Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Ebɛnadze Ntsi Na Yehia Enyidado?

Ebɛnadze Ntsi Na Yehia Enyidado?

Ebɛnadze Ntsi Na Yehia Enyidado?

SƐ DANIEL a nna ɔyar kokoram a yedzi kan akã no ho asɛm no maa n’enyidado mu yɛɛ dzen a, nkyɛ ebɛn asɛm na obesi? Aso nkyɛ obenya ayarsa? Aso nkyɛ sesei ɔtse nkwa mu? Hɔn a wɔgye dzi dɛ enyidado tum yɛ biribiara no mpo rennkã dɛm. Iyi ma asɛnhia bi da edzi. Ɔnnsɛ dɛ yɛkã mfaso a ɔwɔ enyidado mu no ho asɛm ma ɔtra do. Enyidado nnyɛ ɔhaw nyina n’ano edur.

Aber a CBS Dawurbɔ Edwuma no ribisabisa Dr. Nathan Cherney nsɛm no, ɔkãa ahwɛyie a ɔwɔ dɛ yɛyɛ aber a yɛnye obi a ɔyar no ridzi nsɛm no ho asɛm. Ɔkãa dɛ: “Ɔyɛ a kunnom bi bɔ hɔn yernom sombo dɛ wonntum nndwendwen ndzɛmba ho yie, na wɔmmfa adwempa nnsusu ndzɛmba ho.” Dr. Cherney dze kãa ho dɛ: “Hɔn a wususu ndzɛmba ho wɔ dɛm kwan yi do no mpo dzi mfomdo aber a wɔkã dɛ sɛ obi ne yarba mu bɛyɛ dzen a, obegyina mbrɛ osi dwendwen ndzɛmba ho anaa osusu ndzɛmba ho no do. Dɛm adwen yi nnyɛ papa.”

Nokwasɛm nye dɛ, ɔgye mbɔdzembɔ ansaana obi eetum ako etsia owuyarba bi. Dɛm ntsi ɔrennyɛ papa dɛ hɔn adɔfo dze hɔn yarba no ho asodzi bɛka hɔn adzesoa a ɔsoa hɔn dadaw no ho. Ntsi aso iyi kyerɛ dɛ mfaso biara nnyi enyidado do?

Ɔnntse dɛm koraa. Datser kor yi ara yɛ datser a noho akokwaa wɔ mbrɛ wosi hwɛ ayarfo na wɔkorɔkorɔw hɔn ma wotum gyina ɔyaw ano kesi ase no mu. Na eduyɛfo a wɔtsetse dɛm no wɔ gyedzi dɛ ayarsa a ɔtse dɛm no ma hɔn a hɔn yarba no mu yɛ dzen no mpo tum dze enyigye gyina ano. Dase pii wɔ hɔ a ɔma yehu dɛ enyidado botum ayɛ dɛm ma aabor do mpo.

Enyidado No Do Wɔ Mfaso

Dr. W. Gifford-Jones a ɔyɛ ayarsa ho nsɛm amandzɛɛbɔfo no kãa dɛ: “Enyidado yɛ edur mapa ankasa.” Ɔsan so kãa nhwehwɛmu a wɔayɛ wɔ hia no ho hia dɛ hɔn a wogyina owu na nkwa nkwanta no nya mboa a wɔdze bɛma ho asɛm. Ɔtse dɛ mbrɛ dɛm mboa ahorow a ayarfo no nya no ma wonya hɔn yarba no ho adwempa na ɔmma hɔn abaw mu mmbu. Wɔyɛɛ nhwehwɛmu bi wɔ afe 1989 mu, na ɔbɛdaa edzi dɛ ɔkyɛree ansaana ayarfo a wonyaa mboa a ɔtsetse dɛm no ruwu, ɔwɔ mu dɛ nhwehwɛmu a wɔayɛ no ndaansa yi ara no enntum ennsi iyi do pi dze. Naaso, abɛda edzi dɛ ayarfo a wonya mboa no, hɔn yaw nye hɔn adwendwen do tsew sen hɔn a wonnya mboa no.

Susu nhwehwɛmu fofor so a wɔyɛe a ɔkyerɛ dɛ mbrɛ ndzɛmba pa nye ndzɛmba bɔn a wɔhwɛ kwan no tum ka akoma no ho hwɛ. Wɔyɛɛ nhwehwɛmu faa mbanyin bɔbor 1,300 ho. Nna wɔrohwɛ dɛ ana ndzɛmba pa anaa ndzɛmba bɔn na iyinom hwɛ kwan wɔ hɔn asetsena mu anaa. Mfe du ekyir no, ɔbɛdaa edzi dɛ mbanyin a wɔyɛɛ nhwehwɛmu faa hɔnho yi, nna hɔn mu ɔhankyɛmu 12 enya akoma yarba. Hɔn a nna wɔnnhwɛ ndzɛmba pa kwan no, hɔn dodow no bui bɔɔ hɔn a wɔhwɛ ndzɛmba pa kwan no ho. Laura Kubzansky a ɔyɛ apɔwmudzen nye ndzeyɛɛ ho ɔbemfo abadziekyir wɔ Harvard School of Public Health kãa dɛ: “Nna dase ahorow a ɔkyerɛ dɛ sɛ obi ‘nya ndzɛmba ho adwempa’ a ɔboa n’apɔwmudzen no mu piinara yɛ nsɛm bi a nkorɔfo akekã ara; nna onngyina abɔdzenyansahu nhwehwɛmu biara do. Naaso dɛm nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ akoma yarba ho yi na ama yeenya ayarsa mu nokwasɛm a ɔfoa asɛm no do.”

Nhwehwɛmu ahorow bi so ama ada edzi dɛ sɛ wɔyɛ ayarfo a wɔtse nka dɛ wonnyi apɔwmudzen papa no oprehyɛn a, hɔn ho nntɔ hɔn ntsɛntsɛm. Wɔkyerɛ mpo dɛ ndzɛmba ho adwempa a obi wɔ no mpo ma onyin kyɛr. Wɔyɛɛ nhwehwɛmu bi faa mbrɛ mpanyinyɛ ho adwempa nye adwembɔn a hɔn a hɔn mfe akɔ enyim no benya no botum aka hɔn no ho. Aber a wɔdze nsɛm ntsiantsia bi a ɔkã mbrɛ mpanyinyɛ ma obi nya nyansa nye suahu pii kyerɛɛ mpanyimfo bi no, ɔmaa wonyaa ahoɔdzen soronko bi dze nantsewee. Nokwasɛm nye dɛ, ahoɔdzen a wonyae no yɛɛ dɛ gyama wɔdze adapɛn 12 atsentsen hɔn apɔw mu!

Ebɛnadze ntsi na enyidado nye adwempa a obi benya wɔ ndzɛmba ho no tum boa ma onya apɔwmudzen? Ibi a abɔdzenyansahufo nye adatserfo nntumii nnhun mbrɛ nyimpadua nye adwen no yɛ edwuma yie ma dɛm ntsi ɔbɛyɛ dzen ama hɔn dɛ wobenya dɛm asɛmbisa yi ho mbuae. Dza abemfo botum ayɛ ara nye dɛ wobegyina nyimdzee nye suahu a wɔwɔ no do abɔ hɔn tsirmu akã biribi afa asɛm yi ho. Dɛ nhwɛdo no, ɔbemfo bi a onyim mbrɛ hɛn adwen no si yɛ edwuma no kãa dɛ: “Oye papaapa dɛ obi benya enyigye na enyidado. Ɔyɛ tsebea papa bi a osiesie obi ne nyimpadua na ɔmma ɔmmbotow pii. Ɔyɛ biribi a nkorɔfo botum ayɛ dze ahwɛ hɔnho do yie.”

Ibi a dɛm asɛm yi dze, ɔbɛyɛ fofor ama adatserfo, abɔdzenyansahufo, nye nyimpa n’adwen na ne ndzeyɛɛ ho abemfo. Naaso, ɔnntse dɛm wɔ hɔn a wosũa Bible no afamu. Bɛyɛ mfe 3,000 nye yi na sunsum kaa Ɔhen Solomon ma ɔkyerɛɛw dɛ: “Enyigye akoma yɛ edur pa: na sunsum bobɔe wew mbiew mu.” (Mbɛbusɛm 17:22) Hyɛ mbrɛ osii kãa asɛm yi nsew. Ɔannkã dɛ enyigye akoma botum asa yarba biara o, mbom ɔkãa no tsiabaa dɛ ɔyɛ “edur pa.”

Nokwasɛm nye yi, ntseasee wɔ mu dɛ yebebisa dɛ, ‘Sɛ enyidado yɛ edur a, nkyɛ ebɛn datser na ɔremmfa mma ayarfo?’ Bio so, sɛ yɛdze apɔwmudzen to nkyɛn a, mfaso afofor a ɔkɔ ekyir koraa wɔ enyidado do.

Mbrɛ Ndzɛmba Ho Adwempa Na Ndzɛmba Ho Adwen A Ɔnntsen Botum Aka W’asetsena

Hɔn a wɔyɛ nhwehwɛmu no ehu dɛ nyimpa a wɔwɔ ndzɛmba ho adwempa no nya do mfaso pii. Ɔma wotum bɔ hɔnho mbɔdzen wɔ skuul, edwuma mu, nye agodzi mpo mu. Dɛ nhwɛdo no, wɔyɛɛ nhwehwɛmu wɔ mbasiafo agodzikuw bi mu. Hɔn a wɔkyerɛ mbrɛ wosi dzi agor no daa dza mbasiafo no botum ayɛ wɔ agodzi no mu no edzi. Dɛm aber no ara mu so, wɔdze abotar hwehwɛɛ ahotodo a mbasiafo yi wɔ no mu. Ɔbɛdaa edzi dɛ, saana ahotodo a mbasiafo yi wɔ no na ɔmaa wohuu hɔn mu biara no mbɔdzembɔ ankasa, na nnyɛ dza hɔn a wɔkyerɛ hɔn mbrɛ wosi dzi agor no kãa faa hɔnho no. Ɔyɛ dɛn ntsi na enyidado tum nya nkantando dɛm?

Ndzɛmba ho adwen a ɔnntsen ho nsɛm a woesũa no ama woeehu ndzɛmba pii. Wɔ 1960 mfe no mu no, wɔyɛɛ nhwehwɛmu bi faa mbowa hɔn ndzeyɛɛ ho. Dza wohunii faa mbowa hɔn dze yɛɛ ho no maa wonyaa asɛmfua bi a wɔfrɛɛ no “mehu dɛ murunntum nnyɛ ho hwee.” Wobohun dɛ saana dɛm tsebea yi bi botum ato nyimpa so. Dɛ nhwɛdo no, wɔdze nyimpa yɛɛ nhwehwɛmu bi. Wɔyɛɛ dɛm nyimpa yi dede bi. Afei, wɔkãa kyerɛɛ hɔn dɛ wobotum emiamia adze bi do na ama dede a ɔrehaw hɔn no eegyaa. Ampa, wotumii maa dede no gyae.

Wɔkãa dɛm asɛm kor yi ara kyerɛɛ nyimpakuw fofor bi so dɛ wɔnyɛ adze kor yi ara bi. Naaso ber a womiamiaa adze no do no, dede no enngyaa. Ɔno ntsi woara hwɛ a, kuw a otsĩa ebien no mufo dodowara abaw mu bui. Wɔ nhwehwɛmu fofor a wɔyɛɛ no mu no, nna kuw a otsĩa ebien no mufo no mmpɛ dɛ wɔbɛyɛ biribiara koraa. Nna wɔgye dzi dɛ mbɔdzen a wɔbɔbɔ biara rinnkesi hwee. Naaso kuw a otsĩa ebien no mufo a wɔwɔ ndzɛmba ho adwempa no amma hɔn abaw mu emmbu.

Dɛm asɛm yi kaa Dr. Martin Seligman a ɔboae ma wɔyɛɛ nhwehwɛmu a yɛakã ho asɛm yi ma ɔdze mber pii sũaa biribi faa enyidado nye obi n’abaw mu a obu no ho. Ɔyɛɛ nhwehwɛmu kɔr ekyir faa nyimpa a wosusu dɛ dza wɔbɛyɛ biara rinnkesi hwee no ho. Dza ohunii nye dɛ adwen a ɔnntsen wɔ ndzɛmba ho no mma nkorɔfo nnkɔ hɔn enyim wɔ abrabɔ mu, anaa mpo dɛ ɔma wɔpɛ hɔn beebi tsena a wɔnnyɛ hwee koraa. Seligman bɔɔ n’asɛm no tɔw wɔ dɛm kwan yi do dɛ: “Mfe eduonu enum a medze yɛɛ nhwehwɛmu no ama mehu dɛ sɛ yɛtaa gye dzi dɛ ndzɛmba a ɔnnkɔ yie no fi hɛn​—dɛ mbrɛ hɔn a wonnyi ndzɛmba ho adwempa no yɛ no​—na yerunntum nnyɛ ho hwee, na ɔremma biribiara a yɛbɛyɛ no nnyɛ yie a, tsebea a ɔtse dɛm no bɔkɔ do ahaw hɛn sen dɛ nkyɛ ɔbɔboa hɛn ama yeenya ndzɛmba no adwempa.”

Obotum aba dɛ bi a dɛm asɛm yi bɛyɛ fofor ama nyimpa binom ndɛ, naaso ɔnntse dɛm koraa wɔ hɔn a woesũa Bible no afamu. Hyɛ abɛbusɛm yi nsew: “Sɛ etɔ bahaw wɔ ahohia da mu a, w’ahoɔdzen suar.” (Mbɛbusɛm 24:10) Nokwar, Bible no kyerɛkyerɛ mu kofee dɛ bu a obi n’abaw mu bu nye ndzɛmba ho adwen a ɔnntsen botum ama obi n’ahoɔdzen do aatsew. Naaso, ebɛnadze na ibotum ayɛ dze akõ etsia w’abaw mu a obu no, na eenya enyidado kɛse wɔ w’asetsena mu?

[Mfonyin]

Enyidado botum aboa wo pii