Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

WEMATA 12

Nɔ Ðɔ “Xó Ðagbe E Na Dó Alɔ Mɛ” lɛ É

Nɔ Ðɔ “Xó Ðagbe E Na Dó Alɔ Mɛ” lɛ É

“Xó nyanya ɖebǔ ma nɔ tɔ́n sín nu mitɔn mɛ ó. Xó ɖagbe e na dó alɔ mɛ . . . lɛ kɛɖɛ wɛ na nɔ tɔ́n sín nu mitɔn mɛ.”—EFƐZINU LƐ 4:29.

1-3. (a) Ðɔ nùnina ɖagbe hugǎn e Jehovah na mǐ lɛ é ɖokpo. Nɛ̌ mǐ ka sixu zán nyì dò gbɔn? (b) Nɛ̌ mǐ ka ɖó na zán nùnina xóɖiɖɔ tɔn ɔ gbɔn?

TƆ́ ÐÉ na kɛkɛ ɖé vǐ sunnu tɔn. É víví n’i ɖɔ é na nùnina bunɔ mɔhun vǐ sunnu tɔn. Amɔ̌, nú vǐ ɔ ka kun kɛkɛ ɔ dó yacwé mɛ bo xò za nú mɛɖé lobo gblewu i ɔ ka ló? Nɛ̌ nǔ ka na cí nú tɔ́ ɔ?

2 Jehovah gɔ́n wɛ “nùnina ɖagbeɖagbe bǐ, kpo nùnamɛ e nǔ vɔ ɖ’ewu ɔ bǐ kpo” gosin. (Jaki 1:17) Nùnina ɖagbe e é na mǐ lɛ é ɖokpo wɛ nyí nǔwukpikpé e mǐ ɖó bo na ɖɔ xó é. Nùnina xóɖiɖɔ tɔn nɔ zɔ́n bɔ mǐ nɔ ɖɔ linlin mǐtɔn kpo lee nǔ cí nú mǐ é kpo. Mǐ nɔ kpé nǔ wu bo ɖɔ nǔ e na d’alɔ gbɛtɔ́ lɛ, bo lɛ́ bló bɔ ye na nɔ ganji lɛ é. Amɔ̌, nǔ e mǐ nɔ ɖɔ lɛ é sixu lɛ́ gblewu mɛ ɖevo lɛ, bo zɔ́n bɔ ye mɔ wuvɛ̌.

3 Xó ɖó hlɔnhlɔn tawun, bɔ Jehovah nɔ kplɔ́n mǐ lee mǐ na zán nùnina xóɖiɖɔ tɔn gbɔn ganji é. É ɖɔ nú mǐ ɖɔ: “Xó nyanya ɖebǔ ma nɔ tɔ́n sín nu mitɔn mɛ ó. Xó ɖagbe e na dó alɔ mɛ nǔgbomɛ hwenu é, xó e na wà ɖagbe nú mɛ e ɖò tó ɖó mi wɛ lɛ kɛɖɛ wɛ na nɔ tɔ́n sín nu mitɔn mɛ.” (Efɛzinu lɛ 4:29) Mi nú mǐ na gbéjé ali e nu mǐ sixu zán nùnina Mawu tɔn enɛ ɖè, bɔ é na nyɔ́ nukún tɔn mɛ, bɔ mǐ na lɛ́vɔ zán dó dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ ɖevo lɛ é kpɔ́n.

CƆ́ LEE A NƆ ÐƆ XÓ GBƆN É

4, 5. Etɛ Nùnywɛxó ka sixu kplɔ́n mǐ dó hlɔnhlɔn e xógbe lɛ ɖó é wu?

4 Xó ɖó hlɔnhlɔn, enɛ wu ɔ, mǐ ɖó na cɔ́ nǔ e mǐ nɔ ɖɔ é kpo lee mǐ nɔ ɖɔ gbɔn é kpo. Nùnywɛxó 15:4 ɖɔ: “Xó e nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ ɔ, atín ɖé wɛ é nyí bo nɔ na gbɛ̀ mɛ; alǎnnú ɖɔ nú mɛ ka nɔ kú wǔ nú mɛ.” Lee atín ɖagbeɖagbe ɖé nɔ na fífá kpo gbɛ̀ kpo mɛ gbɔn é ɔ, mɔ̌ wɛ xó ɖagbe nɔ fá kɔ nú mɛ e ɖò sise wɛ é gbɔn. Ðò alɔ ɖevo mɛ ɔ, xógbe syɛnsyɛn lɛ didó nú mɛ ɖevo lɛ nɔ gblewu ye, bo nɔ zɔ́n bɔ wǔ nɔ kú ye.—Nùnywɛxó 18:21.

Xógbe fífá lɛ nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ

5 “Xó e è ma lin tamɛ kpɔ́n cobo ɖɔ ǎ é cí hwǐ sɔ́ mɛ ɖɔhun.” (Nùnywɛxó 12:18, nwt) Xógbe e ma ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́ ǎ lɛ é sixu dó azɔn ayi mɛ ɖevo lɛ tɔn, bo hɛn hǎ gblé. Bɔya a sixu flín hwenu e mɛɖé zán xógbe e ma ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́ ǎ lɛ é dó ɖɔ xó nú we, bɔ é dó azɔn ayi towe tawun é. Amɔ̌, nùnywɛxó enɛ lɛ́ gbɛkan d’enu bo ɖɔ: “Ðɛ̌ nùnywɛtɔ́ tɔn nɔ gbɔ azɔn.” Xó e è lin tamɛ kpɔ́n cobo ɖɔ é sixu xò hwìhwɛ́ ayi e ko gbado é ɖé, bo bló bɔ xɔ́ntɔn zunzun e nukúnnú ma mɔ jɛ mɛɖée mɛ ko hɛn gblé é na lɛ́vɔ lidǒ. (Xà Nùnywɛxó 16:24.) Enyi mǐ nɔ flín ɖɔ xógbe mǐtɔn lɛ nɔ kúnkplá mɛ ɖevo lɛ ɔ, mǐ na zán ye ganji.

6. Etɛwu é ka vɛwǔ bɔ mǐ na cɔ́ xó e mǐ nɔ ɖɔ lɛ é?

6 Hwɛjijɔ ɖevo e wu mǐ na cɔ́ xó e mǐ nɔ ɖɔ lɛ é wɛ nyí ɖɔ mǐ bǐ wɛ nyí hwɛhutɔ́. “Gbɛtɔ́ . . . ɖó ayi nyanya,” bɔ hwɛhwɛ ɔ, xó mǐtɔn lɛ nɔ ɖè nǔ e ɖò ayi mǐtɔn mɛ lɛ é xlɛ́. (Bǐbɛ̌mɛ 8:21; Luki 6:45) É sixu vɛwǔ tawun bɔ mǐ na cɔ́ xó e mǐ nɔ ɖɔ é. (Xà Jaki 3:2-4.) Amɔ̌, mǐ ɖó na kpó ɖò gǎn dó wɛ, bo na bló bɔ lee mǐ nɔ ɖɔ xó nú mɛ ɖevo lɛ gbɔn é na kpɔ́n te.

7, 8. Nɛ̌ xógbe mǐtɔn lɛ ka sixu wà nǔ dó kancica e ɖò mǐ kpo Jehovah kpo tɛntin é wu gbɔn?

7 Mǐ ɖó na lɛ́ cɔ́ xó e mǐ nɔ ɖɔ lɛ é, ɖó mǐ na ɖó nǔ e mǐ nɔ ɖɔ lɛ é kpo lee mǐ nɔ ɖɔ gbɔn é kpo sín gbè nú Jehovah. Jaki 1:26 ɖɔ: “Enyi mɛɖé mɔ ɖɔ emi nyí sinsɛnnɔ, bo ma ka nɔ hɛn nu tɔn ǎ ɔ, éɖée blɛ́ wɛ é ɖè; sinsɛn tɔn nyí nùɖewánu ǎ.” Xógbe dòdó e è lilɛ dó “nùɖewánu ǎ” é sín tinmɛ sixu lɛ́ nyí “nǔ yayǎ.” (1 Kɔlɛntinu lɛ 15:17) Enɛ wu ɔ, nú mǐ ma nɔ cɔ́ xó e mǐ nɔ ɖɔ lɛ é ǎ ɔ, mǐ sixu wà nǔ dó kancica e ɖò mǐ kpo Jehovah kpo tɛntin é wu, alǒ, tlɛ lɛ́ hɛn gblé.—Jaki 3:8-10.

8 É ɖò wɛn ɖɔ mǐ ɖó hwɛjijɔ ɖagbe gègě bo na cɔ́ nǔ e mǐ nɔ ɖɔ é kpo lee mǐ nɔ ɖɔ gbɔn é kpo. Bo na dó d’alɔ mǐ bonu mǐ na zán nùnina xóɖiɖɔ tɔn ɖò ali e nu Jehovah jló ɖɔ mǐ ni zán ɖè é ɔ, mǐ ɖó na tuùn xó alɔkpa e mǐ na nyì alɔ na lɛ é.

XÓ E NƆ HƐN NǓ GBLÉ LƐ É

9, 10. (a) Xógbe alɔkpa tɛ lɛ ka gbakpé tawun ɖò égbé? (b) Etɛwu mǐ ka nɔ nyì alɔ nú xógbe gblégblé lɛ zinzan?

9 Xó gblégblé alǒ xó kwijikwiji ɖiɖɔ gbakpé tawun ɖò égbé. Mɛ gègě nɔ lin ɖɔ emi ɖó na xwlé nǔ alǒ zán acagbe lɛ cobɔ linlin yetɔn na ɖu nǔ. Hwɛhwɛ ɔ, manahɛnvlɛtɔ́ lɛ tlɛ nɔ d’ayihun kwijikwiji lɛ bo nɔ zán xógbe gblégblé dó dó nǔkiko nú mɛ lɛ. É ɖò mɔ̌ có, mɛsɛ́dó Pɔlu ɖɔ: “Mi jó nǔ elɔ lɛ bǐ wiwa dó: mi ma nɔ sìn xomɛ ó; mi ma nɔ dó xomɛsin nú mɛ ó; mi ma nɔ nyla hun ó; mi ma nɔ zun mɛ ó; abǐ xó gblégblé ɖé ni ma nɔ tɔ́n sín nu mitɔn mɛ ó.” (Kolosinu lɛ 3:8) É lɛ́ ɖɔ ɖɔ “è ma sè” “xó kwijikwiji” ɖě ɖò Klisanwun nugbǒ lɛ tɛntin vɔ́vɔ́ ó.—Efɛzinu lɛ 5:3, 4.

10 Jehovah gbɛ́ wǎn nú xó gblégblé ɖiɖɔ, bɔ mɛ ɖěɖee yí wǎn n’i lɛ é lɔ gbɛ́ wǎn na. Nùblibli wɛ. Biblu xwè “nǔ kwijikwiji wiwa” lɛ dó “nǔ nyanya e gbɛtɔ́ nɔ wà lɛ” alǒ azɔ̌ agbaza tɔn lɛ sín ahwan mɛ. (Galatinu lɛ 5:19-21) “Nǔ kwijikwiji wiwa” gbló ada bɔ hwɛhuhu alɔkpa alɔkpa lɛ sixu ɖ’emɛ, bɔ nǔ kwijikwiji wiwa ɖokpo sixu dɔn ɖevo wá. Nú mɛɖé ɖó aca bo nɔ ɖɔ xó kwijikwiji alǒ xó gblégblé e zɛkpá lɛ é bo gbɛ́ ɖɔ emi kún na ɖó te ó ɔ, enɛ sixu xlɛ́ ɖɔ é kún sɔ́ ɖó na nɔ agun ɔ mɛ ó.—2 Kɔlɛntinu lɛ 12:21; Efɛzinu lɛ 4:19; kpɔ́n Tinmɛ E Ðò Vivɔnu É 23gɔ́ ɔ.

11, 12. (a) Etɛ ka nyí mɛnúɖiɖɔ? (b) Etɛwu mǐ ka ɖó na nyì alɔ nú jidómɛ?

11 Mǐ nɔ lɛ́ nyì alɔ nú mɛnúɖiɖɔ. Jɔwamɔ sín nǔ wɛ é nyí ɖɔ mɛ ɖevo lɛ sín nǔ nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ, bɔ mǐ nɔ ɖɔ nǔ ɖagbe e kúnkplá xɔ́ntɔn mǐtɔn lɛ kpo xwédo mǐtɔn kpo é nú mɛ ɖevo lɛ. Ðò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ ɔ, Klisanwun nukɔntɔn lɛ lɔ tlɛ jló na tuùn lee nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu yetɔn lɛ kpo ɖè gbɔn é, kpo nǔ e ye sixu wà dó d’alɔ ye é kpo. (Efɛzinu lɛ 6:21, 22; Kolosinu lɛ 4:8, 9) Amɔ̌, é bɔwǔ tawun bɔ xóɖiɖɔ dó mɛ ɖevo lɛ wu na byɔ mɛnúɖiɖɔ mɛ. Enyi mǐ nɔ funfún xó kpé ɔ, mǐ sixu ɖɔ xó e ma nyí nugbǒ ǎ lɛ é, alǒ ɖɔ xó e na nɔ hwlàhwlá é dó tò. Nú mǐ ma cɔ́ mǐɖée ǎ ɔ, xó masɔgbe enɛ sixu wá huzu hwɛ agɔ dó mɛ, alǒ jidómɛ. Falizyɛn lɛ dó jì Jezu hwenu e ye dóhwɛ ɛ ɖɔ é wà nǔ e é ma wà ǎ lɛ é. (Matie 9:32-34; 12:22-24) Jidómɛ nɔ hɛn nyikɔ ɖagbe mɛɖé tɔn gblé, nɔ tɔ́n kɔ dó nǔdindɔn kpo wuvɛ̌ kpo mɛ, lobo nɔ hɛn hǎ gblé.—Nùnywɛxó 26:20.

12 Jehovah jló ɖɔ mǐ ni gbɔn xó e mǐ nɔ ɖɔ lɛ é gblamɛ dó d’alɔ mɛ ɖevo lɛ, lobo dó wusyɛn lanmɛ nú ye, enyi bo na bló bɔ xɔ́ntɔn xɔ́ntɔn na huzu kɛntɔ́ wɛ ǎ. Jehovah gbɛ́ wǎn nú mɛ ɖěɖee nɔ ɖò “hun dɔn kpé ɖò nɔví nɔví tɛntin” wɛ lɛ é. (Nùnywɛxó 6:16-19) Satáan Awovi wɛ nyí jidómɛtɔ́ nukɔntɔn e dó jì Mawu é. (Nǔɖexlɛ́mɛ 12:9, 10) Ðò égbé ɔ, gbɛtɔ́ lɛ ɖó aca ɔ bo nɔ ɖó adingban dó kɔ nú yeɖée. Amɔ̌, nǔ ɖó na nyí mɔ̌ ɖò agun Klisanwun tɔn mɛ ǎ. (Galatinu lɛ 5:19-21) Enɛ wu ɔ, mǐ ɖó na cɔ́ mǐɖée dó nǔ e mǐ nɔ ɖɔ lɛ é wu bo na nɔ lin tamɛ hwebǐnu cobo na nɔ ɖɔ. Cobɔ mǐ na vɔ́ xó ɖé ɖɔ dó mɛ ɖevo wu ɔ, mǐ ɖó na kanbyɔ mǐɖée ɖɔ: ‘Nǔ e ɖɔ gbé un ja é ka nyí nugbǒ à? É ka na ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́ à? É ka na d’alɔ mɛ à? É ka na jló mì ɖɔ mɛ e xó ɖɔ wɛ un ɖé é ni sè nǔ e un ɖɔ é à? Nú mɛɖé ɖɔ xó enɛ dó wutu ce ɔ, nɛ̌ nǔ ka na cí nú mì?—1 Tɛsalonikinu lɛ 4:11.

13, 14. (a) Etɛ mɛzunzun ka sixu wà dó mɛ lɛ wu? (b) Etɛ nùyáɖɔnúmɛ ka nyí? Etɛwu Klisanwun lɛ ka ɖó na nyì alɔ nú nùyá ɖiɖɔ nú mɛ ɖevo lɛ?

13 Mǐ mɛ bǐ wɛ nɔ ɖɔ xó ɖé lɛ hweɖelɛnu bɔ é nɔ wá vɛ́ nú mǐ ɖò nukɔnmɛ. Amɔ̌, mǐ jló na sɔ́ xó mimɔ ɖɔ dó mɛ ɖevo lɛ wu, alǒ xomɛmanyɔ́ dó ye wu alǒ dǎnú ɖiɖɔ dó huzu aca mǐtɔn ǎ. Mɛzunzun ɖó tɛn ɖebǔ ɖò gbɛzán mǐtɔn mɛ ǎ. Pɔlu ɖɔ: “Mi jó akpɔmimɔ dó; mi jó aɖi ɖiɖó dó, bo jó xomɛsin dó; mi jó jlɛɖiɖɔ dó, bo jó mɛnúɖiɖɔ [alǒ ‘mɛzunzun,’ nwt] dó.” (Efɛzinu lɛ 4:31) Biblu ɖevo lɛ lilɛ “mɛzunzun” dó “xógbe nyanya lɛ,” kpo “xógbe e nɔ gblewu mɛ lɛ é” kpo. Mɛzunzun nɔ ɖè yɛ̌yi sín gbɛtɔ́ lɛ wu bo nɔ zɔ́n bɔ ye nɔ mɔ ɖɔ emi kún sɔ́ nyí nùɖewánu ó. É bɔwǔ tawun bɔ mɛzunzun na wà nǔ dó yɔkpɔvu lɛ wu, enɛ wu ɔ, mǐ ɖó na cɔ́ mǐɖée tawun bo na ɖè ye kpò kpo xógbe mǐtɔn lɛ kpo ǎ.—Kolosinu lɛ 3:21.

14 Biblu gb’akpá nú mǐ dó mɛzunzun e syɛn tawun é ɖé wu, é wɛ nyí nùyáɖɔnúmɛ. Nùyáɖɔnúmɛ nyí mɛ ɖevo lɛ zunzun hwɛhwɛ, kpo linlin ɔ kpo ɖɔ è na gblewu ye. Enyi mɛɖé nɔ wà nǔ xá mɛ e é da é, alǒ vǐ tɔn lɛ ɖò ali enɛ nu ɔ, kpɔ́n lee é na blawu sɔ́ é! Nugbǒ ɔ, enyi mɛɖé gbɛ́ ɖɔ emi kún na gɔn nùyá ɖɔ nú mɛ ɖevo lɛ ó ɔ, é sɔ́ sixu jɛxa bo na nɔ agun ɔ mɛ ǎ. (1 Kɔlɛntinu lɛ 5:11-13; 6:9, 10) Lee mǐ ko ɖɔ gbɔn wá yì é ɔ, enyi mǐ nɔ ɖɔ xó kwijikwiji, ɖó adingban alǒ ɖɔ xó e ma ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́ ǎ lɛ é ɔ, mǐ na hɛn kancica e ɖò mǐ kpo Jehovah kpo tɛntin é gblé, bo na lɛ́ hɛn ee ɖò mǐ kpo mɛ ɖevo lɛ kpo tɛntin é gblé.

XÓ E NA DÓ ALƆ MƐ LƐ É

15. Xóɖiɖɔ alɔkpa tɛ lɛ wɛ nɔ zɔ́n bɔ kancica ɖé nɔ lidǒ?

15 Nɛ̌ mǐ ka sixu zán nùnina xóɖiɖɔ tɔn mǐtɔn lee Jehovah jló gbɔn é gbɔn? Nugbǒ wɛ ɖɔ Biblu ɖɔ nǔ e mǐ ɖó na ɖɔ lɛ é kpo nǔ e mǐ ma ɖó na ɖɔ ǎ lɛ é kpo nú mǐ tawun lě ǎ, amɔ̌, é ɖɔ nú mǐ ɖɔ mǐ ni nɔ ɖɔ “xó ɖagbe e na dó alɔ mɛ . . . é.” (Efɛzinu lɛ 4:29) Xó e nɔ d’alɔ mɛ lɛ é nɔ mɛ́, nɔ ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́, lobo nɔ lɛ́ nyí nugbǒ. Jehovah jló ɖɔ mǐ ni zán xógbe mǐtɔn lɛ dó dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ ɖevo lɛ lobo lɛ́ d’alɔ ye. Enɛ sixu vɛwǔ tawun. É nɔ byɔ gǎndido cobɔ è na ɖɔ xó ɖagbe lɛ, amɔ̌, dǎnú ɖiɖɔ alǒ nǔ e ma hwɛ́n nùɖé ǎ lɛ é ɖiɖɔ tɔn ka nyí mɔ̌ ǎ. (Titu 2:8) Mi nú mǐ ni ɖɔ xó dó ali e nu mǐ sixu d’alɔ mɛ ɖevo lɛ ɖè, gbɔn xó e mǐ nɔ ɖɔ lɛ é gblamɛ é ɖé lɛ wu.

16, 17. (a) Etɛwu mǐ ka ɖó na kpa mɛ ɖevo lɛ? (b) Mɛ̌ mɛ̌ e mǐ ka sixu kpa?

16 Jehovah kpo Jezu kpo bǐ wɛ kpa mɛ kpo xomɛnyínyɔ́ kpo. Mǐ jló na xwedó kpɔ́ndéwú yetɔn. (Matie 3:17; 25:19-23; Jaan 1:47) Nú mǐ na kpa mɛɖé bɔ é na dó wusyɛn lanmɛ n’i nugbǒ ɔ, é byɔ ɖɔ mǐ ni keya nú mɛ ɔ, bo lɛ́ ɖexlɛ́ ɖɔ nǔ tɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ. Nùnywɛxó 15:23 ɖɔ: “È ɖɔ xó nú é jɛ gan ɔ, é nɔ nyɔ́ tawun!” Nú mɛɖé kpa mǐ dó nùjɔnǔ mɛ ɖó azɔ̌ syɛnsyɛn e mǐ wà é wu, alǒ ɖexlɛ́ ɖɔ nǔ e mǐ wà é ɖé sù nukún yetɔn mɛ ɔ, é nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mǐ.—Matie 7:12; kpɔ́n Tinmɛ E Ðò Vivɔnu É 27gɔ́ ɔ.

17 Nú a ɖó aca ɔ bo nɔ ɖó ayi jijɔ ɖagbe mɛ ɖevo lɛ tɔn wu ɔ, é na bɔwǔ nú we bɔ a na nɔ kpa ye. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, bɔya a ɖó ayi wu ɖɔ mɛɖé ɖò agun ɔ mɛ bo nɔ sɔnǔ ganji nú xóɖiɖɔ tɔn lɛ, alǒ nɔ dó gǎn bo nɔ na xósin ɖò kplé lɛ jí. Mɛ winnyawinnya ɖé sixu jɛhun dó nugbǒ ɔ jí ɖò wemaxɔmɛ, alǒ mɛxomɔ ɖé sixu nɔ ɖ’alɔ hwɛhwɛ ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ. Xógbe mɛ kpikpa tɔn towe lɛ sixu nyí nǔ e sín hudo ye ɖó é pɛ́ɛ́. É lɛ́ ɖò taji tawun ɖɔ asú ɖé ni nɔ ɖɔ nú asì tɔn ɖɔ emi yí wǎn n’i bɔ nǔ tɔn nɔ sù nukún emitɔn mɛ. (Nùnywɛxó 31:10, 28) Lee atín lɛ ɖó hudo weziza kpo sìn kpo tɔn gbɔn é ɔ, mɔ̌ wɛ gbɛtɔ́ lɛ nɔ ba ɖɔ è ni kpa emi gbɔn é nɛ. Vǐ lɛ ɖó hudo enɛ tɔn hugǎn. Ba ali e hun nú we lɛ é, bo kpa ye ɖó jijɔ ɖagbe yetɔn lɛ kpo gǎn e dó wɛ ye ɖè lɛ é kpo wu. Kpa e a na kpa ye é sixu na akɔnkpinkpan ye d’eji bɔ ye na lɛ́ ɖeji, bo tlɛ sixu lɛ́ zɔ́n bɔ ye na dó gǎn tawun bo na wà nǔ ɖagbe.

Mǐ sixu dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ ɖevo lɛ, bo lɛ́ dó gbɔ nú ye gbɔn nǔ e mǐ nɔ ɖɔ lɛ é kpo lee mǐ nɔ ɖɔ ye gbɔn é kpo gblamɛ

18, 19. Etɛwu mǐ ka ɖó na wà nǔ e wu mǐ kpé é bǐ bo na dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ ɖevo lɛ lobo lɛ́ dó gbɔ nú ye? Nɛ̌ mǐ ka sixu wà mɔ̌ gbɔn?

18 Nú mǐ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ ɖevo lɛ lobo lɛ́ dó gbɔ nú ye ɔ, kpɔ́ndéwú Jehovah tɔn xwedó wɛ mǐ ɖè mɔ̌ nɛ. “Mɛ e sɔ́ yeɖée hwe lɛ” kpo “mɛ e nǔ cikɔ na lɛ” é kpo sín nǔ nɔ ɖu ayi mɛ n’i tawun. (Ezayíi 57:15) Jehovah jló ɖɔ mǐ ni nɔ “na akɔnkpinkpan m[ǐ]ɖée” bo nɔ lɛ́ “na akɔnkpinkpan mɛ e ma nɔ gbà wǔ dó mɛ mɛ ǎ lɛ [alǒ, ‘ɖɔ xó dó dó gbɔ nú mɛ e awakanmɛ gbɔjɔ na lɛ é,’ nwt].” (1 Tɛsalonikinu lɛ 5:11, 14) Nú mǐ tɛ́n kpɔ́n bo bló mɔ̌ ɔ, é nɔ mɔ gǎn e mǐ dó lɛ é, bɔ ye na sù nukún tɔn mɛ.

19 A sixu ɖ’ayi wu ɖɔ mɛɖé ɖò agun ɔ mɛ bɔ awakanmɛ kú i alǒ é flú ɖò ayi mɛ. Etɛ a ka sixu ɖɔ dó d’alɔ ɛ? Bɔya a sixu nɔ ma kpéwú bo ɖeɖɛ tagba tɔn lɛ, amɔ̌, a sixu bló bɔ mɛ ɔ na tuùn ɖɔ nǔ emitɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú we. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, a sixu bló tuto bo zán hwenu ɖó kpɔ́ xá ɛ. A sixu xá wemafɔ gbɔdónúmɛ tɔn ɖé n’i alǒ tlɛ xoɖɛ xá ɛ. (Ðɛhan 34:19; Matie 10:29-31) Vɔ̌ ganjɛwu na mɛ mɔhun lɛ ɖɔ nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu yetɔn e ɖò agun ɔ mɛ lɛ é kpo yí wǎn nú ye. (1 Kɔlɛntinu lɛ 12:12-26; Jaki 5:14, 15) Ðɔ xó ɖò ali ɖé nu bonu é ni xlɛ́ ɖɔ xó e ɖɔ wɛ a ɖè é gosin ayi towe mɛ, bo lɛ́ xlɛ́ ɖɔ a kú dó nǔ e ɖɔ wɛ a ɖè é jí.—Nùnywɛxó 12:25.

20, 21. Etɛ ka sixu zɔ́n bɔ é na bɔkun nú mɛ lɛ bɔ ye na yí gbè nú wěɖexámɛ?

20 Mǐ nɔ lɛ́ dó alɔ mɛ ɖevo lɛ hwenu e mǐ ɖè ɖagbe xá ye é. Ðó mǐ nyí gbɛtɔ́ hwɛhutɔ́ wutu ɔ, mǐ bǐ wɛ ɖó hudo wěɖexámɛ tɔn sín hweɖenu jɛ hweɖenu. Nùnywɛxó 19:20 ɖɔ: “Nɔ ɖótó kplɔ́n; è kplɔ́n nǔ we hǔn nɔ sè; enɛ ɔ, a na huzu nùnywɛtɔ́.” Mɛxo agun tɔn lɛ ɖokponɔ wɛ sixu ɖè wě xá mɛ ǎ. Mɛjitɔ́ lɛ ɖó na xlɛ́ ali vǐ yetɔn lɛ. (Efɛzinu lɛ 6:4) Bɔ nɔví nyɔnu lɛ sixu ɖè wě ɖagbe xá yeɖée. (Titu 2:3-5) Ðó mǐ yí wǎn nú nɔví sunnu mǐtɔn lɛ kpo nɔví nyɔnu mǐtɔn lɛ kpo wutu ɔ, mǐ jló na nɔ tɛ́n kpɔ́n bo ɖè wě xá ye ɖò ali ɖé nu, b’ɛ na dó xomɛsin nú ye ǎ. Etɛ ka sixu d’alɔ mǐ?

21 Vlafo a sixu flín hwenu e mɛɖé ɖè wě ɖagbe ɖé lɛ xá we ɖó alɔkpa ɖé, bɔ é bɔwǔ nú we bɔ a yí gbè na é. Etɛ ka zɔ́n bɔ wěɖexámɛ tɔn dó wà ɖagbe sɔmɔ̌? Vlafo a mɔ ɖɔ mɛ ɔ keya nú we tawun wutu wɛ. Kabǐ é sixu nyí ɖɔ é ɖɔ xó nú we kpo xomɛnyínyɔ́ kpo alǒ kpo wanyiyi kpo. (Kolosinu lɛ 4:6) Vlafo wěɖexámɛ ɔ jinjɔn Biblu jí. (2 Timɔtée 3:16) Enyi mǐ ɖè xó sín Biblu mɛ tlɔlɔ, alǒ gbɔ ɔ, wěɖexámɛ mǐtɔn lɛ bǐ ɖó na jinjɔn Mawuxówema ɔ jí. Mɛɖebǔ ɖó na hɛn mɛ ɖevo lɛ gannugánnú bonu ye na yí gbè nú linlin tɔn lɛ ǎ, è ka ɖó na sló kɔ nú Mawuxówema ɔ bonu é na nɔ gudo nú linlin mɛtɔn lɛ ǎ. Wě e è ɖè xá we lɛ é flínflín sixu d’alɔ we hwenu e hwi lɔ na ɖè wě xá mɛ ɖevo lɛ é.

22. Nɛ̌ a ka jló na zán nùnina xóɖiɖɔ tɔn ɔ gbɔn?

22 Nùnina ɖé wɛ xóɖiɖɔ nyí bo gosin Mawu gɔ́n. Wǎn e mǐ yí n’i é na sísɛ́ mǐ bɔ mǐ na zán nyì dò ǎ. Flǐn ɖɔ xó e mǐ ɖɔ lɛ é ɖó hlɔnhlɔn bo nɔ hɛn nǔ gblé alǒ nɔ bló nǔ ɖó. Enɛ wu ɔ, mi nú mǐ ni wà nǔ e wu mǐ kpé é bǐ bo nɔ ɖɔ xó ɖěɖee na hɛn mɛ lidǒ, lobo lɛ́ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ lɛ é.