano’ akɛka Jesus ho wɔ sor. Amagedon ko n’ekyir no, wɔnye Eguambaa Jesus bɛyɛ ayefor.—2 Thess. 2:1; Nyi. 19:9.

20. Ebɛnadze na Jehovah bɛyɛ ama hɔn a wotsie no kɔkɔbɔ no?

20 Ɔwɔ mu dɛ ɔrennkyɛr biara na Jesus ebobu nkorɔfo atsɛn dze, naaso ɔnnsɛ dɛ yɛma hɛn akoma tu. Yenyim dɛ sɛ yɛkɔ do dzi hɛn sor Egya a ɔdɔ hɛn no nokwar a, ɔbɛma hɛn ‘tum a ɔbor nyimpa dze do’ ama yeetum ‘eegyina nyimpa Ba no enyim.’ (2 Cor. 4:7; Luke 21:36) Sɛ yɛwɔ enyidado dɛ yɛbɔkɔ sor o, sɛ yɛwɔ enyidado dɛ yɛbɛtsena asaase yi do o, ɔsɛ dɛ yetsie kɔkɔbɔ a ɔwɔ Jesus ne mfatoho ahorow yi mu no. Sɛ yɛyɛ dɛm a, hɛn Egya Nyankopɔn n’enyi bɛgye paa. Na Jehovah n’adom so ntsi, ‘wɔbɛkyerɛw hɛn edzin wɔ nkwa nwoma no mu.’—Dan. 12:1; Nyi. 3:5.

NDWOM 26 Hom Yɛe Maa Me

a Hwɛ adzesua asɛm a wɔato dzin “Ebɛnadze Na Yenyim Fa Mbrɛ Jehovah Besi Ebu Nkorɔfo Atsɛn Daakye No Ho?” Ɔwɔ May 2024 Ɔweɔn-Aban no mu.

b Sɛ epɛ iyi ho nsɛm pii a, hwɛ adzesua asɛm a wɔato dzin “‘Ebɔkɔ Do Aweɔn’ Anaa?” Ɔwɔ March 15, 2015 Ɔweɔn-Aban no mu.

[Ase Hɔ Asɛm]

d MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Akyerɛbaa bi a ɔka hɔn a wɔasera hɔn no ho nye akataasia bi a ohyiaa no wɔ asɛnka mu rusua Bible no.