Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 48

Dza Hom Ahyɛ Ase No, Hom Nwie

Dza Hom Ahyɛ Ase No, Hom Nwie

‘Afei hom nwie ne yɛ.’​—2 COR. 8:11.

NDWOM 35 “Hom Nhwehwɛ Ndzɛmba A Ohia No”

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Ebɛn ho kwan na Jehovah dze ama hɛn?

JEHOVAH ama hɛn ho kwan dɛ yensi dza yɛdze hɛn abrabɔ bɛyɛ ho gyinae. Ɔkyerɛkyerɛ hɛn mbrɛ yebesi esisi gyinae pa. Sɛ yesisi gyinae a ɔsɔ n’enyi a, ɔboa hɛn ma osi hɛn yie. (Ndw. 119:173) Mpɛn dodow a yɛdze nyansa a ɔwɔ Nyankopɔn n’Asɛm mu bɔ hɛn bra no, mpɛn dodow no ara so na yetum sisi gyinae pa.​—Heb. 5:14.

2. Sɛ yesi gyinae bi wie a, ebɛn nsɛndzendzen na yebotum ehyia?

2 Obotum aba dɛ yebesi gyinae a nyansa wɔ mu dze, naaso, bi a ɔbɛyɛ dzen ama hɛn dɛ dza yeesi ho gyinae no, yebedzi ho dwuma ewie. Hom mma yensusu nhwɛdo ahorow yi ho: Onua aberantsɛ bi si gyinae dɛ ɔbɛkenkan Bible no nyina. Ɔhyɛ ase kama, naaso adapɛn kakra ekyir no, ogyaa mu to hɔ. Akyerɛbaa bi si gyinae dɛ ɔbɛyɛ daa kwampaaefo, naaso da a ɔbɛpɛ dɛ ɔhyɛ ase no, tu ara na otu hyɛ da. Mpanyimfo kuw bi si gyinae dɛ wɔbɛtaa aserasera enuanom mbaa na mbanyin a wɔwɔ asafo no mu no. Naaso abosoom pii twa mu, nna wɔnnyɛe. Nsɛm tsebea a yɛakã ho asɛm yi nyina yɛ soronko, naaso biribi dzi nsɛ wɔ mu. Wosii gyinae dɛ wɔbɛyɛ biribi, naaso woenndzi ho dwuma ennwie. Tsetse Christianfo a nna wɔwɔ Corinth no hyiaa ɔhaw a ɔtse dɛm. Hom mma yɛnhwɛ dza yebotum esũa efi hɔn asɛm no mu.

3. Ebɛn gyinae na Corinth asafo no sii, naaso okowiee dɛn?

3 Christianfo a wɔwɔ Corinth no sii gyinae bi a nna ohia. Nna ɔyɛ bɛyɛ afe 55 H.B. Wonyaa no ntsee dɛ hɔn nuanom a wɔwɔ Jerusalem na Judea ridzi hia, na worihyia nsɛndzendzen afofor so. Afei so, wɔtsee dɛ asafo ahorow no regyegye ntoboa dze akɔboa enuanom no. Nna Corinth asafo no wɔ ayamuyie, ntsi wosii gyinae dɛ hɔn so wɔbɔboa hɔn nuanom a ehia hɔn no. Wobisaa ɔsomafo Paul dza hɔn so wobotum ayɛ dze aboa. Ɔdze dza wobotum ayɛ ho akwankyerɛ kɛmaa asafo no na ɔpaaw Titus dɛ ɔmboa ma wɔngyegye ntoboa a wobeyi no. (1 Cor. 16:1; 2 Cor. 8:6) Abosoom kakra ekyir no, Paul nyaa no ntsee dɛ Corinth asafo no nnyii ntoboa a wɔkãa dɛ wobeyi no. Ntsi, nna ɔkyerɛ dɛ, sɛ ber sõ dɛ wɔdze ntoboa no nyina bɔkɔ Jerusalem a, bi a Corinthfo no hɔn ntoboa no rennyɛ krado mma wɔmmfa nnka asafo ahorow a wɔaka no hɔndze ho nnkɔ.​—2 Cor. 9:4, 5.

4. Dɛ mbrɛ wɔatwe adwen esi do wɔ 2 Corinthfo 8:7, 10, 11 no, ebɛnadze na Paul hyɛɛ Corinth asafo no nkuran dɛ wɔnyɛ?

4 Corinth asafo no sii gyinae pa, ntsi Paul kamfoo hɔn wɔ hɔn gyedzi a ɔyɛ dzen nye ɔpɛ a wɔwɔ dɛ wɔbɔboa hɔn nuanom no ho. Naaso, Paul hyɛɛ hɔn nkuran dɛ dza wɔahyɛ ase dɛ wɔreyɛ no, ɔwɔ dɛ wowie. (Kenkan 2 Corinthfo 8:7, 10, 11.) Hɔn asɛm no ma yehu dɛ Christianfo a wɔyɛ anokwafo mpo no, obotum ayɛ dzen ama hɔn dɛ gyinae papa a woesi no, wobedzi ho dwuma ewie.

5. Ebɛn nsɛmbisa na yebosusu ho?

5 Dɛ mbrɛ ɔtoo Corinth asafo no, obotum ayɛ dzen ama hɛn so dɛ yɛbɛyɛ dza yɛakã dɛ yɛbɛyɛ no. Ebɛnadze ntsi a? Hɛn sintɔ botum ama yaayɛ mbɔtohɔ. Anaadɛ biribi a yɛnnhwɛ kwan botum esi ma aayɛ dzen ama hɛn dɛ yɛbɛyɛ dza yeesi gyinae dɛ yɛbɛyɛ no. (Ɔsɛnk. 9:11; Rom. 7:18) Sɛ yeesi gyinae bi dada, naaso yɛpɛ dɛ yesusu ho hwɛ dɛ ohia dɛ yɛyɛ nsakyer bi wɔ mu a, ebɛn kwan na yebotum afa do ayɛ dɛm? Yebesi dɛn ahwɛ ehu dɛ dza yɛahyɛ ase dɛ yɛreyɛ no, yebedzi ho dwuma ewie?

DZA ƆSƐ DƐ EYƐ ANSAANA EESI GYINAE

6. Ebɛn aber na bi a no ho behia dɛ yɛyɛ nsakyer wɔ gyinae bi a yeesi mu?

6 Gyinaesi ahorow bi wɔ hɔ a, no ho hia papaapa, ntsi yɛronntwe nnsan da. Dɛ nhwɛdo no, gyinae a yeesi dɛ yɛbɔsom Jehovah no, yɛronntwe nnsan da. Afei so, ɔwarfo biara esi no bo dɛ obedzi n’awar mu hokafo nokwar. (Matt. 16:24; 19:6) Gyinaesi afofor bi wɔ hɔ a, bi a no ho behia dɛ yɛyɛ nsakyer wɔ mu. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ hɛn nsɛm tsebea botum asesa. Sɛ yebotum esisi gyinae a nyansa wɔ mu a, ebɛn anamɔn na ɔwɔ dɛ yetu?

7. Ebɛnadze na ɔwɔ dɛ yɛbɔ mpaa hwehwɛ, na ebɛnadze ntsi a?

7 Bɔ mpaa hwehwɛ nyansa. Jehovah no sunsum kaa James ma ɔkãa dɛ: “Na sɛ hom mu biara ne nyansaa tɔ sin a, ombisa Nyankopɔn a ɔdze ma nyimpa nyina kwa” no. (Jas. 1:5) Ɔkwan bi do no, hɛn nyina hɛn “nyansaa tɔ sin.” Ntsi sɛ epɛ dɛ isi gyinae bi anaa eyɛ nsakyer wɔ gyinae bi a esi mu a, ɔwɔ dɛ ebɔ mpaa hwehwɛ Jehovah no mboa. Sɛ eyɛ dɛm a, Jehovah bɔboa wo ma eesi gyinae a nyansa wɔ mu.

8. Ansaana ibesi gyinae bi no, ebɛn nhwehwɛmu na ɔwɔ dɛ eyɛ?

8 Yɛ nhwehwɛmu a ɔkɔ ekyir. Hwehwɛ Nyankopɔn n’Asɛm mu, kenkan nwoma ahorow a Jehovah n’ahyehyɛdze no ayɛ, na enye hɔn a wobotum ama wo afotu pa mbɔ nkɔmbɔ. (Mbɛ. 20:18) Ohia dɛ eyɛ nhwehwɛmu a ɔtse dɛm ansaana eesi gyinae wɔ iyinom ho: edwuma a epɛ dɛ eyɛ, beebi a epɛ dɛ itu kɔ, anaa skuul a ekɔ a ɔbɔboa wo ma eenya edwuma a ibotum dze ahwɛ woho ama aakɔ do asom Jehovah.

9. Sɛ yefi nokwardzi mu pɛnsapɛnsa hɛn mu, na yehu adwen a yɛdze reyɛ biribi a, ebɛn kwan do na ɔbɔboa hɛn?

9 Susu siantsir a irisi gyinae no ho. Adwen a yɛdze yɛ biribi no ho hia Jehovah. (Mbɛ. 16:2) Ɔpɛ dɛ yedzi nokwar wɔ biribiara mu. Ntsi sɛ yerisisi gyinae ahorow bi a, ɔwɔ dɛ yefi nokwardzi mu pɛnsapɛnsa hɛn mu ama yeehu adwen ankasa a yɛdze reyɛ dɛm no. Sɛ yɛammfa adwen pa ennsisi gyinae a, obotum ayɛ dzen ama hɛn dɛ yɛbɛyɛ dza yɛakã dɛ yɛbɛyɛ no. Dɛ nhwɛdo no, onua aberantsɛ bi esi gyinae dɛ ɔbɛyɛ daa kwampaaefo. Naaso, mber kakra ekyir no, nna abɛyɛ dzen ama no dɛ obenya ndɔnhwer a wɔhwehwɛ fi daa akwampaaefo hɔ no. Ebɔhwɛ no, nna enyigye a ɔdze yɛ asɛnka edwuma no rokɔ famu. Bi a, nna osusu dɛ ɔpɛ a ɔwɔ dɛ ɔbɔsɔ Jehovah n’enyi ntsi na ɔreyɛ edwuma a ɔtse dɛm. Naaso bi a, adwen ankasa a nna ɔdze reyɛ akwampaae edwuma no nye dɛ ɔbɔsɔ n’awofo anaa obi fofor enyi.

10. Ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yaayɛ nsesa wɔ hɛn abrabɔ mu?

10 Hom mma yɛnhwɛ Bible suanyi bi a oesi gyinae dɛ obegyaa sigyarɛtsenom. Ɔwɔ mu dɛ nna ɔnnyɛ mberɛw mma no dze, naaso bɛyɛ dapɛn anaa adapɛn ebien no, nna ɔnnoom bi. Afei dze nna onntum nnhyɛ noho do, ntsi ɔsanee kɔnoom bio. Naaso ewiei koraa no, otumii gyaa sigyarɛtsenom! Ɔdɔ a ɔwɔ ma Jehovah nye ɔpɛ a ɔwɔ dɛ ɔbɛyɛ adze a ɔsɔ Jehovah n’enyi no na ɔboaa no ma odzii dɛm suban yi do.​—Col. 1:10; 3:23.

11. Sɛ irisi gyinae a, ɔsɛ dɛ ihu ndzɛmba pɔtsee a ebɛyɛ dze edzi wo gyinaesi no ho dwuma. Ebɛnadze ntsi a?

11 Hu ndzɛmba pɔtsee a ebɛyɛ dze edzi wo gyinaesi no ho dwuma. Sɛ irisi gyinae, na sɛ ihu ndzɛmba pɔtsee a ebɛyɛ dze edzi wo gyinaesi no ho dwuma a, obotum ayɛ mberɛw ama wo dɛ ebɛyɛ dza osi w’enyiwa do no. Dɛ nhwɛdo no, bi a nna esi gyinae dɛ ebɛkenkan Bible no daa. Naaso sɛ innyi nhyehyɛɛ pɔtsee bi wɔ w’adwen mu a, irunntum nnyɛ dza edze esi w’enyi do dɛ ebɛyɛ no. * Anaadɛ, bi a nna mpanyimfo kuw bi esi gyinae dɛ wɔbɛtaa aserasera nguankuw no. Naaso, mber kakra ekyir no, dza wɔdze sii hɔn enyi do no, nna wonntuu ho anamɔn biara. Ntsi, sɛ wobotum ayɛ dza osi hɔn enyiwa do no a, nna ɔnodze ansaana wobesi gyinae no, ɔsɛ dɛ wobisa hɔnho nsɛm bi tse dɛ dza odzidzi do yi: “Ana yɛdze hɛn enyi ato famu ehu enuanom mbaa na mbanyin a wobenya hɛn nserahwɛ no do mfaso kɛse? Ana yeeyi ber pɔtsee bi esi hɔ a yɛbɔkɔ akɛsera hɔn?”

12. Sɛ isi gyinae bi, na sɛ ihu dɛ irunntum nndzi ho dwuma a, ibia no ho behia dɛ eyɛ no dɛn? Ebɛnadze ntsi a?

12 Hu dza ibotum ayɛ. Obiara nnyi hɔ a obotum akã dɛ, ɔnodze, biribiara a ɔpɛ dɛ ɔyɛ biara no, obenya ho mber, akãdze, anaa ahoɔdzen dze ayɛ. Ntsi ɔwɔ dɛ ihu dza ibotum ayɛ na isi ho gyinae. Sɛ no ho behia a, gyinae a esi a ihu dɛ irunntum nndzi ho dwuma no, bi a ɔbɛyɛ papa dɛ eyɛ nsakyer wɔ mu. (Ɔsɛnk. 3:6) Fa no dɛ esusu gyinae a esi no ho, ayɛ nsakyer a ohia wɔ mu ma seseiara ihu dɛ ibotum edzi ho dwuma. Sɛ dɛm dze a, ndzɛmba enum a odzidzi do yi botum aboa wo ma eewie dza ahyɛ ase dɛ ereyɛ no.

MBRƐ IBESI EDZI GYINAE A ESI NO HO DWUMA

13. Ibesi dɛn enya ahoɔdzen a ihia a edze bedzi gyinae a esi no ho dwuma?

13 Bɔ mpaa serɛ ahoɔdzen a edze bɛyɛ. Nyankopɔn botum ama wo ahoɔdzen a edze ‘bɛyɛ’ dza esi ho gyinae no. (Phil. 2:13) Dɛm ntsi, serɛ Jehovah dɛ ɔmfa no sunsum krɔnkrɔn no mboa wo ma nya ahoɔdzen a ihia no. Kɔ do bɔ mpaa. Sɛ etse nka dɛ w’ebisadze no akyɛr mpo a, mma nngyaa mpaa no bɔ da. Jesus kãa dɛ, ‘Hom nkɔ do mbisa na wɔdze [sunsum krɔnkrɔn] bɛma hom.’​—Luke 11:9, 13.

14. Ebɛn kwan do na ngyinadosɛm a ɔwɔ Mbɛbusɛm 21:5 no botum aboa wo ma eedzi gyinae bi a esi no ho dwuma?

14 Kyerɛw dza epɛ dɛ eyɛ no to hɔ. (Kenkan Mbɛbusɛm 21:5.) Dwumadzi biara a ebɛhyɛ ase dɛ ereyɛ no, sɛ ibotum ayɛ ewie a, gyedɛ inya mbɔdzembɔ adwen. Iyi kyerɛ dɛ no ho hia dɛ eyɛ ho nhyehyɛɛ bi. Afei, ɔwɔ dɛ idzi nhyehyɛɛ a ayɛ no ekyir. Dɛmara na gyinaesi so tse. Sɛ isi gyinae dɛ ebɛyɛ biribi a, ndzɛmba pɔtsee a ohia dɛ eyɛ ama eetum edzi wo gyinaesi no ho dwuma no, ɔwɔ dɛ ekyerɛw to hɔ. Dɛ nhwɛdo no, sɛ ewɔ edwuma kɛse bi a ɔwɔ dɛ eyɛ a, ibotum akyekyɛ mu nketsenketse. Aber biara a ebɛyɛ nketsenketse no mu kor ewie no, ibohu nkɔenyim a enya. Paul hyɛɛ Corinthfo no nkuran dɛ, ‘dapɛn no mu da a odzi kan’ biara no, wɔmboa hɔn ntoboa no ano ngu hɔ, na onnyi dɛ wɔtweɔn kesi ber a ɔbɛba ansaana wɔaagyegye ntoboa no. (1 Cor. 16:2) Edwuma a ɔyɛ akɛse no, sɛ ekyekyɛ mu nketsenketse a, ɔrennhyɛ wo do ma enntse nka dɛ irunntum nnyɛ.

15. Sɛ ekyerɛw ndzɛmba pɔtsee a epɛ dɛ eyɛ no to hɔ a, ɔbɔboa wo dɛn?

15 Ndzɛmba pɔtsee a epɛ dɛ eyɛ no, sɛ ekyerɛw to hɔ a, obotum aboa wo ma eedzi gyinae a esi no ho dwuma. (1 Cor. 14:40) Dɛ nhwɛdo no, wɔdze akwankyerɛ ama mpanyimfo kuw dɛ wontu ɔpanyin kor a ɔbɛyɛ gyinae biara a wobesi no ho kyerɛwtohɔ. Dza ɔbɛkyerɛw no bi nye: mpanyimfo a wobotu hɔn dɛ wondzi tsebea bi ho dwuma nye ber a ɔwɔ dɛ wodzi ho dwuma wie no. Sɛ asafo mu mpanyimfo dzi dɛm akwankyerɛ yi do a, ɔbɛyɛ mberɛw ama hɔn dɛ wobedzi hɔn gyinaesi ahorow ho dwuma. (1 Cor. 9:26) Ɔwo so botum ayɛ biribi a ɔtse dɛm wɔ wo da biara da asetsena mu. Dɛ nhwɛdo no, ibotum akyerɛw ndzɛmba pɔtsee a da biara epɛ dɛ eyɛ no ato hɔ. Sɛ erekyerɛw a, ma dza epɛ dɛ idzi kan yɛ no mbra sor, na nkaa no ndzidzi do. Sɛ eyɛ dɛm a, ɔbɛyɛ mberɛw ama wo dɛ ibowie dza ahyɛ ase dɛ ereyɛ no. Nkyii so, obotum ama ayɛ ndzɛmba pii wɔ ber tsiabaa bi mu.

16. Sɛ ibotum edzi gyinae a esi no ho dwuma a, ɔgye ebɛnadze? Ebɛn kwan do na Romefo 12:11 si iyi do dua?

16 Yer woho. Sɛ ibotum edzi nhyehyɛɛ a ayɛ no do na eewie dza ahyɛ ase dɛ ereyɛ no a, ɔgye mbɔdzembɔ kɛse. (Kenkan Romefo 12:11.) Paul kãa kyerɛɛ Timothy dɛ, sɛ obotum ayɛ ɔkyerɛkyerɛfo pa a, gyedɛ ɔma ‘n’enyi ku ɔkyerɛkyerɛ ho’ na ‘ɔtsena mu.’ Ntsi, nna ɔbɛgye mbɔdzembɔ. Dɛmara na botae fofor biara a yɛpɛ dɛ yedu ho wɔ Jehovah no som mu so tse.​—1 Tim. 4:13, 16.

17. Ebɛn kwan do na Ephesusfo 5:15, 16 botum aboa hɛn ma yaayɛ dza yeesi gyinae dɛ yɛbɛyɛ no?

17 Fa wo ber dzi dwuma nyansa mu. (Kenkan Ephesusfo 5:15, 16.) Paw ber pɔtsee a edze bedzi gyinae a esi no ho dwuma na dzi do pɛpɛɛpɛr. Mma nntweɔn dɛ ibenya ber a ɔfata paara ansaana etu anamɔn. Bi a, ber a ɔfata paara a ɔtse dɛm no remmba. (Ɔsɛnk. 11:4) Hwɛ yie na ndzɛmba a no ho nnhia aanngye wo ber na aannsɛɛ ahoɔdzen a ibehia dze ayɛ ndzɛmba a no hia papaapa no. (Phil. 1:10) Sɛ ɔbɛyɛ yie a, paw ber a ɔremma afofor nntwitwar w’anan mu wɔ dza ereyɛ no ho. Ma afofor nhu dɛ ihia ber a edze bɔhwɛ mu ayɛ w’adze. Ibotum edum wo fon, ahwɛ biribi wɔ sohyial midia do anaa ahwɛ e-mail a enya ber a ewie dza ereyɛ no. *

18-19. Sɛ isi gyinae, na sɛ ndzɛmba twitwar w’anan mu anaa ihyia nsɛndzendzen a, ebɛnadze na ɔbɔboa wo na ammpa abaw?

18 Fa w’adwen si mfaso a obefi mu aba no do. Fa no dɛ irutu kwan akɔ beebi nna ihun dɛ ɔkwan a ebɛfa do akɔ no esiw. Osiandɛ epɛ dɛ idu beebi a erokɔ ankasa ntsi, ebɛfa ɔkwan fofor do akɔ. Yebotum dze dza obefi hɛn gyinaesi mu aba no atoto beebi a yerutu kwan akɔ no ho. Sɛ yɛdze hɛn adwen si mfaso a obefi hɛn gyinaesi mu aba no do a, yɛremmpa abaw ber a ndzɛmba twitwar hɛn anan mu anaa yehyia nsɛndzendzen no.​—Gal. 6:9.

19 Ɔnnyɛ mberɛw dɛ ibesi gyinae pa, nna ɔnnda famu so dɛ ibedzi ho dwuma. Naaso, Jehovah botum ama wo nyansa na ahoɔdzen a ihia ama eewie dza ehyɛɛ ase dɛ ereyɛ no.

NDWOM 65 Kɔ W’enyim!

^ nky. 5 Ana enu woho wɔ gyinae ahorow bi a isisii ho? Anaa ɔtɔ da a, ɔyɛ dzen ma wo dɛ ibesisi gyinae pa na eedzi ho dwuma? Adzesua yi bɔboa wo ma eedzi nsɛndzendzen a ɔtsetse dɛm no do, na dza ahyɛ ase dɛ ereyɛ no, eedzi ho dwuma ewie.

^ nky. 11 Sɛ epɛ dɛ eyɛ Bible akenkan ho nhyehyɛɛ a, ibotum ahwɛ “Bible Akenkan Nhyehyɛe” a ɔwɔ jw.org® wɔ Twi wɛbsaet do no.

^ nky. 17 Sɛ epɛ mbrɛ ibesi dze wo ber edzi dwuma yie ho nsɛm pii a, hwɛ asɛm a wɔato dzin “20 Ways to Create More Time” a ɔwɔ April 2010 Awake! mu no.