Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Israelman No Dzii Ako—Ebɛnadze Ntsi Na Hɛn Dze, Yenndzi Ako?

Israelman No Dzii Ako—Ebɛnadze Ntsi Na Hɛn Dze, Yenndzi Ako?

ABER a Wiadze Ko II rokɔ do no, Nazi sogyanyi bi tseatseaa mu guu Jehovah Adasefo bi do. Ɔkaa kyerɛɛ hɔn dɛ: “Sɛ hom annko enntsia France anaa England a, yebokuku hom nyina.” Nna Nazi asogyafo kitsakitsa akodze gyinagyina hɔ rohwɛ dza enuanom no bɛyɛ, naaso enuanom no annkɔ ko no. Hwɛ akokodur ara a wɔdaa no edzi! Dɛm nhwɛdo yi ma yehu adwen a Jehovah Adasefo wɔ wɔ akodzi ho. Ɔno nye dɛ: Yɛmmfa hɛnho nnhyehyɛ akodzi mu! Sɛ wohunahuna hɛn dɛ woboku hɛn mpo a, yenngyina ɔfa biara ekyir wɔ twe-ma-montwe a ɔkɔ do wɔ wiadze yi mu.

Naaso binom wɔ hɔ a, hɔnara wɔse wɔyɛ Christianfo naaso wɔnye hɛn nnyɛ adwen. Nyimpa pii ka dɛ Christiannyi dze, obotum ako agye ne man, na ɔsɛ dɛ ɔyɛ dɛm so. Bi a wobebisa dɛ, ‘Nna tsetse Israelfo no yɛ Nyankopɔn ne man na wodzii ako. Naaso ebɛnadze ntsi na Christianfo a wɔwɔ hɔ ndɛ dze, wonntum nndzi ako?’ Sɛ wobisa hɛn asɛm a ɔtse dɛm a, yebeyi ano dɛn? Ɔsɛ dɛ yɛma wohu dɛ tsebea a nna Israelfo no wɔ mu nye tsebea a Nyankopɔn n’asomfo wɔ mu ndɛ no, nsonsonee wɔ mu. Hom mma yɛnhwɛ dɛm nsonsonee yi mu enum.

1. NNA NYANKOPƆN N’ASOMFO NYINA YƐ ƆMAN KOR

Tsetse mber mu: Jehovah boaboaa n’asomfo ano yɛɛ hɔn ɔman. Dɛm ɔman no nye Israel. Ɔkaa dɛ Israelman no ‘bɛyɛ n’egyapadze soronko efi aman nyina ho.’ (Ex. 19:5) Afei so, Nyankopɔn maa hɔn asaase pɔtsee bi. Ntsi aber biara a nna Nyankopɔn bɛka dɛ Israelfo no nye ɔman bi nkɔko no, nna ɔnnyɛ dɛ worukokuku Nyankopɔn n’asomfo a wɔwɔ ɔman fofor bi do. *

Hɛn aber yi do: Nyankopɔn no nokwar asomfo fi “aman, nye mbusuakuw, nye nkorɔfo, nye kasa nyina mu.” (Nyi. 7:9) Sɛ Nyankopɔn n’asomfo dze hɔnho hyehyɛ akodzi mu a, wobotum ako etsia hɔnho anaa woekuku hɔnho.

2. JEHOVAH NA ƆHYƐƐ ISRAELFO NO DƐ WƆNKƆ AKO

Tsetse mber mu: Nna Jehovah na ɔkyerɛ ber a ɔsɛ dɛ Israelfo no kɔ ɔko nye siantsir a ɔsɛ dɛ wɔkɔ. Dɛ nhwɛdo no, Jehovah kaa kyerɛɛ Israelfo no dɛ wɔnkɛsɛɛ Canaanfo no. Nna iyi yɛ atsɛmbu a ɔdze reba hɔn do. Siantsir nye dɛ, nna wonyim hɔn dɛ wɔsom abosom paa, wɔbɔ ndwamanbra na wɔdze hɔn mba bɔ afɔr ma abosom. Jehovah kaa kyerɛɛ Israelfo no dɛ wɔnsɛɛ nkorɔfo a wɔreyɛ bɔn a ɔtse dɛm no wɔ Anohoba Asaase no do mbrɛ ɔbɛyɛ a Israelfo no runnsuasua hɔn ndzeyɛɛ no. (Lev. 18:24, 25) Aber a Israelfo no kɛtsenaa Anohoba Asaase no do no, nna ɔtɔfabi a, Nyankopɔn ma hɔn kwan ma wɔkɔ ako mbrɛ ɔbɛyɛ a wɔbɔbɔ hɔnho ban efi atamfo ho. (2 Sam. 5:17-25) Naaso Jehovah amma Israelfo no kwan da dɛ hɔnankasa wɔmfa hɔn pɛ nkɔ ɔko. Sɛ nna Israelfo ankasa dze hɔn pɛ kɔ ɔko a, nna dza ofi mu ba no nnyɛ koraa.​—Nka. 14:41-45; 2 Mber. 35:20-24.

Hɛn aber yi do: Jehovah nnhyɛ obiara dɛ ɔnkɔ ɔko. Aman ahorow no ko dze hwehwɛ dza hɔnankasa pɛ na nnyɛ dza Nyankopɔn hwehwɛ. Wotum kɔ ɔko ama woeenya nsaase na ahonyadze, anaa mbrɛ ɔbɛyɛ a wɔdze hɔn nsusui bɛhyɛ ɔman fofor bi do. Na hɔn a wɔka dɛ wodzi ako wɔ Nyankopɔn ne dzin mu dze bɔ hɔn som ho ban anaa wɔdze kuku Nyankopɔn n’atamfo no so ɛ? Jehovah bɔbɔ no nokwar asomfo ho ban na ɔaasɛɛ n’atamfo wɔ ɔko bi a ɔbɛba daakye no mu. Dɛm ɔko yi na Bible no frɛ no Har-Magedon. (Nyi. 16:14, 16) Dɛm ɔko no mu no, Nyankopɔn n’abɔfodɔm no na wɔbɛyɛ no nsordaafo na nnyɛ n’asomfo a wɔwɔ asaase do no bi a.​—Nyi. 19:11-15.

3. NNA ISRAELFO NO HU HƆN A WƆKYERƐ NYANKOPƆN MU GYEDZI NO MBƆBƆR

Aber a Israelfo no kɛsɛɛ Jericho no, wɔgyee Rahab na n’ebusua nkwa. Akodzi a ɔkɔ do ndɛ no, aso wɔgye hɔn a wodzi Jehovah nokwar no nkwa?

Tsetse mber mu: Nna Israel nsordaafo no taa hu hɔn a wɔkyerɛ Nyankopɔn no mu gyedzi no mbɔbɔr na wokuku hɔn a Jehovah pen do dɛ wɔnsɛɛ hɔn no. Hom mma yɛnhwɛ nhwɛdo ebien a ɔfa asɛm iyi ho. Jehovah hyɛɛ Israelfo no dɛ wɔnsɛɛ Jericho kurow no, naaso Rahab kyerɛɛ Jehovah no mu gyedzi, ntsi wɔgyee ɔno na n’ebusua nkwa. (Josh. 2:9-16; 6:16, 17) Ekyir yi, aber a Gibeonfo no so daa no edzi dɛ wosuro Nyankopɔn no, wɔgyee hɔn nyinara nkwa.​—Josh. 9:3-9, 17-19.

Hɛn aber yi do: Aman ahorow a wodzi ako no, wonnhu hɔn a wɔkyerɛ Nyankopɔn no mu gyedzi no mbɔbɔr. Ɔtɔfabi a, wokuku amamfo a hɔnho nnyi asɛm biara wɔ ɔko mu.

4. NNA ƆSƐ DƐ ISRAELFO NO DZI NYANKOPƆN NE MBRA A ƆFA AKODZI HO NO DO

Tsetse mber mu: Nna Jehovah hwehwɛ dɛ Israel nsordaafo no bedzi ako dɛ mbrɛ ɔakyerɛ hɔn no. Dɛ nhwɛdo no, Nyankopɔn kaa kyerɛɛ Israelfo no dɛ sɛ wɔnye ɔman bi rokɔko a, wondzi kan nka nkyerɛ hɔn dɛ wɔpɛ dɛ wɔnye hɔn yɛ “asomdwee” apam. (Deut. 20:10) Afei so, nna Jehovah hwehwɛ dɛ Israel nsordaafo no bɔ bra pa na wɔma hɔn nseraban no mu tsew. (Deut. 23:9-14) Nna aman a woetwa Israelfo no ho ehyia no, sɛ wodzi hɔn atamfo do konyim a, wɔto mbaa a wɔwɔ mu no mbɔndar. Naaso Jehovah braa Israelfo no dɛ ɔnnsɛ dɛ wɔyɛ dɛm koraa. Nokwasɛm nye dɛ, sɛ wɔko fa kurow bi na wɔfa no mufo ndɔmmum, na sɛ hɔn mu bi pɛ dɛ ɔwar mbaa no bi a, nna orunntum nnwar no gyedɛ bosoom kor etwa mu ana.​—Deut. 21:10-13.

Hɛn aber yi do: Aman ahorow pii dze hɔn nsa ahyɛ mbra bi ase dɛ wɔdze bɛyɛ edwuma aber a akodzi rokɔ do no. Mbra a ɔtse dɛm no bɔ amamfo no ho ban, naaso awerɛhosɛm nye dɛ mpɛn pii no wonndzi mbra a ɔtse dɛm do.

5. NYANKOPƆN KOE MAA NE MAN

Mbrɛ Nyankopɔn koe maa Israelfo no wɔ Jericho no, aso dɛmara na ndɛ ɔko ma ɔman bi?

Tsetse mber mu: Jehovah koe maa Israelfo no, na ɔmaa wodzii aman ahorow do konyim wɔ anwanwa kwan do. Dɛ nhwɛdo no, ebɛn kwan do na Jehovah boaa Israelfo no ma wodzii Jericho kurow no do konyim? Jehovah kaa kyerɛɛ Israelfo no ma wɔdze dede ‘kɛse bɔɔ ose, na kurow no n’afasu no dwuruwii guu famu dɛfɛɛ.’ Iyi maa Israelfo no sɛɛ kurow no a wɔammberɛ ho. (Josh. 6:20) Ebɛn kwan do na wodzii Amorifo no so do konyim? Bible no ka dɛ ‘Jehovah maa abo akɛse fi sor bɔbɔɔ hɔn. Hɔn a wɔdze ɔsorbo no kunkum hɔn no wɔdɔɔ so sen hɔn a Israelmba dze afowa kunkum hɔn no.’​—Josh. 10:6-11.

Hɛn aber yi do: Jehovah nnko mma ɔman biara. Nyankopɔn n’Ahendzi a Jesus dzi do Hen no “mmfi wiadze.” (John 18:36) Naaso Satan na ɔkyerɛ aban ahorow a wɔwɔ hɔ no kwan. Akodzi ahorow a ɔyɛ hu a ɔrokɔ do no da no suban tantan no edzi.​—Luke 4:5, 6; 1 John 5:19.

NOKWAR CHRISTIANFO BƆ MBƆDZEN DƐ WƆNYE AFOFOR BƐTSENA ASOMDWEE MU

Asɛm yi ama yeehu dɛ tsebea a nna Israelfo no wɔ mu nye tsebea a yɛwɔ mu ndɛ no nnyɛ pɛ koraa. Naaso nnyɛ iyinom nko ntsi na yɛnnkɔ ɔko. Siantsir afofor so wɔ hɔ. Dɛ nhwɛdo no, Nyankopɔn kae too hɔ dɛ wɔ nda a odzi ekyir no mu no, hɔn a woesua noho adze no, “worunnsua akodzi bio” na akantam wɔdze hɔnho ahyɛ mu. (Isa. 2:2-4) Iyi da nkyɛn a, Christ kaa dɛ n’ekyirdzifo “mmfi wiadze.” Iyi kyerɛ dɛ worinngyina ɔfa biara ekyir wɔ twe-ma-montwe a ɔrokɔ do wɔ wiadze yi mu no.​—John 15:19.

Dza yɛaka ho asɛm yi da nkyɛn a, Christ sanee kaa ndzɛmba afofor a ɔsɛ dɛ n’ekyirdzifo no yɛ. Ɔkaa kyerɛɛ n’esuafo no dɛ, ɔsɛ dɛ wokwetsir suban ahorow a ɔbɛma wɔdze obi noho ebufuw ahyɛ hɔn mu na woeekedzi ako. (Matt. 5:21, 22) Bio so, ɔkaa kyerɛɛ hɔn dɛ ‘wɔnhwehwɛ asomdwee’ na wɔndɔ hɔn atamfo so.​—Matt. 5:9, 44.

Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ hɛn mu biara yɛ? Obotum aba dɛ yɛmmpɛ dɛ yɛkɔ ɔko dze, naaso hɛn mu no, aso yɛwɔ suban nketsenketse bi a obotum dze wentwiwentwi nye mpaapaamu aba asafo no mu? Hom mma yɛnkɔ do nyer hɛnho nyi suban a ɔtse dɛm no nyina mfi hɛn mu.​—Jas. 4:1, 11.

Akodzi a ɔkɔ do wɔ wiadze no mu no, yɛmmfa hɛnho nnhyehyɛ mu, mbom yɛbɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛma asomdwee na ɔdɔ atsena hɛn ntamu. (John 13:34, 35) Kesi dɛ Jehovah beyi akodzi nyina efi hɔ korakora no, ɔmbra dɛ yɛbɔwe ataa do dɛ yerinngyina ɔfa biara ekyir.​—Ndw. 46:9.

^ Nna ɔtɔ da a, Israel mbusuakuw no twa hɔnho ko, naaso nna Jehovah nngye akodzi a ɔtse dɛm no nnto mu. (1 Ahe. 12:24) Naaso nna ɔtɔfabi a, ebusuakuw bi nndzi Jehovah nokwar anaa ɔyɛ bɔn kɛse tsia no. Tsebea a ɔtse dɛm mu no, nna Jehovah ma kwan ma akodzi kɔ do wɔ mbusuakuw bi ntamu.​—Atsɛ. 20:3-35; 2 Mber. 13:3-18; 25:14-22; 28:1-8.