“Amɔ̌, mi ná mɔ hlɔ̌nhlɔ́n yí, hwenu e gbigbɔ mímɛ́ ná wá jǐ mitɔn é, bɔ mi ná nyí kúnnuɖetɔ́ ce ɖo Jeluzalɛ́mu, Judée kpó Samalíi kpó, káká yi fí e lín hú gǎn ɖo ayǐkúngban jí é.”—Mɛsɛ́dó 1:8, Biblu gbɛ yɔ̌yɔ́ ɔ tɔn.

 “Lo ɔ, mi ná mɔ acɛ yí hwenu e Yɛsinsɛn ná jɛ te wá mi jí é, bɔ mi na nyí kúnnuɖetɔ́ ce, ɖo Jeluzalɛ́mu, gbɔn Judée gbé ɔ bǐ jí, kpódó Samalíi kpán, káká yi jɛ fí e gbɛ ɔ kponu ɖó é.”—Mɛsɛ́dó 1:8, MAWUXÓWÉMA.

 Jezu dó akpá nú ahwanvú tɔn lɛ́ ɖɔ yě ná mɔ hlɔ̌nhlɔ́n gbɔn gbigbɔ mímɛ́ Mawu tɔn gblamɛ bo ná wa sinsɛnzɔ́ yětɔn káká yi fí e lín hú gǎn ɖo gbɛ ɔ mɛ lɛ́ é.

 “Mi ná mɔ hlɔ̌nhlɔ́n yí, hwenu e gbigbɔ mímɛ́ ná wá jǐ mitɔn é.” Jezu lɛ́vɔ́ ɖɔ akpá e é dó nú ahwanvú tɔn lɛ́ é bo ɖɔ nú émí lɛ́ kɔ yi jǐxwé gúdo ɔ, yě ná mɔ alɔdó gbɔn gbigbɔ a Mawu tɔn gblamɛ é. (Jaan 14:16, 26) É lɛ́ kɔ yi jǐxwé ɖo xwe 33 H.M. tɔn gúdo é ɔ, ahwanvú tɔn lɛ́ mɔ gbigbɔ mímɛ́ e sín akpá é dó nú yě é yí. (Mɛsɛ́dó 2:1-4) Ényí alɔ kɛ́ɖɛ́ wɛ gbigbɔ mímɛ́ Mawu tɔn dó yě bɔ yě ɖɔ xó dó gbe vovo lɛ́ mɛ bo lɛ́ bló nǔjíwǔ lɛ́ ǎ, loɔ, é lɛ́ d’alɔ yě bɔ yě gbó adɔ bo ɖe kúnnu dó nǔ e yě ɖi nú Jezu é wú.—Mɛsɛ́dó 3:1-8; 4:33; 6:8-10; 14:3, 8-10.

 “Mi ná nyí kúnnuɖetɔ́ ce.” Xókwín e è tínmɛ bɔ é nyí “kúnnuɖetɔ́” é sín tínmɛ wɛ nyí “mɛ e ɖe kúnnu é” alǒ mɛ e zɔn dó nǔ é mɔ é, abǐ nǔ e jɛ dó éɖésúnɔ jí é wú bo “ɖɔ nǔɖé” é. Ðó mɛsɛ́dó lɛ́ mɔ nǔ e jɛ ɖo Jezu sín gbɛzán mɛ lɛ́ é kpó nukún kpó wútu ɔ, yě sixú ɖɔ nǔ e jɛ ɖo sinsɛnzɔ́ tɔn hwenu lɛ́ é, gɔ́ nú nǔ e jɛ ɖo kú tɔn kpó fínfɔ́n sín kú tɔn kpó hwenu lɛ́ é. (Mɛsɛ́dó 2:32; 3:15; 5:32; 10:39) Kúnnuɖiɖe yětɔn e è ma sixú gbɛ́ ǎ é zɔ́n bɔ mɛ gěgé ɖěvo lɛ́ kú d’é jí ɖɔ Jezu wɛ nyí Klísu Mɛsíya e sín akpá è dó é. (Mɛsɛ́dó 2:32-36, 41) Mɛ ɖěɖěe ɖi nǔ nú mɛsɛ́dó lɛ́ é húzú kúnnuɖetɔ́ Jezu tɔn, bɔ yě lɔmɔ̌ jlá wɛn ɔ mɛ ɖěvo lɛ́ dó nǔ e gbɛzán Jezu tɔn, kú tɔn, kpó fínfɔ́n sín kú tɔn kpó nyí é wú.—Mɛsɛ́dó 17:2, 3; 18:5.

 “Káká yi fí e lín hú gǎn ɖo ayǐkúngban jí é.” È sixú lɛ́ tínmɛ nukɛgbe énɛ́ dó “káká yi jɛ fí e gbɛ ɔ kponu ɖó é” alǒ “káká yi to ɖěvo lɛ́ mɛ.” Xó Jezu tɔn lɛ́ xlɛ́ káká fí e ahwanvú tɔn lɛ́ ná ɖe kúnnu dó wǔ tɔn yi jɛ é. Yě ná yi fí e lín hú Judée kpó Samalíi kpó lɛ́ é bo jlá nǔ e yě ɖi nǔ ná lɛ́ é. Nǔgbó ɔ, fí e yě ná jlá wɛn ɔ gbɔn é ná d’agba hú fí e Jezu jlá gbɔn é, bɔ mɛ nabí é yě ná jlá wɛn ɔ é ná hú mɛ nabí é Jezu jlá é. (Matíe 28:19; Jaan 14:12) Jezu ɖɔ xó énɛ́ lɛ́ é ɔ, é kpé xwe 30 cóbónú mɛsɛ́dó Pɔ́lu wlán ɖɔ è “jlá” wɛn ɖagbe e ɖɔ xó dó Jezu wú é “nǔɖíɖó e ɖo hwe glɔ́ lɛ́ é bǐ” ǎ; è tlɛ jlá ɖo fí e jɛ zɔ lɛ́ é, ɖi Hlɔ̌ma, Páati (tofɔligbé-zǎnzǎnhwe jí xu Caspie tɔn tɔn), kpó totaligbé Aflíka tɔn kpó.—Kolósinu lɛ́ 1:23; Mɛsɛ́dó 2:5, 9-11.

 Fí e wɛnɖagbewéma Luki tɔn fó ɖó é wɛ wěma Mɛsɛ́dó tɔn bɛ́sín. (Luki 24:44-49; Mɛsɛ́dó 1:4, 5) Ahwanvú Luki e wlán é bɛ́ tan tɔn kpó lěe Jezu sɔ́ éɖée xlɛ́ ahwanvú tɔn lɛ́ ɖo fínfɔ́n sín kú tɔn gúdo gbɔn é ɖiɖɔ kpó. (Mɛsɛ́dó 1:1-3) Énɛ́ gúdo ɔ, é kpi lěe è ɖó agun klisánwun tɔn ayǐ gbɔn é, kpó lěe agun ɔ jɛjí, bɛ́sín 33 H.M. tɔn jɛ 61 H.M. tɔn mɔ̌ vlamɛ gbɔn é kpó sín tan.—Mɛsɛ́dó 11:26.

 Nǔ e lɛ́ lɛ̌ dó Mɛsɛ́dó 1:8 lɛ́ é xlɛ́ ɖɔ ahwanvú Jezu tɔn lɛ́ ɖo kinkanbyɔ́ yěɖée wɛ ɖɔ Jezu ka ná húzú Axɔ́sú nú Axɔ́súɖuto Mawu tɔn bo ná jɛ acɛ kpa jí ɖo gbɛhwenu émítɔn wɛ a jí. (Mɛsɛ́dó 1:6) Jezu ná xósin yě bo ɖɔ ado ní ma hu yě zɛ xwé wú dó hwenu e è ná ɖó Axɔ́súɖuto ɔ ayǐ é wú ó. (Mɛsɛ́dó 1:7) É nyɔ́ wa ɔ, ahwanvú Jezu tɔn lɛ́ ɖó ná sɔ́ ayi ɖó kúnnuɖiɖe dó wǔ tɔn “káká yi fí e lín hú gǎn ɖo ayǐkúngban jí é” jí. (Mɛsɛ́dó 1:8) Klisánwun égbé tɔn lɛ́ nɔ wa nǔ ɖokpó ɔ, bo nɔ jlá wɛn ɖagbe ɔ dó Axɔ́súɖuto Mawu tɔn wú kpó kanɖódónǔwú kpó.—Matíe 24:14.

 Kpɔ́n video kléwún élɔ́ bo ná dó mɔ nǔ tawun tawun e jí wěma Mɛsɛ́dó tɔn ɖɔ xó dó lɛ́ é.