Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Sean Gladwell/Moment via Getty Images

NƆ ACÉJÍ!

Akwɛ́ e è zán ɖo ahwanfunfun linu ɖo gbɛ ɔ mɛ é zɛ ɖɔ̌la Amɛlíka tɔn lǐva 2000 wú: Étɛ́ Biblu ka ɖɔ?

Akwɛ́ e è zán ɖo ahwanfunfun linu ɖo gbɛ ɔ mɛ é zɛ ɖɔ̌la Amɛlíka tɔn lǐva 2000 wú: Étɛ́ Biblu ka ɖɔ?

 Ðo 2022 ɔ, acɛkpikpa lɛ́ zán ɖɔ̌la Amɛlíka tɔn lǐva 2240 ɖo ahwanfunfun linu gbɔn gbɛ ɔ bǐ mɛ; yě ko zán akwɛ́ mɔ̌hun ɖo ahwanfunfun linu kpɔ́n ǎ. Ahwan e Russie tɔ́n Ukraine é wɛ zɔ́n tawun bɔ nǔ nyí mɔ̌. Sɔgbe xá gbe e Institut international de recherche sur la paix de Stockholm (SIPRI) ɖó ɖo avril 2023 é ɔ, ɖo 2022 ɔ:

  •   Akwɛ́ e Elɔ́pu zán ɖo ahwanfunfun linu é “jɛjí 13 ɖo kanweko ji. Sín 1991 ɔ, Elɔ́pu ko zán akwɛ́ dó ahwanfunfun mɛ ɖo xwe ɖé mɛ, b’ɛ sukpɔ́ sɔmɔ̌ kpɔ́n ǎ.”

  •   “Akwɛ́ e Russie zán ɖo ahwanfunfun linu é jɛjí 9,2 ɖo kanweko jí, bɔ énɛ́ zɔ́n b’ɛ gosín to e nɔ zán akwɛ́ hú gǎn ɖo ahwanfunfun linu ɖo gbɛ ɔ mɛ é atɔ́ɔ́ngɔ́ ɔ jí bo húzú atɔngɔ́ ɔ.”

  •   États-Unis kpo ɖo to e nɔ zán akwɛ́ hú gǎn ɖo ahwanfunfun linu é nukɔntɔn ɔ nyí wɛ, é “zán 39 ɖo kanweko jí akwɛ́ e è zán ɖo ahwanfunfun linu gbɔn gbɛ ɔ bǐ mɛ é tɔn.”

 Dr. Nan Tian e nyí ɖokpó ɖo mɛ e wlán gbeɖíɖó SIPRI tɔn ɔ lɛ́ é mɛ é ɖɔ: “Lěe akwɛ́ e acɛkpikpa lɛ́ nɔ zán ɖo ahwanfunfun linu gbɔn gbɛ ɔ bǐ mɛ é fɔ́n bo ɖo jijɛ jí wɛ agaɖanu din sɔ é xlɛ́ ɖɔ mǐ ɖo gbɛ e mɛ ayijayǐ ma ɖe ǎ é mɛ.”

 Biblu ko ɖɔ gǎ e dó gɔ mɛ wɛ acɛkpikpa agbɔ̌nnɔ gbɛ ɔ tɔn lɛ́ ɖe xá yěɖée égbé é ɖ’ayǐ, bo lɛ́ ɖe nǔ ɖokpó géé e sixú hɛn fífá adodwé ɔ wá é xlɛ́.

È ko ɖɔ ɖ’ayǐ ɖɔ ahwanfunfun ná jɛjí

  •   Biblu ylɔ́ hwe e nu nɔ gbɛ ɖe wɛ mǐ ɖe é ɖɔ “hwenu gǔdo gúdo tɔn.”Daniyɛ́li 8:19, nwt.

  •   Wěma Daniyɛ́li tɔn ɖɔ ɖ’ayǐ ɖɔ ɖo hwe énɛ́ nu ɔ, acɛkpikpa agbɔ̌nnɔ gbɛ ɔ tɔn lɛ́ ná nɔ ɖo agba hwlɛ́n xá yěɖée wɛ. Acɛkpikpa agbɔ̌nnɔ gbɛ ɔ tɔn énɛ́ lɛ́ ná nɔ ɖe “kɛnfɔ” xá yěɖée alǒ fun ahwan xá yěɖée bá dó nyí acɛkpikpa e ɖó agbɔ̌n hú bǐ é. Ahwanfunfun énɛ́ ná byɔ́ “dɔkun” gěgé alǒ akwɛ́ gěgé zínzán.—Daniyɛ́li 11:40, 42, 43.

 Ényí a ba ná kplɔ́n nǔ dó nǔɖɔɖayǐ Biblu tɔn énɛ́ e sɔ́ akpakpa mɛ é jí d’é jí hǔn, kpɔ́n video Nǔɖɔɖayǐ éé jɛnu é: Daniyɛ́li wěmata 11.

Lěe è ná ɖó fífá adodwé ɔ ayǐ gbɔn é

  •   Biblu ɖɔ ɖɔ Mawu ná ɖyɔ́ acɛkpikpa gbɛtɔ́ tɔn lɛ́. É “ná ɖe axɔ́súɖuto e mɛɖé ma sixú gba ǎ é ɖokpó tɔ́n. Acɛkpikpa tɔn ná jɛ akɔta ɖěvo sí gbeɖé ǎ. Axɔ́súɖuto énɛ́ ɔ ná gba axɔ́súɖuto e ko ɖo ayǐ lɛ́ bǐ, bo ná hu acɛ nú yě, bɔ yě sɔ́ ná tíin nyǐ ǎ. Loɔ, éyɛ́ ná nɔ te káká sɔ́yi.”—Daniyɛ́li 2:44.

  •   Jexóva a Mawu ná bló nǔ e gbɛtɔ́ lɛ́ ma kpé wú bo bló ǎ é zaanɖé, é wɛ nyí ɖɔ é ná bló bɔ fífá adodwé e ná nɔ ayǐ káká sɔ́yi é ná tíin. Gbɔn nɛ̌ é? Axɔ́súɖuto tɔn jǐxwé tɔn ná sú kún dó nú ahwanfunfun kpó adǎkaxixo bǐ kpó.—Ðɛhan 46:9, 10.

 Bo ná dó kplɔ́n nǔ d’é jí dó nǔ e Axɔ́súɖuto Mawu tɔn ná wa é wú hǔn, xa xóta ‘Jijọho Na Sudeji’ to Ahọluduta Jiwheyẹwhe Tọn Glọ.

a Nyǐkɔ Mawu tɔn wɛ nyí Jexóva.—Ðɛhan 83:18, nwt.